Striebro, Zlato

Ako ťažké je ťažiť zlato?

Pre tých, ktorí nemajú chuť čítať celý článok, existuje veľmi jednoduchá odpoveď. Je to veľmi ťažké a veľmi nákladné. Bodka. Brent Cook z Exploration Insights (na snímke), hovorí, že ťažobné spoločnosti čelia veľkému problému s dodávkou nových zásob drahých kovov. Aram Shishmanian z World Gold Council zas tvrdí, že ťažobné spoločnosti potrebujú cenu zlata minimálne na úrovni 3000 USD, inak zlato nebudú ťažiť. Dnes sa náklady na ťažbu pohybujú na úrovni okolo 1300-1400 USD/unca. To je aj jeden zo spodných supportov pre cenu zlata. V prípade jeho prekročenia a spadnutia smerom dole, nebude možné dlhodobo udržať ťažbu zlata. Cena samozrejme môže teoreticky klesať ďalej, je totižto tvorená ponukou a dopytom. To by sme však museli predpokladať, že o zlato nemá už nikto záujem a zároveň ho chce veľa ľudí, či centrálnych bánk aj predať. Keďže je tento scenár menej pravdepodobný, dá sa hranica 1300 -1400 USD/unca považovať za spodný support. Faktom však ostáva, že podľa Arama Shishmaniana tieto náklady pomaly stúpajú, či už s nákladmi na pohonné látky (bane sú závislé na rope a elektrine), nákladmi na pracovnú silu, ale i nákladmi spojenými s hľadaním nových nálezísk. Tie staré totižto už pomaly „vysychajú“. Poďme sa teda pozrieť na to, akým problémom dnes ťažobné spoločnosti čelia z hľadiska ťažby starých nálezísk a z hľadiska nových nálezísk.

V súčasnosti väčšina ťažobných spoločností čelí problému uspokojovania dopytu po drahých kovoch. Je to v princípe spojené s veľmi jednoduchým faktom. Zlato a striebro sú naozaj vzácne kovy! Hlavne pri striebre si to dnes málokto uvedomuje. Na obrázku je znázornený vývoj ponuky zlata od roku 1980:

Zdroj: https://www.explorationinsights.com/pebble.asp?relid=1378

Ako je možné z obrázku vidieť, ťažba sa postupne od roku 1980 zvyšovala, až po rok 2002, odkedy pomaly klesá, resp. sa drží na podobných úrovniach. Ako je možné vidieť z grafu, od roku 1992 sa produkcia hlavne krajín Južnej Afriky, Severnej Ameriky a Austrálie výrazne zvýšila, nasledovaná zvyškom sveta. Dôvody pre tento boom sú zároveň dôvody, ktoré sa tak ľahko nezopakujú. Medzi ne patria hlavne:

a)      nové technológie, ktoré umožnili ťažiť aj dovtedy v neekonomických oblastiach,

b)      otvorenie sa globalizácií, ktoré umožnilo ťažiť aj tam, kde si dovtedy mnohí nedokázali ťažbu ani predstaviť,

c)      vyspelejšie technológie, ktoré používajú samotní geológovia, pri hľadaní nových polí.

Nové technológie umožnili predĺžiť produkčnú dobu starých nálezísk a umožnili nájsť i nové zaujímavé náleziská.  Tento trend je však na ústupe ako ukazuje obrázok nižšie:

Zdroj: https://www.explorationinsights.com/pebble.asp?relid=1378

Na ňom je vidieť, že nové náleziská, ktoré sú zároveň z ekonomického hľadiska zaujímavé sa pomaly zmenšujú. A to je podľa Brenta Cooka vždy najväčšou dilemou ťažobnej spoločnosti – nájdenie vhodného náleziska. Nájsť zlato je totižto veľmi náročné. Nejde ani tak o to ho nájsť. Ide o to, nájsť ho na správnom mieste. Správne miesto musí mať nielen dostatočnú výťažnosť, aby bola ťažba ekonomicky únosná, ale musíme zohľadňovať aj ďalšie faktory. Napr. charakter okolitého územia. Ak sa totižto zlatá žila nachádza 100 m pod povrchom a my sa k nej vieme dostať kvôli reliéfu krajiny len zhora – musíme odstrániť 100 m horniny. A to sú dodatočné náklady. Ak sa však vieme dostať k takejto žile z boku, kvôli priaznivému rázu krajiny, ekonomická stránka celej bane sa môže okamžite zmeniť.

Druhým hlavným faktorom je samotná geológia, ako veda. Tá podľa Cooka nie je presnou a exaktnou vedou. Záleží vždy na subjektívnom vyhodnotení geológa, ako zhodnotí dané podmienky, anomálie, či akým spôsobom laboratórne vyhodnotí získané vzorky. Geológ, ktorý sa snaží odhaliť nové nálezisko je skutočným bádateľom, ktorý lezie po horách, navštevuje nehostinné púšte a pracuje s riadne obmedzenými dátami. Veľa krát háda, pretože samotné vyťaženie vzoriek nedáva odpovede, skôr prináša nové a nové otázky.

Čo z toho vyplýva pre tých, ktorí sa zaujímajú o investovanie do drahých kovov? Po prvé, ak chcete investovať do akcií ťažobných spoločností, je vhodné sa o tom poradiť. S niekým, kto má v tom skúsenosti. Inak si budete musieť vybrať z viac ako 4000 spoločností a otázka znie, ktoré sú tie pravé. Po druhé, v prípade, že investujete do zlata a striebra, vedzte, že tieto informácie s cenou drahých kovov v budúcnosti určite súvisia. Po tretie, so zvyšujúcou sa cenou drahých kovov sa síce budú otvárať ďalšie ťažobné projekty. Ich výťažnosť však nemusí byť taká, aká bola doteraz.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc

 

Tagged , , , , , , ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →

Pridaj komentár