Archív kategorií: Prehľad týždňa

ECB velí do útoku

Väčšina oslovených analytikov si myslí, že ECB príde s nejakým plánom na zvýšenie inflácie najneskôr do júna. Cieľom ECB je zabezpečiť 2 % infláciu, čo sa jej už určitú dobu nedarí. Analytici preto očakávajú buď ďalšie zníženie už tak nízkych úrokových sadzieb, priame nákupy dlhopisov po vzore USA, či novú formu úverov, podobne ako to urobila ECB pred dvoma rokmi cez program LTRO. Podľa „inside“ informácií sa odhaduje, že tak 1 bilión euro by stačilo. V akej podobe však opatrenia prídu nie je vôbec isté a v princípe sa spomínajú všetky možnosti.

Táto politika nahráva niektorým krajinám, ktoré sú v problémoch. Primárne ide o krajiny európskej periférie, ktoré si užívajú nevídané nízke úrokové miery na ich dlhopisoch. Španielske dlhopisy sa pohybujú na úrovni okolo 3,1 %. Grécko dokonca umiestnilo dlhopisy na trh v hodnote 3 mld. euro s úrokovou mierou 4,95 %. Áno to isté Grécko, ktorému odsúhlasili pred dvoma týždňami zástupcovia európskych daňových poplatníkov pôžičku vo výške 8 mld. euro. Grécko i Španielsko sú zároveň krajiny s oficiálnou nezamestnanosťou viac ako 25 %, pričom sú lídrami v nezamestnanosti mladých (viac ako 60 %); obom sa nedarí realizovať dôležité reformy v oblasti trhu práce, či rozbujnenom verejnom sektore. Grécko má navyše dlh vo výške 175 % jeho HDP. Sú teda nízke úrokové miery ekonomickým zázrakom? Nie. Má to železnú logiku. Investori rátajú s tým, že ak by sa ich peniazom malo niečo stať, buď ich vyplatia daňoví poplatníci alebo ich zachráni ECB. Už si len treba vybrať, čo je väčšia ekonomická zvrhlosť.

O Ukrajine budeme ešte určite počuť. Nateraz sa však Rusi pripravujú na sankcie západu voči nim. Jedným z protiopatrení má byť stiahnutie niektorých obchodovaných ruských firiem na západných burzách (New York, Londýn) späť na moskovskú burzu. Profitovať však z toho môžu aj ázijské burzy v Hong Kongu či Singapure, ktoré svojimi nižšími regulačnými pravidlami už dlhšie lákajú nielen investorov ale i firmy na umiestnenie svojich akcií. Už z toho je vidno, že vzájomná nevraživosť a konflikty neprospievajú ani jednej zo strán. A ako sa hovorí, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.

Čínske dáta neboli ideálne. V krajine klesol export i import tovarov a služieb. Dalo sa očakávať, že vedenie krajiny zareaguje vyhlásením o podpore ekonomiky. No nestalo sa tak, čínsky premiér len vyhlásil, že nebudú reagovať na krátkodobé trhové výkyvy a radšej sa zamerajú na podporu ekonomiky zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. A zamyslieť sa nad Čínou stále oplatí. Už sme si totižto pomaly zvykli na správy o krachoch spoločností, resp. investičných fondov. Tento týždeň nebol výnimkou. Ďalším v rade, ktorý vyhlásil technický krach bol Xuzhou Zhongsen výrobca polymérov, ktorá nie je schopná plniť si svoje záväzky vyplývajúce z emisie dlhopisov. Dlhopisy spoločnosti boli pri ich vydaní v júni 2012 hodnotené relatívne vysokým ratingom. Každopádne bude z toho zatiaľ len technický krach, pretože sa za záväzky spoločnosti zatiaľ rozhodol zaplatiť garant, firma z podobného segmentu. Čínsky predstavitelia komentovali udalosť ako ojedinelú a prisudzujú jej izolované riziko. Avšak podľa agentúry Reuters bude čeliť podobným problémov tento rok viac ako 2600 spoločností. O ktorých sa samozrejme vieme. Mnohé spoločnosti si totižto v Číne požičiavali financie zo systému tzv. tieňového bankovníctva.

