Cena zlata nie je dnes určovaná fyzickým trhom. Alebo je?

Jednou z tém, ktoré sa v komunite ľudí so záujmom o zlato často objavuje, je téma toho, že cena zlata nie je určovaná na fyzickom trhu. Fyzický trh si môžeme predstaviť tak, že si kupujete priamo fyzickú tehlu a dáte ju do sejfu. Nepáči sa im, že cena je určovaná na trhu s tzv. „derivátmi“; papierovom, kontraktovom trhu, či trhu so syntetickým zlatom – to sú rôzne názvy pre potvrdenky k zlatu, resp. pre rôzne formy obchodných nástrojov. Ako to teda je?

Trh s fyzickým zlatom je malý

To je jednoznačná skutočnosť. Pekne je to vidieť na tejto infografike:

size_of_derivate_market

zdroj: http://goldsilverworlds.com/physical-market/how-much-paper-gold-is-being-traded-daily/

Ako je vidno, podľa daných odhadov sa na fyzickom trhu obchoduje približne 10,5 tony, t.j. 2625 ton ročne (cca. 250 pracovných dní) a na trhu s derivátmi sa obchoduje denne skoro 3248 ton, t.j. 812 tis ton ročne. Už z uvedeného je jasné, že zlato sa na oboch trhoch dostáva z rúk do rúk a to viac krát do roka. Na svete totižto je len cca. 180 tis. ton zlata.

Papierový trh zároveň vznikol práve pre to, aby bolo obchodovanie praktickejšie. Inými slovami sa daného pomeru netreba obávať. Čím viac je zároveň nejaká komodita obchodovaná, tým nižšia je pravdepodobnosť toho, že je zle ocenená. Myslíte si, že ak by sa obchodovalo len na fyzickom trhu, bolo by hľadanie správnej ceny presnejšie?

Určuje sa cena na derivátovom alebo fyzickom trhu?

Mnohých odpoveď prekvapí, ale na oboch. Oba so sebou súvisia. Ceny nemôžu byť na nich vzájomne od seba odtrhnuté dlhodobo; krátkodobo áno. Prečo krátkodobo áno a dlhodobo nie? Lebo existuje fenomén, ktorý sa nazýva arbitráž. Krátkodobé diskrepancie – napr. príliš nízka cena na papierovom trhu, oproti fyzickému trhu, je príležitosť, ktorú ktokoľvek využije a na rozdiele zarobí. Z dlhodobého hľadiska je táto pravdepodobnosť nulová. Samozrejme určité menšie odchýlky môžu existovať aj dlhodobo, avšak to vyplýva z rôznych druhov nákladov, ktoré sú s danými trhmi a nákladmi arbitráže medzi nimi, spojené. Arbitráž medzi rôznymi trhmi je dnes možné realizovať nielen v jednej krajine, ale i celosvetovo. Len pripomínam, že o argumente, že sa na derivátovom trh neobchodujú veľké objemy nekrytých kontraktov, ktorými rôzni komentátori strašia, sme už písali.

Na ukážku súvislosti trhov a využitia arbitráže je možné použiť príklad zákazu priameho predaja na krátko 799 finančných inštitúcií (18.9.2008), pričom bol daný zákaz irelevantný, lebo sa využili na obchodovanie trhy futres a iných derivátov súvisiacich s danými inštitúciami.

Ktoré z trhov sú však dominantné?

To je rovnako zaujímavá otázka. Na ňu sa snažili nájsť odpoveď dve štúdie, ktoré skúmali trhy v Číne a v Indii. Výsledok? V Indii je dominantnejší spotový trh (ceny z neho sa používajú na aktuálne vysporiadanie kontraktov, nákup/predaj fyzickej komodity) a v Číne zas tzv. „futures“ trh. To je inak zaujímavé zistenie, pretože veľké množstvo priaznivcov zlata si myslí, že dominantný trh v Číne je fyzický trh.

Obe štúdie konštatujú, že dominancia toho ktorého trhu závisí aj od hodiny, v ktorej obchodovanie prebieha, či správ, ktoré na trh prichádzajú. Zároveň je dominancia rozdielu skôr tesná, ako výrazná; napr. v Číne je futures dominantnejší v pomere 55,33% vs. 44,17 %, pričom v noci je to 64,19% vs. 35,81% (v noci zjavne obchodujú roboty).

To podporuje i naše tvrdenie o fungovaní arbitráže medzi rôznymi trhmi, regiónmi, trhovými miestami i tzv. HUBmi (miestami, kadiaľ kov tečie na trhy ku konečným vlastníkom). Viac o fungovaní trhov so zlatom a striebrom je možné nájsť v mojej knihe „Mrcha“ zlato.

Na tému manipulácie pripravujem väčšiu sériu článkov, keďže sa správy o manipulácií cien kadečoho, nielen striebra, začínajú intenzívnejšie diskutovať a objavovať.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.