Nezaradené

Európska kríza je reálna

Veľa krát sa stretávam z názorom, že som príliš veľký pesimista. Zároveň mi viacero ľudí hovorí, že ich nemám strašiť a netreba vidieť všetko až tak zle. „Ono sa to nejako poddá. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude,“ hovoria. Skúsme sa teda pozrieť na bankový sektov v Európe.

Stav bankového systému v Európe analyzujú Eric Sprott a David Baker. Po prvé Index akcií bánk v Európe klesol za ostatný rok o približne 100%. To znamená, že niektorí investori už bankám prestávajú dôverovať. Pridajte k tomu informáciu, že Gréci si vybrali zo svojich bánk už viac ako 3 mld. € od volieb v Máji 2012, čo tvorí skoro 1,9% všetkých vkladov v gréckych bankách. Tie si musia neustále požičiavať od ECB a zapojiť sa musí aj záchranný fond ich centrálnej banky (v rámci ELA systému). Podľa oficiálnych záznamov, grécke banky prišli len od Mája 2010 do Marca 2012 tak o tretinu všetkých vkladov a pritom si museli masívne požičiavať od ECB a ich centrálnej banky (celkovo 73,4 mld. od ECB a 54 mld. od Gréckej centrálnej banky). Táto nepríjemná situácia v Grécku bola predmetom riešenia predstaviteľov EÚ za ostatné 2 – 3 roky. Výsledok je zjavný. Ešte väčší chaos.

Medzitým sa Európa trasie ešte väčšmi. V Španielsku skrachovala Bankia – 4 najväčšia banka v krajine a samotná krajina sa morí so svojimi dlhmi ako na národnej, tak i na regionálnej úrovni. Španielsko nedokáže naplniť kritéria rozpočtovej zodpovednosti a prekvapuje v princípe každý týždeň negatívnou správou. Typickým príkladom boli čísla o rozpočtovom deficite, ktoré sa zmenili v priebehu pár mesiacov zo 4 na skoro 9%. Španielsku vládu údajne neustále „prekvapujú“ ďalšie správy, ako napr. že jej regióny nie sú schopné šetriť a majú problém s refinancovaním svojich dlhov, za ktoré bude musieť vziať záruku celá krajina.

Klienti Bankie si následne dokázali vybrať z banky viac ako 1 mld. €. Podľa odhadov Citi Bank môžeme byť svedkami, za inak nezmenených okolností, odlivu až 215 mld. € z krajiny, pričom odchod Grécka z Eurozóny by tento odliv kapitálu ešte viac urýchlil. Do tohto stavu treba zarátať potápajúce sa ceny nehnuteľností, ktoré sú financované práve z kapitálu domácich bánk. Španielske banky sa zároveň vyhýbajú predaju týchto nehnuteľností a radšej dávajú developerom nové pôžičky na splátky ich dlhov. Dôvod je jednoduchý, ak by začali ich predaj, zistili by reálnu hodnotu svojich aktív. Preto sa predpokladá, že ceny nehnuteľností by mali padnúť ešte nižšie v rozmedzí od 15 do 35%.

A ak ste stále spokojní a nie je Vám nič podozrivé, tak sa pozrite na nasledujúci obrázok, ktorý ukazuje pomer úverov voči vkladom rôznych bánk vo svete. Tie tmavomodré sú európske banky. Tento obrázok zároveň ukazuje, že jeden z hlavných problémov, nie sú inak španielske alebo grécke banky. Naopak severské banky, ako je Danske Bank, alebo Swedbank. Z tohto pohľadu bude zaujímavé, kedy si investori všimnú, že problém nie je len na tzv. európskej periférií ale i hore na severe. Treba si totižto uvedomiť, že bez vkladov, nemôžu banky ďalej investovať do nových aktív. A zároveň akýkoľvek výber vkladov v týchto bankách musí spôsobiť problém likvidity (klinknite pre zväčšenie).

Zdroj: http://www.zerohedge.com/sites/default/files/images/user5/imageroot/2012/05-2/Bank%20LTV%20Ratios.jpg

Z tohto hľadiska sa už ani nejedná o to, či Grécko ostáva alebo neostáva v Eurozóne. Hlavnou obavou je, či európsky bankový sektor v celej svojej podobe dokáže ustáť presun peňazí v rámci Eurozóny. Primárne z problematických krajín do menej problematických krajín. Menej problematickým krajinám zároveň v rámci systému TARGET2 vznikajú voči krajinám, z ktorých vklady odchádzajú, značne vysoké záväzky (napr. záväzky Nemecka boli len koncom Apríla na úrovni viac ako 25% ich HDP), čo len celý problém prehlbuje. „Nezdravé“ krajiny takto prenášajú nákazu ďalej.

Z hľadiska runu na banky, je inak zaujímavým článok prof. Feketeho o tom, že môžeme zažiť zároveň infláciu i defláciu. Dôvodom je existencia veľkého množstva „elektronických“ peňazí. Argument je jednoduchý. V prípade runu na baky nebudú mať banky dostatok hotovosti. Vzhľadom na potrebu značných objemov hotovosti, nebude centrálna banka zároveň schopná vytlačiť dostatočne rýchlo a včas potrebný cash (technický problém). Peniaze – cash – je zároveň stále potrebný pre realizáciu rôznych typov spotrebiteľského správania (nákupy). Z toho vyplýva, že daný cash sa stane omnoho potrebnejším / relatívne viac preferovanejší ako elektronická hotovosť. Inými slovami môžeme zažiť nejakú relatívne krátku dobu defláciu cien pri hotovostných platbách a infláciu cien pri platbách kartou alebo elektronickým prevodom. Elektronické platby budú totižto obsahovať aj predpoklad toho, že sa ich budúci majiteľ nebude môcť dostať rýchlo k potrebnému cashu, za ktorý môže ďalej zrealizovať nákupy pre seba.

Do tohto svetla zároveň vložte problém financovania dlhov krajín PIIGS. Investovanie bánk a nákup dlhopisov krajín, bola a zatiaľ stále je, jedna veľká spojená nádoba. Avšak táto spojená nádoba nie je bezodná, teda pokiaľ nepripúšťame možnosť tlačenia nových nekrytých peňazí (avšak i to má následne svoje limity). Už dnes sme svedkami toho, že investori sa dlhopisovým „investíciám“ vyhýbajú a za ostatné obdobie odišlo značné množstvo kapitálu z dlhopisových trhov Španielska (80 mld. €) i Talianska (200 mld. €), čo tvorí v oboch prípadoch približne 10% týchto trhov. Dlhy problematických krajín sú zároveň primárne nakupované domácimi bankami, ktoré získali kapitál z ECB alebo LTRO.

Zdroj: http://www.zerohedge.com/sites/default/files/images/user5/imageroot/2012/05/Italy%20Spain%20local%20vs%20domestic.gif

Bankový sektor v Európe teda nie je v dobrom stave. A vidieť realitu nie je z tohto pohľadu pesimizmus, ale realistické zhodnotenie situácie. Výsledok toho chaosu vo finančnom svete môže byť v princípe dvojaký. Buď značný odpis dlhov, reštrukturalizácia bánk, krach nesolventných bánk a strata vkladov a investícií mnohých klientov týchto skrachovaných bánk (občanov). Druhý scenár sú masívne intervencie zo strany ECB, ktoré budú mať inflačný charakter. Druhý scenár je podľa nášho názoru vzhľadom na politické rozhodovanie v EÚ pravdepodobnejší.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc

 

Tagged , , , , , , ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →