Zlato

Dlhy a negatívne úrokové miery, preto veríme v zlato!

In Gold We Trust“ (Veríme v zlato) je 120 stránková publikácia z dielne analytikov Erste Group, ktorá hodnotí investovanie do zlata z rôznych uhlov pohľadu. Ako sa píše v štúdii: „Veríme, že zlato je zrozumiteľné, dnes ešte stále cenovo dostupné, časom otestované a spoľahlivé aktívum vhodné na to, aby bol jeho vlastník ochránený pred významným rizikom, ktorému dnes čelíme“. Preto sme sa na stránkach UPNER.COM rozhodli priniesť najdôležitejšie argumenty a najdôležitejšie odkazy z tejto štúdie. Tento týždeň o tom, ako budú vplývať na cenu zlata dlhy a nízke úrokové miery.

Všade samé dlhy

Západný svet ešte takto zadlžený nebol, čo sa týka mierových rokov. Počas vojny vždy dlhy vyskočil.  Ale nikdy nevyskočili tak vysoko v relatívne mierových časoch. Aj keď sa dnes hovorí primárne o dlhu krajín EU a USA, zadlžené je rovnako i Japonsko. A nehovoríme teraz len o dlhu verejného sektora. Hovoríme o kumulovanom dlhu, ktorý je zobrazený na nasledujúcom grafe, ktorý zobrazuje domácnosti (modré), nefinančné korporácie (červené), finančné inštitúcie (zelené), a vládu (fialové):

Ako je možné vidieť, medzi vysoko zadlžené krajiny patria i nosné piliere globálneho obchodu a ekonomiky ako je Nemecko, Japonsko, USA, či Veľká Británia.

Ak by sme napr. chceli vyjadriť veľkosť federálneho dlhu USA (cca 15 700 mld. USD) v hmotnosti zlata, na jeho splatenie by len USA potrebovalo približne dvojnásobok existujúcich zásob zlata (potrebovalo by pri súčasnej cene 300 000 ton, vyťažených dodnes je len cca. 170 000 ton). Problémom zároveň nie je len aktuálna výška federálneho dlhu USA, ktorá už prekonala hranicu 100 % HDP, ale i dynamika jeho narastania v ostatnom období, ako sme písali v inom článku. Aby sme mali predstavu o tom, ako sa darí zadlžovať politikom USA svojich daňových poplatníkov, pozrime sa na nasledujúci graf, ktorý ukazuje prebytky (zeleným), deficity (modrým) federálneho rozpočtu USA. Samozrejme na to, aby ste mohli niečo minúť navyše (nad existujúce príjmy), musíte si požičať (de facto vždy to modré):

A práve toto je i najzásadnejší dôvod, pre nie je veľmi pravdepodobné, že by krajiny, resp. ich centrálne banky, menili úrokové miery. Ako náhle by akákoľvek centrálna banka zadlženej krajiny pristúpila k tomuto kroku, zvýšili by sa výrazným spôsobom úroky na obsluhu dlhu ich kranjiny. To by znamenalo predraženie požičiavania. Pretože v dnešnej situácií sa v princípe staré dlhy splácajú tým, že si opätovne požičiate. Túto všeobecnú situáciu ilustruje najlepšie nasledujúci graf, ktorý zobrazuje veľkosť úrokov na celkovom zadlžení USA:

Do tejto situácie bude treba započítať samozrejme nové záväzky, ku ktorým sa v USA politici zaviazali vo forme sociálnych programov Social Security, Medicare, Medicaid, ktoré samozrejme výdavky štátu zvyšujú. Samozrejme nie v kontexte zvyšovania daňových príjmov. To znamená, že výdavky sa zvyšujú na dlh. A zároveň, a to platí pre všetky zadlžené štáty, tu máme starnutie obyvateľstva, ktoré sa prejavuje zvyšujúcimi sa nárokmi na sociálne programy (zdravotníctvo, sociálne dávky, dôchodky) a znižujúcim sa počtom pracujúcich, ktorí produkujú a odvádzajú dane. Inými slovami, čím dlhšie nebudú problém politici zadlžených krajín riešiť, tým vyššia je pravdepodobnosť krachu krajiny.

Z tohto hľadiska je zaujímavá štúdia, ktorú vydala Boston Consulting Group, s názvom „Back to Mesopotamia? The Looming Threat of Debt Restructuring“ (Späť do Mezopotámie? Vynárajúca sa hrozba reštrukturalizácie dlhu). V nej autori navrhujú (resp. upozorňujú, že to tak, či onak príde) zrealizovať haircut, odpustenie príliš vysokých dlhov domácností, vlády i podnikateľov na úroveň približne 180 % HDP krajín. Komu by sa aký veľký dlh odpustil zobrazuje nasledovný graf:

Negatívne úrokové miery a zlato

Súčasný stav bude musieť teda viesť k tzv. finančným represiám vzhľadom na to, že ostatné alternatívy ako sú úsporné opatrenia, významné zvýšenie daní, či bankrot štátov, nie sú veľmi populárnymi a reálnymi riešeniami. Finančné represie sa vyznačujú kombináciou niektorých politík ako napr.: prísne investičné kritériá, negatívne úrokové miery, regulácia úrokových mier, znárodňovanie, kontrola kapitálových transakcií, zákaz niektorých finančných obchodných praktík, či zákaz vlastnenia niektorých aktív (zlato – politické riziko?), manipulácia so štatistikami napr. CPI, atď.. Podobné represie boli použité napr. po II. svetovej vojne a sú jednou z možných alternatív budúceho vývoja. Čo zaujíma nás v tomto kontexte sú negatívne reálne úrokové miery, ktoré sú už dnes skutočnou praxou či už v USA, Európe, alebo Číne. Ako sme písali vyššie tie sú nevyhnutné práve kvôli ufinancovaniu dlhov jednotlivých štátov. Negatívne úrokové miery sú zároveň pre zlato veľmi vhodné. Ak sa pozrieme na nasledujúci graf je možné vidieť, jasnú súvzťažnosť medzi negatívnymi úrokovými mierami a rastom ceny zlata:

Na grafe je vidno, že v prvom období rastu ceny zlata (70-80 roky) a v súčasnom období (2000 – 2011) máme skoro viac ako 50% mesiacov, kedy bola negatívna úroková miera. Vzhľadom na fakt, že nie je možné dnes predpokladať zmenu tejto politiky, je vysoký predpoklad toho, že tento trend bude naďalej pokračovať. Inými slovami budeme s najväčšou pravdepodobnosťou svedkami negatívnych úrokových mier a rastúcej ceny zlata.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval podľa pôvodného zdroja Matúš Pošvanc

 

Tagged , , , , , , , ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →

Pridaj komentár