Mesačné archívy: február 2017

Reforma súčasného finančného systému – význam zlata

Tento článok je posledným zo série článkov ku knihe Juraja Karpiša. Písal som, kde sa mýli o ZLATE, Bitcoineúrokovej miere. V tomto článku nepôjde o diskusnú kritiku, ale polemiku. Názory Juraja na reformu súčasného systému bankovníctva a monetárnu politiku sú rozpustené do viacerých kapitol jeho knihy. Dá sa povedať, že s väčšinou, ako priaznivec Rakúskej školy, súhlasím. Tento článok je skôr krátkou úvahou s alternatívnymi názormi voči Jurajovi. Prečítajte si potenciálne i úvod k sérii.

Súčasný monetárny systém  

Ak sa zamyslíme nad dnešným systémom, tak v stručnosti popísané vznikajú peniaze prostredníctvom dlhu, ktorý je vytváraný voči existujúcemu kolaterálu (rôzne formy aktív) alebo ešte len vytváranému kolaterálu v najrôznejších podobách (napr. nová fabrika, stroje, nehnuteľnosti). Vznikajú síce akoby z ničoho, avšak vznikajú vždy voči „niečomu“. A aj keď to „niečo“, nie je ešte napr. postavené, tak na postavenie daného statku sa využívajú zdroje, ktoré už existujú v podobe úspor (na postavenie novej budovy je napr. využitá kapacita existujúcich strojov). V tomto procese majú nezastupiteľnú úlohu banky, ktoré úverovou aktivitou peniaze vytvárajú[1]. To, čo považujeme dnes za peniaze[2] je zároveň denominátorom toho, v čom ohodnocujeme daný kolaterál. Myslím si, že práve vzhľadom na to, že sú peniaze kryté rôznym druhom kolaterálu, musia vo vyššej miere destabilizovať výšku úrokovej miery v porovnaní so systémom založeným na krytí zlatom, resp. v porovnaní so systémom, kedy je úroková miera určovaná prostredníctvom mechanizmu hoardingu/dishoardingu zlata, ťažby nového zlata a korešpondujúcej úverovej aktivity. Systém je preto i viac nestabilný.

Vysvetlenie začnime popisom situácie so zlatom (jedná sa tu o teoretický koncept, ktorý bol v historickej praxi rôznym spôsobom ovplyvňovaný a regulovaný). Ako sme už vysvetľovali, zjednodušene pri ohodnocovaní statkov voči zlatu, ohodnocujeme statky stabilným denominátorom, ktorý prenáša akoby hodnotu životného štandardu ľudí v čase. Realizuje sa to cez stabilizáciu úrokovej miery. Staršie úvery = ekonomické projekty = peniaze sú splácané na základe ich pôsobenia v ekonomických vzťahoch. Sú splácané tak, že musia generovať príjem. Príjem musí byť vyšší, ako sú náklady na obsluhu dlhu, náklady samotného projektu a marža podnikateľa. Na to však potrebujeme novo-vzniknuté peniaze, t.j. nové úvery = nové ekonomické projekty = nové peniaze[3]. Novo vznikajúce projekty sú však neskôr v čase ohodnocované v kontexte nových preferencií a ekonomických podmienok „akoby rovnako“. Z hľadiska pohľadu na ekonomiku ako celok by sa jednalo o istý druh black boxu s mixom nákladov, výnosov a preferencií v čase „t“, pričom v čase „t+n“ by rovnako išlo o black box nákladov, výnosov a preferencií v čase, avšak už iných. Ohodnocovanie daných black boxov sa deje vždy vzhľadom na podobnú výšku úrokovej miery, ktorej stabilitu udržiava zlato. Môžeme si to predstaviť aj tak, že staršie projekty sú akoby splácané novými projektmi s vyššou pridanou hodnotou s podobnou úrokovou mierou. Tým je zachovávané optimálnejšie splácanie starších úverov novými ekonomickými projektmi. Dlh je eliminovaný zároveň presunmi zlata, resp. meny, ktorá ho reprezentuje, čiže niečím reálnym. Samozrejme nedá sa tvrdiť, že ani v tomto systéme sa nemôžu objavovať podnikateľské chyby, ktoré spôsobujú potom stratu hodnôt a výkyvy úrokovej miery. Dá sa len povedať, že systém je v tomto prípade stabilnejší. Otázka, ktorá je na mieste je, že prečo?

Pri systéme bez zlata (alebo iných drahých kovov), je rovnakým spôsobom starší dlh = starší ekonomický projekt, splácaný novým dlhom = novým ekonomickým projektom. Avšak denominátorom je mena, ktorá je krytá „len“ samotným kolaterálom. Problém, ktorý sa týmto spôsobuje, je relatívne vyššia volatilita úrokovej miery v čase oproti systému so zlatom. Opomeňme zároveň na chvíľu podstatný rozdiel medzi súkromnou a monopolne určovanou menou prostredníctvom centrálnej banky. Monopolná mena je v tomto prípade akcelerátorom destabilizácie systému, čo si popíšeme stručne nižšie a bude platiť okrem tejto aj neskôr uvedená argumentácia. Predpokladajme zatiaľ existenciu súkromných mien bez ich krytia voči zlatu (drahým kovom).

Aj v systéme so zlatom, aj v systéme bez zlata banka vytvára peniaze na ekonomické projekty. V tom rozdiel nie je. V prípade bez zlata banka vytvára svoju menu / peniaze. V tomto prípade by sa peniaze rovnali mene. Mena môže byť odvodená aj od monopolnej meny (potom platí okrem tejto argumentácie, ešte naviac argumentácia uvedená nižšie o pôsobení centrálnej banky). V oboch systémoch (so zlatom i bez zlata) sa úverová pohľadávka dostáva medzi aktíva banky a voči nej je zaučovaný na stranu pasív banky úpis meny na účet veriteľa. Rozdiel je potom v tom, ako budú dané aktíva hodnotené denominátorom a ako bude určovaná úroková miera v systéme.

Pokiaľ je mena súkromnou, je v princípe závislá od toho, ako sa darí banke. Hodnota danej meny (ako je vnímaná spotrebiteľmi) je určená ekonomickými projektmi, na ktoré peniaze vznikali v čase „t“ a v čase „t+n“, atď.. Ak predpokladáme stav 0, vzniká problém určenia výmenného hodnotového pomeru voči iným konkurenčným menám v systéme. Tie sú vydávané voči druhovo odlišnému kolaterálu (iným budovám, iným strojom, a pod.). Výmenný pomer by sa však postupne ustálil tak, ako by boli ekonomické statky navzájom v rôznych menách obchodované. Stav 0 dnes nemá zmysel predpokladať. Ak teda nepredpokladáme stav 0, je to jednoduchšie a nová mena je odvodená od inej už existujúcej, pričom jej výmenný pomer je závislý od toho, ako sa darí banke, ktorá ju emitovala, ale aj od toho, ako sa darí ostatným bankám v systéme. To znamená od toho, ako sú splácané dané ekonomické projekty bánk, aká je kvalita ich kolaterálu a ako systém ohodnocuje výmenný pomer ich mien; je dôležité aby výmenný pomer, čo najviac reflektoval realitu kvality kolaterálu a jeho splácania. Bez zlata, resp. drahých kovov, ako univerzálneho denominátora je to náročnejší proces[4]. V systéme je denominátorom mena plne závislá na rôznorodom spreade kolaterálu, ktorým je mena krytá. Statky, ktoré kryjú peniaze/menu, nemajú totiž také vlastnosti, ako má zlato, bez ohľadu na to, že dané statky sú navzájom meniteľné a že sú ohodnocované v jednotkách danej meny. Jednotka danej meny tak predstavuje intersubjektívny denominátor hodnoty a definuje vzájomnú vymeniteľnosť predmetných ekonomických projektov, avšak denominátor je plne závislý od úspechu/neúspechu samotnej banky, či od úspechu/neúspechu iných bánk v systéme. Prečo je to problém?

Dajme tomu, že sa mena banky dostane pod tlak, napr. kvôli horším ekonomickým výsledkom. Mena banky je vlastne kupónom na časť ekonomických projektov, na ktoré bola vydaná a v ktorej sa dané projekty účtujú. Čo potom vydá banka v prípade „runu“ na ňu? Runom na banku, klienti vlastne požadujú hodnotu, ktorú reprezentujú ekonomické projekty. Ešte sa môžu snažiť dostať k inej mene, ktorá reprezentuje lepšie ekonomické projekty inej banky. V oboch prípadoch úraduje vyšší spread. V prípade deklarácie toho, čo banka drží vo svojich aktívach (úverovú pohľadávku) sa klient dostáva do problematickej situácie. Ako deklarovať token na časť budovy, časť stroja alebo auta: Na dané statky boli pritom peniaze – tokeny – vydané. Z hľadiska svojej podstaty majú dané statky nezmyselnú deliteľnosť. Predaj daného kolaterálu a vysporiadanie jej záväzkov, musí preto podliehať relatívne vyššiemu haircutu hodnoty vyjadrenej v danej mene. Druhá možnosť je, že by mohla byť klientom ponúknutá alternatíva v podobe inej meny (meny inej banky), ktorá by napr. kúpila aktíva problematickej banky. Tá by však rovnako uplatňovala vyšší haircut. Prečo? Vzhľadom na to, že druhá banka/y by inak prebrala na seba všetky záväzky prvej banky, čím by sa mohla jej mena dostať rovnako do potenciálnych problémov. Vyšší haircut spôsobuje potom stratu hodnoty v spoločnosti. To musí mať vplyv na vyššiu volatilitu úrokovej miery. Akýkoľvek neúspech jednej z bánk v systéme, vyvoláva umelý rast peňažnej zásoby na úrovni celej ekonomiky; nesplatený úver znamená, že v systéme ostali navyše peniaze danej banky (nezabudujme, že im bola prispaná hodnota), čo musí vplývať spätne na výmenný kurz meny danej banky voči menám ostatných bánk a mať tak vplyv i na volatilitu trhovej úrokovej miery – nielen v problematickej mene, ale sprostredkovane aj v iných menách. Vyššia volatilita má spätne zároveň vplyv na samotné ekonomické projekty v ekonomike, ktoré sa tým pádom dostávajú do problémov so splácaním. V princípe by šlo o to, že niektoré nové projekty by kvôli vyššej úrokovej miere nevznikali, resp. by boli menej ziskové, ako za iných podmienok, čím by sa ohrozilo splácanie aj tých starších.

V systéme s menami bánk odvodenými od hodnoty zlata to funguje inak. Jednak sú banky opatrnejšie, nie sú strážené len konkurenciou (i keď aj tá hrá samozrejme svoju úlohu), ale aj samotným hodnotením drahých kovov spoločnosťou – zlato resp. ďalšie drahé kovy sú tu ultimátny denominátor pre vnímanie hodnoty statkov. Ak si teda predstavíme tú istú situáciu, klienti banky, na ktorú je run, sú vysporiadaní zlatom, resp. menami iných bánk, ktorých hodnota je od drahých kovov odvodená. Preto hovoríme, že drahé kovy v danom systéme predstavujú efektívny eliminátor dlhu (samozrejme v porovnaní s niečím iným). V prípade runu zažíva systém relatívne menší odpis hodnoty, ako bol popísaný vyššie. Prečo? Pre úzky spread samotných drahých kovov. Aktíva, ktoré potrebuje banka predať na vysporiadanie svojich záväzkov sú likvidnejšie vzhľadom na ich ohodnocovanie v drahých kovoch. Zároveň získava klient reálny statok; vysporiadanie sa nedeje teda len cez prenos reprezentatívneho záznamu v databáze, či papierový reprezentant, ale buď prostredníctvom mincí zlata/striebra, resp. meny, ktoré dané reálne kovy reprezentujú. V prípade, že sú aktíva problematickej banky preberané inou bankou, tá je rovnako viac motivovaná uplatniť nižší haircut, ako v predchádzajúcom príklade. Výška úrokovej miery je potom relatívne stabilnejšia, ako v systéme bez zlata. Čím spätne vzniká menej chýb pri kalkulácií projektov na strane podnikateľov, ale i samotných bánk.

V systéme so zlatom, vytvára zlato akoby ďalší regulačný prvok, ktorý má dopad na úspech/neúspech bánk a ich podnikateľské projekty. Banky v systéme bez zlata sú regulované len konkurenciou. V systéme so zlatom sa dá povedať, že i samotným zlatom ako „neutrálnymi“ peniazmi, od ktorých sú ich meny odvodené (ako by to plus-mínus fungovalo, si čitateľ môže pozrieť nižšie). Pritiahnutím argumentácie za vlasy sa dá povedať, že zlato tu hrá úlohu akoby „prirodzenej centrálnej banky“. Prirodzeného regulátora, ktorý je vygenerovaný samotným trhom (teda ľuďmi). Úlohou tohto prirodzeného regulátora je, aby neboli banky ani príliš optimistické, ani príliš pesimistické pri svojich podnikateľských aktivitách.

V systémoch bez zlata zároveň existuje akcelerátor celého procesu v podobe monopolu štátu v menovej oblasti. V histórii nie ojedinelý stav a v princípe permanentný až na pár historických výnimiek. Ako akcelerátor tu pôsobí tvorba peňazí voči verejnému dlhu, tvorba a manipulácia menovej zásoby monopolizovanej meny centrálnou bankou (v minulosti panovníkom) a samotné regulačné mechanizmy štátu. Problém s prvým akcelerátorom – štátnym dlhom – je ten, že býva nesplatený, resp. splácaný dlhom novým v kontexte toho, že časom pravdepodobnosť jeho splácania klesá k nule[5]. Druhý akcelerátor je skutočným vydávaním peňazí ex nihilo – práve tento „falošný kredit“ generovaný centrálnou bankou môžeme nazývať infláciou (v minulosti napr. panovník riedil zloženie mincí). Centrálna banka tým umelo ovplyvňuje vznik nových peňazí. Robí to buď manipuláciou úrokovej miery alebo priamo nákupom aktív, so zameraním sa na dosahovanie politických cieľov. Tretí akcelerátor pôsobí nepriamo. V prípade vysokého regulačného zaťaženia podnikania politickou mocou (finančného i nefinančného, t.j. dane, regulačné povinnosti, ktoré umelo zvyšujú náklady ekonomických projektov), sa ekonomická kalkulácia, či už nových alebo i starších projektov výrazne mení, čo spôsobuje väčšie problémy so zachovávaním hodnoty daných projektov a negatívne pôsobí i na biznis model banky[6]. Všetky uvedené aktivity v konečnom dôsledku spôsobujú vyššiu mieru disalokácie kapitálu oproti stavu bez pôsobenia verejného sektora, resp. bez rozsiahlych zásahov verejného sektora.

Výrazné pôsobenie štátu je potom i jedným z dôvodov, prečo musí v takomto (politicky vynucovanom) systéme pôsobiť subjekt, ktorý nazývame centrálna banka; každý systém má nejaké vlastné „obranné“ mechanizmy[7]. Plánovači majú pritom jednoduchý plán. Centrálna banka bude svojou politikou popísané výkyvy v čase eliminovať a nastoľovať v systéme stabilitu. Mala by! Skôr však, ako sa hovorí, prilieva olej do ohňa. O tom, prečo musí byť neúspešná, písal Mises, Hayek, píše Hülsmann, White, či Selgin a mnohí ďalší. Podľa mňa jeden z najtrefnejších je vyjadrený v nedávno napísanom článku od Selgina: „Ako môže centrálna banka riadiť množstvo peňazí bez toho, aby si bola istá tým, ako peniaze definovať, resp. merať ich množstvo?“ V súčasnom kolaterálnom systéme je skutočne problematické zadefinovať presne to, čo peniaze znamenajú. Nečudujme sa tomu, vzhľadom na podstatu vytvárania meny = peňazí, voči rôznorodému kolaterálu. A vyrovnávať umelo výkyvy veľkosti niečoho, o čom nevieme, čo vlastne je a teda aj koľko toho je, musí byť z princípu nemožné.

Čo na to teoretické prístupy?

Monetárni teoretici volajú po naplnení základnej podmienky monetárnych systémov – peňazí nesmie byť málo a nesmie ich byť ani veľa. A v princípe sa odlišujú len náhľadom na to, ako danú podmienku zabezpečiť. Jedni veria trhu. Druhí si myslia, že táto oblasť je veľmi špecifická a trhovým silám treba nechať len obmedzený, vopred regulovaný priestor[8]. Druhí sú v dominancii. Riadenie monetárnej zásoby prebieha rôznymi spôsobmi od cielenia inflácie, cez politiku pravidelného a konzistentného informovania verejnosti centrálnou banku, či návrhmi automatického navyšovania monetárnej bázy. Jedným z ostatných a podľa mňa zaujímavých názorov, ktoré sa zaoberajú riadením optimálnej monetárnej zásoby sú názory tzv. market monetaristov. Základom ich politiky je cielenie nominálneho HDP. Juraj predstavil ucelenú kritiku celého konceptu[9]. Pridám len tri poznámky.

Prvá poznámka. V kontexte prác Selgina či Sumnera a vlastne i Hayeka, sa dá nad daným teoretickým prístupom uvažovať ako nad politikou „zmiernenia“ už existujúcich politík centrálnych bánk, ktoré výkyvy spôsobujú s cieľom zachovania status quo (nehovorím, že daný status je správny). Je to vlastne druh obrany systému. Myslím si, že dané snaženie sa dá pochopiť. Hlavne ak žije niekto v  realite a bez každodenného predpokladu, že sa politici zajtra vzdajú všetkej moci a budeme tu mať slobodnú spoločnosť. Osočovať Hayeka, či týchto autorov nepovažujem za správne; je podľa mňa škoda, že si Juraj napr. do Hayeka v tejto veci „kopol“.

Druhá poznámka. Podľa môjho názoru je kľúčovým argumentom proti cieleniu NHDP predpoklad toho, že centrálna banka vie, čo robí. Aby mala možnosť správne cieliť NHDP, musela by disponovať funkčným a realistickým modelom ekonomiky. Nielen, že ho nemá, nie je ho z definície ani možné zostrojiť[10].

Tretia poznámka. Osobne je pre mňa zaujímavým spôsobom popísaný mechanizmus toho, ako by mal byť NHDP cielený; Sumner si predstavuje realizovať tento proces prostredníctvom mechanizmu „futures trhu“. Monetárnu bázu a tým i výšku úrokovej miery by určoval trh a nie centrálna banka. Centrálna banka by sa zaviazala len k dosahovaniu určitého cieľa nominálneho rastu HDP, napr. 5 %. Bola by akoby realizátorom vôle trhu. V prípade náznaku poklesu nominálneho HDP pod danú hranicu (odhaleného trhom) sa zaviaže, že bude nakupovať dlhopisy dovtedy, kým trh „nezmení“ názor. A samozrejme v opačnom prípade, ak si bude trh myslieť, že NHDP skončí na vyššej úrovni, napr. 8 %, sa centrálna banka zaviaže, že bude dlhopisy predávať. Pekná predstava, ktorá však stále stojí a padá na tom predpoklade, že CB vie, aký cieľ NHDP má stanoviť[11]. Dané cielenie samozrejme možné je, avšak bude časom opätovne a nevyhnutne viesť k rôznym druhom nestability systému. Nezahadzujme však Sumnerov „nápad“ hneď na začiatku; niečo z neho sa môže zísť.

Môj názor na potenciálne fungovanie  slobodného monetárneho systému (naivný)

Ako by malo vyzerať fungovanie monetárneho systému? Začnem tým, že súhlasím s Jurajovými tvrdeniami o konkurencii, odstránení akýchkoľvek výhod pre bankový systém, či eliminácii pôsobenia centrálnej banky. Smer „free banking“. Juraj však po tomto nadefinovaní smeru skĺzava do neurčitých vyjadrení. Je sympatické, že pristupuje k budúcnosti s rešpektom. Áno, nikto nevieme, aká bude. Avšak niektoré predpoklady mohol podľa môjho názoru zrealizovať. Jednou z „výčitiek“ z mojej strany je, že predsa len nezdôrazňuje význam drahých kovov pre monetárny systém. Skúsme preto popísať, ako by to mohlo teoreticky vyzerať.

U Juraja je zrejmé, že sympatizuje s potenciálnym usporiadaním voľného bankového trhu na báze 100 % držania rezerv drahých kovov voči vydávaným súkromným menám; aj keď ani on nevylučuje nakoniec iné možnosti. Podobného názoru som bol i ja, dnes však skôr zastávam Selginov názor na usporiadanie bankového systému na báze frakčného systému, založeného na drahých kovoch. Systém sa dá stručne popísať nasledovne (pre detailný popis Selgina musí čitateľ kliknúť na tento hyper link). Banka[12] vydáva úver v mene, ktorou slobodne konkuruje iným bankám na trhu (oni konkurujú svojou menou zas jej). Nazvime ju MARKA. A môže mať fyzickú (papierovú), ale i digitálnu podobu (záznam v databáze). Samozrejme úver je vydávaný voči nejakému kolaterálu (nová budova, stroje, …). Banka zároveň deklaruje, že 1 marka je napr. 1 unca zlata; alebo 0,5 unce zlata a 0,5 unce striebra[13]. Zvolením najoptimálnejšieho „krytia“ v zmysle stabilnej úrokovej miery, konkuruje iným bankám, ktoré vydávajú vlastné meny. Čím má mena stabilnejšiu úrokovú mieru, tým je atraktívnejšia pre veriteľov i dlžníkov; pri menách, ktoré majú vyššiu volatilitu sú väčšinou zvýhodňovaní buď veritelia (napr. potenciálne Bitcoin) alebo dlžníci (dnešné monopolné meny). Voči vydanej mene drží banka rezervy (nie 100 percentné) vo forme zlata (pomeru zlata / striebra) a deklarácie hodnoty MARKY. Výška rezerv je odvodená z pravdepodobnosti runu[14] na MARKU. Ten môže byť spôsobený inými bankami, resp. klientmi banky, ktorí jej zverili zlato, resp. samotné MARKY. Výška rezerv (v MARKÁCH, zlate, iných podobne odvodených mien) ovplyvňuje možnosť ďalšieho úverovania, čiže jej biznis model pretože viac dobrých úverov = vyšší zisk. Navýšenie rezerv sa snaží ovplyvňovať prostredníctvom atraktívnych úrokov na nové vklady, požičiavaním si na medzibankovom trhu, ale napr. aj dodatočným nákupom zlata v kontexte deklarovaného pomeru MARKY voči danému drahému kovu (banka potrebuje viac zlata v kontexte pravdepodobnosti runu na MARKU). Doplnenie nových rezerv, či už vo forme existujúceho zlata alebo vo forme ešte len vyťaženého zlata (časový kontrakt futures trhu) realizuje prostredníctvom novo vydaných MARIEK. Banka ukladá fyzické rezervy do skladu, takzvanej Clearing Banky[15], resp. v nej drží iné konkurenčné meny. Clearing banka jej niektoré vyššie popísané aktivity môže aj sprostredkovávať (nákup kovu, medzibankové pôžičky a pod.). Clearing banka pôsobí ako market maker na medzibankovom trhu a sprostredkováva vzájomnú „kooperáciu“ bánk v systéme. A to aj napriek tomu, že medzi bankami existuje vzájomná konkurencia v podobe vlastných monetárnych štandardov. Avšak samotná „kooperácia“ je pre banky aj výhodná. A to nielen kvôli tomu, že môžu poskytovať lepšie služby na rozsiahlejších trhoch plynúce napr. so vzájomného uznávania mien, akceptácii vkladov a výberov iných mien, či sprostredkovania platieb medzi klientami rôznych bankových inštitúcií a pod.. Kooperácia umožňuje i prístup k dodatočným zdrojom na medzibankovom trhu (ak disponuje niektorá banka prebytočnými zdrojmi).

Proti-silou, ktorá ovplyvňuje mieru udeľovania úverov (tvorbu nových peňazí) nami popisovanej banky, je výška úroku, ktorú banka ponúka na vklady, ktoré porovnáva s úrokom na poskytované úvery. Žije totiž zo „spreadu“ úroku medzi trhom úverov a trhom vkladov/medzibankových pôžičiek/nového nákupu zlata a nákladov na svoje pôsobenie. Hodnota kolaterálu je ohodnocovaná v MARKÁCH a aj je v nich účtovaná. Tým sa posudzuje ziskovosť/stratovosť banky i predmetného podnikateľského projektu. Projekt je splácaný v MARKÁCH, resp. v mene, ktorá je ekvivalentom MARKY vo vhodnom pomere (napr. v mene inej banky, ktorá pri danej mene deklaruje iný pomer krytia zlata) alebo samotným zlatom, ktoré vyjadruje počet MARIEK poskytnutých v úvere plus samozrejme úrok. Tým sa zároveň aj eliminuje dlh a zanikajú peniaze, ktoré vznikli len voči rezervám.

Pozorný čitateľ si možno i všimol, že bola využitá i argumentácia Sumnera. Jedným z dôvodov, pre ktoré je totiž zlato vnímané ako pre dnešnú dobu nevhodné peniaze, je argument o jeho nedostatku[16]. Argument vychádza podľa môjho názoru z už viac krát (v celom seriály článkov) spomínanej premisy, pri ktorej si mnohí teoretici neuvedomujú, že zlato (striebro) mohlo byť peniazmi nie kvôli jeho obmedzenosti z hľadiska množstva, ale kvôli relatívnej optimálnosti jeho množstva. Z toho podľa mňa nesprávne pramení požiadavka čo najväčšej rigidnosti peňažnej zásoby na strane niektorých Rakúšanov a na strane druhej odmietanie tejto rigidnosti zo strany ostatných ekonómov, ktorí sa zas obávajú problému, ktorý bol popísaný pri Bitcoine (v princípe nedostatok peňazí, resp. vyššia volatilita úrokovej miery kvôli obmedzenosti množstva Bitcoinu).

Nič z uvedeného však pri drahých kovoch nehrozí. Na vysvetlenie si môžeme požičať argument Sumnera[17]. Ak použijeme terminológiu monetaristov, Sumner navrhuje cieľovať nominálne HDP, čiže akoby časť klasickej monetárnej rovnice v jej druhej časti „PT“. Vyššie sme si písali, že to síce možné je, avšak v praxi budú opätovne vznikať významné chyby. Čo však „cieľovať[18]“ môžeme? Druhú stranu rovnice „MV“. A to z hľadiska veľkosti M. Ako? Stačí si uvedomiť, že zlata je relatívny dostatok. Čo to znamená? To znamená, že je aj niekde pod zemou – v zemskej kôre (v oceánoch sa napr. odhaduje, že je ho cca. 20 mil. ton). To znamená, že v prípade prirodzenej potreby zvýšenia peňažnej zásoby by pri relatívne urýchlenej potrebe navýšenia mohol pomôcť futures trh. Prirodzená potreba by bola signalizovaná ekonomickou zmysluplnosťou ťažby zlata / striebra. Ako je to možné? Ekonomická zmysluplnosť banských projektov je relatívne jednoducho odhaliteľná – náklady na ťažbu jednotky zlata musí byť nižšia ako samotná novo vyťažená jednotka; t.j. ťažba 1 unce zlata musí stáť ťažobnú spoločnosť menej, napr. 0,97 unce zlata. Informácia o ohodnocovaní výrobných faktorov v oblasti ťažby zlata je odvodená od ohodnocovania výrobných faktorov používaných v iných odvetviach ekonomiky. Pri zníženej miere úverovania, a za predpokladu potreby nových úverov, pričom hoarderi zlata / striebra z akéhokoľvek dôvodu nepúšťajú kov do systému, sa znižuje ohodnocovanie výrobných faktorov v oblasti ťažby drahých kovov, pretože sa relatívne zvyšuje ohodnocovanie potenciálne ťaženej unce a zvyšuje sa ohodnocovanie výrobných faktorov v iných sektoroch ekonomiky. Preto sa spustí „akoby automaticky“ dodatočná ťažba[19]. V danom prípade a pri potrebe preklenovať akékoľvek medziobdobie, by sa do monetárnej zásoby dalo započítať aj zlato, ktoré ešte nie je vyťažené, t.j. ktoré sa ešte len zmysluplne ekonomicky vyťaží. Inými slovami by sa špekulovalo na rast množstva zlata (peňažnej zásoby) v budúcnosti, čiže by samotný trh „prirodzene cieľoval“ výšku „M“ na strane klasickej rovnice „MV“, pričom V je zároveň ovplyvňované hoardingom/dishoardingom drahých kovov. Do monetárnej bázy by sa teda dali započítavať aj kontrakty na zlato a striebro.

Systém založený na krytí prostredníctvom komoditných peňazí by teda fungoval s nasledujúcimi prirodzenými samo-regulátormi monetárnej bázy. Expanzia bankového úverovania by bola obmedzovaná A) výškou úrokovej miery a rizikovosti podnikateľských projektov, B) rizikom, ktoré by banka bola ochotná podstupovať voči konkurencii, C) sklonom obyvateľstva k úsporám (viac úspor = nižšia úroková miera a naopak), D) výškou úrokovej miery na medzibankovom trhu (viac prebytkového kapitálu = nižšia úroková miera), ale aj E) získavaním novej zásoby kovov, či už priamo ich ťažením v čase „t“ alebo prostredníctvom kontraktov na drahé kovy, ktoré by sa uplatňovali v čase „t“, avšak boli by vyťažené až v čase „t+n“.

V takomto systéme má úroková miera tendenciu k vyššej stabilite v čase, čím spätne vplýva na nižšiu chybovosť pri kalkulácií podnikateľských projektov (oproti systému bez komoditného krytia). To má zároveň spätne i pozitívny vplyv na podnikateľský model samotných bánk; vedia relatívne lepšie kalkulovať riziko vzhľadom na to, že podnikatelia vedia relatívne lepšie kalkulovať podnikateľské projekty.

Akékoľvek úvahy o zavedení systému free bankingu však zároveň predpokladá existenciu optimálnej miery regulácií zo strany verejných inštitúcií, t.j. výrazne nižšiu mieru regulácie oproti súčasnej a čo najefektívnejšiu mieru vymáhania vlastníckych práv. Inými slovami je systém prakticky uskutočniteľný len za predpokladu, že zo strany verejných autorít dochádza k vyššiemu sklonu k voľnému trhu vo všetkých oblastiach pôsobenia ekonomiky, nielen potenciálne v oblasti bankovníctva.

Posúdenie reálnosti uskutočnenia tohto posledného a kľúčového predpokladu, nechávam na čitateľa. Len pripomeniem, ako som už písal v jednej poznámke pod čiarou, že aj toto je dôvod, prečo sa v ostatnom čase stal zo mňa „apatický klasický liberál“ a práve preto je i tento názor na fungovanie finančného systému pomenovaný ako „naivný“.

Záver

Cieľom tejto série článkov – o úroku, o zlate, o bitcoin-e, a  monetárnom systéme, bolo ukázať čitateľovi, že aj v rámci Rakúskej školy, môže existovať diskusia. Druhým cieľom bolo upozorniť čitateľa na komplikovanosť celej problematiky, a ako si pozorný čitateľ všimol, hlavne okolo zlata. Jednoduché návody „mesiášov“ kričiacich o sprisahaní voči zlatu, o návrate k zlatu ako forme peňazí, či o tom, že bez zlata sa to dlhodobo nedá, nepopisujú problém ako celok. Len jeho malú časť. Skreslené názory, ktoré sa potom o zlate šíria, boli jedným z dôvodov, prečo som napísal k tejto téme i knihu „Mrcha“ zlato. Knihu odporúčam každému, kto má záujem investovať do zlata, či striebra, i bitcoinu. Je stručná, podľa mňa celkom čitateľná a popisuje všetko, čo by ste v základnej verzii mali o zlate vedieť. Dbá na to, aby ste na konci dňa nikomu nenaleteli. Kniha vytvára priestor pre kritické zamyslenie sa nad investíciami do zlata, striebra, či kryptomien (Bitcoin).

——————————————————————————————————————–

[1] Pôsobenie bánk je v monetárnom systéme kľúčové. Aj keď Juraj nešetrí ich kritikou, je nutné pripomenúť, že by sme ich mali vnímať primárne ako market makerov, ktorí vplývajú na výšku úrokovej miery (viac o tom píšem v knihe Mrcha zlato). Kritika je na mieste z hľadiska politicky garantovaných privilégií (ochrana vkladov, TBTF a pod.), ale mala by byť namierená voči politikom. Bankám sa netreba príliš čudovať. Pôsobenie verejného sektora stavia ich biznis model do omnoho väčšieho rizika – viď nižšie v texte. Myslím, že každý na ich mieste by to robil. Nezabúdajme však na ich potrebnú a významnú spoločenskú funkciu. Nepochopená kritika môže spôsobiť, že nejaký (šialený) ľavičiar ich začne rušiť a zakazovať, čo bude mať nedozerné dôsledky pre život ľudí na území, na ktoré bude mať dosah jeho potenciálne politické rozhodnutie.

[2] Pozorný čitateľ si všimne, že sa vyhýbam ich presnej definícii. Jeden z dôvodov je, že za skutočné peniaze považujem zlato / striebro. Všetko ostatné je podľa mňa od nich za odvodené; a to aj bez ohľadu na fakt, že dnes neexistuje žiaden druh viazanosti toho, čo nazývame peniazmi na uvedené komodity; v princípe ide o stav od roku 1971, kedy dolár stratil väzbu na zlato.

[3] V systéme s krytím na báze zlata (drahých kovov) sú nové peniaze vytvárané voči už existujúcemu zlatu, ktoré vstupuje do nových ekonomických vzťahov a zároveň voči novému zlatu, ktoré je pridávané do monetárnej zásoby.

[4] Zlato a striebro získalo tieto vlastnosti postupne a to vzhľadom na to, že majú svoju hodnotu odvodenú nielen od toho, že plnili funkciu peňazí, ale aj od toho, že mali svoju vnútornú hodnotu ako komodity pre iné druhy využitia; viac o procese píšem v knihe Mrcha Zlato.

[5] V zmysle monetárnej teórie dlh verejného sektora nemusí byť sám o sebe problém – vláda dané peniaze minie a sú preto príjmom niekoho iného; problémom je skôr v tom, že dlh je často používaný na projekty, pri ktorých sa hodnota stráca (napr. cesta od nikiaľ – nikam, financovanie administratívnych stupňov verejnej správy), resp. nie je taká, ako keby boli zdroje využívané súkromným sektorom (je rozdiel napr. zamestnať človeka v efektívnej produkcii a dať mu sociálnu podporu a financovať celý administratívny proces redistribúcie sociálnych dávok). Dochádza k disalokácii kapitálu.

[6] Niekedy sa potom netreba čudovať, že daný sektor volá po vyšších privilégiách, ktoré  „stabilizujú“ daný biznis model banky. Samozrejme na úkor všetkých ostatných.

[7] Inými príkladmi politickej ochrany systému môžu byť napr. protimonopolné zákonodarstvo, ktoré reaguje na existujúce obmedzenia vstupu podnikateľov na trh vytvorené tým istým politickým zoskupením; ďalej napr. zákony upravujúce ceny v niektorých odvetviach, potom, čo politici monopolizujú predmetnú oblasť poskytovania služieb, ale napr. i zákony a nariadenia, ktoré upravujú fungovanie rôznych štátnych systémov v oblasti vzdelávania, pohybu obyvateľstva, či zdravotníctva.

[8] V časoch, keď som bol zanietený libertarián (dnes som skôr apatický klasický liberál) sme to s kolegami volali „teória špecializácie“. Ak pôsobíte v nejakom obore, tak si teoreticky viete predstaviť pôsobenie trhových síl všade inde, len nie v obore, kde pôsobíte. Ak je čitateľ zástanca voľného trhu, nech niekedy skúsi presvedčiť napr. poľnohospodára o konkurencii v školstve. Je omnoho viac pravdepodobné, že sa mu to podarí. Budem však veľmi skeptický v tom, že ho dokáže presvedčiť o rovnakých princípoch fungovania v samotnom poľnohospodárstve.

[9] Odporúčam však čitateľovi prečítať k tejto problematike i samotného Selgina alebo Sumnera, ktorí politiku viac, či menej obhajujú; nemám zároveň ani z jedného autora pocit, že by chceli obhajovať politiku centrálnych bánk – skôr ide o ich názor, ako „zachrániť“ systém pred zásadným kolapsom bez vážnejších spoločenských dopadov. Kritizovať daný prístup môžeme, avšak zároveň by sme sa mali zamyslieť i nad možnosťami inej alternatívy. Alternatívy, ktorá je z hľadiska politickej súčasnosti skutočne realistická. Inými slovami, v prípade výberu z viacerých zlých možností, je uvedená politika jednou z tých, nad ktorými sa treba podľa môjho názoru skutočne zamýšľať.

[10] Odporúčam čitateľovi pozorne prečítať pre uvedenie do témy knihu F.A. Hayeka Osudová domýšľavosť.

[11] Kritika voči Sumnerovi je vedená aj prostredníctvom samotnej nezmyselnosti obchodovania týchto kontraktov, viď napr. tu.

[12] Používam tradične pojem „banka“. Rozvojom nových technológií však môže nastať, že súčasné klasické vnímanie banky ako inštitúcie per se sa zmení. Je dosť možné, že práve v dôsledku ďalšieho rozvoja kryptotechnológií.

