Inflácia

Bude Eurozóna ostrov inflácie?

Ostrov inflácie, resp. ako inflácia ovplyvňuje ekonomiku. Tak sa volá nový online vzdelávacia aplikácia, ktorý vytvorila Európska centrálna banka. Nájdete ho na tomto linku. Je dokonca i v Slovenskom jazyku.

Online vzdelávacia aplikácia vysvetľuje ako sa správajú rôzni aktéri trhu v ekonomike pokiaľ máme defláciu, cenovú stabilitu, vyššiu infláciu a hyperinfláciu (úrovne prepínate vľavo dole). Od týchto 4 úrovní sa odvíja to, ako reagujú jednotlivý aktéri na ostrove. Môžete si vyskúšať čo sa hovorí na Ministerstve financií, univerzite, stavenisku, finančnej štvrti, obytnej štvrti, či v nákupnom centre.

My sme si prezreli nákupné centrum. V čase cenovej stability boli všetci pokojní. Prečo aj nie. Dokonca obloha nad obchodom bola modrá. Ľudia sa usmievali. Zábavnejšie to už je, keď prepnete na vyššiu infláciu, hyperinfláciu a defláciu. Vyššia inflácia je opísaná samozrejme troška horšie, ľudia musia pracovať nadčas a objavujú sa demonštrácií. V obchode ľudia menej kupujú a vyberajú si. Dokonca sa zdá, že ku „koncu mesiaca má každý menej peňazí a ľudia nakupujú na dlh,“ (nepripomína vám to niečo?) hovorí obchodník. Pri hyperinflácii v obchode nič nie je. Stále preceňuje tovar a kradne sa. Veľmi pochmúrna atmosféra. Scenár hyperinflácie je inak popísaný presne. Možno by chcelo trošku aj pritvrdiť.

Zaujímavým je však scenár vyššej inflácie, ktorý ak sa naň pozerá nezainteresovaný človek musí budiť dojem, akceptovateľnosti. Nebo nie je až tak zamračené a nesvieti síce slnko, ale na to sme predsa zvyknutí. Vieme, že nie vždy je krásne počasie a máme dobrú náladu. Otázka znie. Nepripravuje týmto ECB ľudí na niečo? Ukáže nám budúcnosť.

Poďme však späť na našu aplikáciu. To, čo je ešte zaujímavejšie, je „obávaný“ scenár deflácie. Údajne nikto nič nekupuje a ľudia sa pozerajú len do výkladov, v ktorých sú zľavy. Nikto nič nekupuje, lebo všetci čakajú, kým im ešte viac vzrastie kúpna sila ich peňazí. Pocit má človek rovnako zlý ako v časoch vysokej inflácie a hyperinflácie – tmavšie pozadie. A keď vstúpite do obchodu je tam nešťastný predavač, ktorý nič nepredáva, len si telefonuje s „kamošom“.

Defláciu osobne nepovažujem za negatívnu. Aj keď je pravda, že treba rozlišovať dve základné príčiny deflácie. Prvá „prirodzená“ príčina súvisí s reálnou cenovou stabilitou (vyjadrenou napr. zlatom, striebrom, ich košom), znižujúcimi sa produkčnými nákladmi (predstavme si pod tým technologický pokrok, lepšie manažérske zručnosti, rôzne úspory a pod.) a konkurenciou na trhu. Vtedy ceny výrobkov a služieb prirodzene klesajú z dôvodu cenovej stability a zároveň lepších produkčných možností a zároveň tlaku konkurencie. Typickým príkladom je dnes napr. oblasť elektroniky, ktorá síce aj napriek súčasnej inflácii, dokáže produkovať stále viac a za nižšie ceny. Tým sa vlastne zvyšuje kúpna sila peňazí, ktoré používame na nákupy v tejto oblasti.

Druhá „neprirodzená“ príčina deflácie súvisí s nafúknutím peňažnej masy v ekonomike (či už priamo zvyšovaním peňažnej masy, rýchlosťou jej používania, či ich kombináciou) a s tým spojeným realizovaním neefektívnych investícií. „Neprirodzená“ deflácia má potom ozdravný charakter, kedy sa zmenšuje peňažná masa, menia sa „toxické“ ceny statkov, ktoré sa zreálňujú, odpisujú sa, resp. sa likvidujú neefektívne investície. Táto deflácia je teda len reakciou na predtým realizovanú infláciu. Nedá sa považovať za negatívnu. Má ozdravný charakter.

V ECB zjavne chápu (alebo sa aspoň tak tvária), že vysoká inflácia a hyperinflácia môže doviesť ekonomiku do zlej situácie. Čo je však už zarážajúcejšie, sú potom aktivity ECB v reálnom živote. Prečo ECB vrhla len pred nedávnom viac ako 1 bilión € na trh v podobe LTRO, kde podmienky záruk za pôžičky sú rôzne toxické aktíva. Prečo tiež v súčasnej situácií drží úrokové miery veľmi nízko a vytvára tak informáciu na trhoch o dostatku úspor a likvidity a motivuje finančné inštitúcie k rizikovejším investíciám? Obe tieto aktivity majú veľmi silné inflačné tendencie. Vyzerá to, že rada guvernérov ECB, túto prezentáciu nevidela. Druhá možnosť odpovede sa ukrýva v samotnej aplikácií. Deflácia je pre nich hroznejšia alternatíva. No nič. Uvidíme v blízkej budúcnosti, či urobí ECB z eurozóny inflačný ostrov.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Pripravil Matúš Pošvanc

 

Tagged , , , , ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →

Pridaj komentár