Jej veličenstvo kráľovná Alžbeta II je sklamaná zo zlata, ktoré videla minulý týždeň.

Minulý týždeň sme Vás informovali, že kráľovná Alžbeta bola na vizite zlata v Bank of England. Potom sa zúčastnila zasadania vlády a stala sa tak po dlhej dobe prvým monarchom, ktorý sa každodenného zasadnutia zúčastnil od roku 1781. Na prekvapenie jej návšteva trezorov zlata utkvela v pamäti, pretože na zasadaní vlády údajne podotkla, že „videla som všetky tie zlaté tehly, ktoré ako niekto povedal, bohužiaľ, nie všetky patria Británii.“ Kancelár Osborne s úškrnom odpovedal, že „niektoré z nich boli predané, avšak čosi nám ešte ostalo.“ Osborne strávil totižto polovicu svojho politického života kritizovaním predaja britského zlata Gordonom Brownom v rokoch 1999 a 2002, kedy Británia predala 60% svojich zlatých rezerv (395 ton) za priemernú cenu 275,6 USD za uncu (dnes je cena 1656 USD). Jedinou nezodpovedanou otázkou, ktorá visí vo vzduchu a ktorú vzniesol James Turk je: “Prečo Bank of England pozvala na vizitu kráľovnú a nie nezávislých audítorov, ktorí by posúdili, či sa skutočne jedná o pravé zlato a komu vlastne patrí?“ čím narážal na to, že centrálne banky údajne so zlatom obchodujú.

Vyzerá to tak, že po posledných správach o výsledku volieb v Japonsku sa zlato stane v krajine reálnym investičným nástrojom. Niektoré dôchodkové fondy totižto oznámili, že budú nakupovať zlato po prvý krát, aby diverzifikovali svoje portfóliá, ktoré začínajú byť náchylné na trhové pohyby a obavy z inflácie v krajine. Japonské dôchodkové fondy väčšinou investovali do domácich akcií a dlhopisov; napr. najväčší japonský vládny dôchodkový fond drží 64% zdrojov v domácich dlhopisoch, 11% v domácich akciách, 9 % v medzinárodných dlhopisoch a 12 % v medzinárodných akciách. Medzi fondy, ktoré sa pre zlato zatiaľ rozhodli patria Okayama Metal & Machinery Pension Fund, Mitsubishi UFJ Trust a Banking Corporation, alebo Mizuho Trust & Banking Co.

Aj keď sa nemeckej ekonomike relatívne darí oproti jej južným susedom, otázka potenciálnej krízy nenecháva podľa prieskumu inštitútu Steinbeis Research Center for Financial Services chladnými. Naopak Nemecká populácia investuje do zlata. Podľa prieskumu až 69% všetkých Nemcov investovalo do zlata. Najväčší entuziazmus je u tých, ktorí zarábajú viac ako 4000 euro mesačne. Bohatí Nemci sú náchylnejší do investovania do zlatých tehál a naopak chudobnejší preferujú viac mince.

Je zaujímavé, že nielen drogy ale i zlato sa stáva nástrojom na financovanie terorizmu v Kolumbii. Tamojšia teroristická organizácia „Revolučné ozbrojené sily Kolumbie“ majú údajne „pod palcom“ mnohé bane na ťažbu zlata, ktorým následne financujú svoje aktivity.

Centrálna Banka Austrálie drží až 99% svojich zlatých rezerv v Británii a zvyšok v Sydney vo svojich skladoch. To znamená, že až 80 ton Austrálskeho zlata je v Anglicku a len 80 kg z neho má krajina u seba doma. Brazília zvýšila svoje zlaté rezervy takmer o 100% za ostatné 3 mesiace, kedy zvýšila množstvo zlata z 1,08 milióna uncí na 2,16 milióna uncí. A ak by ste chceli vedieť, ako sa zvyšujú postupne oficiálne zásoby zlata v Rusku, tak tu je graf do Novembra 2012:

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

Pridaj komentár