[13] Tu by mohol nejeden nadšenec kryptomeny Bitcoin zajasať a povedať „Nemohol by sa spojiť z definície deflačný Bitcoin s niečím inflačným, niečím, čo je dnes až príliš inflačné a vytvorilo by sa tak optimálne krytie?“. Optimálne krytie by samozrejme generoval trh a mohlo by byť aj iné, ako popisujeme v texte. Problém BTC je však stále jeho jednoznačná (matematicky strážená) zásoba. Musí byť preto z definície volatilnejší ako iný druh komodity. Čitateľ si to môže predstaviť tak, že napr. oproti akejkoľvek inej komodite je pri BTC jasné, koľko ho je a vždy bude. Pri všetkom inom (čo by sa zároveň nespotrebovalo, ale sa aj hoardovalo) je to otázne. Preto je BTC plne závislý od dopytu po ňom. Všetko ostatné je na rozdiel od neho závislé od dopytu, ale aj od novej ponuky. A práve to znižuje mieru špekulácie a závislosti na jednej premennej. Zahrnúť Bitcoin do akéhokoľvek portfólia krytia je preto rizikové a vystavuje dané krtie vyššej miere špekulácie, ako pri krytí niečím iným.

[14] Tu je nutné podotknúť, že vo free banking systéme, by začínajúce banky držali pravdepodobne vyššie rezervy ako staršie banky.

[15] Rovnako je možné, že clearing banka by rovnako vydávala svoju menu a bola by bankou so 100 % krytím danej meny; bola by dominantnou bankou na trhu (skladom drahých kovov), ktorej menu by už používali komerčné banky, ktoré by mohli vydávať i vlastné meny.

[16] Argument môže byť vedený i tak, že vzhľadom na banský cyklus (cca 10 rokov od nájdenia relevantného náleziska po spustenie relevantnej ťažby) by mohol byť skutočne nedostatok zlata v zmysle naplnenia podmienky optimálneho množstva peňazí v ekonomickom systéme. Na zlato by sme museli akoby čakať a dovtedy by sme zažívali ekonomický výkyv, ktorý bol popísaný pri používaní Bitcoinu ako ekvivalentu peňazí.

[17] Ako si mohol čitateľ všimnúť, niektoré argumenty (aj keď sa s nimi nedá úplne súhlasiť), je možné prebrať od kritizovaných autorov po ich úprave.

[18] Čitateľ by si mal uvedomiť, že len používame terminológiu monetaristov. Cieľovanie by neprebiehalo tak, že by nejaká autorita stanovovala, koľko zlata je potrebné dodať a mať. Stále sme v predpoklade slobodného monetárneho systému.

[19] Čitateľ by si mal uvedomiť, že v realite by dané spustenie / ukončovanie ťažby bolo plynulé, vzhľadom na to, že ťažobné projekty majú rôznu mieru nákladovosti – každý ťažobný projekt má v princípe vlastný mix nákladov a výnosov. Inými slovami by sa nikdy nezastavila všetka ťažba a nikdy by neboli využívané všetky potenciálne bane, či ťažobné projekty naraz.

Zlato i striebro získavajú na sile.

Pravidelná týždenná analýza vývoja fundamentov zlata a striebra z hľadiska dopytu a ponuky hlavných hráčov – veľkých bánk.

Ceny na trhu

Minulý týždeň bol v pondelok Deň prezidenta a obchodovanie na americkom trhu bolo obmedzené. Tomu zodpovedal i pohyb cien. Nevideli sme nejaké zásadné cenové pohyby. Ceny sa potom odlepili až vo štvrtok, keď začali rásť. Zlato sa šplhalo k 1260 USD. Striebro nebolo ďaleko od hranice 18,4 USD.

Cena zlata nakoniec uzavrela koncom minulého týždňa na úrovni 1256,9 USD, čo bolo o 22,3 USD viac ako predminulý týždeň. Cena striebra bola na úrovni 18,32 USD, čo bolo o 38 centov viac ako predminulý týždňom. Pomer cien zlata a striebra týmto mierne klesol na úroveň 1 ku 68,61, čo znamená, že striebru sa minulý týždeň darilo viac ako zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) bol na úrovni 206,35 a klesal. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 88,62 a rovnako klesol.

Dianie na trhu

Minulý týždeň sme si písali o tom, že zlato i striebro majú namierené vyššie. Predpoveď vyšla. Každopádne nezrealizoval sa žiaden prudký cenový pohyb. Špekulanti sú na trhu dnes v miernej defenzíve. Ak by sme videli prudký rast, bolo by zaujímavé sledovať vývoj bázy (rozdielu medzi spotom a futures). Ten indikuje, či sa zlato a striebro dostáva na trh, či už v podobe novej ťažby alebo vstupuje do obchodných vzťahov.

Minulý týždeň opätovne potvrdzuje trend, ktorý tu máme od začiatku roku. Trh pri vyššej cene zažíva klesajúcu ponuku kovu. Zlato je viac držané holdermi a po novom zlate je vyšší dopyt aj pri vyšších cenách. Striebro je na tom obdobne, aj keď situácia nie je až tak výrazná ako pri zlate. Fundamenty teda cenám drahých kovov zatiaľ prajú. Cenové pohyby nemajú špekulatívny charakter. Úradujú market makri.

Výhľad

Môžeme len zopakovať to, čo sme tvrdili minulý týždeň: z hľadiska ďalšieho vývoja, by som sa nečudoval, ak by zlato naďalej rástlo. Fundamenty sú mu naklonené. Striebro skôr bude nasledovať zlato. Je nutné upozorniť, že špekulanti môžu krátkodobo trh posunúť akýmkoľvek smerom. Z hľadiska toho, čo sledujeme, nás potom bude zaujímať, ako budú reagovať market makri. Daný pohyb nám skôr ukáže v akom stave je trh.

Viagold je i na Facebooku. Staňte sa fanúšikom a sledujte najzaujímavejšie správy, ktoré sa týkajú zlata a striebra. Ako odhaliť a spoznať zmeny na trhu so zlatom a striebrom z hľadiska fundamentov sa dozviete v mojej knihe „Mrcha zlato“.

Vývoj cien drahých kovov

1_ceny_drahe_kovy_09_17 cena_striebro_09_17 cena_zlato_09_17

Zdroj: kitco.com, viagold.sk

Matúš Pošvanc, viagold.sk

Juraj Karpiš sa mýli – Problematika Bitcoinu

Prečítajte si prosím aj úvod k tejto sérii článkov.

V tomto príspevku si popíšeme, prečo nemôže byť Bitcoin a od neho do dnešného dňa odvodené kryptomeny nikdy stabilnými a dobrými peniazmi (resp. aby som bol presnejší, zatiaľ som sa s takým krypto-projektom nestretol). Neznamená to, že by Bitcoin nemohol byť používaný na transakcie, že nie je v rôznej forme využiteľný aj vo finančnom svete, že by mal byť celý jeho koncept zlý, resp. že nie je zaujímavou technológiu. Len nemôže byť dobrými peniazmi. Názor je v striktnom rozpore s presvedčením mnohých nadšencov kryptomien. Pre ucelený pohľad poprosím čitateľa prečítať si aj súvisiaci článok o zlate.

