Mesačné archívy: december 2017

Kedy sa stane Bitcoin peniazmi?

Odpoveď skúsime hľadať u človeka, ktorého pozná pravdepodobne viacero krypto-nadšencov: Jeffrey Tucker. O Bitcoine píše pravidelne a mňa zaujali jeho dva články: What Gave Bitcoin Its Value? a How Will Banking and Credit Work in a CryptoCurrency Economy?

V prvom článku Tucker popisuje, ako peniaze získavajú svoju kúpnu silu. Píše: „Would salt have become money had it otherwise been completely useless? Would beaver pelts have obtained monetary value had they not been useful for clothing? Would silver or gold have had money value if they had no value as commodities first? The answer in all cases of monetary history is clearly no. The initial value of money, before it becomes widely traded as money, originates in its direct utility.“ Pričom následne popisuje využiteľnosť Bitcoinu.

Je jasné, že peniazmi nemôže byť statok, ktorému ľudia nepripisujú žiadnu hodnotu. Statkom, ktorým sa dá zaplatiť, t.j. eliminovať svoj dlh z výmeny, však nemusia byť len tradičné príklady statkov, ktoré v minulosti slúžili ako peniaze (soľ, kožušiny, dobytok, zlato). Eliminovať dlh z výmeny je možné z definície akýmkoľvek statkom, ktorý má pre druhého nejakú formu využiteľnosti, t.j. že ho druhá osoba bude zo svojho subjektívneho hľadiska považovať za užitočný a akceptovateľný pri výmene. Teoreticky je preto možné, že statkom, ktorým zaplatíte, môže byť i Vaše hovno, zavreté v zaváraninovom pohári; stačí nájsť dostatočného úchyla, ktorému bude prinášať nejaký úžitok (tzv. use value) a ktorý Vám na oplátku niečo ponúka. No a výmenným prostriedkom nemôže byť z definície len ten statok, ktorý skutočne nikto nechce, lebo druhým nič neprináša.

Rôzne statky však majú rôznu formu vymeniteľnosti, čo v ekonómii nazývame tzv. „exchange value“. Tá vyplýva nielen z charakteru statku, t.j. aký úžitok subjektívne prináša tomu, ktorému človeku, ale i z hľadiska toho, či je vhodný na to, aby sme ho akoby len „posunuli“ ďalej; to vyplýva z toho, že je statok napr. skladný, deliteľný, trvácny a pod.. Umožňuje to ľuďom pripisovať mu aj charakter vymeniteľnosti. Niektoré statky ju tak majú vyššiu a niektoré nižšiu. Príklad hovna v pohári je totižto stále skôr príkladom nižšej vymeniteľnosti bez ohľadu na to, že je dokonca dobre deliteľné, pri určitých okolnostiach jeho skladovania trvácne a dokonca je celkom skladné; príklad hovna umožňuje inak sa celkom dobre zamyslieť nad tým, ako statky hodnotíme a ako im následne pripisujeme kúpnu silu v zmysle ich vymeniteľnosti (zamyslite sa na tým). Zlato muselo napríklad získať v minulosti svoj status nielen na základe jeho fyzikálnych (objektívnych) vlastností, ktoré boli subjektívne reflektované ľuďmi. Tí totižto používali ako výmenný prostriedok aj iné statky (napr. vyššie vymenované). Pozícia zlata bola vybudovaná teda aj na základe jeho následného používania na inštitucionálnej úrovni bánk (market-makrov), ktoré monetárny systém dotvárajú, nech si už o funkcii bánk myslí kto chce, čo chce. Fakt, že banky v monetárnej oblasti pôsobia, sa poprieť nedá. Poďme však ďalej.

Kryptokomunite vysvetľovať potenciálnu užitočnosť Bitcoinu netreba. Tí ostatní, by si o nej mali určite prečítať. Je zároveň jasné, že Bitcoinom sa možno bude dať teoreticky zaplatiť (neriešim dnešný technický stav, ten sa vyrieši) v princípe všade; dokonca nielen tam, kde je internet. Ide však pri peniazoch len o platenie? Tu sa pozrime na druhý článok od Tuckera, kde rieši úverovanie. Článok sa zameriava na svetlú budúcnosť, kedy budú monetárnemu svetu dominovať kryptomeny, píše: „In the century of central banking, we’ve seen interest rates decline inexorably and the terms of credit issuance shifting dramatically to favor longer terms, ever less collateral and ever more confusing titles for ownership. In cryptocurrency-based credit markets, we are likely to see the opposite trend: shorter terms, higher collateral requirements, very clear titles demarcating indisputable rights of ownership and enforcement of terms built into lending protocols.“

Zamerajte sa prosím na druhú časť jeho textu. Vo svetlejších zajtrajškoch sa máme pripraviť na „kratšie doby pôžičiek a vyššiu mieru kolaterálu“. Úverovanie a riešenie dlžníckych vzťahov je podstatná črta peňazí. Peniaze totižto slúžia v časovom kontinuu. A sú to práve ekonomické projekty, ktoré sú náročnejšie na čas a zdroje, ktoré prinášajú vyššiu ekonomickú efektivitu a prosperitu. Tie sú financované úvermi. A práve na tomto spôsobe financovania (peniazmi) závisí, či bude spoločnosť ekonomicky prosperovať alebo nebude. Toto je mega dôležitá funkcia peňazí!

No. A teraz si to porovnajte s tým, čo predpovedá Tucker. Kratšie pôžičky, vyšší kolaterál. To môže znieť dobre len pre nihilistu, ktorého cieľom je vyššia chudoba, či polobláznovi, ktorý hlása úplný „návrat k prírode“, či demonštrantovi proti globalizácií s „Nike“ teniskami na nohách. Kratšie pôžičky a vyšší kolaterál neznamenajú totiž nič inšie, len skracovanie produkčnej štruktúry. Tucker nás teda smeruje k podstate veci (nemyslím, že si to plne uvedomuje).

Kryptomeny nedokážu reagovať na úrok. Úrok je fenomén, ktorý používame na ohodnotenie dlhších a efektívnych ekonomických projektov v čase. Je to úrok, ktorým rozdeľujeme komplikovanejšie ekonomické projekty realizované v čase na produktívne a neproduktívne. A kryptomeny nedokážu reagovať na úrok kvôli ich obmedzenej ponuke. Nejde o to, že by Bitcoin spôsoboval defláciu! Ide o to, že potenciálne požičiavanie krpytomien je limitované potenciálnou neexistenciou novej ponuky po ich vyťažení. Vlastníci (veritelia) Bitcoinu, by mali vždy „navrch“ nad tými, čo by Bitcoin potrebovali na financovanie svojich projektov (dlžníkmi). Je to práve nová ponuka peňazí, ktorá dáva vzťah veriteľ/dlžník do rovnováhy; pri novej ponuke mám na mysli hlavne zlato, ktoré podmienku spĺňa; fiat meny sú iná téma, aj keď nie až tak iná, ako si mnohí myslia. Ak by sme dokonca predpokladali, že Bitcoin získa svoju stabilnú kúpnu silu na základe viery, že ho ľudia budú ako peniaze používať, tak trh s pôžičkami by aj tak nefungoval, resp. by musel fungovať len pri záporných úrokoch. Načo by ste však potom Bitcoin požičiavali? Aby ste ich dostali menej, ako ste ich požičali? Odhliadnuc od tohto predpokladu (myšlienkového experimentu, že peniaze získavajú kúpnu silu na základe viery v ich kúpnu silu), samotný úrok nie je odvodený od peňazí. Jeho výška závisí od rozhodnutia použiť kapitálové zdroje na ekonomický projekt. Je hodnotovým javom, na ktorý peniazmi až následne reagujeme. A nech nás nemýli, že dnes existuje výška úrokovej miery na spoločenskej úrovni. Je už výsledkom inštitucionálneho pôsobenia bánk a v dnešnej dobe (bohužiaľ) i regulátorov manipulujúcich úrok. To je však už iná téma.

K Tuckerovi teda treba len dodať, že v prípade využívania kryptomien ako peňazí by žiadne „kratšie termíny a vyšší kolaterál“ neexistoval. Nič také ako požičiavanie si na reálne ekonomické procesy prebiehajúce v realite v Bitcoine a spol. nedáva zmysel. Kedy sa teda stane Bitcoin peniazmi? Z definície nikdy. Peniaze nie sú to, čím sa dá zaplatiť. Pamätajte. Zaplatiť sa dá teoreticky aj Vašim hovnom. Peniaze sú to, čo dobre reflektuje zmeny a výšku úrokovej miery. Ak Vás to náhodou mierne vyviedlo z Vášho presvedčenia o Bitcoine ako potenciálnych peniazoch, nezúfajte, Prečítajte si P.S. k článku.

Matúš Pošvanc

P.S.

Dnes majú peniaze svoju kúpnu silu preto, lebo dôverujeme bankám, že správne odhadli to, na čo vytvorili záväzok (menu ako USD / dlžobný úpis), t.j. že vytvorili záväzok-menu voči nejakému aktívu, ekonomickému projektu, statku, službe (pohľadávke). Je to zároveň dôvera v splatenie daného záväzku (meny); správny odhad financovania projektu implikuje splatenie a naopak. V plynúcom čase to funguje dovtedy, dokedy sú splácané dlžobné úpisy/meny produktívnymi statkami. Ak sa začnú za dlžobné úpisy financovať neproduktívne statky alebo sú banky motivované financovať neproduktívne statky napr. zo strany štátu, systém zažíva krízové udalosti. Ak sa zároveň vlády v nejaký moment rozhodnú dlhy nesplatiť, resp. umožnia ich nesplatenie súkromným subjektom, prichádza krízová udalosť masového významu – ekonomická kríza; to je to, na čo upozorňuje napr. v tej druhej citácií Tucker – centrálne banky dnes robia zlobu. Tá je niekedy riešená infláciou. Tvorením mien (záväzkov), ktoré nie sú/nemusia byť splácané produktívnou činnosťou.

To, že sa Bitcoin nestane peniazmi je irelevantné. V monetárnom svete má iný potenciál. Vieme, že je „technológiou dôvery“. Čo nám teda umožní bitcoin/blockchain (alebo iný krypto-projekt)? Vyššiu konkurenciu pri budovaní v dôveru splatiť dlh. Krypto je technológia, ktorá umožňuje vznikať tzv. smart kontraktom (automaticky plneným záväzkom na základe určitej motivácie). Predstavme si teda prvú situáciu, ktorá sa podobá dnešnému systému. Banka vytvorí token, pokojne aj viazaný na oficiálnu menu, spojený so smart kontraktom na stavbu nehnuteľnosti. K nehnuteľnosti sa pripoja senzory, ktoré budú napr. otvárať/zamkýnať nehnuteľnosť, či presúvať práva k nehnuteľnosti podľa toho, či a ako klient spláca poskytnutý úver, t.j. záväzok voči banke (nie je to inak nič iné, ako to, čo píše Tucker v zmysle vymáhania a dodržiavania vlastníckych práv a vymáhania podmienok úverov – viď posledná veta tej jeho druhej citácie). Splatenie úveru je samozrejme zároveň podmienené produktívnou činnosťou klienta. To nie je všetko. Banka, ktorá daný úver „vyviaže“ do ďalších finančných derivátov, ktoré sú obchodované, dokáže takto in-time poskytovať údaje o stave podkladového aktíva (splácajú/nesplácajú sa dlhy?), čo má vplyv na správne ohodnocovanie daných derivátov. A samozrejme sa jedná len o jednoduchý príklad. Takto sa dajú teoreticky upravovať ďalšie a ďalšie dlžnícke vzťahy v kontexte celého bankového portfólia a v nadväznosti na ne i priemyselné procesy. Odlišnosť od súčasného systému by mala byť teda zrejmá. V čom? V aktuálnych informáciách o stave podkladových aktív (ekonomiky), voči ktorým sú vytvárané smart kontrakty, rýchle informácie o vzniknutých problémoch a hlavná je vyššia transparentnosť dôvery voči správnym rozhodnutiam finančníkov. Predstava aplikovateľná i na dnešný systém.

Čo však prináša technológia ďalej? Možnú decentralizáciu a dereguláciu bankovej činnosti. Vždy bude musieť totižto existovať „niekto“, kto rozhodne, voči čomu smart kontrakt vytvoriť (tak ako je popísané v odstavci vyššie), t.j. na akú aktivitu použiť existujúce kapitálové zdroje. Kto to bude? Toho „niekoho“ si môžeme predstaviť ako „decentralizovanú banku“, t.j. aplikáciu prepojenú napr. s predikčnými trhmi, napojenú na rôzne senzory a IoT, či poskytujúcu služby individuálnych profesionálov hodnotenými reputačnými mechanizmami. Predstavivosti a konkurencii sa medze nekladú. Čo je cool, všetko v prostredí, kde štát nevydáva licencie na túto novú bankovú činnosť. Krypto teda nielenže umožňuje vstup do odvetvia, ale ho môže i meniť v kontexte toho, kto a na základe čoho bude „rozhodovať“ o alokácií kapitálových zdrojov. Mega vec. Slobodné, konkurenčné bankovníctvo na báze slobodných mien!

Bitcoin alebo iný krypto projekt (možno maidesafe??) preto prinesie nový vietor do finančných vzťahov; či už tých starých alebo nových – slobodnejších. Nie tým jednoduchým spôsobom, že vznikom Bitcoinu, či inej krypto, vznikli nové a slobodné peniaze. Trošku komplikovanejším. Ale tak to už v realite chodí.

Pre tých, ktorí majú záujem o hlbší náhľad na problematiku odporúčam môj článok, v ktorom teoreticky vysvetľujem problém rigidnej monetárnej zásoby, úlohu bánk a to, že frakčné banky nie sú spoločenským problémom. Teoretické pozadie toho, prečo peniaze nadobúdajú kúpnu silu na základe reflexie úroku riešim v Kritike regresného teorémuTeórii úrokovej miery.

50_17: Cena zlata ešte padne

Ceny na trhu

Za ostatný týždeň sme videli ďalší pokles cien drahých kovov. Cena zlata uzavrela koncom minulého týždňa na úrovni 1248,2 USD, čo bolo o 31 USD menej ako predminulý týždeň. Cena striebra bola na úrovni 15,82 USD, čo bolo o 60 centov menej ako predminulý týždeň. Pomer cien zlata a striebra týmto stúpol na úroveň 1 ku 77,8 čo znamená, že striebru sa minulý týždeň darilo menej ako zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) bol na úrovni 177,19. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 76,93.

Dianie na trhu

Pred týždňom som písal: „Ceny kovov majú všetky predpoklady na to, aby ďalej klesali. Pri striebre indikujem hranicu 16 USD. Pri zlate uvidíme, či sa stlačí cena pod 1250 USD a ak áno, potom bude zaujímavé sledovať, ako zareaguje trh. Bude cenu v okolí 1250 USD považovať už za výpredajovú? Uvidíme. Skôr mám za to, že pôjdeme až niekde k 1200 USD..

Pokles cien som avizoval v 47. týždni tohto roku. Predikcia znela, že sa dostaneme k 1200 USD pri zlate a pod 16 USD pri striebre. Indikovalo to dostatok kovu na trhu. Ten sledujeme na základe toho, ako sa „plnia“ sklady market-makrov (bulion bánk). Ak sú „plné“, cenový spread na futures trhu predháňa cenový spread na spotovom trhu a naopak. V 47. týždni bolo na trhu inými slovami „mrte“ kovu, ktorý klienti dávali do obchodných vzťahov. Inak otázka: „Znamenal by nedostatok kovu, že sklady zívajú prázdnotou?“ Vôbec nie, sklady by mohli byť rovnako plné, avšak market-makri by omnoho ťažšie presviedčali klientov, aby vložili ich majetok do obchodných vzťahov. Preto som dal slovo plnenie skladov do úvodzoviek. Môžeme to tvrdiť preto, lebo väčšina zlata, ktorá sa kedy vyťažila, je kdesi v skladoch uložená; pri striebre je to síce menej, avšak stále viac v porovnaní s akoukoľvek inou komoditou. Nuž, a čo sa zmenilo okrem poklesu cien, ktorý čitatelia viagold.sk očakávali? Striebro sa pomaly dostáva do situácie, kedy výpredajová cena láka nových kupcov. Zlato je od tejto situácie stále ďaleko, avšak konečne sa tam blíži. Teoretické pozadie pre tieto tvrdenia a mnohé ďalšie informácie o trhu so zlatom a striebrom nájdete v mojej knihe Mrcha Zlatohttp://viagold.sk/kniha-mrcha-zlato/.

Výhľad

Čo to znamená? Na trhu existuje priestor pre rast ceny striebra. Zatiaľ v to moc neverím. A to preto, lebo trhu stále úradujú špekulanti. Cena sa tak môže ešte o niečo prepadnúť. Do konca roku niekde k 15 USD. Je to pravdepodobnejšie ako výrazný rast. Avšak dopyt sa zobúdza. Uvidíme teda. Každopádne, predikcia z pred troch týždňov sa pekne naplnila. Zlato? Stále platí to, čo sme avizovali. Hladina 1200 USD je omnoho viac pravdepodobnejšia. Ako si možno všímate, ďalší pokles avizujem už skôr ako vyššiu pravdepodobnosť. Moja istota sa ďalším poklesom „ceny“ stráca. Skutočne je však samotný pokles ceny? Presnejšie ide o zužovanie sa cenového spreadu medzi spredmi na futures trhu a spotovom trhu. To je presný popis. Pochopenie vzťahu týchto dvoch trhov je základ pre tieto predikcie. Je zároveň základom pre odmietnutie teórie manipulácie cien. O zlate píšem od roku 2012. A aj mne pochopenie tohto vzťahu trvalo. Ak však raz nazriete na trh v kontexte spreadov a nie ceny ako takej, veľa vecí je omnoho lepšie pochopiteľnejších. Odporúčam to každému milovníkovi zlata a striebra.

Viagold je i na Facebooku. Staňte sa fanúšikom a sledujte najzaujímavejšie správy, ktoré sa týkajú zlata a striebra. Ako odhaliť a spoznať zmeny na trhu so zlatom a striebrom z hľadiska fundamentov sa dozviete v mojej knihe „Mrcha zlato“.

Matúš Pošvanc, viagold.sk

Juraj Karpiš sa mýli – kúpna sila peňazí nie je založená na viere.

Minulý týždeň som absolvoval plodnú diskusiu na FCB v slovenskej BTC komunite. V nej jeden z účastníkov písal, že kolega Karpiš v diskusii s ním tvrdil, parafrázujem, „všetky peniaze sú založené na viere“. Tvrdenie som si všimol aj ja v niektorých jeho článkoch, či vyjadreniach. Podľa môjho názoru ide o zásadný omyl.

Viera v kúpnu silu

Tvrdenie, že kúpna sila peňazí závisí od viery, je založené na argumente o tom, ako peniaze podľa ekonómov Rakúskej ekonomickej školy, nadobúdajú svoju cenu – kúpnu silu. Argument je nasledovný: predpokladáme kúpnu silu peňazí v budúcnosti (veríme v ňu) a od nej odvodzujeme kúpnu silu dnes; a takto spätne, až do stavu keď peniaze – komodita – slúžili na priemyselné použitie. Jedná sa o tzv. Misesov regresný teorém. „Argument viery“ je však ukážkou používania objektivizácie hodnoty v čase. Prečo? Mises odvodzuje budúcu kúpnu silu výmenného prostriedku predsa len od minulej ceny. Nielenže to Mises sám priznáva. Aj v logike samotného regresného teorému je v jednom momente v minulosti kúpna sila peňazí (ich cena) odvodená od priemyselnej ceny komodity, ktorá začína byť ako peniaze používaná. Pripomína to schrödingerovu mačku (aj mŕtvu/aj živú); komodita má zároveň priemyselnú aj peňažnú cenu. Mises tak explicitne prenáša hodnotenie komodity na jej nové použitie – peniaze. V ekonómii je to problém. Ide totiž o výnimku z teórie subjektívnej hodnoty. Peniaze sa tak stávajú jediným statkom, ktorý je hodnotovo invariantný v čase. Za identické tvrdenie iní autori tejto školy, napr. Hoppe kritizujú Keynesa. Hodnotová invariantnosť peňazí v čase má platiť samozrejme aj vtedy, keď sa mení množstvo peňažných jednotiek. Novo – pridaná peňažná jednotka totižto len „riedi“ ich inak objektívnu kúpnu silu.

Peniaze a úroková miera   

Na čom je teda založená kúpna sila peňazí – zlata, mien odvodených od zlata a fiat mien? Paradoxne riešenie ponúka opäť Rakúska ekonomická škola. Plne subjektívne nadobudnutie hodnoty peňazí sa dá vysvetliť na základe toho, že peniaze reflektujú úrokovú mieru. Autori Rakúskej školy sami tvrdia, že úroková miera je indiferentná od peňazí – existuje aj mimo peňažný systém. Zároveň tvrdia, že je hodnotovým fenoménom. Vychádza z rozhodnutia ľudí; nie je priamo určená výškou úspor, či množstvom kapitálu; tieto tvrdenia je možné nájsť napr. u Misesa, Rothbarda, Hoppeho, či Hülsmanna. Z hľadiska subjektívnej teórie hodnoty je to možné preto, lebo úrok je všetkými subjektmi používaná matematická funkcia, ktorá je časovo invariantná, na rozdiel od akéhokoľvek iného statku, ktorý ľudia v čase hodnotia. To znamená, že sa jedná o matematický konštrukt a tým pádom je ho možné uplatňovať v čase. Všimnite si prosím ten rozdiel! V čase používame na ohodnocovanie „objektívnu matematiku“ a nie objektívne hodnotený statok. Zlato sa teda nestalo peniazmi preto, že ľudia verili v jeho stálu hodnotu v čase, ale preto, lebo najlepšie reflektovalo úrok, ktorým ľudia hodnotia vymeniteľnosť statkov v čase. Meny (IOUs, resp. obchodovateľné záväzky vznikajúce voči obchodovateľným pohľadávkam v bankovom systéme) odvodené od zlata (nazývame ich fiduciary media) túto funkciu zdokonalili (!). Systém fiat mien je iný príbeh. A to vzhľadom na monopolizáciu mien a zásahy verejných autorít do bankového systému. Avšak aj fiat meny (t.j. IOUs bez držania rezerv vo forme drahých kovov bankami) nadobúdajú svoju kúpnu silu v závislosti od toho, ako dobre dokážu reflektovať úrokovú mieru; to, že je dnes manipulovaná a že sa preto následne môže kúpna sila fiat mien vymknúť spod kontroly je, zdôrazňujem ešte raz, iný príbeh. Príbeh založený na intencii splácať/nesplácať dlh poskytnutím relevantnej služby a produktu v čase.

Chybné úvahy o Bitcoine vyplývajúce z viery v peniaze (nie nevyhnutne kolegu Karpiša)

Práve z argumentu o tom, že kúpna sila peňazí je založené na viere v ich kúpnu silu, je odvodená i argumentácia o tom, že Bitcoin bude peniazmi. Nebude. Jednak je to iný útvar reality (software), ktorý nemá vlastnosti peňazí (zlata) a nie je to ani obchodovateľný záväzok (IOU/mena). Tým hlavným argumentom však je, že nedokáže reflektovať úrok (pozrite prosím ešte raz vyššie, o čom je úrok). Prečo? Bitcoin je perfektne rigidným aktívom. Jeho zásoba je finitná. Naopak, je to ekonomicky zmysluplná možnosť pridania dodatočnej peňažnej jednotky (zlato, fiduciary media) v slobodnom bankovom systéme, ktorá umožňuje správnu reflexiu úroku; t.j. ak sa úrok rozhodnutím subjektov znižuje, je „nutné“ mať na trhu „proti-silu“, ktorá znemožní už existujúcim vlastníkom peňažných jednotiek špekulovať na jeho vyššiu úroveň. Ako proti-sila vystupuje nová ťažba, resp. nové vytvorenie meny (IOU). V zmysle zvýšenia úroku to platí opačne. Peniaze zároveň nie sú automaticky niečo, čím sa dá platiť. To je naivná ekonomická predstava. Ich primárna funkcia je odvodená od úroku, ktorý vstupuje do vzťahov dlžník / veriteľ. A sú to práve tieto vzťahy, ktoré sú v rozvinutom ekonomickom systéme z hľadiska peňazí tie podstatné. Prečo? Dlh umožňuje rozširovať produkčnú štruktúru. Komplikovanejšia produkčná štruktúra prináša prosperitu. A zlato a následne fiduciary media „zvíťazili“ v konkurenčnom boji iných platobných prostriedkov v minulosti práve preto, že ľudia si vyberali vyššiu prosperitu. Ostáva teda len parafrázovať Kanta: „Musel som obmedziť rozum, aby som vytvoril priestor viere„. Viera, že Bitcoin bude peniazmi, je vierou šesťročného dieťaťa v Santa Clausa.

Kolega Karpiš sa teda podľa mňa mýli. Peniaze nie sú založené na viere v ich kúpnu silu. Za ich kúpnou silou v čase stojí úroková miera – hodnotový fenomén, ktorý peniaze reflektujú.

Matúš Pošvanc

PS1: Predtým, ako sa začne časť čitateľov rozčuľovať, že „útočím“ na kolegu Karpiša, je nutné podotknúť, že daný omyl nie je triviálny. Môžete sa o tom, presvedčiť v mojej rozsiahlej práci o Teórii úrokuKritike regresného teorému, kde uvidíte rozsah a hĺbku problematiky a problémy, ktoré je nutné vyriešiť. Netvrdím rovnako, že sa mi to podarilo úplne; skôr to vnímam ako príspevok do diskusie o odstránení určitého objektívneho charakteru peňazí.

PS2: Nejde o útok na Rakúsku ekonomickú školu. Sám sa považujem za ekonóma jednej jej vetvy; používam však inú metodológiu odvodenú od Hayek-Pavlíkovského monizmu a nie misesovskú praxeológiu.

PS3: Ak ste náhodou sklamaní, že Bitcoin nebude peniazmi, nezúfajte. Je to technológia, ktorá umožní tvorbu slobodných mien (cez smart kontrakty), resp. vylepší súčasný monetárny svet tak, aby nespôsoboval škody hromadného rozsahu. Detailnejší a nie úplný popis realizujem v práci Manifest za frakčné slobodné (decentralizované) bankovníctvo.

PS4: Budúci rok sa zameriam na dve ďalšie témy. Jedna bude úpravou Rakúskej teórie cyklu – vysvetlím v nej okrem iných jej problémov to, prečo by mal Bitcoin ako peniaze podobný (nie identický!) vplyv na ekonomiku ako hyperinflácia a druhá téma sa bude zaoberať problémami Fiat systémov; obe témy budú pripravené v kontexte toho, že peniaze nie sú založené na viere a že sú plne subjektívnym statkom. Stay tuned.

49_17: Na dne ešte nie sme, čakajme nižšie ceny

Ceny na trhu

Za ostatný týždeň sme videli pekný pokles cien drahých kovov. Cena zlata uzavrela koncom minulého týždňa na úrovni 1279,6 USD, čo bolo o 8,3 USD menej ako predminulý týždeň. Cena striebra bola na úrovni 16,42 USD, čo bolo o 53 centov menej ako predminulý týždeň. Pomer cien zlata a striebra týmto stúpol na úroveň 1 ku 77,93 čo znamená, že striebru sa minulý týždeň darilo menej ako zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) bol na úrovni 185,85. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 79,66.

Dianie na trhu

Pred týždňom som písal: „Nuž nepoteším tých, ktorí čakajú vyššie ceny. Na trhu je totižto dostatok ako zlata i striebra (vo fyzickej podobe), resp. dopyt po kovoch klesá. Do konca roka by sme teda mohli vidieť omnoho nižšie ceny. Na zlate i na striebre. Zlato môže pokojne padnúť k 1200 USD a striebro pod 16 USD. Ak by zlato kleslo do okolia 1250 USD, bude zaujímavé sledovať, či sa prejaví nový dopyt. Pri striebra by mohla byť táto hranica v okolí 16 USD. Sú to ceny, kedy sa pokles v minulom roku spojil práve s vyšším dopytom. Investori vtedy kupovali za výpredajové ceny. Netvrdím zároveň, že sa tak stane hneď v tomto týždni. Skôr je to odhad do konca roku / polovice decembra.

Predikcia opätovne vychádza. Možno trošku s predstihom, čo sa týka striebra. Ako sme si avizovali, ceny kovov boli v porovnaní s dopytom po fyzickom zlate a striebre prekúpené – zlata i striebra bolo/ a stále je na trhu dosť a nezaznamenávame žiaden stres. Oba trhy boli v contangu – ceny na futures boli omnoho vyššie ako ceny na spote a spready indikovali, že kovov je dostatok. Nateraz. Čo sa mení? Tak, ako cena klesala, zvyšoval sa záujem o nákup fyzických kovov. Ako veľmi? Nie veľmi. Situácia sa oproti minulému týždňu zmenila len minimálne. Teoretické pozadie pre tieto tvrdenia a mnohé ďalšie informácie o trhu so zlatom a striebrom nájdete v mojej knihe Mrcha Zlatohttp://viagold.sk/kniha-mrcha-zlato/.

Výhľad

Čo to znamená? To, čo sme si písali i minulý týždeň. Ceny kovov majú všetky predpoklady na to, aby ďalej klesali. Pri striebre indikujem hranicu 16 USD. Pri zlate uvidíme, či sa stlačí cena pod 1250 USD a ak áno, potom bude zaujímavé sledovať, ako zareaguje trh. Bude cenu v okolí 1250 USD považovať už za výpredajovú? Uvidíme. Skôr mám za to, že pôjdeme až niekde k 1200 USD. Ak by sa situácia zmenila. Napíšem o tom.

Viagold je i na Facebooku. Staňte sa fanúšikom a sledujte najzaujímavejšie správy, ktoré sa týkajú zlata a striebra. Ako odhaliť a spoznať zmeny na trhu so zlatom a striebrom z hľadiska fundamentov sa dozviete v mojej knihe „Mrcha zlato“.

Matúš Pošvanc, viagold.sk