Inflácia

Guest post: Dá sa s infláciou bojovať?

Čo je inflácia?

Inflácia, jednoducho povedané, znamená rast priemerných cien. Tomuto rastu spravidla predchádza zvýšenie množstva monetárnej bázy (peňazí) v obehu. To znamená, že čím viac peňazí je v obehu, tým sú peniaze lacnejšie t.j. menej hodnotné. Peniaze sa každý rok znehodnocujú niekedy viac, inokedy menej. Ak máme všetky svoje aktíva len v peniazoch a nemáme ich dostatočne ochránené napr. úrokom dosahujúcim minimálne úroveň inflácie prípadne inak, naša kúpyschopnosť sa znižuje.

Miera inflácie sa najčastejšie vyjadruje cez index spotrebiteľských cien (CPI – consumer price index), ktorý zaznamenáva pohyby cien v spotrebnom koši obyvateľstva (zamestnanci, osoby samostatne činné, roľníci, dôchodcovia, inštitucionálne domácnosti). Spotrebný kôš zahŕňa nasledovné oblasti (v zátvorke uvádzam ich percentuálny podiel na celkovom spotrebnom koši):

–        Potraviny a nealkoholické nápoje (16,35%)

–        Alkoholické nápoje a tabak (4,92%)

–        Odevy a obuv (4,39%)

–        Bývanie, voda, elektrika, plyn a iné palivá (27,72%)

–        Nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu (6,54%)

–        Zdravie (4,34%)

–        Doprava (8,49%)

–        Pošta a telekomunikácie (3,66%)

–        Rekreácie a kultúra (8,30%)

–        Vzdelávanie (1,68%)

–        Hotely, kaviarne a reštaurácie (6,25%)

–        Rozličné tovary a služby (7,36%)

Miera inflácie potom vyjadruje vlastne nominálny nárast týchto cien spotrebného koša oproti predchádzajúcemu roku.

Skutočná miera inflácie však môže vo vašom prípade závisieť aj od štruktúry vášho spotrebného koša, to znamená, ak niektorá z vyššie uvedených oblastí tvorí vyššie percento oproti uvedenému percentuálnemu údaju. Ceny totižto, ako ste si isto v praxi všimli, nestúpajú resp. neklesajú rovnomerne vo všetkých odvetviach. To znamená, že ak vaše výdavky na zdravie (lieky, vyšetrenia, operácie, atď.) a napríklad výdaje na bývanie, vodu, elektrinu a plyn tvoria vyšší percentuálny podiel ako je v hore uvedenom spotrebnom koši napr. 50% a zároveň sa v sledovanom roku dramaticky zvýšili ceny pre tieto odvetvia, inflačný dopad bude pre vás vyšší ako pre jedinca, ktorý má tieto výdavky v percentuálnom vyjadrení nižšie. Čiže v skutočnosti bude táto inflácia pre vás v danom roku vyššia ako oficiálna miera inflácie. (V našom článku sa budeme striktne držať oficiálnych údajov o miere inflácie.)

Dopady na obyvateľstvo

V minulom príspevku sme si načrtli aká skazonosná je inflácia pre bežného občana. Je čas, aby sme si ukázali na príkladoch ako inflácia v skutočnosti znehodnocuje vaše úspory a tým oslabuje vašu kúpyschopnosť.  V prvej časti sa dozviete ako veľmi vám odkrojila z majetku od roku 2000 doteraz, ak ste sa účinne nebránili. V ďalšej časti si na príkladoch porovnaní možností ukážeme, ako sa dalo proti nej brániť. V článku nepadnú žiadne konkrétne návrhy riešení ako sa vyvarovať inflácie do budúcnosti, ale pevne verím, že na základe uvedených príkladov, budete mať o danej problematike jasnejšiu predstavu. Pripájam však jedným dychom VAROVANIE: „ To, čo fungovalo v minulosti, nemusí zaručene fungovať v budúcnosti a preto prosím neberte tieto informácie ako investičné odporúčania, ale ako možnú základňu informácií pre vás, kým sa poradíte s odborníkmi zo svojho okolia a kým sa rozhodnete ako budete v budúcnosti nakladať so svojimi peniazmi.“

Ako som už uviedol v predchádzajúcom článku, štát nás oberá o dane a odvody a inflácia o našu kúpnu silu. Je však nezodpovedné, ak oberáme svoje vlastné deti my sami. Ako? Našou ľahostajnosťou. Rešpektujem samozrejme fakt, že v dnešnej dobe je veľmi ťažké pre priemernú slovenskú rodinu hovoriť o nejakých relevantných úsporách. Dvojnásobne však platí, že aj to málo je treba náležite ochrániť.

Je naozaj pravda, že z pozície radových občanov existuje naozaj len minimálna možnosť ako ovplyvníme dane a infláciu. Avšak to, ako ovplyvníme znehodnocovanie resp. neznehodnocovanie nášho majetku, je aspoň z  časti aj v našich rukách.

Je však veľmi dôležité, aby sme sa na našu budúcnosť a na ekonomiku nepozerali len v kontexte nasledujúceho štvrťroka, roka alebo dvoch rokov, ale v širšom horizonte 5-10 rokov. Je dôležité, aby sme si kládli otázky typu „kde som teraz a kde budem o 5 rokov?“, „ako sa má moja rodina teraz a ako sa bude mať o 5-10 rokov?“. Ak máte deti , bude dôležité sa pýtať „budem vedieť môjmu dieťaťu o 10 rokov zaplatiť štúdium na univerzite?“ a následne „čo robím preto, aby tomu tak bolo?“. A mohli by sme pokračovať ďalej: „aké je súčasné zdravotníctvo a aké asi bude o 5 rokov?“ , „je pre mňa z ekonomického hľadiska situácie mojej rodiny akceptovateľné, že súčasná situácia v zdravotníctve je lepšia ako bude možno o 5 rokov?“.

Vždy sa však pýtajte z ekonomického hľadiska asi najdôležitejšiu otázku: „Ako budeme pripravení?“.

Masívny dopad na váš príjem a úspory dokladajú aj nasledujúce príklady.

Dopad inflácie na príjem

To, čo platí pre bankové vklady a Albert Einstein raz nazval ako „najväčší matematický objav všetkých dôb“, čiže zložené úročenie úrokov (vkladov), platí samozrejme aj v obrátenom garde pri inflácii. Čiže takisto ako sa vám na bankovom vkladovom účte zvyšuje úrok v roku 2 už o úrok navýšený vklad z roku 1, takisto to platí aj pri inflácii. Jednoducho vysvetlené, ak je počas desiatich rokov inflácia na úrovni 5 %, počíta sa tých 5% v každom pribúdajúcom roku od roku 1 – 10 zo stále vyššieho základu. (navýšeného o tých 5 %)

Podľa údajov Eurostatu predstavuje priemerná inflácia v rokoch 2000 až 2012 4,71%, čo znamená, že naše peniaze sa znehodnotili  za 13 rokov dokopy o 61,2%, keď túto infláciu jednoducho spočítame. Skutočné znehodnotenie vyjadrené v slovenských korunách je však o poznanie vyššie, až na úrovni 80,8%. V EUR vyjadrení predstavuje toto znehodnotenie dokonca až neuveriteľných 154%!

To znamená, keď ste v roku 2000 zarobili 15.000Sk (t.j. 354,42 EUR podľa vtedy platného výmenného kurzu priemer za 1/2000 = 42,323), aby ste neprišli o svoju kúpnu silu, potrebovali by ste v roku 2012 zarobiť minimálne 27.121Sk resp. 900,24 EUR podľa platného konverzného kurzu 30,126. Pri mzde 10.000SK (236,28EUR) v roku 2000, je potrebná mzda v roku 2012 na úrovni 18.080Sk = 600,15EUR.

Ak tieto úrovne nedosahujete, vaša kúpna sila je znížená! Každý môžete takto prísť ku svojim vlastným výpočtom a zistiť, či si môžete dovoliť kúpiť viac alebo menej ako v roku 2000.

Pre porovnanie. Priemerná mesačná hrubá mzda v hospodárstve SR vzrástla od roku 2000, kedy dosahovala 379,40 EUR102,95% na súčasných 770 EUR ( údaj je za prvých šesť mesiacov r.2012). Ako vidíte, je to hlboko pod 154%.

(Nehovoriac o tom, koľko percent obyvateľstva dosahuje aspoň túto priemernú hrubú mesačnú mzdu. Odpoveď nechávam na vás.)

Dopad inflácie na úspory

Veľakrát počúvame v správach od novinárov alebo od ekonómov, že náš reálny príjem klesá.

Ak sa vám podarilo počas rokov 2000 až 2012 poraziť infláciu pri príjme, váš reálny príjem neklesol, ba naopak stúpol. Avšak pozor. Aby sme mohli hovoriť o úplnom víťazstve pri zvyšovaní vašej kúpnej sily je potrebné, aby sme sa pozreli na vaše nakladanie s úsporami. Poďme sa podívať ako ste čelili inflácii tuná. Teda, ak ste všetky peniaze nepoužili na spotrebu.

Ak ste mali v roku 2000 finančný kapitál na úrovni 300.000Sk (7.088,34EUR) a chceli ste ho mať uchránený pred infláciou, dnes by ste museli mať minimálne 542.405Sk čiže 18.004,55EUR.

Dá sa vôbec v tomto „boji“ proti inflácii brániť?

Samozrejme, inflácia ako taká je závislá od rôznych makroekonomických premenných súvisiacich s vývojom a stavom našej, ale aj globálnej (najmä nemeckej) ekonomiky ako sú rast HDP, nezamestnanosť, rast miezd, stav podnikateľského prostredia, či menová politika centrálnej banky.

Brániť sa voči nej je iste ťažké, ale nie nemožné.

Ukážme si päť na pohľad jednoduchých príkladov, ako sme sa mohli rozhodnúť v roku 2000.

Príklad 1: Držanie peňazí „pod vankúšom“

Príklad okrádania samého seba a vlastnej rodiny. Ak ste v roku 2000 vlastnili 100.000Sk (2.362,78EUR) a držali ste ich „pod vankúšom“, urobili ste prvé nesprávne rozhodnutie. V roku 2009 ste ich zamenili za eurá a dostali ste za ne 3.319,39EUR, čo v nominálnom EUR vyjadrení síce predstavoval nárast vzhľadom na posilnenie koruny voči euru za obdobie 2000 – 2008, avšak táto suma (3.319,39EUR) bola už v tom období značne inflačne znehodnotená a na to, aby ste sa kryli proti inflácii, ste už vtedy (2009) potrebovali z pôvodných 2.362,78EUR (100.000Sk) mať 5.466,28EUR. Vy ste však stále mali iba 3.319,39EUR. Ak ste ich dali znova pod vankúš, urobili ste ďalšie nesprávne rozhodnutie. Asi už tušíte prečo… Máte z nich pravdepodobne stále iba 3.319,39EUR. Avšak, ak by ste sa tieto prostriedky rozhodli minúť na spotrebu resp. investíciu, dostali by ste za ne oveľa menej tovarov a služieb ako v roku 2000, 2005 resp. 2009. Skutočná minimálna hodnota, ktorú by vzhľadom na inflačné znehodnotenie mali predstavovať je v roku 2012 na úrovni 6.001,50EUR!!! ( 154% znehodnotenie)

Príklad 2: Držanie prostriedkov na bankovom účte

Ak ste napríklad v januári roku 2000 vložili svoje prostriedky v hodnote 300.000 Sk (7.088,34 EUR) na bankový jednoročný termínovaný vkladový účet a ponechali ste ich tam až do júla 2012, zhodnotili sa vám na 491.637,34 Sk (63,88% zhodnotenie), čiže 16.319,37 EUR (130,22% zhodnotenie). Pripomínam, že inflácia bola v rokoch 2000 – 2012 vo vyjadrení v slovenských korunách na úrovni 80,8% a v eurách 154%.

Príklad 3: Vloženie prostriedkov do kúpy nehnuteľnosti – garsónka

Ak ste v roku 2000 vložili 300.000 Sk (7.088,34 EUR) na dva roky do banky a vybrali ste si ich v roku 2002, mali ste ich zhodnotené na 357.952,46 Sk (podľa údajov NBS – priemerné úrokové sadzby z vkladov pre obyvateľstvo – termínovaný účet 1 rok). To predstavovalo vtedy 8.418,25 EUR. Ak ste sa rozhodli tieto prostriedky vložiť do kúpy nehnuteľnosti, mohli ste si za ne kúpiť v Nitre resp. Banskej Bystrici garsónku s rozlohou približne 23,5 m2. (v menšom meste aj 1 izbový resp. 2 izbový byt). Budeme ďalej uvažovať s Nitrou a Banskou Bystricou, pretože vašu kúpu budeme považovať za investíciu, keďže ste sa chceli ochrániť voči inflácii a rátali ste s tým, že v týchto mestách nastane v budúcnosti silný dopyt po bývaní, v dôsledku presúvania mladých ľudí z vidieka do týchto miest za prácou. V roku 2002 podľa údajov NBS stál 1 m2 v týchto dvoch mestách v priemere 358,50EUR. Ak ste si nehnuteľnosť podržali až do roku 2012, cena za 1m2 pre NR a BB sa zvýšila na 698EUR. Čiže vaša garsónka by mala mať hodnotu minimálne 15.572,38 EUR = 469.133,52 Sk. Ak berieme do úvahy počiatočnú hodnotu vášho kapitálu v roku 2000 = 300.000 Sk = 7.088,34 EUR, tak potom ste ochránili vaše aktíva na úrovni +119,69% v EUR vyjadrení a +56,38% v Sk vyjadrení, čo však bohužiaľ nepokrýva znehodnotenie peňazí, ktoré bolo v rokoch 2000 – 2012 až 80,8%. To nám vychádza z výpočtov podľa údajov NBS.

Realita je však napriek štatistickým údajom NBS trochu iná. (žeby preto, že údaje NBS vyjadrujú skutočnú hodnotu? Alebo skutočná ponúkaná cena na trhu vyjadruje skutočnú infláciu?) Ak sa pozrieme dnes na reálny trh, zistíme, že najnižšia cena za garsónku s porovnateľnou veľkosťou je v Nitre cca 28.000 EUR (843.528 Sk) a v Banskej Bystrici cca 27.000 EUR (813.402 Sk). (Nie je cieľom tohto článku vysvetľovať dôvody.) Ak spravíme medzi týmito dvoma hodnotami jednoduchý matematický priemer, dostaneme cenu 27.500 EUR, čiže 828.465 Sk. Ak by sa vám teda podarilo predať vašu garsónku v roku 2012 za túto aktuálnu trhovú cenu, zhodnotili by ste svoj počiatočný kapitál z roku 2000 približne na úrovni +288% v EUR vyjadrení a približne na úrovni +176% v Sk vyjadrení. Vaša počiatočná investícia by sa zhodnotila dokonca ešte lepšie, ak by ste garsónku počas držania prenajímali.

Ochránili by ste sa teda v skutočnosti pred infláciou? Odpoveď je áno. Pokiaľ by ste v roku 2012 predali svoju garsónku za aktuálnu cenu na trhu, dokonca aj v prípade, keby ste predávali približne o tretinu lacnejšie z aktuálnej trhovej ceny.

Príklad 4: Vloženie prostriedkov do kúpy nehnuteľnosti – poľnohospodárska pôda

Podľa údajov Eurostatu stál v roku 2000 1 hektár poľnohospodárskej pôdy na Slovensku približne 900 EUR (38.090,70 Sk). To znamená, že za 7.088,34 EUR (300.000 Sk) ste si mohli kúpiť cca 7,86 ha takejto pôdy. Dnes sa pohybuje cena za 1 ha na úrovni 3.000 EUR ( 90.378 Sk). ( Ceny sú brané v priemere a sú len orientačné, pretože skutočné ceny môžu byť niekedy aj výrazne odlišné v závislosti na lokalite, bonite pôdy a pod.)

Vašich 7,86 ha by ste však pokojne mohli predávať na trhu za 23.580 EUR (710.371,08 Sk)

Zhodnotenie v Sk je približne 137% a v eurách je to cca 233%. Vôbec nie zlé. Čo poviete?!  Keď ešte k tomu prirátate, že pôda vás môže živiť, zásobovať, resp. ju môžete prenajať a užívať z nej rentu…

Príklad 5: Investovanie do zlata

Ak ste mali v roku 2000 úspory vo výške 100.000Sk = 2.362,78EUR = 2.398,83USD ( priemerný výmenný kurz USD/SKK za január2000 bol 41,687 Sk) a rozhodli ste sa ochrániť voči inflácii investovaním do zlata, dostali ste za túto sumu 8,44 trójskych uncí tohto kovu, keď priemerná cena jednej trójskej unce (31,10g) v januári 2000 bola 284,32 USD. Ak ste zlato držali nepretržite až do roku 2012 (1.7.2012 sa rovnala  cena 1 trójskej unce 1.593,90USD) , mohli ste za svojich 8,44 trójskych uncí dostať 13.452,52 USD, t.j. 10.627,49 EUR, čo sa rovná 320.164 Sk. Nárast hodnoty vášho majetku by predstavoval 320% v Sk. (cca 450% v EUR, cca 561% v USD)

Obdobne je to aj pri sume úspor vo výške 300.000 Sk, čo v roku 2000 predstavovalo 7.088,34 EUR = 7.196,49 USD. Za túto sumu ste mohli dostať 25,31 uncí zlata. Ak by ste ich držali nepretržite až do dneška, dostali by ste za svojich 25,31 uncí zlata 40.341,61 USD. (znovu sme pre výpočet použili spotovú cenu zlata zo dňa 1.7.2012), čo je 31.869,87 EUR, čo predstavuje zaokrúhlene 960.112 Sk. Opäť nárast vyjadrenia hodnoty o 320% v Sk. (cca 450% v EUR, cca 561% v USD)

Zhrnutie

Takže si urobme na záver krátke zhrnutie zistení za roky 2000 – 2012. Dokázali by nás nasledovné príklady dostatočne ochrániť voči inflácii?

Držanie hotovosti „pod vankúšom“ – NIE

Bankový účet – NIE

Kúpa nehnuteľnosti – byt/garsónka – ÁNO

Kúpa poľnohospodárskej pôdy – ÁNO

Investovanie do zlata – ÁNO

Ešte raz zdôrazňujem, že v žiadnom prípade prosím neberte tieto závery ako investičné odporúčania. Je to všetko minulosť. V nasledujúcich rokoch môžu platiť úplne iné zákonitosti a pravidlá.

Dúfam ale, že vám tieto názorné príklady pomohli pri získaní základného prehľadu o tom ako je pre nás všetkých inflácia nebezpečná.

V ďalšom pokračovaní sa pozrieme aký majú pohľad na súčasnú situáciu v globálnej ekonomike svetoví ekonómovia, finančníci, politici, investori, vedci, akademici a ekonomickí komentátori ako aj na to, ako vidia ďalší možný globálny makroekonomický vývoj vrátane predikcie inflácie. Či je tento ich pohľad pohľadom cez „ružové“ okuliare …, dozviete sa nabudúce.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Autor: Marek Sádovský

*Poznámka: Výpočty neberú do úvahy dane, poplatky, provízie, transakčné a iné náklady spojené s nadobudnutím a držbou investícií.

Zdroje:

  • Vlastné výpočty
  • www.nbs.sk
  • www.statistics.sk
  • http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/eurostat/home/
  • www.kitco.com
  • www.topreality.sk
  • www.biospotrebitel.sk
  • www.agrofarmy.sk
  • Burton G. Malkiel – Náhodná Procházka po Wall Street, 2012
  • Marko Árendáš a kolektív – Základy ekonómie, 1999

 

Tagged , , , , ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →

Pridaj komentár