Archív kategorií: Inflácia

Ekonomické zbrane hromadného ničenia

Nosnou témou týždňa je určite Ukrajina. Na tomto mieste je zbytočné rozoberať kto za čo môže, kto je tu agresor a kto sa bráni. Skôr sú zaujímavé okolnosti okolo. EU napr. ponúkla ako pomoc Ukrajine 11 mld. euro, ktoré nemá, resp. si bude na túto pôžičku rovnako požičať. Nikto s týmito výdavkami v EU totižto pri zostavovaní rozpočtu minulý rok nepočítal. USA a aj EU sa vyhrážajú aj ekonomickými sankciami voči Rusku. To je inak zaujímavé, vzhľadom na to, že neexistuje štát, ktorého podnikatelia by v Rusku nemali ekonomické záujmy, čím by sa poškodili i podnikatelia zo západu. Na to Rusko v odvete vyhlásilo, že je pripravené znárodniť majetok spoločností západných mocností. Gasprom chce okamžitú splátku od ukrajinského Naftogasu vo výške 1,9 mld. USD za dodaný plyn. Poradca prezidenta Putina sa zároveň nechal počuť, že v prípade sankcií by mohli Rusi vypredať americké dlhopisy. Aj keď to Moskva okamžite poprela. A internetom sa šíria rôzne špekulácie, že tieto ekonomické hrozby sú ochotní využiť i Číňania, ktorí majú jednu z najväčších expozícií voči americkým dlhopisom. Nech je to akokoľvek, smerujeme k stavu, kedy sa vojna nevedie len tradičnými zbraňami a nevyhráža sa len zbraňami hromadného ničenia. Dnes už existujú i „ekonomické zbrane“ a v prípade amerických dlhopisov sú to „ekonomické zbrane“ hromadného ničenia.

Pomaly sa nám blížia európske voľby. Fíni budú mať o euro šarvátky postarané. Tamojší euroskeptici chcú ako jednu z tém volieb využiť pomoc Grécku. Avšak Fínsko ako také je značne euroskeptické aj samo o sebe, čo tejto strane prihráva viac ako 15 % voličov, o 6 % viac ako v posledných eurovoľbách. Euroskepticizmus v Európe je určite na vzostupe. Či naozaj, sa prejaví až voľbami. Vtedy uvidíme, koľko euroskeptikov sa dostane do parlamentu. Ale netreba sa obávať. Parlament je stále dostatočne nevýrazná inštitúcia, aby zmenila smerovanie EU.

Pred voľbami má plné ruky práce i komisia, ktorá hodnotila jednotlivých členov ako sa im ekonomicky darí. Pod jej dohľadom budú podľa jej vlastných slov Francúzsko a Taliansko, ktoré sa boria s ekonomickými problémami, vysokou zadlženosťou, či neflexibilným trhom práce. Nehovorili predstavitelia EU, že je už všetko v poriadku? Chorvátsku a Slovinsku odporučila komisia šetriť a Nemecku komisia odporučila zvýšiť domácu spotrebu. Ako vidno opatera a starostlivosť komisie nemá hraníc.

V Číne vyhlásila spoločnosť Chaori Solar (výrobca solárnych panelov), že nie je schopná ku dňu 7.marca splatiť úroky zo svojich dlhopisov vo výške 89 mil. USD (splatí len menej než 5 % dlžnej sumy). V poradí je to ďalšia spoločnosť, ktorá si v Číne neplní svoje záväzky. Doteraz boli všetky podobné fondy zachraňované lokálnymi vládami, no v prípade Chaori Solar sa tak nestalo. Zatiaľ niekto nepredpokladá, že by to malo mať nejaký významný dopad na finančný systém. Dôvodom je nízka suma. Podobný scenár očakávajú analytici Bank of America v máji, kedy pravdepodobne čínski predstavitelia nechajú padnúť ďalší z produktov šedého bankovníctva s názvom Sichuan olovo/zinkový trust. Dôvodom je opätovne paradoxne nízka suma, ktorú trust nebude schopný splatiť. Ostatné produkty budú zatiaľ asi zachránené, pretože vytvárajú obavu o to, že budú mať vplyv na finančný sektor v Číne. Týmto spôsobom regulačné úrady testujú trh. Nám len ostáva veriť, že vedia, čo presne robia.

Celkom vtipní sú v americkom senáte. Najprv sa jeden z kongresmanov rozhodol vydať vyhlásenie o postavení virtuálnej meny mimo zákon, kedy argumentoval tým, že bitcoin sa používa na pranie špinavých peňazí a kupujú sa zaň drogy. Faktom však je, že je mierne nemožné regulovať niečo, čo je decentralizovaná sieť, kedy neexistuje ten bod, ku ktorému sa priamo obrátiť reguláciou alebo zákazom. Na absurditu návrhu upozornil o týždeň neskôr ďalší senátor. Ten vyhlásil, že by bolo lepšie postaviť mimo zákon dlhom krytú menu s názvom americký dolár. Dôvod? Rovnako sa ním financuje terorizmus, rovnako sa zaň kupujú drogy a je predmetom obchodov špinavých peňazí.  Tak, človek nevie, čo je lepšie. Bitcoin či dolár?

Matúš Pošvanc

Silné slová ECB zachraňujú perifériu

Slovné vyjadrenia Mária Dragiho o neobmedzenom nákupe dlhopisov naozaj zaberajú a zjavne veľmi hlasito znejú v ušiach investorov. Inak by pri politickej kríze ako je v Taliansku, kde sa premiér Letta odhodlal podať demisiu vzhľadom na stratu podpory svojej strany, určite vyskočili vyššie. Dnes však Taliansko zažíva priam hody a jeho bondy dosahujú najnižšie úrovne od roku 2006. Premiér Letta by mal byť nahradený a trhy to zatiaľ vnímajú pozitívne. Skôr si však myslím, že za nízkymi úrokmi je deklarácia ECB.

Avšak silu ECB by sme nemali preceňovať. Minulý týždeň síce rozhodol nemecký Ústavný súd šalamúnsky o programe nákupu dlhopisov zo strany ECB, keď finálne rozhodnutie nechal na Európsky súdny dvor. Avšak v Nemecku zaznievajú viaceré hlasy o tom, že predsa len Ústavný súd vyslovil určité pochybnosti o mandáte ECB a vzhľadom na to, že EU je dnes vlastne Nemecko, investori by mohli určitú neistotu cítiť. Zároveň netreba podceňovať silu súdu. V nejakom momente totiž môže donútiť vládu nezachraňovať Euro za každú cenu a dokonca nútiť Nemecko opustiť eurozónu. Rozhodnutie súdu by totižto nemali ignorovať nemecké vládne inštitúcie.

Stres testy sa ešte nezačali a nová vedúca bankového dohľadu ECB Daniele Nouy povedala, že “Budeme musieť akceptovať, že niektoré banky nemajú pred sebou pozitívnu budúcnosť.“ Áno myslela tým presne to. Niektoré banky v EU majú skrachovať. Rovnako vyhlásila, že “nemá dnes vedomosť, o ktoré banky sa jedná a koľko by ich malo byť. To čo však viem je, že potrebujeme najkvalitnejší bankový sektor“. Áno, najvyššia úroveň kvality je úplne ideálny benchmark, avšak nezabúdajme, že naposledy, keď sa testy robili, prešli nimi i banky, ktoré následne museli požiadať svoje vlády o záchranu. Ostáva nám len dúfať, že testy bánk budú prísne a naozaj odhalia nekvalitu.

Obnova hospodárstva je niekedy veľmi zaujímavá. Niekto si ju dokonca predstavuje ako zlepšenie pracovných a ekonomických podmienok krajiny. Situácia sa vraj zlepšila v Grécku, ktoré je už z najhoršieho údajne vonku. Avšak bohužiaľ nie je to pravda. Grécky štatistický úrad zverejnil údaje z trhu práce a tie veru lichotivé nie sú. Grécka nezamestnanosť sa vyšplhala na rekordnú úroveň 28 % v novembri minulého roku, čo sú posledné dostupné údaje. To znamená, že nezamestnaných 1,382 milióna ľudí a nezamestnanosť mladých dosiahla rovnako rekord vo výške 61,4 %. Na politikoch ostáva, ľudom vysvetliť, že presne takto vyzerá znovu oživenie a že je všetko v najlepšom poriadku. Uvidíme, ako dlho sa nechajú zavádzať.

Koncom januára sme písali o obavách o krach jedného čínskeho investičného produktu, ktorého strata dosahovala 0,5 mld. USD a ktorý bol nakoniec zachránený dva dni pred bankrotom. Čína si pravdepodobne vydýchla, resp. jej finančný sektor. Nie na dlho. Ak si myslíte, že čínske tieňové bankovníctvo necháva čínskych predstaviteľov pokojne spávať, tak sa mýlite. Naopak. V Číne sú dnes mnohí na pozore. Je to spôsobené tým, že akcie niektorých čínskych banských spoločností sa obchodujú pod alebo veľmi blízko ich účtovnej ceny vzhľadom na výrazný prepad cien ich produktov. To by nemusel byť problém bankového sektora. Tieto spoločnosti však majú napožičiavané značné zdroje a pôžičky týchto spoločností slúžia zároveň ako investičný produkt, ktorý majú na svojich súvahách niektoré ďalšie investičné fondy. Jeden z nich sa 7 februára dostal do technického bankrotu, kedy nevyplatil svojim investorom cca. 50 mil. USD. Fond stále úplne neskrachoval, pretože je v jednaní s investormi, avšak podobných scenárov môžeme v spomaľujúcej čínskej ekonomike, ktorá je zároveň značne zadlžená, vidieť v budúcnosti čoraz viac. Čína jednoznačne stojí za pozornosť globálneho finančného sveta, pretože spúšťač ďalšej krízy môže prísť aj odtiaľto.

Mierne „neočakávané“, avšak americkí poslanci schválili navýšenie dlhového stropu bez akýchkoľvek podmienok do marca 2015. Neočakávané však z dôvodu rýchlosti. Dalo sa očakávať, že konzervatívci budú naťahovať schválenie až do konca februára a budú získavať politické body. Asi im prieskumy verejnej mienky ukázali niečo iné. Každopádne je to víťazstvo prezidenta Obamu, demokratov a tých poslancov, ktorí deklarovali, že ďalšie navýšenie dlhového stropu je nevyhnutné pre finančné fungovanie vlády a ekonomiky. Tak a USA sa môžu opätovne veselo zadlžovať. Ich dlh je dnes 17,3 bilióna USD. Dokedy to bude možné? Ešte dlho, avšak určite nie navždy.

Matúš Pošvanc

Inflácia vs deflácia

monetarna_tektonikaVeľmi dobrým spôsobom vysvetlené dnešné deflačno inflačné tlaky v jednoduchej prezentácii pripravenej pánmi Stoerferle a Valek z investičnej spoločnosti Incrementum, ktoré popisujú tlaky medzi parabolickým inflačným scenárom, ktorý je tlačený zvyšovaním monetárnej bázy M0 a zmenšujúcim sa agregátom M2 a M3 tlačených znižovaním pákového efektu tvorby nových úverov. Autori v prezentácii popisujú jednotlivé sily, ktoré nazvali termínom Monetárna tektonika, kedy sú na jednej strane silné deflačné tlaky, vyrovnávané výrazne expanzívnou monetárnou politikou. Viac už v prezentácii:

Monetary Tectonics Inflation vs Deflation Chartbook by Incrementum

 

Matúš Pošvanc

José Baroso deklaroval víťazstvo

Opätovne sme tu mali vyhlásenia dôležitých centrálnych bánk. Pravdu povediac, sa však nič nezmenilo. ECB i Bank of England pokračujú nastaveným smerom. To nás len opätovne privádza k otázke, ako bude ECB podporovať ekonomiku v budúcnosti, keďže znižovanie sadzieb nárast pôžičiek nedvíha a inflácia je na rekordne nízkych úrovniach pod 2 % cieľovou hodnotou. Zároveň Draghi nezabudol pripomenúť, že rast eurozóny je stále otázny a na nízku mieru inflácie treba byť pripravený dlhší čas. Trhy pravdepodobne niečo očakávajú, pretože štátne dlhopisy problémových krajín ako je Španielsko, či Taliansko sa dnes stále tešia veľmi výhodným úrokovým sadzbám.

Nezamestnanosť v eurozóne ostala nezmenená na 12,1 % tak, ako sa očakávalo. Najnižšie úrovne dosahuje už tradične v Rakúsku (4,8%), Nemecku (5,2%) a Luxembursku (6,1%), a najvyššie miery sú v Grécku (27,4%, údaj je zo Septembra 2013) a Španielsku (26,7%). Jediné prekvapenie priniesol report v zmysle Španielska, ktorému sa podarilo zvýšiť nezamestnanosť mladých na 57,7 %, čím pravdepodobne predbehlo i Grécko. Pravdepodobne preto, lebo z Grécka aktuálne čísla nie sú.

Na naše veľké šťastie opätovne José Barroso vyhlásil víťazstvo nad krízou. Šéf Európskej komisie povedal, že je konečne po kríze. Je to spôsobené tým, že Írsko vystúpilo zo záchranného plánu a vracia sa na finančné trhy a dokonca sa členom euro klubu stalo Lotyšsko. Treba sa teda už len tešiť na svetlú budúcnosť.baroso

Avšak to neplatí pre Francúzsko. Okrem toho, že ústavný súd pozitívne rozhodol o 75 % dani z príjmov pre tzv. boháčov, Francúzsko čelí omnoho väčšiemu problému. Tým je neflexibilný trh práce a garancia sociálnych istôt pre každého a bez štipky zdravého rozumu. Dokumentuje to i nasledovný príklad. Byť manažérom vo Francúzsku nie je totižto med lízať. Pokojne sa vám môže stať, že vás uväznia vaši zamestnanci. To sa stalo v severnom Francúzsku, kde na 30 hodín uväznili odbory manažérov spoločnosti Goodyear, ktorá sa mala pre neefektivitu zatvoriť a kde odbory neboli ochotné urobiť dohodu o zmene platových podmienok. A takéto správanie nie je vôbec vo Francúzsku výnimkou. To isté sa počas krízových rokov stalo manažérom spoločností 3M, Sony, či Caterpillar. Odborári potrestaní neboli a podľa predstaviteľov tamojších odborov sa nič zlé nestalo, pretože podľa ich slov „manažérom bola poskytnutá voda a mali prístup k mobilom“.

V Číne to vyzerá, že si problém s tzv. tieňovým bankovníctvom uvedomujú i najvyšší predstavitelia krajiny. Sektor tieňového bankovníctva tam podľa odhadov dosahuje výšku 69 % HDP krajiny. Čínsky finančný regulátor uviedol, že každý subjekt, ktorý operuje v tomto sektore a jeho aktíva dosahujú výšku aspoň 264 mld. USD, je povinný okrem klasického výkazníctva zverejňovať údaje o svojich mimo súvahových aktívach a medzibankových záväzkoch. Už to tak vyzerá, že sledovať Čínu v roku 2014 bude naozaj potrebné. Pretože spúšťač novej krízy môže prísť práve z tejto oblasti. Čínska centrálna banka sa už dva krát v minulom roku pokúšala v sektore urobiť poriadok, avšak následný stres na medzibankovom trhu spôsobil, že nakoniec vždy kapitulovala a potrebnú likviditu dodala.

Venezuela zažíva krušné časy. Má oficiálnu 56 % infláciu – najvyššiu na svete – a vláda zároveň zafixovala ceny niektorých potravín. Dôsledky sa dostavili takmer okamžite. Nedostatok všetkého, čo má fixné ceny. Hovorí o tom napríklad príbeh taxikára z pohraničného mesta Maracaibo, ktorý musí pre nákup základných potravín chodiť do susednej Kolumbie. A ako on sám tvrdí, niektoré základné potraviny v obchodoch nie sú už od júla. Prezident Maduro rieši problém typicky politickým spôsobom. Na štátnej televízií 6. Januára vyhlásil, že občania by sa mali konečne spamätať a nerobiť zbytočné nákupy, pretože nie je nič horšie pre povahu a závislosť človeka ako prepadnúť konzumu, ktorý hlása svetu zlá západná spoločnosť. Ono byť „závislák“ na jedle veru nie je veľmi vhodné. Hlavne nie vo Venezuele.

Medzi zaujímavé udalosti týždňa z USA patrilo určite zvolenie nového prezidenta FEDu, ktorým sa po prvý krát v histórii stala žena – Janet Yellenová. Takže zbohom Ben, vitaj Janett! V politike FEDu sa však moc toho nezmení a od Yellenovej sa očakáva rovnaká, ak nie ešte agresívnejšia monetárna politika. Záznam z rokovania monetárnej komisie FEDU, ktorý bol rovnako zverejnený tento týždeň, odhalil, že väčšina členov komisie je za postupné znižovanie mesačných nákupov dlhopisov. V piatok bola zverejnená správa z trhu práce, ktorá prekvapila, pretože sa očakával omnoho väčší prírastok pracovných miest (200 tis.). Tých bolo nakoniec len 75 tis., avšak miera nezamestnanosti klesla na úroveň 6,7 % zo 7%. Faktom však ostáva, že miera participácie obyvateľstva na trhu práce je najnižšia od roku 1978 a samotná miera nezamestnanosti je ovplyvnená tým, že z radov oficiálne nezamestnaných sú vyradení tí, ktorí nie sú zamestnaní viac ako 6 mesiacov. A pamätajme na to, že to je výsledok, ktorý USA dosahuje v čase výrazných monetárnych stimulov a nulových úrokových mier.

Matúš Pošvanc

Čarovné. Asi preto, že idú Vianoce

ECB i Bank of England svoju politiku nezmenili. Avšak podľa môjho názoru sa politika opätovne uvoľní. ECB čelí totižto zásadnému problému. Dnes síce máme historicky najnižšie úrokové sadzby, avšak výška pôžičiek súkromnému sektoru sa nie sa nie zdvihnúť. Podľa štatistík požičali banky v októbri o 2,1 % menej kapitálu súkromnému sektoru, ako rok predtým. Najvypuklejším je tento problém samozrejme v problémových krajinách ako je napr. Španielsko. Banky novým podnikateľským nápadom neveria. Aké má teda ECB možnosti? Hovorí sa o negatívnych úrokových sadzbách na vklady komerčných bánk. Faktom však ostáva, že podobnú stratégiu už vyskúšala dánska centrálna banka s minimálnym úspechom. Zvýšené náklady vtedy banky preniesli v princípe na klienta a viacerí tvrdia, že buď komerčné banky zvolia rovnakú stratégiu, alebo budú vkladať do ECB menej kapitálu. Druhou možnosťou, ktorú ECB vraj zvažuje je opätovné LTRO, ktoré by však malo kratší časový interval (1 rok) a zároveň presne určenú podmienku. Podmienkou by bolo, že banka, ktorá takýto lacný kapitál získa, ho požičia len podnikateľským subjektom. Posledné LTRO v objeme 1 bilión euro totižto banky využili skôr na to, aby si lacno požičali a následne kúpili dlhopisy, ktoré mali vyššie výnosy. Otázne ostáva, ako by sa v tomto novom prípade zachovali komerčné banky. Predsa len, požičať i keď veľmi lacný kapitál, na podnikateľský zámer, pokiaľ banka zámeru neverí, je vysoké riziko. Pre ECB tak ostáva pravdepodobne zopakovanie politiky, ktorú už dnes realizuje FED, či japonská centrálna banka. A to priamy nákup dlhopisov krajín. To však naráža na zásadný odpor Nemecka, ktoré v tom vidí priame financovanie vládnych účtov. V čom majú podľa môjho názoru Nemci pravdu. Zároveň si treba uvedomiť, že ani táto politika zásadne nezaberá. Ak si dáme na stôl fakt, že FED každý mesiac nakupuje dlhopisy za 85 mld. USD a pozrieme sa na rast HDP v USA pri takejto výraznej podpore, ani táto politika nemusí byť úspešná pre zotavenie sa eurozóny. Bohužiaľ politické špičky stále nechápu, že problém je primárne štrukturálneho charakteru. Bez radikálnych reforiem trhu práce, zníženia regulačného zaťaženia v celej EU, sa podnikateľský sektor nakopnúť udržateľne nedá. Ostáva teda zatiaľ len veriť, že sa súčasné návrhy centrálnym bankám nevymknú z rúk až príliš.

Európska komisia zároveň udelila najvyššiu pokutu v histórii finančným inštitúciám za manipuláciu základnej medzibankovej sadzby LIBOR vo výške 1,7 mld. euro. Banky, ktoré budú musieť pokutu zaplatiť si však asi veľmi hlavu nelámu, keďže v prípade, že sa dostanú do problémov ich zachráni ECB alebo nejaký iný Európsky záchranný mechanizmus. Človek by to nazval, že je to také vianočné – čarovné.

Briti podľa Bank of England začali siahať na svoje úspory, aby pokryli zvýšené náklady na živobytie. Podľa údajov z banky sa dlhodobé úspory znížili v krajine o 4,7 % a naopak krátkodobý cash na bankových účtoch sa zvýšil o 11,7 %. Dôvodov je niekoľko. Po prvé sú na dlhodobé úspory historicky nízke úrokové miery. Zároveň sa zvyšujú podľa niektorých náklady na živobytie vzhľadom na rastúcu infláciu.

Francúzska nezamestnanosť stúpla o 0,1 % oproti predchádzajúcim trom mesiacom a pohybuje sa na úrovni 10,9 %. Rekordná nezamestnanosť bola pred 16 rokmi na úrovni 11,2 %, k hranici čoho sa sa Francúzsko pomaly, ale isto približuje.

Austrália zrušila limit na výšku svojho verejného dlhu. Ten bol stanovený nateraz na hranici 300 mld. AUD, ktorá mala byť dosiahnutá niekedy v priebehu decembra. Pôvodný zámer bol zvýšiť dlhový strop na 400 mld. AUD, avšak nakoniec sa politici rozhodli dlhový limit zrušiť úplne. Ako vidno heslo „verejným míňaním k vyššej prosperite“ funguje i u protinožcov. Sám som zvedavý, kedy Slovensko upustí od dlhového stropu. Ten deň raz príde. Kto by predsa nechcel míňať viac.

Čínska mena predbehla Euro a stala sa druhou najpoužívanejšou menou v globálnom finančnom obchodovaní podľa belgickej spoločnosti Swift. Stále samozrejme nemá na dolár, ktorý má absolútnu dominanciu s podielom 81 % a jeho dominancia klesla o 3,88 % oproti začiatku roku 2012. Medzi krajiny, ktoré v globálnom finančnom obchodovaní čínsku menu primárne používajú patria okrem Číny Hong Kong, Singapure, Nemecko a Austrália.

Minulý týždeň sme spomínali Bitcoin, ktorý dosiahol viaceré méty. Tento týždeň oznámila čínska národná banka, že finančné inštitúcie nemajú povolené realizovať transakcie a obchody v BTC, upozornenie voči BTC vydala i francúzska centrálna banka a čínsky Baidu dočasne pozastavil prijímanie platby v BTC, vzhľadom na jeho fluktuáciu. BTC padol o viac ako 40 %. To, že sa v BTC formovala bublina sme spomínali. Ale na praskanie bublín by sme sa mali pripraviť nielen v BTC. Ešte ich pár totižto praskne. Jedna z nich môže byť napr. na akciovom trhu, ako veľmi výstižne vyjadruje nasledovný graf, ktorý nepotrebuje zásadný komentár:

S&P 500 a odhadov vývoja HDP v USA:

2_SP500

Zdroj: zerohedge.com

Opäť sme bližšie k zníženiu nákupov dlhopisov zo strany FEDu. Nezamestnanosť v USA klesla na 7 % a ekonomika vytvorila 200 tis. pracovných miest. Avšak miera participácie je stále na veľmi nízkej úrovni, takže by som sa skôr priklonil k názoru, že FED nákupy neukončí tak skoro. Ale uvidíme. Na čo by sme z USA však nemali zabúdať je doterajšia aktivita FEDu na dlhopisom trhu. FED dnes vlastní skoro 1/3 všetkých 10 ročných dlhopisov a každý týždeň zvyšuje ich podiel o 0,3 %. A ak by sme si predstavili, že v roku 2014 zníženie nákupov FED neoznámi, tak do konca roku 2014 bude FED vlastniť polovicu tohto trhu. Ako sa potom FED zbaví týchto aktív je pre mnohých záhadou.

Matúš Pošvanc