A aj v USA sa dejú veci. Zlepšujú sa im verejné financie. V marci dosiahol deficit verejných financií len 37 mld. USD, pričom rok predtým bol deficit za rovnaké obdobie 107 mld. USD. A aj keď je to zásluhou nižších výdavkov, tak primárne stoja za lepším číslom vyššie príjmy z daní a odvodov. Na tento rok plánuje administratíva deficit len vo výške 649 mld. USD oproti 680 mld. USD za minulý rok. A áno, znamená to, že USA si musia na svoje fungovanie požičiavať každý rok 650 mld. USD, resp. že k ich 17 biliónovému dlhu každý rok pribudne 650 mld. USD nového dlhu. A kongres netrápia len verejné financie. Politikov trápi i inflácia. Predsa len s jej započítaním aj oni môžu rozdeľovať omnoho menej reálnych statkov. Minulý týždeň na to upozornili celkom vtipným spôsobom pri návrhu zákona, ktorý mal zamedziť automatickému navyšovaniu neviazaných výdavkov o infláciu. A použili na to Big Mac, ktorý v roku 2004 stál 2,71 USD a v roku 2014 stojí už 4,62 USD.

2_bic_mac_inflacia

Dokonca sa tento týždeň na pôde kongresu hovorilo i o uvedení prvého zákona, ktorý mal regulovať bitcoin. Zákon je navrhovaný republikánskym kongresmanom Stevom Stockmanom, ktorý ako prvý akceptuje príspevky na politickú činnosť v bitcoinoch. Z toho by sa dal očakávať návrh, ktorý nie je k bitcoinu veľmi negatívny. Avšak bohužiaľ kongresman bitcoinu moc nerozumie, pretože navrhuje zdaňovať každý zisk pri každom predaji bitcoinu za fiat menu. To by bolo asi značne administratívne náročné, pokiaľ niekto s BTC obchoduje. Ideálnejšie by bolo, keby sa hodnotilo napr. ročné obdobie pri predaji a kúpe BTC. Tak uvidíme ako návrh dopadne.

Matúš Pošvanc

Drahé kovy opätovne posilnili

Ešte na ázijských trhoch začiatkom týždňa drahé kovy posilnili. Zlato prekročilo hranicu 1310 USD a striebro sa prehuplo cez 20 USD. Oba kovy sa okolo týchto hraníc následne pohybovali. Ďalší deň mierne klesali, aby sa opätovne v stredu vrátili k týmto hraniciam. Štvrtok atakovalo zlato hranicu 1325 USD a striebro sa snažilo prekonať 20,4 USD. Obom sa to však nepodarilo. Piatkové obchodovanie bolo v celku pokojné.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1318,4 USD, čo bolo o 16,1 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,96 USD, čo bolo o 0,01 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 66,05. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 225,57 (mierne klesol). XAU index (index zlatých a strieborných  ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 92,55 USD (mierny pokles).

Hlavným ťahúňom, ktorý stál za rastom cien drahých kovov bol zverejnený záznam z rokovania monetárnej komisie FEDu, tzv. „minutes“. Tie ukázali, že viacerí predstavitelia komisie nie sú naklonení k zvyšovaniu základných úrokových miera a k utiahnutejšej monetárnej politike zatiaľ najdôležitejšej centrálnej banky na svete. Predchádzajúce vyjadrenia niektorých predstaviteľov FEDu skôr naznačovali, že sa politika banky zmení a že sa úrokové miery budúci rok zvýšia. Druhým faktorom za rastom cien boli opätovne slovné prestrelky medzi Ruskom a západnými mocnosťami, ktoré sa týkali diania na Ukrajine.

Čo sa zmenilo je opätovná negatívna GOFO úroková miera, ktorá svedčí o nedostatku fyzického kovu na medzibankovom trhu v Londýne. Tá bola negatívna skoro po celý týždeň na svojej jednomesačnej úrovni. Opätovne môžeme teda očakávať bombastické štatistiky týkajúce sa dovozu zlata do Ázie, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou za týmto stavom stojí. Čo sa týka predikcií, tak tento týždeň o zlate hovorila banka Morgan Stanely, ktorá dnes zlato považuje za poslednú komoditu, do ktorej by sa oplatilo investovať. Ich výhľad ceny je 1219 USD pre tento rok. Medzi hlavné dôvody súčasného rastu vidí Morgan Stanely skôr napätú politickú situáciu, ktorá podľa jej predstaviteľov pominie. Rovnako negatívne boli naladení i analytici zo zlatého priemyslu. Tí na konferencii v Dubaji odhadovali cenu žltého kovu na tento rok v okolí 1350 USD za uncu.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_15_14 silver_15_14 gold_15_14

Zdroj: upner.com, kitco.com

Všetky trhy sú manipulované

Stále to funguje. Mario Draghi len vysvetľoval o čom diskutovala rada guvernérov ECB a trhy na toto verbálne cvičenie naskočili. ECB ponechala svoje úrokové sadzby nezmenené a guvernéri diskutovali o použití nekonvenčných opatrení, ako je kvantitatívne uvoľňovanie na boj proti deflácii v eurozóne. Draghi rovnako upozornil, že guvernéri nediskutovali len o nekonvenčných opatreniach. Inými slovami stále považujú určovanie úrokovej miery za dôležitý nástroj monetárnej politiky. Tlačová konferencia bola úspešná pretože úrokové miery na dlhopisy štátov európskej periférie klesli. Rovnako tlačová konferencia naznačila, že pokiaľ bude v Eurozóne pretrvávať nízka miera inflácie, zažijeme pravdepodobne priame nákupy dlhopisov, podobne ako to dnes fičí v USA.

Niekto to mohol považovať za prvo-aprílový žart, ale na prvého apríla sa ministri eurozóny dohodli na ďalšom balíku pomoci pre Grécko. Tento krát v hodnote 8,3 mld. euro. Grécko dostane prvú tranžu pomoci koncom apríla. Keď si dobre spomínate, ešte pred nedávnom vyhlasovali Gréci, že žiadnu pomoc už nepotrebujú. Ale kto by ich počúval. Tento krát by im mali peniaze stačiť na pokrytie splátok dlhu do konca roku 2014. Ako obyčajne, tieto slová netreba brať až tak vážne. Podobné predsavzatia sme už počuli veľa krát a už sa stávajú takým európskym folklórom.

Ako naložíte s tými, ktorí sa chcú odtrhnúť od štátneho zväzku? Uväzníte ich. Talianske špeciálne jednotky zatkli 24 podozrivých z oblasti Benátok. Benátky pred týždňom zažili úspešné referendum o odtrhnutí sa od Talianska. Podozriví mali údajne postaviť obrnené a vyzbrojené vozidlo, ktoré chceli použiť počas európskych volieb.

To vo Francúzsku sa dejú iné veci. Ale nie až tak prekvapivé. Len pár dní po rekonštrukcii vlády, potom čo utrpeli socialisti zdrvujúcu porážku v miestnych voľbách, už Francúzsko volá po zmiernení pravidiel na dosiahnutie dohodnutého 3 percentného deficitu rozpočtu. Európska komisia Francúzsku povolila posun termínu na splnenie tejto podmienky o dva roky na rok 2015. Výmenou za zásadné zmeny v zákonníku práce, penzijnom systéme a fungovaní sociálneho štátu. A ako je vidno, Francúzom sa do toho moc nechce. Je zrejmé, že v dodržiavaní pravidiel sme si niektorí v Európe rovnejší. Inak Francúzsky rozpočtový deficit bol nakoniec 4,3 % HDP a nie očakávaných 4,1 % HDP.

Venezuelská vláda dostala po sérií dobrých nápadov s devalváciou svojej meny, kapitálových kontrolách, inflácií v krajine, či regulácií cien, ďalší „dobrý“ nápad. Keďže predchádzajúce nápady spôsobili nedostatok tovaru ako napr. mlieka, múky, toaletného papieru, či oleju na varenie, tak zavádzajú preukazy, ktoré budú kontrolovať, koľko si kto kúpi tovaru. Chcú tým zabrániť tomu, aby si niektorí ľudia nekupovali príliš veľa tovaru a nepredávali ho za trhové (vyššie) ceny. Najzaujímavejším na tomto je fakt, že časť obyvateľstva túto politiku podporuje. Nechápe totižto, že za nedostatkom nie sú chamtiví podnikatelia, ale vyššie spomínané „dobré“ politické nápady.

Čína nekupuje len zlato, americké dlhopisy, ale je aktívna i na trhu nehnuteľností v USA. Podľa niektorých analytikov nie sú ďaleko od stavu, kedy sa stanú dominantnými zahraničnými vlastníkmi pôdy a nehnuteľností v USA. Číňania sa aktivizujú hlavne v podhodnotených oblastiach ako je napr. Detroit, či New Jersey. Zároveň je tento trend spojený so získavaním zelených kariet pre pobyt v USA, keďže časť bohatých Číňanov má záujem o vysťahovanie sa z Číny. Zelené karty získavajú na základe imigračného programu, ktorého podmienkou je investovanie 500 tis. USD a vytvorenie min. 10 pracovných miest v USA.

