Nezaradené

Milé a nemilé výročia

Posledný týždeň sa v svetovej ekonomike niesol v duchu výročí. Švédi 14. septembra oslavovali 10 rokov od referenda, v ktorom odmietli vstup krajiny do eurozóny. Švédi mali pritom veľké šťastie, že sa ich vôbec niekto na ich názor pýtal. S výnimkou Dánska totižto v žiadnej inej krajine obyvatelia nehlasovali o tom, či vôbec do eurozóny chcú vstúpiť. A mimochodom, vstup do eurozóny bol odmietnutý aj v Dánsku. Nečudo, že sa funkcionári EÚ boja referend viac, ako čert kríža.

Druhé výročie, o ktorom sme písali bolo 15. Septembra. 5 rokov od bankrotu Lehman Brothers, ktorý mnohí považujú za začiatok globálnej finančnej krízy. A ako sme spomínali, politici využili týchto 5 rokov veľmi nezodpovedne. Sústreďovali sa na krátkodobé riešenia a problémy presúvali na svojich nasledovníkov. Ale ako iste viete, čas sú peniaze. A za odkladanie riešení problémov ekonomiky tvrdo platia. Napríklad aj tým, že počas krízových rokov došlo k masívnemu nárastu štátnych dlhov. Okrem zadlžovania si vlády pomáhali ešte jedným nástrojom – nalievaním lacných peňazí do obehu. Práve lacné peniaze pritom spôsobili súčasnú krízu. Vybíjanie klina ešte väčším klinom tak viedlo k jedinému možnému výsledku – svetový finančný systém je ešte náchylnejší ku kolapsu, ako bol v roku 2007. Podiel „pákovaných pôžičiek“, teda extrémne rizikových foriem úverov, použitých najchudobnejšími korporátnymi dlžníkmi, vzrástol na 45%. To je o 10 percentuálnych bodov viac, ako na vrchole krízy v roku 2007. Nečudo. Všetky lacné peniaze centrálnych bánk predsa museli niekam ísť.

No a čo robiť, keď ekonomika vyzerá zle, no politici nechcú vyzerať neschopne? Ako povedal grécky premiér Antonis Samaras – „Musíte ľuďom hovoriť pravdu, ale tiež im musíte dať nádej“. Inak povedané – klamať. Škoda, že takúto úprimnosť nepočujeme aj od ďalších politikov. Ďalšou možnosťou je nespoliehať sa na pozitívnu interpretáciu čísiel, ale radšej rovno čísla spraviť pozitívnymi. To presne plánuje EÚ. Tá chce zmeniť výpočet deficitu krajín tak, aby zahŕňal aj cyklické výkyvy. To má podľa nej zmierniť tlak na úsporné opatrenia v krízou zasiahnutých krajinách.

Skutočná výška deficitu teda bude tabu, každý bude sledovať len čísla, ktoré vypočíta samotná EÚ. Mimochodom, ako vlastne vyzerajú tie „tvrdé“ úsporné opatrenia? Nap. Španielsko malo minulý rok deficit vo výške zhruba tretiny ročných vládnych príjmov. Za 3 roky takéhoto hospodárenia sa tak nahonobí dlh, ktorý dosiahne výšku kompletných ročných príjmov vlády. No a to by bol ešte ten lepší prípad. Španielsko má totižto tento rok našliapnuté na ešte väčší deficit, ako malo minulý rok. Ako chce EÚ tieto čísla prezentovať v pozitívnom svetle, to je záhadou.

Pekný obrat tiež tento týždeň prišiel z Portugalska. Zástupca portugalského premiéra Paulo Portas vyhlásil, že chce ukončiť pomoc od EÚ, vďaka čomu skončí obdobie, keď Portugalsko „bolo protektorátom“. No už o pár dní ratingová agentúra S&P varovala, že Portugalsko sa vyvíja tak zle, že môže už čoskoro potrebovať ďalšiu pomoc. Nakoniec teda bude Portas žobroniť, aby Portugalsko mohlo byť „protektorátom“ ešte o trochu dlhšie. Toto napínanie svalov teda skončilo veľmi rýchlo.

Náš sumár nemôžeme zakončiť ničím iným, ako správami z Nemecka. V nedeľu máme totižto v Nemecku federálne voľby, ktoré s napätím sleduje celý svet. Práve tu – a nie vo voľbách do Európskeho parlamentu – sa rozhodne o budúcnosti EÚ na najbližšie roky. Aktuálne predvolebné prieskumy vyzerajú dosť neisto. Angela Merkelová môže, ale aj nemusí zotrvať vo vláde. No v prieskumoch prekvapila strana Alternatíva pre Nemecko, čo je euroskeptická strana odborníkov. Tá v prieskume len pár dní pred voľbami získala 5%, čo by znamenalo, že sa dostane do parlamentu. Merkelovej vládna strana tak okamžite zmenila postoj k tejto strane z tvrdej ignorácie na tvrdú kritiku. Podľa nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho je táto strana extrémne nebezpečná pre Európu a presadzuje predpotopné myšlienky z minulosti. Alternatíva pre Nemecko však chce dosiahnuť najmä presadzovanie pravidiel. A tento archaický a extrémistický nápad je zjavne nemeckým politikom proti srsti. Už budúci týždeň uvidíme, ako zareagujú na výsledok a možné politické koalície trhy.

Filip Vačko

POZOR: Posledná šanca sa prihlásiť na konferenciu Future of Money 2.0. Stretnite Jamesa Rickardsa, Steena Jacobsna a iných naživo. Viac informácii o konferencii nájdete na www.buducnostpenazi.sk

pozvanka_vseobecna_fom

 

Tagged , , ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →