Nezaradené

Argumenty za znižovanie deficitov sú stále silné

austerityVo svetovej debate o chybách vplyvnej štúdie ekonómov Carmen Reinhartovej a Kennetha Rogoffa, je téma škrtov znova na pretrase. Rogoff a Reinhartová publikovali niekoľko akademických článkov tvrdiacich, okrem iného, že vysoké hodnoty dlhu negatívne vplývajú na ekonomický rast. Viac túto tézu spopularizovali v knihe z roku 2011 s názvom This Time It´s Different: Eight Centuries of Financial Folly (Tentokrát je to inak: Osem storočí finančného bláznovstva). Zatiaľ čo sa pozornosť sústreďuje na problémy akademickej čestnosti a presnosti nameraných výsledkov, väčšina ľudí nevidí les kvôli stromom, t.j. neriešia hlavnú podstatu sporu. Totižto v tejto debate ide o viac. Najmä otázka dopadov vládnych škrtov alebo deficitného hospodárenia býva prehliadaná.

Argument za znižovanie deficitov je založený na základnej premise, že „neexistuje obed zadarmo.“ Každé konanie prináša so sebou nejaké náklady, aj keď sú niektoré náklady odsunuté do budúcnosti alebo ťažko spozorovateľné.

Pokračovanie v deficitnom hospodárení má svoje krátkodobé benefity. Iba málokto by nesúhlasil, vrátane veľkej väčšiny takzvaných „znižovačov deficitov“ – teda tých, ktorí chcú dnes znižovať deficity (a snáď aj dlhy) pomocou vládnych škrtov. Je to akoby ste si zobrali úver na zvýšenie osobnej spotreby a tým pádom rozhýbali celú ekonomiku.

Náklady takejto spotreby na dlh sú zrejmé až v budúcnosti, kedy treba platiť účty. Zoberme si príklad hypotéky. Po jej zobratí máme dostupné zdroje na okamžitú spotrebu, ktorú však v budúcnosti bude treba splatiť a my budeme nútení znížiť naše výdavky. Možno vynecháme jednu dovolenku v roku, aby sme z nej vyplatili aspoň úroky.

Na tomto fakte stavajú takzvaní „znižovači deficitov“. Každý dnes vzatý dlh bude musieť byť splatený v budúcnosti. Splácanie môže byť v dvoch formách.

Za prvé, daňami môžete splatiť úroky s hlavnou istinou. V tomto prípade budú musieť byť škrtnuté výdavky financované vybranými daňami alebo zvýšené samotné daňové zaťaženie. Skúste si vybrať, každopádne pochybujem, že mnohí z vás budú chcieť menšie výdavky na cesty alebo vyššie dane. (Nehovoriac o najhoršom možnom prípade, kedy by sa zvýšili dane zároveň s menšími výdavkami na údržbu ciest!)

Druhý možný spôsob existuje vtedy, keď centrálna banka Kanady môže monetizovať zvýšené deficitné míňanie tlačením nových peňazí. Táto metóda sa môže zdať na prvý pohľad ako obed zadarmo, keďže vytlačiť dnešné fiat peniaze je bezproblémové. Avšak monetizácia dlhu prináša so sebou infláciu, ktorá je skrytou daňou. Znížením hodnoty všetkých peňazí utrpí každý sporiaci alebo majetný občan, ktorý takouto formou zaplatí za deficit. Dvojpercentná inflácia sa totiž rovná dvojpercentnej dani na vašich úsporách.

Znižovanie deficitov prináša so sebou reálne náklady na splácanie dlhu. Má to ale aj širší rozmer. Zadlžiť sa môže byť celkom bezbolestné pri nízkych úrokových sadzbách alebo pri vysokom ekonomickom raste. V takomto prípade môže byť hypotéka dobrý nápad pri fixovaných nízkych sadzbách, a taktiež sa predpokladu, že vaše vyhliadky v práci sú dobré alebo šance na zvýšenie ročného príjmu sú slušné.

Predstavte si, že úrokové sadzby vzrastú. Po zvýšení platieb za úroky, je pre vás ťažšie splácať celkový objem úveru. Preto obmedzíte výdavky na ostatné potreby, ktoré by ste si inak mohli dovoliť, napríklad takú zimnú lyžovačku, po ktorej ste vždy túžili. Riziko zobratia na seba veľmi veľkého dlhového bremena v časoch nízkych úrokov sa môže stať osudným vtedy, keď sa tieto úroky zvýšia.

Úroky porastú a vaša ekonomická situácia sa zhorší. Vtedy dosť záleží na veľkosti vášho dlhu a následne úrokových platbách, ktoré už máte. Čím väčší dlh, tým väčšia šanca ďalšieho nesplácania. Výsledkom budú zvýšené úrokové sadzby na ďalšom zadlžovaní, ktoré urobia požičiavanie si ešte nákladnejším.

Toto je práve situácia, pred ktorou varujú „znižovači deficitov“. Veľké požičiavanie dnes, znamená veľké splátky v budúcnosti. Keby sme to prehnali so zadlžovaním a vzrástli by úroky, znamenalo by to ešte väčšie splácanie v budúcnosti. Keď minieme viac z vybraných daní na splácanie súčasných úrokov, bude to znamenať nevyhnutne menej dostupných peňazí na iné tovary a služby.

Aj keď Carmen Reinhartová a Kenneth Rogoff urobili niekoľko výpočtových chýb, neznamená to, že argumenty za znižovanie deficitov a škrtov verejných financií, sú menej relevantné. Požičať dnes, znamená v budúcnosti splácať a rozhodnutie sa ďalej zadlžovať, je radšej dobre premyslieť, pretože čím viac budeme platiť za úroky, tým menej nám zostane na iné tovary a služby, ktoré by sme si inak mohli dovoliť.

David Howden, TroyMedia

Preklad: Tomáš Zemko

prebraté z www.hayek.sk

Tagged ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →

Pridaj komentár