Všetky trhy sú manipulované! Prostredníctvom HFT (high frequency trading / vysoko frekvenčné obchodovanie). To aspoň tvrdia niektorí investori v USA. Tieto obvinenia si už získali pozornosť vládnych agentúr, ktoré manipuláciu začali vyšetrovať. HFT funguje na základe veľmi výkonných počítačov, ktoré sú schopné vykonať v priebehu milisekúnd veľké množstvo obchodných transakcií. Aby sme rozumeli, samotná rýchlosť nie je problémom. Problém, na ktorý sa v ostatnej dobe upozorňuje je ten, že niektorí HFT obchodníci, majú výhodnejšie postavenie pred inými obchodníkmi, pričom tieto podmienky boli priamo podporované samotnými prevádzkovateľmi búrz. To vytára situáciu, kedy je pre takéhoto rýchlo frekvenčného obchodníka úplne jedno čo obchoduje; využíva len poskytnutú výhodu prevádzkovateľom burzy a v priebehu milisekúnd dokáže ošklbať druhého. Presne na toto správanie sa zameriava prebiehajúce vyšetrovanie v USA, ktoré hľadá väzby medzi rýchlo frekvenčnými obchodníkmi a hlavnými burzami a snaží sa odhaliť, či boli niektorí obchodníci preferovaní pred inými. Avšak od vyšetrovania k obvineniu a dokázaniu viny je ešte dlhá cesta.

Matúš Pošvanc

Drahé kovy sa držali

Začiatkom týždňa sa primárne oslabovalo zlato. To si namierilo k 1280 – 1285 USD, kde sa držalo aj v utorok. Striebro nepadalo až tak prudko a skôr sa držalo okolo úrovní 19,7 – 19,9 USD. V stredu sa zlato vrátilo na chvíľu k 1295 USD a striebro si na určitý čas opätovne vyskúšalo, ako sa mu páči nad 20 USD. To však netrvalo dlho a následne oba drahé kovy prepadli. V piatok oba drahé kovy rástli. Avšak rozdielne. Zatiaľ čo si zlato svoj nárast udržalo, striebro nakoniec kleslo.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1302,3 USD, čo bolo o 7,4 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,9 USD, čo bolo o 0,13 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 65,28. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 226,41 (mierne vzrástol). XAU index (index zlatých a strieborných  ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 93,3 USD.

Pri dôvodoch okolo vývoja cien drahých kovoch nie je moc čo dodať, oproti argumentom z minulého týždňa. Na situáciu okolo Ukrajiny si trhy už zvykli, doznievali informácie zo zasadnutia monetárnej komisie FEDu, kde sa spomenulo, že od roku 2015 by mohli byť vyššie úrokové sadzby. Pondelkové vystúpenie prezidentky FEDu, kde hovorila o podpore trhu práce si trhy s drahými kovmi moc nevšimli. Čo sa mierne zmenilo je záujme o drahý kov v Číny. Na burze v Šanghaji sa zlato na okamžité doručenie začiatkom týždňa obchodovalo s menšou zľavou, ako pred týždňom. Koncom týždňa sa už obchodovalo zlato s prirážkou oproti fixu v Londýne. Vyzerá to, že nižšie ceny opätovne nalákali investorov v Číne ku kúpe zlata. Rovnako o tom svedčí i negatívna GOFO úroková miera na londýnskom trhu, ktorá sa vo štvrtok i v piatok opätovne dostala na svojej jednomesačnej úrovni do negatívneho teritória. To svedčí o zvýšenom dopyte po drahom kove a určitom strese na londýnskom trhu s fyzickým kovom. Piatkové obchodovanie bolo ovplyvnené primárne zverejnením dát z amerického trhu práce. Tie boli nižšie ako očakávania trhu. Zlato si to preto zamierilo strmo hore.

Podľa Deutsche Bank sa bude cena zlata pohybovať do konca roku v rozmedzí od 1200 do 1250 USD a pod hranicou 1300 USD ju budú držať údaje z USA, silnejúci dolár a nižšie úrokové miery na americké dlhopisy.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_14_14

gold_14_14

silver_14_14

Zdroj: upner.com, kitco.com

Matus Pošvanc

Separatizmus vládne Európe

Deflácia je v eurozóne vážnym problémom. Uvedomujú si to i najvyšší predstavitelia ECB, ktorí samozrejme pripravujú relevantnú ofenzívu v podobe, či už negatívnych úrokových mier alebo priamych nákupov vládneho či korporátneho dlhu. Dokonca šéf Bundesbanky Jens Weidmann nebol tento krát až taký prísny, ako sme u neho zvyknutý. Dokonca vyhlásil, že tieto netradičné opatrenia si zaslúžia aspoň diskusiu o ich efektivite a o potenciálnych nákladoch ich uplatnenia a vedľajších efektoch. On sám preferuje skôr použitie negatívnych úrokových mier, ako priame nákupy dlhu. Tieto slová budú znamenať pravdepodobne veľký posun v politike ECB v budúcnosti.

