austrian_economics

Kritika regresného teorému a rigidnej monetárnej zásoby. Zlato optimálne peniaze. Aktualizovaný článok.

Článok je stále pracovnou verziou. Môže podliehať ďalším zmenám. Text je upravený na základe diskusie s Petrom Šurdom, ktorá prebiehala na Facebooku v skupine Slovenská Bitcoinová komunita od 31.5.2017 do 12.6.2017. Jedná sa o doplnenie pôvodného textu, spresnenie niektorých tvrdení a opravu niektorých mojich pôvodne nesprávne uvedených tvrdení. V kontexte predstavenej teórie úroku (aktualizovanej), v ktorej definujem úrok ako reflexiu

austrian_economics

Teória úrokovej miery – aktualizácia

Článok je pracovnou verziou. Môže podliehať ďalším zmenám. Komentáre a konštruktívna kritika je vítaná. Aktualizácia je realizovaná na základe diskusie na FCB s kolegom Petrom Šurdom a Jánom Závackým, ako aj na základe ďalšieho štúdia problematiky. Úprava textu oproti pôvodnej verzii z 13.4.2017 je vo formulačných zmenách, zmenách terminológie, preskupení textu, vynechaní niektorého zbytočného textu a opravy chybných tvrdení. Aktualizovaný

manipulacia

Všetky finančné trhy sú manipulované – Dodatok 2.: Manipulácia v historickom kontexte

Manipulácie nie je vôbec novým fenoménom. Obvinenia z manipulácie sa objavujú v histórii odjakživa všade tam, kde existoval obchod a samozrejme politika a emócie ľudí. A tak sa z histórie dozvedáme o zákaze prílišného zisku, zákaze skladovania a hromadenia komodít s cieľom špekulácie s nimi, snáh o fixáciu cien, či zabíjaní a väznení špekulantov, znárodňovaní majetku vládcovi (ten si určite mädlil pri tom ruky). Tak ako sme

austrian_economics

Kritika regresného teorému a rigidnej monetárnej zásoby. Zlato a striebro ako optimálne základné peniaze.

V kontexte predstavenej teórie úroku, v ktorej je úrok hodnotovým spreadom výmeny existujúcich úspor jedného subjektu za ešte len vznikajúce úspory druhého subjektu, je nutné konštatovať, že viaceré tvrdenia Misesa a jeho stúpencov o rôznych monetárnych fenoménoch nie sú správne; to platí i na tvrdenia v knihe Juraja Karpiša, ktorý dané názory prezentuje. V tomto článku poukážem na problémy misesovského

austrian_economics

Problémy argumentatívnej etiky Hansa Hermana Hoppeho

V článku sa zameriavam na kritiku Hansa Hermana Hoppeho v zmysle nedostatočnej Hoppeho argumentácie pri vysvetlení koncepcie vlastníctva. Článok je možné považovať i za úvod k mojej práci “Vlastníctvo ako inherentná súčasť spoločenských vzťahov“, v ktorej je problematika vlastníctva riešená v kontexte monistickej Hayek-Pavlíkovej metodológie. Hoppeho augmentatívna etika Hoppe začína svoju argumentáciu proti-stanoviskom voči predstaviteľom empirizmu. Tí neuznávajú, že normatívne výroky

austrian_economics

Reforma súčasného finančného systému – význam zlata

Tento článok je posledným zo série článkov ku knihe Juraja Karpiša. Písal som, kde sa mýli o ZLATE, Bitcoine a úrokovej miere. V tomto článku nepôjde o diskusnú kritiku, ale polemiku. Názory Juraja na reformu súčasného systému bankovníctva a monetárnu politiku sú rozpustené do viacerých kapitol jeho knihy. Dá sa povedať, že s väčšinou, ako priaznivec Rakúskej školy, súhlasím. Tento článok

austrian_economics

Juraj Karpiš sa mýli – Problematika Bitcoinu

Prečítajte si prosím aj úvod k tejto sérii článkov. V tomto príspevku si popíšeme, prečo nemôže byť Bitcoin a od neho do dnešného dňa odvodené kryptomeny nikdy stabilnými a dobrými peniazmi (resp. aby som bol presnejší, zatiaľ som sa s takým krypto-projektom nestretol). Neznamená to, že by Bitcoin nemohol byť používaný na transakcie, že nie je v rôznej forme

austrian_economics

Juraj Karpiš sa mýli – Zlato ako peniaze

Prečítajte si prosím aj úvod k tejto sérii článkov. Ak som v prechádzajúcom blogu o úrokovej miere skôr polemizoval a snažil sa ukázať, že nie je všetko čierno-biele ani v Rakúskej ekonomickej škole (a je aj tu čo skúmať), tak v tomto blogu zastávam striktnejší názor. Juraj sa nemýli v tom, že považuje zlato za peniaze. Kvalitné. Avšak dnes dehonestované a už

austrian_economics

Juraj Karpiš sa mýli – Teória úrokových mier

Prečítajte si prosím aj úvod k tejto sérii článkov. Juraj vysvetľuje teóriu úroku v Rakúskej škole zaužívaným spôsobom časovej preferencie. Píše, „Úrok je výmenný pomer, určujúci koľko statkov dostaneme tam a vtedy, ak sa vzdáme nejakých statkov tu a teraz. … Ľudia preferujú pôžitok dnes pred pôžitkom zajtra a subjektívna intenzita nezasýtenej potreby v čase zvykne rásť.“ Ale spomenie aj