Archív kategorií: Manipulácia cien

Konšpirátori asi smútia. Budesbanka plní svoj cieľ v repatriácii zlata.

Veľmi veľa komentátorov a blogerov bude sklamaných. BUBA oznámila, že doviezla minulý rok významný podiel plánovaného zlata do Frankfurtu (216 ton). Dokonca všetko zlato, ktoré chcela doviesť z FEDu.

Konšpirátori smútia

Sklamanie mnohých musí byť na mieste. Tvrdili, že FED žiadne zlato nemá. Nemal teda, čo Nemecku vrátiť. Tvrdenie malo byť podložené tým, že repatriácia prebiehala najprv pomaly. V roku 2013 bola repatriácia len na úrovni 37 ton. Povyk blogosféry bol značne rozsiahly. Rovnako bolo viac než podozrivé, že plán repatriácie bol stanovený až do roku 2020. Veľa hlasov sa ozývalo, že ak by FED zlato mal, tak 300 ton sa dá doviesť veľmi rýchlo. Nuž, konšpirační teoretici by si mali priznať, že to v tomto prípade prehnali.

Hlavne nech je niečo podozrivé. Inak je nuda.

Je inak celkom zábavné, že napr. na zerohedge sa dnes človek dozvie, že „Why this unexpected scramble to repatraite so much gold 3 years ahead of the 2020 stated schedule, remains a mystery.“ Ok! Čiže ešte v roku 2013 to bolo príliš pomaly, teraz je to zas podozrivo príliš rýchlo? Vyzerá to, že nech sa na trhu so zlatom udeje čokoľvek, hlavne nech je to podozrivé! Chýba ešte nejaký hint o manipulácii cien. Jedine, čo nie je podozrivé je, keď cena zlata rastie. Cena sa raz poddá, ale nie kvôli povykom konšpiračných teorií. Bude za tým vyšší dopyt, ktorý dnes len nie je taký silný.

A je samozrejme dosť možné, že konšpirátori teraz začnú básniť o tom, že BUBA klame. Alebo o tom, že elity museli stlačiť cenu zlata dole, aby nakúpili a mohli vrátiť zlato Nemecku. Uvidíme, kam sa príbeh „vyvinie“.

Ako píšem vo svojej knihe Mrcha zlato. To, čo je dôležité sledovať v tomto prípade je určitá vzájomná nedôvera centrálnych bánk navzájom. BUBA nemala oficiálne nejaký zásadný dôvod pre repatriáciu a presuny zlata. BUBA bola zároveň nasledovaná Holandskou centrálnou bankou. Tieto presuny sa dejú vtedy, ak je medzi centrálnymi bankami nedôvera a nedôvera voči monetárnemu systému. Zlato je totiž na konci dňa kotva aj pre politické elity.

Všetky finančné trhy sú manipulované – časť 4.: Manipulácia – právne a prakticky prázdny pojem

Pokojne môžeme predpokladať dva druhy obchodníkov: prví, ktorí intencionálne porušujú pravidlá a účelovo konajú protiprávne; druhú skupinu, ktorí majú tendenciu nasledovať pravidlá. Pre obe skupiny sú definované rovnaké pravidlá. Na to, aby bola druhá skupina odlíšiteľná od prvej, je nutné definovať jasným spôsobom podmienky a pravidlá. Zabezpečiť právnu istotu, aby druhá skupina mohla vždy vedieť, kedy by mohla pravidlá porušiť a dané správaniu sa vyhnúť. Veľmi ťažká úloha. Prečo? Pre obťažnosť explicitného definovania podmienok manipulácie.

Samozrejme médiá, populisti a konšpirátori majú tendenciu nazývať manipuláciou akékoľvek cenové pohyby. A to nie je len prax Slovenska, ale i ostatných krajín a nielen dnes, ale i počas celej histórie. Najviac nespokojní sú samozrejme tí, ktorí si stavili na iný pohyb ceny, ako skutočne nastal; pamätajme rovnako na politikov, najväčších ochrancov sveta a nezabudnime na médiá, ktoré sa ženú po niečom naozaj zaujímavom.

Čo treba dokázať?

