Striebro, Zlato

Aké sú najväčšie mincovne sveta?

Dominujú hneď niektoré. Ale najväčšiu, čo sa týka objemu predaja, by ste si určite netipovali správne. Nie, nie je ňou americká US Mint. Je to naopak turecká Turkish Mint, ktorá produkuje turecké Ziynet-y, ktoré sa však väčšinou predávajú len v Turecku a tak o nich klasická verejnosť nevie.zineth_minca

Turecká mincovňa vyprodukovala od roku 2002 do 2008 v priemere až 49 ton zlatých mincí, oproti 17 tonám, ktoré vyprodukovala v priemere americká mincovňa. V roku 2008 ju americká mincovňa síce predbehla, ale už rok na to dominuje veľkosťou produkcie opäť turecká v objeme cca 57 ton ročne. Za týmito mincovňami nasledujú kanadská, austrálska a rakúska mincovňa.

Čínska šanghajská zlatá burza zaznamenala ďalší silný týždeň, kedy sa v období 10. týždňa výbery zlata pohybovali na úrovni 51 ton. Ako sme už písali minule, tieto výbery presnejšie identifikujú dopyt po zlate zo strany čínskej verejnosti. Do tohto dátumu bol celkový výber na úrovni 508 ton od začiatku roka. Čína tento týždeň rovnako oznámila, že umožní dovoz zlata do krajiny prostredníctvom ďalších spoločností. To je výrazný posun. Dnes môže do krajiny dovážať zlato v princípe len 15 bánk, ktoré majú licenciu od centrálnej banky. Zároveň určite nakupuje zlata i samotná centrálna banka. Zaujímavosťou je, že okrem šperkov a zlatých mincí – Čínska panda, nie je možné zlato z krajiny vyvážať. Čína sa týmto spôsobom snaží dostať nielen k väčšiemu podielu zlata, zároveň je to pravdepodobne i súčasť jej stratégie internacionalizácie jej meny.

Toto snaženie by mohlo tiež súvisieť so situáciou okolo zaradenia čínskeho juanu do koša mien SDR, ktorý spravuje MMF. Ak by sa to Číne podarilo, podľa niektorých analytikov, by musela mať minimálne 5 % ich rezerv v zlate. To by znamenalo, že by ich centrálna banka mala vlastniť aspoň 5000 ton zlata. Ak by sa táto informácia potvrdila, Čína by musela od roku 2009 do svojich trezorov pridať skoro 4000 ton zlata. Špekulácií okolo je veľa. Informácia by mohla mať zároveň zásadný vplyv na trh s drahými kovmi. Čína by sa tak stala v poradí druhým štátom s najväčšími zásobami zlata po USA a pred Nemeckom.

O tom, že sa na trhu so zlatom prejavuje silný dopyt po fyzickom kove zo strany Ázie, svedčia i dve ďalšie veci. Prvým je spomínaný vysoký dopyt po zlate z Číny. Avšak pri poklese cien sa vždy aktivizuje i India. Tá by mohla v marci doviesť až 150 ton zlata. Do konca minulého týždňa to bolo 130 ton. I to je dnes dôkaz toho, že cena pod 1200 USD na zlate dnes dlho nevydrží, pretože všetko pod túto cenu spúšťa nákupy z Indie a Číny. Pokiaľ bude tento dopyt existovať, ceny žltého kovu hlboko a dlhšie pod hranicu 1200 USD vidieť nebudeme.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Tagged ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →