Archív kategorií: Manipulácia cien

Všetky finančné trhy sú manipulované – Dodatok 2.: Manipulácia v historickom kontexte

Manipulácie nie je vôbec novým fenoménom. Obvinenia z manipulácie sa objavujú v histórii odjakživa všade tam, kde existoval obchod a samozrejme politika a emócie ľudí. A tak sa z histórie dozvedáme o zákaze prílišného zisku, zákaze skladovania a hromadenia komodít s cieľom špekulácie s nimi, snáh o fixáciu cien, či zabíjaní a väznení špekulantov, znárodňovaní majetku vládcovi (ten si určite mädlil pri tom ruky). Tak ako sme písali v ostatnom blogu, manipulácia vyžadovala buď cornering alebo sqeeze trhu.

Antika

Tieto aktivity sa datujú až k antickému Grécku – moc by som sa nečudoval, ak by aj do skorších dôb ľudstva. Aristoteles napr. popisuje, že okolo roku 300 pred. n.l. jeden Thálčan dokázal kontrolovať trh s olivovým olejom a to tak, že získal dominanciu v lisovniach olív v Thiose a Miletuse prostredníctvom opčných kontraktov, ktoré mu umožňovali kontrolovať lisovne a ktoré si zabezpečil prostredníctvom požičaných zdrojov. Aristoteles spomína rovnako obchodníka, ktorý skúpil celú produkciu jednej železnej bane a bol schopný dotlačiť trh k vyšším cenám železa. Podobné správy sa zachovali ako z Ríma, starovekej Indie, či Číny.

Stredovek

Výnimkou nebol ani stredovek, v ktorom hlavne vplyvom politických rozhodnutí (vojny, dane, regulácie práce a pod.) zvykli ceny niektorých druhov komodít (vplyvom nedostatku) výrazne vzrásť. Samozrejme najjednoduchším (politickým) riešením bola fixácia cien, ktorá problém len prehĺbila (napr. tak, že komodita bola transportovaná tam, kde fixácia cien nebola), či odsúdením špekulantov k smrti (samozrejme to nikoho neodrádzalo lebo sa väčšinou jednalo o potrebné komodity a ďalej sa nariadenia porušovali).

Dnešná doba

Politickým emóciám okolo určovania cien (obvinenia z manipulácie) sa nevyhli ani začiatky fungovania USA. Už G. Washington obviňoval v časoch revolúcie, z nekalých praktík obchodníkov, ktorí mali podľa neho monopolné postavenie a zvyšovali ceny komodít, pričom sa samozrejme nevyhol tomu, že ich obviňoval s nedostatku patriotizmu a najradšej by ich obesil. Od politika sa ani iné čakať nedá. Téma manipulácie samozrejme v USA ostala dodnes. Téme manipulácie cien sa nevyhol samozrejme ani Sovietsky zväz, kde centrálne plánovanie urobilo už samo o sebe galibu a čierny trh prekvital, pričom samozrejme politici za nič nemohli. Skôr mohli za všetko paraziti, ktorí sa obohacovali na pracujúcej vrstve obyvateľstva.

Je to len manipulácia, nie koniec sveta

Tak ako dnes, mali aj v minulosti perzekúcie špekulantov a obchodníkov veľkú podporu vo verejnosti, a pravdepodobne v budúcnosti napr. pri drahých kovoch zažijeme niečo podobné. Až súčasná ekonómia ukazuje, že vyššie ceny a ani nižšie ceny v prípade distribúcie a výroby, nie sú vždy nezmyslené. Sú logickou reakciou na zvýšený dopyt a nižšiu ponuku a vytvárajú na trhu optimálnejšie prostredie v zmysle správnej alokácie vzácnych zdrojov. Avšak koncept určenia tzv. „spravodlivej“ ceny (tú „vedia“ najlepšie politici, pričom sa blíži k výške toho, že voliči by chceli všetko zadarmo) je s nami doteraz a nevyhýba sa mu ani ekonomická diskusia na Slovensku; hlavne v prípade cien energií.

Čo sa týka drahých kovov, tak na Slovensku i v Čechách prevláda v tejto komunite skôr presvedčenie o tom, že ceny drahých kovov sú manipulované.

O manipulácii cien zlata a striebra rovnako píšem vo svojej knihe „Mrcha“ zlato.

Tento text vychádza z aktuálnych obvinení o manipulácii, ktoré sa objavujú napr. na zerohedge, silverdoctors, butlerresearach, goldsilver, KWN a knihy prof. Markham, J.M. Law Enforcement and the History of Financial Manipulation.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.

Všetky finančné trhy sú manipulované – Dodatok 1.: Default kontraktov na zemiaky

Jedným z najväčších príkladov krachu futures kontraktov v histórii USA, je príklad manipulácie cien futures kontraktov na zemiaky z roku 1976. Príklad, ktorý môže ktokoľvek použiť ako dôkaz toho, že obchodovanie kontraktov nie je to isté, ako obchodovanie reálnej komodity. Kritik môže povedať, „pozrite sa, keď sa to stalo pri zemiakoch, prečo by to neplatilo so zlatom alebo striebrom?“. Ako som spomínal v úvode tohto seriálu, predtým ako budeme explicitne niečo tvrdiť, je dobré detailne preskúmať všetky fakty.

Čo sa udialo

V máji 1976 neboli traja obchodníci schopní dodať podkladovú komoditu voči 997 kontraktom zemiakov (cca 22 679 ton). Celková škoda bola vyčíslená na približne 4,25 milióna USD. K úplnému krachu neprišlo, kompenzácia bola nakoniec realizovaná prostredníctvom peňazí. Komodita však dodaná k daným kontraktom nebola.

Manipulácia cien futures kontraktov zemiakov

Manipuláciou cien kontraktov na zemiaky sa zaoberali regulačné orgány už viac ako tri roky pred krachom predmetných kontraktov. Jedným z argumentov pre nevhodnosť obchodovania zemiakov cez futures, bola krátka trvanlivosť zemiakov. Situácia bola zároveň klasickým pretlačovaním sa longov (stávka na rast ceny) a shortov (stávka na pokles ceny). Zo tlačenia cien dole boli obvinení dvaja spracovatelia zemiakov (zo štátu Idaho a Whashington), ktorí z nižších cien profitovali pri nákupe zemiakov na spotovom trh; ich cieľom bolo presvedčiť producentov zemiakov v štáte Maine, že je tejto komodity na trhu dostatok. Ich plánom bolo doviesť v prípade potreby zemiaky na vyrovnanie kontraktov z Idaha.

Bolo dané správanie manipuláciou, ktorá bola potvrdená dokonca krachom kontraktov?

Nie tak rýchlo. Čo bolo na celej situácii zaujímavé boli vyššie ceny zemiakov v štáte Maine, ktoré chceli daní spracovatelia znížiť. Podľa môjho názoru normálny podnikateľský zámer, normálna podnikateľská stratégia.

Zaujímavejší je však dôvod prečo, dané kontrakty krachli. Nuž bola to nakoniec práca tých, ktorí boli na kontraktoch long a ktorí so shortami priam vypiekli. Longy si objednali totižto krátko pred požiadaním o dodávku na predmetných kontraktoch všetku prepravnú vlakovú kapacitu. Tí, čo boli short, nemali možnosť kontrakty naplniť v danom termíne. Snaha o dodanie zemiakov neskončila, avšak vzhľadom na časové prieťahy časť zemiakov vplyvom počasia zhnila, čím komodita nenapĺňala kritérium kvality predmetných kontraktov. Nakoniec to vyústilo do predmetného krachu.

Ako by ste vyhodnotili situáciu ako sudca nakoniec Vy? Šlo, či nešlo o manipuláciu a explicitný zámer podvodu na futures kontraktoch? V tomto prípade sudcovia rozhodli v neprospech shortov, ktorým zakázali na určité obdobie obchodovať a schytali aj pokutu (aj keď nie veľmi vysokú).

O manipulácii cien zlata a striebra píšem aj vo svojej knihe „Mrcha“ zlato.

Tento text vychádza z knihy prof. Markham, J.M. Law Enforcement and the History of Financial Manipulation.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.

Všetky finančné trhy sú manipulované – časť 7.: Kto miluje manipuláciu drahých kovov

Kto miluje pojem manipulácie? Myslím, že mnoho ľudí. Rovnako som bol zástancom manipulačných teórií. Dnes skôr zastávam názor, že je treba medzi rôznymi konaniami na trhu rozlišovať. Niektoré obchodné praktiky nemusia byť etické, avšak sú v súlade s právom. Niektoré obchodné praktiky sa nemusia pozdávať, ale sú výsledkom dlhodobého pôsobenia aktéra na trhu a aj reálne dosiahnutých výsledkov, ktoré spotrebiteľom imponujú (spotrebiteľa nikto nenúti kúpiť zlato cez nejakú banku). A len niektoré z nich sa dajú podľa môjho názoru považovať za manipulatívne – o tom však neskôr. Kto a prečo miluje tému manipulácie?

Politici a médiá

Tému manipulácie vo všeobecnosti milujú politici a médiá. Majú okamžite možnosť zasahovať – politici prakticky, médiá to požadujú v mene spotrebiteľa. Jedni získavajú volebné hlasy, druhí pozornosť verejnosti. Skôr vtedy, ak je cena niečo príliš vysoká, nie príliš nízka. To sa drahých kovov zatiaľ netýka. Avšak ten čas raz príde; a mnohí vlastníci zlata a striebra budú obvinení zo špekulácií, či nespravodlivom vlastnení drahých kovov.

Konšpirátori

Manipuláciu cien drahých kovov smerom nižšie milujú autori konšpiračných teórií. Na každej z teórií je niečo pravda a ťažko sa vyvracajú. Faktom však je, že bez manipulácie nevedia vysvetliť niektoré spoločenské javy. Príkladom môže byť nezvyšovanie sa ceny zlata, pri rozsiahlych zásahoch centrálnych bánk. Ako sme písali, rast ceny zlata nie je vo frakčnom finančnom systéme nevyhnutný.

Ťažobné spoločnosti

Manipuláciu cien drahých kovov (len smerom nižšie) „milujú“ ťažobné spoločnosti. A prečo by aj nie. Obviňujú manipuláciu zo znižovania ceny toho, čo ťažia. Zápasia pritom mnohokrát s vysokými dlhmi a nerentabilnou ťažbou – zlým podnikateľským plánom. Nuž, ale o tom je presne podnikanie. Výslednú cenu na trhu nikto negarantuje – iba ak v socializme. Samozrejme je téma manipulácie emotívne podfarbená príbehmi krachujúcich malých ťažiarov v rozvojových krajinách. Ak v tomto niekoho obviňovať, mali by to byť centrálni plánovači, ktorí vysielajú týmto ľuďom zlé signály napr. v podobe nízkych úrokových sadzieb, či miestnych regulácií – nie market makri cien zlata a striebra.gold_bar

Špekulanti

Manipuláciu cien drahých kovov „milujú“ samozrejme špekulanti a obchodníci, ktorí majú zväčša uzavreté stávky opačne, ako sa vyvíja trh. Je zarážajúce, že so všetkými svojimi znalosťami o tom, ako je trh manipulovaný, nie sú miliardári. Dané znalosti predsa stačí zobchodovať a zarobiť. Pri nich je zaujímavým paradoxom to, že im nejde o vlastnenie drahého kovu, ale o zisk v dolároch. Nekupujú drahý kov z hľadiska nejakej poistky voči systému, ale ako komoditu, s ktorou špekulujú. Absolútne nič proti tomu nemám, len na to upozorňujem potenciálneho čitateľa, ktorý teóriám verí.

Niektorí predavači zlata

Tému manipulácie „zbožňujú“ niektorí (nie všetci) retailoví predajci drahých kovov. Ich obchodná taktika je väčšinou založená na fakte, že zlato musí z nominálneho hľadiska rásť. Ak náhodou nerastie, tak je za tým manipulácia. Ak rastie, tak je samozrejme všetko v poriadku, lebo sa im lepšie predáva. Ľudia si potom kupujú drahý kov nie z cieľom dosiahnutia určitej formy poistky a nezávislosti od súčasného finančného systému, ale z dôvodu zbohatnutia v dolároch a eurách, o ktorých im tí istí predajci v ďalšej vete budú tvrdiť, že dolár a euro nebude mať žiadnu hodnotu.

Všeobecne sa dá povedať, že teóriu manipulácie cien drahých kovov milujú tí, ktorým nevychádzajú niektoré predpoklady, ktoré o trhoch majú. Téma manipulácie cien drahých kovov však nie je čierno biela téma. Existuje, avšak nie tak, ako ju popisujú mnohí blogeri a komentátori. O manipulácii cien zlata a striebra rovnako píšem vo svojej knihe „Mrcha“ zlato.

Tento text vychádza z aktuálnych obvinení o manipulácii, ktoré sa objavujú napr. na zerohedge, silverdoctors, butlerresearach, goldsilver, KWN a knihy prof. Markham, J.M. Law Enforcement and the History of Financial Manipulation.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.

Všetky finančné trhy sú manipulované – časť 6.: Manipulácia úrokových mier

Za jeden z hlavných dôkazov toho, že sú trhy manipulované je považovaná manipulácia úrokových mier ako napr. LIBOR, EURIBOR. Banky boli obvinené z manipulácie a s regulátorom sa dohodli na mimo súdnom vyrovnaní. Nepadali len pokuty, ale i hlavy (niekoľko traderov bolo uväznených). K tejto kauze uvediem len niekoľko poznámok a opätovne na zamyslenie sa. A to predtým, ako ktokoľvek vykríkne: „Dostali sme tých hajzlov, máme ich, manipulátorov špinavých!; Máme dôkaz o tom, že všetko je manipulované!

Úrokové miery sú dnes stanovované „umelo“ a pri krátkodobých úrokových mierach v závislosti od politiky centrálnych bánk. Už z tohto hľadiska je možné hovoriť o manipulácii. Na trhu by boli úrokové miery stanovené inak – o problematike stanovenia úrokových mier na slobodnom trhu z iného ako tradičného pohľadu časovej preferencie rakúskej ekonomickej školy píšem v knihe Mrcha zlato; diskusiu som k tejto téme viedol i s kolegom Jurajom Karpišom.

LIBOR a EURIBOR sú stanovované v princípe rovnako, s miernymi odchýlkami. LIBOR (USD) je výsledkom porovnania úrokových mier 18 bánk, EURIBOR 42. Pri LIBOR bolo základnou otázkou „At what rate could you borrow funds, were you to do so by asking for and then accepting inter-bank offers in a reasonable market size just prior to 11 am?” (čiže otázka je zameraná na samotné individuálne banky). Pri EURIBOR bolo základnou otázkou „Contributing panel banks must quote the required euro rates to the best of their knowledge; these rates are defined as the rates at which euro interbank term deposits are being offered within the EMU zone by one prime bank to another at 11.00 a.m. Brussels time.” (otázka je zameraná nie na samotné individuálne banky, ale na primárne – systémové banky a názor opýtaných bánk na danú situáciu). Nie každá banka z panelu musela odpovedať, pričom však muselo odpovedať aspoň 50 % oslovených bánk, z čoho sa následne vytváral priemer očistený od najvyšších a najnižších mier.

Z hľadiska potenciálnej manipulácie je zaujímavým faktom samotná metodika stanovovania úrokových mier. Podľa tejto štúdie, na manipuláciu nie je potrebné ani kolúzívne správanie sa bánk. Samotná metodológia stanovenia úrokových mier spôsobuje, že mieru môže manipulovať i jedna samotná banka – samozrejme viac bánk konajúcich spolu = vyšší vplyv na pohyb úrokových mier. Rovnako je zaujímavé sledovať, že rôzne analýzy dát priniesli rôzne výsledky. Niektoré analýzy boli nie moc úspešne zamerané na porovnanie predmetných úrokových mier a CDS spred-ov (ktoré sú však ovplyvňované aj likviditou a reflektujú skôr  dlhodobé úrokové miery), iné štúdie poukazujú na niektoré abnormality pri porovnávaní úrokových mier FEDu s LIBOR, kde však s absolútnou istotou nevedeli preukázať manipuláciu LIBOR.

Ďalšie štúdie sa zamerali na hľadanie incentív zmien LIBOR v kontexte portfólií bánk, kde našli súvislosť (inak tu osobne by ma skôr prekvapilo, ak by ju tam nenašli – sú to predsa banky, ktoré vytvárajú trh pre všetky deriváty); ďalšie štúdie sa snažili preukázať práve incentívu manipulácie, kde tvrdia, že len náznaky v tejto oblasti existujú. No a nakoniec boli realizované štúdie, ktoré sa zameriavali na koluzívne správanie sa bánk, kde objavili rôzne druhy správania sa bánk. Avšak už z uvedeného je vidieť, že sa opätovne pohybujeme na veľmi tenkom ľade.

Pre mňa nezaujímavejším zistením ohľadne tejto kauzy bolo to, že regulačné orgány (NY FED, BoE) si mali byť už v roku 2007 vedomé, že banky podhodnocovali výšku LIBOR, pričom jeden z hlavných samotných aktérov Barclays upozorňoval regulátorov, že banka neudáva správne hodnoty, aby nepreniesla na seba podozrenie na vlastné zvyšujúce sa náklady financovania. A najväčšou iróniou v tejto kauze je to, že samotné regulačné orgány sa snažili znižovať úrokovú mieru v danom období, aby zabránili finančnému kolapsu. Áno, asi na prekvapenie mnohých konšpirátorov, sú to práve centrálne banky, ktoré stále unikajú ich pozornosti v kontexte ich teórií o manipulácii.

Tento text vychádza z aktuálnych obvinení o manipulácii, ktoré sa objavujú napr. na zerohedge, silverdoctors, butlerresearach, goldsilver, KWN a knihy prof. Markham, J.M. Law Enforcement and the History of Financial Manipulation a policy paper – Eisl, A, Jankowitsch R., Subrahmanyam, M., The Manipulation Potential of Libor and Euribor.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.

Všetky finančné trhy sú manipulované – časť 5.: Všetkých pozatvárať – špekulantov i market makrov!

Pocit manipulácie s cenami zlata a striebra získajú mnohí pri pohľade na pôsobenie tzv. bullion bánk. Konšpiračné teórie veľmi radi poukazujú práve týmto smerom; banky majú byť sluhovia elít, či centrálnych bánk, či Rockefelerovcov alebo už kohokoľvek.

Bezpochyby nadpriemerne zarábajú na súčasnom finančnom systéme a pre väčšinu obyvateľstva západného sveta je nemožné zaobísť sa bez bánk – väčšina obyvateľstva totižto neobjavila ešte bitcoin, ktorý vytvára finančnému sektoru veľmi zmysluplnú konkurenciu práve v oblasti presunu peňazí. Banky sú však dôležité inštitúcie – o ich význame píšem napr. v knihe „Mrcha“ zlato.

Market makri

Na trhu so zlatom a striebrom pôsobia tzv. bullion banky – market makri. Ako napovedá názov – tvorcovia trhu. Tí majú významný prístup k zdrojov (dolárom) i k podkladovej komodite. Na základe toho vedia vytvárať trh pre špekulantov. Majú rovnako špecifické postavenie – vedia byť na oboch stranách trhu. Môžu vytvárať pozície aj ako stávku na rast ceny a aj ako stávku na pokles ceny. Práve toto postavenie umožňuje indiferenciu voči cene. Je im jedno, či je cena vyššie alebo nižšie. Dôležitý je pre nich tzv. spread; ideálne aj na rôznych trhoch – spot, fix, futures, options a to aj na geograficky rozdielnych trhoch.

Špekulanti

Potom na trhu pôsobí špekulant. Čo robí – ako napovedá názov špekuluje – či cena podkladovej komodity vzrastie alebo stúpne. Ak sa trafí, zarobí. Ak nie, prerobí. Svoje pozície samozrejme aj hedžuje a rovnako ako market maker aj cez iné druhy trhov a aj pri geograficky rozdielnych trhoch. To znamená, že ak aj na trhu s drahými kovmi prerobí, na iných trhoch zarobí.  spekulant

Čo robia daní hráči na trhu, pričom len nasledujú svoje individuálne záujmy v podobe zisku? Špekulanti neustále akoby nahlodávajú situáciu na trhu. V princípe sa svojou činnosťou pýtajú na to, či je dostatok komodity (cena by vtedy mala klesať) alebo naopak je jej nedostatok (cena by mala vtedy rásť). Pri zlate a striebre, ktorých je na skladoch dostatok, sa skôr pýtajú na to, či investori veria a lebo neveria zlatu/striebru ako poistke voči finančnému systému. Robia to zvyčajne na tzv. páku – samozrejme veľmi rizikové obchodovanie.

Čo robia market makri?

Nuž tí naopak voči tomuto konaniu vyrovnávajú trh. Ak ho špekulanti posunú „zle“, vrátia ho spať. Ak je napr. cena vyššie ako by mala byť, začínajú zháňať zlato. Ak ho zoženú, znamená to, že je ho dostatok (vrátia cenu späť) a ak je to naopak (potvrdia správny odhad špekulantov). Ako? Naskladňujú alebo vyskladňujú kov zo svojich skladov, požičiavajú si kov, kupujú / predávajú ho  a pod.. Market makri musia byť samozrejme nenávidení tými, ktorí chcú neprimerane vyššiu cenu komodity – v prípade zlata a striebra sú to hlavne ťažobné spoločnosti alebo špekulanti, ktorým inak nejde vôbec o držanie zlata a striebra, ale o zarábanie v dolároch. Trh však nie je o tom, že niekto garantuje vyššiu cenu. Trh je o hľadaní správnej ceny. A to aj market makri na konci dňa robia. Samozrejme sa môžeme hádať o tom, do akej miery im v tomto konaní „pomáhajú“ centrálne banky. Pri zlate je táto pravdepodobnosť vysoká. Striebro však centrálne banky nemajú. Môžu ho ovplyvňovať len sprostredkovane, ako každý iný trh a to lacným kapitálom. Práve toto konanie môžeme považovať za manipuláciu. Nie pôsobenie market makrov, ktorí práve naopak na trhu zabezpečujú to, aby nemal nikto príliš dominantné postavenie – napr. špekulanti, ťažobné spoločnosti, ale ani spotrebitelia. Špekulanti a ťažobné spoločnosti inak v nedávnom období bullion banky žalovali z manipulácie cien. Písali sme o tom, že to nie je také čiernobiele.

Nezatvárajme nikoho.

Obaja aktéri sú pre trh potrební. To, že Vám nesedí akurátna alebo ostatná cena zlata a striebra, ešte neznamená, že je celý svet manipulovaný. O manipulácii cien zlata a striebra píšem aj vo svojej knihe „Mrcha“ zlato.

Tento text vychádza z aktuálnych obvinení o manipulácii, ktoré sa objavujú napr. na zerohedge, silverdoctors, butlerresearach, goldsilver, KWN a knihy prof. Markham, J.M. Law Enforcement and the History of Financial Manipulation.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.