Aby sme vedeli preukázať manipuláciu, je nutné (napr. podľa amerického právneho systému) dokázať možnosť ovplyvniť cenu, dokázať zámer manipulovať s cenou, ako aj dokázať kauzalitu manipulácie, ktorý vedie k umelo (manipulovanej) dosiahnutej cene. A práve pri daných podmienkach sa prelína právny a ekonomický koncept celého konania. Za manipulatívne konanie je zvyčajne považovaný akt, ktorý spôsobuje cenu inú, ako by nastala za okolností bez manipulatívneho konania, cenové výkyvy sú neprimerané a výsledok je dosiahnutý z pozície sily.

Manipulácia – právne a prakticky prázdny pojem?

K tomu, ako ťažko je zároveň explicitne ťažké dokázať manipuláciu cien môže slúžiť nasledujúce rozhodnutie amerického súdu (Santa Fe v.Green US 462 1977), ktoré definuje manipuláciu ako „všeobecne praktiky, ako wash sales (totálne výpredaje), spárované predajné/nákupné obchodné príkazy, narafičené ceny, ktorých cieľom je uviesť investorov do omylu, čím sa umelo ovplyvňuje trhová aktivita“. Pekná definícia. Avšak na jej dokázanie je nutné vykonať viacero ďalších krokov.vaha

Možnosť manipulovať cenu z pozície sily. Na prvé počutie sa to môže zdať ako jednoznačné. Ale čo to presne znamená? Aké veľké obchodné pozície sú akceptovateľné a aké už nie? Čo ak sú dosiahnuté pozície dosiahnuté oprávnene a dané odvetvie je koncentrované z iného dôvodu ako je rozloženie trhových síl (napr. príliš striktná regulácia)?

Zámer manipulovať s cenou. Opätovne sa zdá definícia jasná. Avšak opäť, čo to presne znamená? Akékoľvek konanie s cieľom zisku má nakoniec vplyv na ďalšiu predajnú/nákupnú a akýkoľvek ďalší predaj/kúpa má už zas iný dopad. Trh je dynamická záležitosť, neexistuje na ňom fixná a stabilná cena. Každé konanie na trhu má zároveň svoje náklady a požaduje sa k nim dosiahnuť výnosy (napr. získanie určitej pozície na trhu nie je zadarmo). Dokonca aj keby sme uvažovali v intenciách monopolného postavenia garantovaného politickou mocou, tak i v tomto prípade existujú určité politické náklady – lobing, úplatky, spoločenské stretávanie sa, politická reklama, sponzoring, a pod. (aj keď práve získanie politického privilégia, by som osobne považoval primárne za manipulatívne).

Kauzalita manipulácie. Tu sme už na tak tenkom ľade. Prečo? Nuž preto lebo by sme museli vedieť, ako by to bolo za iných podmienok – museli by sme poznať alternatívnu minulosť. A v kontexte právnej istoty nám nepomôžu ani žiadne ekonometrické modely. Modely môžu poukazovať na niektoré vzorce správania, či na iregularity voči klasickému správaniu sa na trhu. Avšak iregularity môžu byť spôsobené aj inými externými faktormi a hlavne faktorom zarobiť (to sa nedá pokiaľ donekonečna opakujete to isté správanie sa – práve zmena správania vedie k ziskom). Vzorce môžu byť rovnako obchodné stratégie vyplývajúce zo správania sa iných na trhu a využitia získanej obchodnej výhody, či znalostí. Práve využitie nejakej výhody je podnikateľským nápadom. Tu je skôr na mieste otázka, či dané obchodné výhody, či znalostí nie sú získané nelegálnym a trestným spôsobom. A aj pri tom by som určite zvažoval pri vyrieknutí obvinenia, či sa jedná o „common sense“ trestnú praktiku alebo „trestnú praktiku“, ktorá bola zavedená regulátorom s cieľom obmedzovať v princípe normálne podmienky na trhu v kontexte nejakého politického cieľa.

Rovnako je explicitne náročne dokázať, že jedno konanie spôsobilo kauzálne reťaz ďalších cenových pohybov, naprieč rôznymi trhmi. Nevieme, či na jednom trhu nepôsobili jedny sily a na druhom iné sily. V histórii sa často ukazuje, že tzv. nesprávny (údajne manipulovaný) cenový pohyb je reakciou na zmenu fundamentov na trhu, na rôzne politické opatrenia, svetovú situáciu, či iné udalosti.

Manipulácia vs. koluzívne správanie

Tieto dve oblasti sa často prelínajú, sú často spoločne medializované. Manipulácia ide často ruka v ruke práve s dohodou viacerých aktérov trhu správať sa rovnako – kartel. V tejto súvislosti je vždy na mieste sa pýtať, či koncentrácia moci do rúk pár aktérov (kartel), nie je spôsobená práve politickými rozhodnutiami a nie je politicky garantovaná. V tomto kontexte je zaujímavé dielo prof. Armentana, ktorý sa zaoberá práve protimonopolným zákonodarstvom, kde v princípe tvrdí, že žiaden kartel, dohoda a ani monopol na slobodnom trhu neexistuje, resp. nefunguje – je len výsledkom politických intervencií.

Zakážte špekulácie !

Jedným z ďalších právnych excesov je pojem prílišnej špekulácie, ktorá je mnohými politikmi považovaná za formu manipulácie. Primárne v časoch vysokej volatility na trhoch, kedy je cena veľmi nestabilná. Politik obviní špekulantov, média obvinenie „zožerú“ aj s navijakom a verejnosť tlieska. Neuvedomujú si dôležitosť špekulácií pri hedžovaní, resp. pri cenotvorbe. Tieto politické výroky a excesy spôsobujú právnu neistotu, pretože nie je možné presne a explicitne zadefinovať čo znamená „prílišná“ špekulácia. To ukazuje i história, kedy sa napr. v USA dodnes nemôže dohodnúť kongres, súdy, regulačné úrady, komentátori a právny teoretici, čo znamená prílišná špekulácia.

Z vyššie uvedených argumentov by malo byť čitateľovi jasné, že samotný koncept manipulácie nie je pre poctivého komentátora trhu určite jednoznačný. Tvrdiť, že manipulácia neexistuje by som si rovnako nedovolil.

Kontext zlata a striebra

Pri správach o manipulácii cien zlata a striebra preto napr. osobne rozlišujem neetické správanie sa niektorých hráčov od manipulácie (zmien trhových podmienok) zo strany verejných autorít. A samozrejme aj v rámci týchto dvoch konceptov, by bolo vhodné rozlišovať neetické správanie sa, ktoré je v princípe normálnou obchodnou praktikou, ktorú využíva každý a trestným správaním sa (napr. krádež dát a pod.). Rovnako pri zmene trhových podmienok je nutné zamýšľať sa nad tým, či je daná regulácia trhu dobrovoľným pravidlom vyplývajúcim z obchodnej praxe alebo núteným verejným nariadením, ktorého cieľ má politické pozadie. Samozrejme sa jedná len o môj názor; viac o manipulácii cien zlata a striebra sa rovnako dozviete v mojej knihe „Mrcha zlato“.

Tento text vychádza z aktuálnych obvinení o manipulácii, ktoré sa objavujú napr. na zerohedge, silverdoctors, butlerresearach, goldsilver, KWN a knihy prof. Markham, J.M. Law Enforcement and the History of Financial Manipulation.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.

Všetky finančné trhy sú manipulované – časť 3.: Spôsoby manipulácie

Medzi základné spôsoby manipulácie patrí tzv. corner (roh trhu), squeeze (pritlačenie trhu) alebo spoofing (nachytanie), či iné praktiky ako je napr. šírenie zavádzajúcich správ. Tieto základné praktiky majú spôsobovať na trhu nespravodlivú cenu.

Corner, squeeze a spoofing

V prípade techniky „corner“ dokáže obchodník ovládnuť trh. Robí to napr. tak, že skúpi podkladovú komoditu a na long strane trhu (stávka na rast ceny) získa dominantné postavenie (napr. tak, že si požičia zdroje). Následne požaduje od shorterov (stávky na pokles ceny) dodanie komodity. Keďže ju vlastní, shorteri musia nakupovať u neho a dodať ju za vyššie (nespravodlivé) ceny. V prípade dominancie na druhej strany trhu (short) majú shorty rovnako prístup k zásobám podkladovej komodity, ktorú však majú požičanú, pričom tlačia ceny dole. Komoditu potom vracajú za nižšie ceny.

Podobne to je to i pri technike squeeze, v princípe s tým rozdielom, že sa nejedná o tak dominantné postavenie. Výsledkom pre manipulátora je však v prvom prípade získanie značného množstva komodity, ktorú ak ďalej predáva, spôsobuje pokles jej ceny a tým znižovanie svojich ziskov. Squeeze je zároveň v tomto prípade omnoho úspešnejší, vzhľadom na to, že dokáže dlhšie udržať cenu komodity vyššie ako pri technike „corner“. Podobným spôsobom je možné techniky využívať i na ostatných trhoch – futures, option, či swapoch.

Spoofing je aktivita, ktorá je spojená primárne s novými technológiami, kedy niektorí obchodníci vzhľadom na rýchlosť obchodovania vedia rýchlo otvárať pozície, nalákať časť trhu k predaju alebo kúpe a príkaz zrušiť ešte pred jeho vykonaním, čím „oklamú“ druhú stranu trhu vo svoj prospech.

Tieto druhy aktivít sú niekedy úspešné a niekedy neúspešné. Závisia aj od presnosti definovaných pravidiel a toho, či sa niektoré z nich budú prísne dodržiavať. To napr. či „corner“ vydrží vo vyššie popísanej podobe záležalo aj od času dodania komodity. V prípade, ak shorty dostali omnoho viac času na dodanie komodity, ako bolo stanovené v pravidlách obchodovania burzou, celé „manipulatívne“ konanie padlo.

Šírenie správ a trestno-právne aspekty   

Medzi ďalšie techniky manipulácie boli odjakživa považované napr. šírenie nesprávnych správ, či rôznych fám. Tieto praktiky však nemajú dlhú trvácnosť, avšak vedia spraviť s niekoho boháča. Za nekalé praktiky môžeme však určite považovať únik informácií, nabúranie obchodných systémov, zneužívanie inside informácií o klientoch a ich obchodnej stratégie tretími stranami, či praktiky, ktoré sú explicitným podvodom – napr. krádež dát, obchodovanie podkladového aktíva, ktoré nemá dohodnuté obchodné parametre a pod..

Proti – manipulačné „operácie“

Proti týmto druhom manipulácie samozrejme zasahujú verejné orgány rôznymi praktikami. Medzi ne partia napr. tzv. positions limits, pravidlá pre HFT, požiadavky na maržu (ale aj šialenejšie nápady v podobe zákazu predaja na krátku, či obmedzenia špekulácií – o tom však inokedy) a pod..

Positions limits (limitné pozície pre špekulatívne obchodovanie) majú primárne zamedziť rozsiahlej špekulácii a to tak, že jeden obchodník bude môcť obchodovať napr. len limitné množstvo kontraktov, pričom limit určí regulátor. Je to značne kontroverzné opatrenie zamerané proti špekulantom už len z hľadiska toho, kto určí aká je to „správne“ množstvo kontraktov (ako si popíšeme neskôr význam špekulantov pre trh je pozitívny).

Pravidlá pre HFT sú ďalšou „obranou“ (High frequency trading – vysokofrekvenčné obchodovanie, kedy ide o milisekundy). Pravidlá sa určujú v podobe automatického prerušenia obchodov, poskytovanie presných reportov obchodovania, obmedzení určitých spôsobov obchodovania (stup quotes, naked access), či rôzne obmedzenia pre tzv. „dark pools“. Význam HFT v obchodovaní je značný. Pre dokreslenie situácie o čo ide, najlepšie poslúži nasledovná informácia: obchodníci HFT boli schopní investovať 300 mil. USD do vybudovania optického kábla medzi Londýnom a New Yorkom, ktorý im priniesol výhodu „len“ 5,2 milisekundy oproti konkurentom. HFT umožňujú vyššie popísanú praktiku „spoofingu“ a sú obviňované z mini-crash-ov trhu, z praktiky „wash sales“, či koluzívneho správania. O prirodzenej „obrane“ proti HFT, sme na viagold.sk už písali.

Požiadavky na vyššiu maržu (Margin requiriments) boli dlhodobo považované za úspešný nástroj na obmedzovanie špekulácie a zníženie volatility na trhu. V kontexte zlata a striebra boli využívané napr. po finančnej kríze v roku 2008. Cieľom dvihnutia marže je odradiť niektorých, ktorí nemali dostatočné zdroje, od obchodovania.

Kontext zlata a striebra

Kontext je trošku odlišný od ostatných trhov. Prečo? Blogosféra a ani traderi väčšinou nepovažujú žiadnu z vyššie uvedených praktík, ktorá tlačí ceny hore, za manipulatívne. Vyššie ceny sú podľa nich jedine pri zlate a striebre možné. Čiže za manipulatívne je považované to, ak sa cena znižuje. Áno, keď už tak je to značne nekonzistentné. Rovnako za nekonzistentné považujem argumentáciu napr. Teda Butlera, či Andrew Maguira, ktorí navrhujú uplatňovanie obchodných limitov (positions limits); ak sú skutočnými obhajcami voľného trhu by mali volať po inej reforme trhov a nie takýchto. Rovnako blogosféra nemá rada HFT a povyk sa robí i pri zvyšovaní, ale i pri znižovaní požiadaviek na maržu.

Záver

Z môjho hľadiska, ako zástancu osobnej slobody a nízkej miery verejnej regulácie (súkromná miera regulácie nech je akákoľvek a nech obstojí v konkurencii) si myslím, že ideálny stav by bol ponechať formu tvorby obchodný pravidiel na samotné inštitúcie, ktoré obchodovanie sprostredkovávajú a umožniť i konkurenciu daných pravidiel. Bez zásahu verejných autorít. Ono obchodovanie na burze je divočina a myslím, že každý kto tu pôsobí, by si mal byť vedomý celej šírky daného rizika. Z hľadiska budúcnosti môže práve vysoká miera regulácie obchodovania, spôsobovať presun časti obchodovania na decentralizované systémy (decentralizované burzy), o ktorých sa už vo svete kryptomien hovorí.

O manipulácii cien zlata a striebra rovnako píšem vo svojej knihe „Mrcha“ zlato.

Tento text vychádza z aktuálnych obvinení o manipulácii, ktoré sa objavujú napr. na zerohedge, silverdoctors, butlerresearach, goldsilver, KWN a knihy prof. Markham, J.M. Law Enforcement and the History of Financial Manipulation.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.

Všetky finančné trhy sú manipulované – časť 2.: Nekryté predaje na krátko

Nekryté predaje na krátko, tzv, naked short selling, majú byť údajne za tým, že cena zlata a striebra nie je ešte na úrovni 10 tis. USD, pri zlate, resp. 500 USD pri striebre. Tieto kontrakty majú vo veľkom využívať veľké banky, aby ako sluhovia elít, tlačili cenu týchto dôležitých monetárnych kovov smerom nadol. O tom, že na trhu sa neobchoduje veľké množstvo týchto kontraktov sme už písali. Rovnako sme už písali o tom, že je dnes omylom očakávať iba rast cien drahých kovov.

Zákaz predaja na krátko v histórii nikdy nefungoval. Pokusy zakázať ho boli už od roku 1610, kedy sa snažila dánska vláda zamedziť výpredaje Dánsko-východoindickej spoločnosti. Vždy sa však našli okľuky.

Kontrakty na krátko

Sú to kontrakty, kedy si obchodník – špekulant staví na pokles ceny. Zjednodušene si to predstavte tak, že špekulant si požičia komoditu, predá ju za (vyššiu) cenu na určitý čas a po uplynutí daného času ju musí vrátiť. Čiže kúpi ju za (nižšiu) cenu a vráti.

Zarobí na tom, že ju predal, získané prostriedky napr. vložil do dlhopisov a po uplynutí dohodnutého času napr. 3 mesiace ju vracia, pričom ju kupuje za lacnejšie. Môže si na daný obchod aj požičať u svojho brookera zdroje, tzv. páka. Samozrejme zarobí vtedy, ak je daný predpoklad o poklese cien správny. Nekryté kontrakty sú také, že daný obchod realizujete a pritom nemáte (nevlastníte, nemáte požičané) ani danú podkladovú komoditu – v našom prípade napr. zlato alebo striebro. V tomto momente sa každý nadšenec zlata a striebra prežehná a povie si, že ak je to takto (to, že veľké množstvo kontraktov nie je nekrytých, sme si ukázali tu), tak nemôže byť žiaden jasnejší dôkaz manipulácie.

Logika predaja

Skúsme myšlienkový experiment. Dajme tomu, že naozaj je trh so zlatom a striebrom plný nekrytých kontraktov so stávkou na pokles ceny. Aký je to veľký problém? Psychológia špekulácie napovedá, že predaj na krátko je náročnejší. Nie je jednoduché presvedčiť trh, že má cena klesnúť.

Logika obchodovania na krátko je odlišná aj z hľadiska ziskov a strát. Pri stávke na rast ceny investor čelí len potenciálnym obmedzeným stratám, pričom potenciálny zisk nie je zhora (teoreticky) limitovaný. Predaje na krátko sú komplikovanejšie. Investor tu čelí neobmedzeným stratám (cena môže stúpať teoreticky donekonečna), avšak len limitovaným ziskom (klesnúť môže cena k nule).

Druhý omnoho pádnejší argument je však úplne iný. Uvedomme si, že každý krátky kontrakt, musí byť z druhej strany dlhý (stávka na rast ceny). Toto je zásadná vec. Množstvo krátkych kontraktov (v našom prípade nekrytých) je podmienené vždy dopytom aj po dlhých. Ak si obchodníci naozaj myslia, že cena neklesne, tak sú to práve shorty (krátke kontrakty), ktoré utrpia straty. A čim viac kontraktov vytvoria, tým vyššej strate čelia. Bez toho, aby na jednej strane trhu nebolo dostatok presvedčenia pre rast ceny, nemôže byť na druhej strane trhu dostatok presvedčenia pre pokles ceny. Ako poznamenal napr. hlavný ekonóm NY FEDu Andreas Fuster podobná situácia sa diala i pri hypotekárnej kríze. Keby nebol trh až príliš optimistický (jedným z dôvodov bola manipulácia úrokových mier zo strany centrálnych bánk) nemohli by byť práve voči tomuto optimizmu vytvorené krátke kontrakty, ktoré nakoniec trhovú diskrepanciu odhalili. Bez optimizmu, by nemohol existovať ani pesimizmus.

Nezabúdajme

Rovnako nesmieme zabúdať na druhú dôležitú vec. Sú to longy, ktoré sú „dominantnejšie“. V prípade, že longy neuzavrú svoju pozíciu (buď predajom kontraktu alebo rolovaním kontraktu – predajom a kúpou kontraktu na ďalšie mesiace), môžu žiadať o fyzické dodanie kovu. Osoba, ktorá je v krátkej pozícii musí podkladové aktívum v našom prípade zlato/ striebro dodať. Veľmi silná pozícia. Bez viery longov v to, že cena podkladového aktíva by mala byť skutočne nižšia, shorty (pokiaľ by boli naozaj nekryté alebo umelo vymyslené) končia v stratách.

Napadla ma inak kacírska myšlienka. Akýkoľvek nadšenec týchto teórií by sa mal skôr radovať z toho, že sú kontrakty nekryté. Prečo? Čím viac ich je, tým viac musí byť aj longov. Potom je to už len o tom v akom skutočnom stave sa nachádza trh. Prípadný nedostatok podkladovej komodity sa ukáže veľmi rýchlo – krachom shortov.

Čo z toho vyplýva?

Aj keby neboli predmetné kontrakty kryté, tak ako hovorí teória manipulácie, tak v konečnom dôsledku to nemôže byť veľmi veľký problém, lebo samotní obchodníci, ktorí predpokladajú rast ceny (longy), môžu kedykoľvek, pokiaľ predpokladajú správny vývoj cien, shorty „zničiť“ a to žiadosťou o dodanie podkladovej komodity.

Význam shortov všeobecne

Shortovanie trhu je relevantná trhová praktika. Účelom trhu totižto nie je, aby cena niečoho rástla. Účelom trhu je nájdenie správnej ceny, ktorá umožňuje efektívnejšie alokovanie zdrojov. Shorty zároveň držia trh na uzde – pred prílišným optimizmom a zároveň pred až prílišným potenciálnym pádom trhu (kvôli prílišnému optimizmu). Ak centrálne banky manipulujú s úrokovou mierou, úloha shortov je zároveň komplikovanejšia. Optimizmus je pri umelo nízkych resp. manipulovaných úrokových mierach až príliš vysoký. Nekryté predaje na krátko čohokoľvek po roku 2008 čelia i kritike a hlavne politické elity a médiá obviňujú špekulantov z toho, že úmyselne poslali trh dole; po roku 2008 boli napr. vo viacerých obchodných prípadoch explicitne predaje na krátko zakázané. Je to správna cesta? Myslím, že politický zákaz bude spôsobovať len jedno. Trh bude v omnoho väčšej nerovnováhe, pretože zákaz shortovania spôsobí len to, že sa z trhu postupne vytratí ponuková (bid) cena, vzhľadom na to, že zákaz je explicitným dôkazom toho, že trhové podmienky nie sú v poriadku. A krach bude len väčší a rýchlejší.

O manipulácii cien zlata a striebra rovnako píšem vo svojej knihe „Mrcha“ zlato.

Tento text vychádza z aktuálnych obvinení o manipulácii, ktoré sa objavujú napr. na zerohedge, silverdoctors, butlerresearach, goldsilver, KWN a knihy prof. Markham, J.M. Law Enforcement and the History of Financial Manipulation.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.

Všetky finančné trhy sú manipulované – časť 1.: Úvod

Rozhodol som sa napísať sériu blogov o manipulácií na finančných trhoch a trhoch so zlatom a striebrom. Neviem koľko kúskov ich bude nakoniec. K danému ma viedli viaceré absolvované diskusie s niektorými ľuďmi z komunity okolo zlata a striebra, ale i neustále nové a nové správy valiace sa z internetu o tom, čo, kto, a ako so všetkým manipuluje. Tento blog je malým úvodom. Ostatné články k tejto téme na viagold.sk nájdete tu.

Nič nie je čiernobiele

Čím viac a viac o danej téme čítam, tým viac nadobúdam presvedčenie, že celá téma manipulácie vôbec nie je jednoduchá. Odporúčam každému vždy pred tým, než vysloví, že je niečo manipulované, dobre preskúmať úplne všetky argumenty a hlavne fakty okolo. Téma je kombináciou práva, ekonómie, politiky, technických detailov spôsobu vykonávania obchodovania a zároveň teoretických názorov na tieto témy.

Pod pojmom „názorov“ si je potrebné uvedomiť, že iný náhľad na právo, ekonómiu, politiku a technické prevedenie obchodu bude mať človek s ľavicovým cítením, úplne iný človek s pravicovým cítením, úplne rozdielny náhľad bude mať libertarián a úplne iný politický pragmatik.

Má právo ako také skôr prikazovať alebo vytvárať podmienky? Má ekonómia popisovať aktuálny stav veci alebo teoretické konštrukty? Má politik ako taký zasahovať do systému obchodovania a určovať, či je cena vysoká alebo nízka? Je technické prevedenie obchodu spravodlivé? Je samotný zisk (povedzme veľmi vysoký) akceptovateľný?

Garantujem Vám, že na každú otázku bude odpoveď motivovaná aj politickým presvedčením.

Právna istota

Vzhľadom na to, že sa v téme manipulácie pohybujeme aj v rovine práva, je nutné zabezpečiť právnu istotu výkladu pojmov, definícií a protiprávneho (manipulatívneho) konania. Pridajte k tomu, že každý štát má iný právny systém a že rozsah regulácií je tak veľký, že nedopustiť sa objektívne protiprávneho konania nie je niekedy vôbec jednoduché.

Prečo by definícia manipulácie mala byť presná? Nuž minimálne preto, aby sme vedeli objektívne odhaliť manipulatívne konanie od nemanipulatívneho konania. Ale aby to vedel aj ten, kto sa manipulácie údajne dopúšťa. To však nie je vôbec jednoduchá úloha. Americké právo napr. definuje manipuláciu nasledujúcimi podmienkami:

  • musí byť dokázaný akt manipulácie,
  • musí byť dokázaná schopnosť ovplyvniť cenu,
  • musí byť dokázaný zámer manipulovať,
  • musí byť preukázaná kauzalita, t.j. že dané konanie naozaj manipuláciu spôsobilo,
  • a musí byť dokázané, že na trhu bola výsledná cena dosiahnutá umelo, neprirodzene.

Ak sa čitateľ poctivo zamyslí, tak každá z daných podmienok je značne subjektívnou záležitosťou a závisí od náhľadu na daný problém. Už len reálne dokázať posledný bod, znamená popísať alternatívnu minulosť bez toho, že nastala. Detailne sa k téme právnej istoty ešte vrátime v ďalších blogoch.

V nasledujúcom článku blogu sa zamyslím nad témou predaja na krátko (stávka na pokles ceny) bez toho, aby obchodník vlastnil/mal požičanú podkladovú komoditu – naked contracts. O manipulácií cien zlata a striebra rovnako píšem vo svojej knihe „Mrcha“ zlato.

Tento text vychádza z aktuálnych mediálnych obvinení o manipulácií, ktoré sa objavujú napr. na zerohedge, silverdoctors, butlerresearach, goldsilver, KWN a knihy prof. Markham, J.M. Law Enforcement and the History of Financial Manipulation.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.