Ukrajina bude nakoniec potrebovať pomoc vo výške 27 mld. USD, z čoho 14 – 18 zabezpečí MMF a ostatok poskytne USA a EU. Dohoda o pomoci, ako to už býva u MMF, je podmienená realizáciou prísnych podmienok. Ale kto vie ako to dopadne. Trojka si nevie pomôcť ani v Grécku, nie to už na Ukrajine, ktorá môže zároveň vydierať svojich nových partnerov ruskou kartou. Avšak nateraz sa všetci tvárme, že pomoc bude splatená a že Ukrajina naozaj prijme reformné opatrenia.

Separatisti sú v Európe čoraz populárnejší. Jedným z príkladov bolo referendum o odtrhnutí Benátska od Talianska, kde viac ako 80 % voličov vyjadrilo svoj názor za odtrhnutie sa. Ďalším v poradí má byť referendum na Sardínii, ktorá sa chce rovnako odtrhnúť, pretože nedôveruje talianskemu politickému systému. Dokonca tam niektorí aktivisti navrhujú predaj ostrova Švajčiarsku. Referendum nebude mať síce žiadnu výpovednú lehotu, ale aj ak by malo, Taliansko by sa iste nechalo inšpirovať rozhodnutím španielskeho ústavného súdu, ktorý vyhlásil plánované referendum o odtrhnutí sa Katalánska rovno za protiústavné. Veď prečo aj nie.

Z Číny prichádza čoraz viac informácií o problémoch so získavaním úverov. Banky sa správajú čoraz opatrnejšie a neposkytujú úvery hocakému podniku. Niektoré spoločnosti tak môžu získať úver s úrokom vyšším ako 10 % ročne a získanie úverov tak začína byť náročné a drahé. Je to spôsobené tým, že banky sú si vedomé faktu, že predstavitelia lokálnych vlád a centrálnej vlády nebudú zachraňovať každého. Dokonca predstavitelia vlády hovoria o tom, že bude nevyhnutné niektoré podnikateľské projekty nechať skrachovať. To vytláča mnohé spoločnosti z klasického úverového trhu na trh tieňového bankovníctva, kde sú úrokové miery ešte vyššie. Situáciu si začínajú uvedomovať aj obyčajní obyvatelia Číny. Svedčí o tom minulotýždňová udalosť, kedy sme boli svedkami „runov“ na dve menšie banky v oblasti Yandong, ktoré boli spôsobené len nepotvrdenými zvesťami o insolventnosti bánk, ktoré sa však rýchlo rozšírili medzi obyvateľstvom. Treba si zároveň uvedomiť, že takéto správanie je v Číne naozaj netradičné vzhľadom na to, že obyvateľstvo je dlhodobo zvyknuté na to, že banky sú pod prísnym dohľadom a garanciou vlády.

Podľa sérií výskumov väčšie finančné inštitúcie lepším spôsobom zhodnocujú peniaze a sú omnoho stabilnejšie voči výkyvom na trhu v porovnaní s menšími bankami a finančnými domami. Prečo je to tak? Aj na to odpovedá výskum. Väčšie banky si užívajú status “too-big-to-fail (príliš veľké na to aby skrachovali) a preto sú na tom lepšie ako iné banky. Inými slovami kto by nechcel takto podnikať, keď je každá chyba zaplatená z daní daňových poplatníkov. A aj keď je faktom, že administratíva prezidenta Obamu chcela zmenšiť veľkosť najväčších bánk, opak sa stal pravdou. 10 najväčších bánk v USA má aktíva v hodnote 9,72 bilióna USD a dokonca prvých päť medzi nimi JPMorgan Chase, Bank of America, Citigroup (ktorá mimochodom neprešla ďalšími stres testami FEDu, ktoré ani nie sú veľmi prísne) a Wells Fargo – vlastní aktíva v hodnote 7,8 bilióna USD. „Úspešnosť“ týchto bánk asi stojí i za rozhodnutím správnej rady JP MOrgan o zvýšení odmeny pre jej riaditeľa Jamieho Dimona, ktorý si prilepší o 20 miliónov USD. Na druhej strane barikády majú však Američania úplne iné problémy. Po prvý krát v histórii spoločnosť Wal-Mart zaradila medzi riziká svojho podnikania aj závislosť svojich tržieb od sociálneho systému „food stamp“. Súvisí to s tým, že je zameraná primárne na chudobnejšiu časť obyvateľstva. Avšak zároveň to svedčí o veľmi nepriaznivej sociálnej situácií medzi americkým obyvateľstvom. USA už nie sú jednoducho tou slobodnou a bohatou krajinou ako pred desiatimi rokmi.

Matúš Pošvanc