Chce svoje zlato späť aj Belgicko?

Aspoň to by sme mohli tvrdiť v pondelok, keď belgické noviny informovali o tom, že krajina chce doviesť 200 ton zlata z Veľkej Británie späť. Belgicko ešte v roku 1930 presunulo svoje zlaté rezervy do Anglicka zo strachu pred Nemeckom. Túto správu však hneď poprela Belgická centrálna banka. Jej hovorca dodal, že na skladovanie zlata je omnoho lepšie vybavený Londýn, ktorému platí Belgicko za skladovanie 250 000 eunational_bank_of belgiumro ročne.

Za to Nemci a Holanďania svoje zlato zo zámoria pomaly dovážajú. Jedinou otázkou, ktorá zatiaľ nesedí, je to, že tieto krajiny mali v roku 2014 doviesť z USA 207 ton zlata, pričom FED tvrdí, že z jeho zásob ubudlo len 176 ton, čo predstavuje rozdiel 31 ton. Sú dve základné možnosti, čo sa stalo. Jednou je, že FED urobil swap z inou bankou, ktorá dodala rozdiel Nemecku alebo Holandsku (napr. BIS) alebo nejaká banka vložila 31 ton zlata do FEDu – možno Ukrajina. Treťou nepravdepodobnou možnosťou je, že niektorá zo strán klame. Motivácie na to však neexistujú.

Nedávno sme spomínali problémy so stanovovaním fixácie cien na Londýnskom trhu. Do novej fixácie, ktorá by sa mala spustiť niekedy začiatkom mája, by sa mali po prvý krát zapojiť aj čínske banky. To je jedným zo znamení o tom, že Čína začína hrať reálnu úlohu na trhu so zlatom. Čo je však smutnejšie a neprispieva k transparentnosti trhu so zlatom je ukončenie zverejňovania Gold Forward rate, tzv. GOFO a to k 30. januáru 2015 po skoro 20 rokoch. Ako dôvod sa uvádza postupný pokles údajov, ktoré poskytovali tvorcovia fyzického trhu v Londýne. LBMA tvrdí, že tým, že zo systému odchádzajú Deutsche Bank a Société Générale, stráca kritickú masu, z ktorej by sa GOFO dala relevantne odvodzovať a počítať. GOFO nám vždy indikovala stres na fyzickom trhu, keď sa dostala do negatívneho pásma. Transparentnosť trhu so zlatom sa tým opätovne mierne zníži. Ostáva asi jediný ukazovateľ, ktorý nám následne bude indikovať dopyt po fyzickom kove – rozdiel cien medzi trhom futures a spotovým trhom. Ten ukazuje, či sa drahé kovy dostávajú do bakwardácie (spot je vyšší ako futures), ktorá by sa pri drahých kovoch nemala ukazovať. A dopĺňať to môžeme údajmi o dovozoch drahých kovoch (ktoré sú ale vždy s časovým odstupom), či nákupoch ETF fondov zameraných na drahé kovy.

Každopádne, dnes po fyzickom zlate veľký dopyt zo strany západných investorov nie je. Svedčí o tom aj predaj zlatých mincí cez US Mint, ktorý zaznamenal za január jeden z najhorších mesiacov od roku 2008, keď predala len 81 000 uncí zlata.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Pridaj komentár