Drahé kovy nevykazujú nedostatok je po nich len núdza.

Na trhu sa dnes prejavuje „nedostatok“ drahých kovov. To sú časté titulky mnohých blogov. Niektoré blogy hovoria dokonca o manipulácií s cenami drahých kovov a skrývajú to pod akoby ekonomickú argumentáciu. Príkladom je napr. článok „Supply And Demand In The Gold And Silver Futures Markets“. Znaky manipulácie majú byť dvojaké – zvýšený dopyt po drahých kovoch od investorov pričom cena kovov klesá a tá klesá na základe obchodovania nekrytých kontraktov na COMEXe. Bohužiaľ argumentovať s týmto „nábojmi“ nepovažujem za správne.

V prvej rade je treba povedať, že na trhu sa z času na čas objavia podivné obchodné praktiky, ktoré môžeme nazvať manipuláciou. Napr. sme boli svedkami toho, že niektoré banky klamali svojich klientov pri fixácii cien zlata, alebo keď niekto úmyselne vloží v priebehu pár sekúnd na trh veľké množstvo kontraktov s cieľom eliminovať všetko bid a posunúť cenu zlata krátkodobo nižšie.

Avšak pokles ceny z maxím na úrovni 1920 USD k dnešným 1100 USD nie je výsledok tejto manipulácie, ale nezáujmu investorov o zlato a striebro. Môže sa to niekomu zdať ako divné (v kontexte ostatných aktivít centrálnych bánk sveta), ale je to tak – západ ešte zlato znovu neobjavil a východ síce nakupuje fyzický kov, avšak nie dostatočne, aby sa cena vrátila na vyššie úrovne. Dnes veria ľudia viac politikom a centrálnym bankárom, ako poistke voči kríze – v podobe zlata a striebra.gold_mania

Pri argumente o zvýšenom dopyte po drahých kovoch sa poukazuje prostredníctvom príkladu zastavenia predajov niektorých mincí z US Mint, či Canadian Mint. Tento tzv. „dopyt“ je však len slabým odvarom toho, čo sa na trhu s drahými kovmi naozaj obchoduje. Argumentovať ním je nezmysel a tento dopyt sa dá prirovnať zatiaľ s prepáčením prdu vo vetre. Jednak z toho dôvodu, že mincovne majú svoje plány výroby, ktoré keď sa im minie tovar, tak sa čaká na ďalšie dodanie. Situáciu treba skôr vidieť v tom, že niektorí retailoví predajcovia sa len predzásobujú tovarom za slušné ceny. Za druhé, nedostatok nesignalizujú väčší hráči na trhu, ako je napr. Sprott, GLD, GoldMoney, či BullionVault – tí sa vedia zatiaľ ku kovom dostať. Ak by sa ukázal nedostatok u nich (v podobe dlhých dodávok kovu, vysokých marží pri veľkých objemoch za okamžité dodanie), treba už seriózne spozornieť. To však nevidíme.

Ďalším argumentom je používanie argumentu, že na COMEXe sa obchodujú tzv. nekryté kontrakty. Tu je treba povedať, že COMEX umožňuje obchodovať aj tzv. „naked“ kontrakty, ktoré sú naozaj kryté len prísľubom. Avšak tie netvoria väčšinu kontraktov. Ak je niekde problém, tak ten môže byť v tom, že veľké banky obchodujú zlato z tzv. alokovaných účtov klientov, voči ktorým vytvárajú futures pozície a bolo by sa treba pozrieť na presné znenie zmlúv medzi klientom a bankou. Avšak právny problém už nevidím pri obchodovaní drahých kovov z tzv. nealokovaných účtov (tu s tým klienti vlastne súhlasia). Obchodovanie na COMEXe je v princípe v dnešnom svete frakčného bankovníctva v poriadku a treba sa s ním zmieriť.

Cieľom tohto článku zároveň ale nie je presvedčiť čitateľa o tom, že trh s drahými kovmi nevykazuje núdzu po drahých kovoch. Avšak treba podľa môjho názoru používať iné argumenty. Prečo používam pojem „núdza“ a nie „nedostatok“? Pretože drahých kovov je relatívny dostatok. Drahé kovy majú určitú vlastnosť a tou sú výrazne rozsiahle skladové zásoby. Tie sa napr. pri zlate pohybujú rádovo v rozsahu 60 rokov. To znamená, že to, koľko zlata je dnes niekde uskladnené, by sa dokázalo vyťažiť za cca 60 rokov. Preto nie sú drahé kovy obyčajnou komoditou ako je pšenica, či ropa, ale sú peniazmi. Zlata je teda dostatok. Presnejší termín na vyjadrenie súčasného stavu by som vyjadril teda v slovenčine skôr pojmom „núdza“ po drahých kovoch (v angl. sa používa „scarcity“ ktorá môže znamenať v slovenčine aj nedostatok). Táto núdza sa prejavuje v tzv. backwardácii, ktorá sa na trhu opätovne objavila. Tá popisuje stav, kedy investor (napr. veľká banka) vie predať fyzický kov na spote a kúpiť voči tomuto obchodu futures kontrakt (napr. na dodávku kovu za 3 mesiace) a zarobiť napr. 0,5 %. To znamená, že na spote predáte fyzický kov drahšie a hneď k nemu kúpite futures kontrakt lacnejšie. To, že nie je táto potenciálna arbitráž odstránená, hovorí o tom, že existuje stres na fyzickom trhu – po fyzickom zlate je pri súčasných cenách núdza alebo sa investori boja robiť tento obchod, čo zas svedčí o nedôvere v systém. V princípe je to však jedno a to isté. Pokiaľ bude backwardácia trvať, súčasný pokles cien je len dočasný. Akonáhle sa však odstráni pri súčasných cenách, treba očakávať ďalší prepad cien.

V súčasnej mechanike predaja a kúpy drahých kovov, je práve toto podľa môjho názoru správny popis situácie. Nie vyššie uvedené argumenty.

Pridaj komentár