Doteraz som skôr s názormi Juraja polemizoval. V oblasti Bitcoinu mám však dosť vyhradený názor. Juraj hovorí o Bitcoine, ako o „mene tvrdšej ako zlato“. Neviem presne ako to chápať, lebo zlato boli/sú peniazmi a nie menou a meny boli od zlata odvodené. Ak za meny považujeme dnes peniaze, môžeme vyvodiť, že o Bitcoine tvrdí, že by teoreticky mohol byť lepšími peniazmi ako je zlato. Dá sa to predpokladať aj preto, že ďalej píše: „táto syntetická komoditná mena by nezažívala manické nafukovanie a následné depresívne sfukovanie peňažnej zásoby so všetkými negatívnymi dosahmi na ekonomiku, ktoré okolo seba pozorujeme dnes“. Na inom mieste špekuluje: „ako peniaze možno môžu dnes slúžiť aj iné statky, či výlučne reprezentácie statkov v podobe databázových záznamov“, kde asi naráža na krypto technológiu. Jeho argument, že Bitcoin nie je dnes peniazmi, lebo mu zatiaľ verí len málo ľudí, nie je argumentom, ktorý by som považoval za kardinálny v zmysle mojich výhrad. Ako budem viesť argumentáciu proti jeho tvrdeniam? Je naznačená už v článku, kde sme písali o zlate.

Ak by Bitcoin bol peniazmi, nebol by „dobrými peniazmi“. Pod pojmom „dobré peniaze“ si môže čitateľ predstaviť opak toho, čo píše Juraj o „zlých peniazoch“. Pre toho, kto knihu nečítal, je to niečo, čo nespôsobuje vážne krízy, nie je úplne pod vplyvom politických rozhodnutí[1], je spravodlivými peniazmi, či umožňuje efektívnu ekonomickú kalkuláciu jednotlivcov v spoločnosti. Budem tvrdiť, že zatiaľ tieto vlastnosti majú drahé kovy. Bitcoin to nikdy nemôže dosiahnuť. Otázka znie prečo.

Na prvý pohľad sa zdá, že Bitcoin by mohol byť dobrým adeptom. Má podobné vlastnosti ako zlato. Je dobre deliteľný, je uniformný, je prenositeľný, je skladný, dokonca môže mať významnú vnútornú hodnotu[2] a v prípade jeho širšieho užívania a všeobecného akceptovania, sú to vlastnosti, ktoré by mohli naozaj výrazne znižovať jeho „spread“ voči ostatným druhom statkov. Kde je teda problém? Nie je relatívne vzácny. Je naopak absolútne vzácny. Bitcoinov môže byť len 21 mil. ks. Z hľadiska jednej vetvy Rakúskeho náhľadu na peniaze sa aj toto zdá byť unikátnou vlastnosťou[3]. Z hľadiska iného pohľadu na peniaze problémy podobného charakteru, ako vidíme pri dnešnom systéme. Je dôležité zvýrazniť pojem „podobného“ (!), nie rovnakého.

Už sme písali, prečo je zlato (pre striebro je daná argumentácia rovnako vhodná) peniazmi a čo vo finančnom svete robí – má tendenciu vyrovnávať (prirodzene regulovať) výšku úrokovej miery, pričom má schopnosť pôsobiť ako efektívny vyrovnávač dlhu (dobrého i zlého) vo frakčnom systéme bankovníctva. Robí to tak, že v prípade prílišného hoardingu zlata oproti tomu, čo spoločnosť požaduje, začne pôsobiť protichodná sila v podobe novej ťažby. Deje sa tak vtedy, keď je hodnota vyťaženého zlata vyššia, ako sú náklady na jeho ťažbu.

Čo by sa stalo v prípade, že by funkciu efektívneho vyrovnávača dlhu prebral BTC? Nestabilizoval by ani úrokovú mieru a ani by nemohol tým pádom byť vyrovnávačom dlhu v dlhom období. Prečo? Predstavte si situáciu, že BTC je príliš hromadený. Aká proti-sila by proti tejto špekulácii vznikla? Po vyťažení posledných relevantných množstiev BTC (v roku 2033), žiadna. Inými slovami by držitelia BTC mohli špekulovať na rast úrokovej miery, ktorá by sa snažila nedostatok BTC odstraňovať. Špekulácia, ktorá má „teoreticky“ zhora neobmedzený strop[4]; praktická obmedzenosť stropu by samozrejme existovala, vždy na nejakej inej úrovni a daná vlastnosť by teda nutne musela spôsobovať vyššiu volatilitu BTC. To by spôsobovalo, že hodnota BTC (vyjadrená v iných statkoch) by musela nevyhnutne kolísať; špekulácia na výšku úrokovej miery by tak spôsobovala vyššiu volatilitu, ako keby sme mali systém, založený na drahých kovoch. V systéme slobodného výberu by preto skôr „vyhrali“ tento konkurenčný boj drahé kovy.

Ok, dajme tomu, že by sa bitcoinom podarilo stať sa slobodnými peniazmi. Skúsme myšlienkový experiment. Bol by BTC lepšími peniazmi, ako je dnešný fiat? Myslím, že by bol lepší, ako dnešný systém. Minimálne z toho hľadiska, že by pri BTC absentovalo pôsobenie centrálnej banky ako inštancie poslednej záchrany a zároveň by systém neoplýval privilégiami, ktoré si dnešný bankový systém užíva. To sú predpoklady, ktoré hovoria v prospech BTC oproti súčasnému systému. Nie je to však kvôli intuitívne vnímanej vlastnosti toho, že BTC je zvrchu obmedzený. Ak by boli BTC peniazmi, stále by zostala nemožnosť stabilizácie úrokovej miery a tým hodnoty BTC voči iným ekonomickým statkom v čase. Výsledkom by boli preto podobné problémy, aké vyvoláva dnešný frakčný systém bez zlata ako eliminátora dlhu (ak teda opomenieme úlohu centrálnych bánk a politických privilégií).

Ak si zoberieme paralelu k súčasnosti, dnes ľudia vnímajú napr. dolár, euro ako peniaze a kalkulujú v týchto menách – kalkulujú zároveň tak, že vedia, že ich hodnota v čase kolíše (môže stúpať i klesať). Nevedia, ako presne kolíše, len to približne odhadujú. Kalkulácia na krátke obdobie teda možná je. Zároveň však z toho vyplýva, že sa musia mýliť častejšie ako pri stabilných peniazoch a že dlžníci sú zvýhodňovaní pred veriteľmi. Tú istú paralelu môžeme použiť s BTC. BTC by teda mohol byť z krátkodobého hľadiska rovnako využiteľný v ekonomickej kalkulácii ako dnešné meny. Pre BTC ako (dobré) peniaze, by bol však problém v tom, že ak by bol používaný ako kolaterál v systéme frakčného bankovníctva, podnikatelia by mali problém so splácaním svojich projektov – teda s ich ekonomickou kalkuláciou, len v opačnom zmysle, ako pri dnešnom fiat systéme. Veritelia by boli zvýhodňovaní pred dlžníkmi. Nazývať to výhodou sa podľa môjho názoru nedá. Aj preto sa dajú drahé kovy v kontexte ich monetárnej funkcie považovať za akoby „spravodlivé“, či už voči dlžníkom, tak i voči veriteľom. Politické elity si však s vyššou pravdepodobnosťou vyberú presadenie a vymáhanie dnešnej formy frakčného systém, vzhľadom na to, že sú sami dlžníkmi; to rovnako hovorí proti BTC v kontexte špekulácií o jeho zavedení ako oficiálnej politickej mene.

Myslím si (skôr špekulujem), že anonymný tvorca (tvorcovia??) Bitcoinu sa skutočne snažil vytvoriť náhradu pre súčasný systém. Je dosť pravdepodobné, že mal/i nejaké teoretické pozadie z klasických Rakúskych kruhov, ktoré si často myslia, že zlato sú peniaze, hlavne kvôli tomu, že je zlata „málo“ a zároveň tvrdia, že množstvo peňazí v ekonomickom systéme je irelevantné, hlavne ak je stabilné. Prečo teda nevytvoriť niečo, čo je maximalizáciou týchto vlastností? Čaro nechceného vytvorilo však z Bitcoinu úplne niečo iné, z môjho hľadiska však hodné obdivu.

Bitcoin a kryptosystémy (môžeme pokojne použiť výraz „digitálne internetové kryptokomodity“[5]) by nemali byť podľa môjho názoru propagované v kontexte náhrady finančného systému, či dobrých peňazí. Dokonca to považujem pre ich budúcnosť za kontraproduktívne; ľudia budú očakávať od nich niečo, na čo nie sú určené. Ak vôbec, tak budú nejakou formou odvodenej meny/mien so všetkými dôsledkami toho, že napr. Bitcoinu je obmedzené množstvo.

Kryptosystémy by mali byť vnímané ako to, čím skutočne sú – technologickým vylepšením; Bitcoin je napr. bezpečnou databázou bez pochybnosti o autenticite dát a bez toho, aby sme sa museli spoliehať pri overovaní autenticity dát na tretiu stranu[6]. Dôsledky tejto, na prvé počutie nie veľmi zaujímavej vlastnosti, sú nedozerné; teoreticky nekončiace v informačnom kontexte úpravy spoločenských vzťahov (priamy prenos hodnoty, automatizácia riadiacich procesov, automatizácia cashflow v ekonomike, smart kontrakty, dôveryhodné záznamy, bezpečnosť na internete, vierohodnosť bez potreby tretích strán). No a v samotnom kontexte finančného sveta je táto technológia použiteľná napr. na transfer hodnoty[7] – avšak naozaj ho vnímajme ako technologickú platformu, ktorá nahradzuje sprostredkovateľov – banky – v oblasti posielania peňazí[8], náhrady za VISA, MASTERCARD karty, či Western Union; nie však ako alternatívu k peniazom ako takým.

Význam krypto-technológie sa nám potom ukáže v inom svetle. Zaujímavom. Zatiaľ teda, lebo sa môže stať, že nás za pár rokov niečím prekvapí a potom bude treba priznať, že sme sa mýlili. V prípade investovania do Bitcoinu alebo podobného klonu, je nutné na vyššie uvedené argumenty pamätať. Neznamená to zároveň, že nemôže byť vhodnou obranou proti súčasnému finančnému systému (zákazy hotovosti, kapitálové kontroly, diverzifikácia rizika súčasného systému a pod.), pokiaľ ho tak niekto chce vnímať. Rovnako to neznamená, že by jeho hodnota (napr. voči zlatu) i cena (napr. voči doláru) nemohla byť v budúcnosti vyššia, vzhľadom na zaujímavý technologický potenciál, ktorý má.

V poslednom plánovanom článku sa stručne zamyslím nad možnosťami reformy súčasného finančného systému.

[1] Drahé kovy pod vplyvom politických rozhodnutí relatívne stále sú; je možné ich napr. znárodniť (existujúce zásoby nad zemou, ale i pod zemou – znárodnia banské spoločnosti); bitcoin, resp. iné kryptosystémy pod relatívnym vplyvom politických rozhodnutí rovnako sú (aj keď si to komunita nechce príliš priznať); stačí ich vytesniť do šedej sféry ekonomiky napr. zákazom používania, či obmedzovať ich prepojenie na bankový sektor. Odhliadnuc od daného politického vplyvu, sú kryptosystémy vnútorne regulované svojimi vlastnými pravidlami a pravidlá sú vynucované matematickými zákonitosťami – práve táto vlastnosť je potom zároveň obmedzujúca pre ich využitie v oblasti peňazí. Drahé kovy sú naopak prirodzene „regulované“ a to prírodnými zákonitosťami – môžeme povedať, že sa ide práve o skutočnú dereguláciu – s obmedzeným vplyvom človeka (napr. z hľadiska ich množstva, či dostupnosti).

[2] Niektorí s tým asi nebudú súhlasiť, avšak jeho využitie je potenciálne veľmi vysoké; viď napr. tento link.

[3] Hülsmann napr. píše, že „ekonomika môže fungovať a fungovať dobre, s akýmkoľvek množstvom peňazí“. The Etihcs of Money Production. Kapitola „Hoarding. Tento výrok a predstavu nepovažujem za správne. Avšak práve tu mohla „nastať chyba“, o ktorej tvorca BTC nevedel, lebo môže byť zástancom klasickej odnože Rakúskej školy.

[4] Z hľadiska klasickej monetárnej poučky „MV=PT“, ktorá mne osobne moc nesedí vzhľadom na to, že popisuje javy na makroúrovni s problematickým prechodom na mikro, sme pri bitcoine – teda M, ktoré je stabilné a nehybné vlastne plne závislý od vývoja V, na ktorého pohyb a rýchlosť pohybu sa špekuluje. Pri zlate sú obe veličiny vzájomne a prirodzene sa ovplyvňujúce mechanizmom, ktorý sme popísali v predchádzajúcom blogu.

[5] Z tohto hľadiska je skutočne možné špekulovať o akoby novom druhu komodity. Tvorenej na internete, v digitálnom prostredí, s užitočnými vlastnosťami pre dané prostredie, ale i pre ostatnú realitu – v prípade Bitcoinu napr. ide o najbezpečnejšiu databázu sveta a jej potenciálna využiteľnosť je značne rozsiahla; s kolegami o potenciálom využívaní krypto-systémov píšeme v samostatnej štúdii – viď tento link.

[6] Kryptosystémy napr. riešia tzv. „problém dvoch byzantských generálov“ (vysvetlenie tiež tu); resp. ak je niekto dôsledný v argumentácii, tak ho neriešia v zmysle pojmu „absolútneho vyriešenia“, ide o pravdepodobnostné riešenie problému (s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote).

[7] Vzhľadom na relatívnu rýchlosť transakcií (Bitcoin je síce relatívne pomalý a dnes nevhodný na vykonávanie veľkého množstva transakcií, avšak technologicky je dané obmedzenie riešiteľné a uvažuje sa o ňom) a to, že z krátkodobého hľadiska dokáže jeho cena kopírovať nejakú formu hodnoty, by mohla byť daná technológia vhodná pre transakcie z krátkodobého hľadiska. Z dlhodobého hľadiska však ide o špekulatívny nástroj a jeho hodnota sa bude na konci dňa odvíjať od jeho praktickej použiteľnosti. Pri používaní tejto technológie vo finančnej oblasti bude zároveň nutné, aby sa užívateľ naučil žiť s volatilitou jeho ceny i hodnoty v dlhšom období; nevidím v tom však problém, podobne to robíme so súčasnými menami, akciami, či inými finančnými nástrojmi, ktoré majú odvodeným spôsobom stanovenú hodnotu.

[8] Bitcoin nenahradzuje banky v oblasti pôsobenia bánk ako market makrov pri určovaní úrokových mier.

Zlato je o niečo silnejšie ako striebro.

Pravidelná analýza vývoja fundamentov zlata a striebra z hľadiska dopytu a ponuky hlavných hráčov – veľkých bánk a inštitucionálnych investorov.

Ceny na trhu

Minulý týždeň zo začiatku cena zlata klesala niekde k úrovni 1220 USD. Potom však obrátila svoj smer a ku koncu týždňa sa dostala až na 1230 USD. Cena striebra mala podobný scenár. Pokles pod 17,8 USD a následný pohyb cena nad 18 USD.

Cena zlata nakoniec uzavrela koncom minulého týždňa na úrovni 1234,6 USD, čo bolo len o 1,7 USD viac ako predminulý týždeň. Cena striebra bola na úrovni 17,94 USD, čo bolo nakoniec len o 1 cent viac ako predminulý týždňom. Pomer cien zlata a striebra týmto mierne stúpol na úroveň 1 ku 68,82, čo znamená, že striebru sa minulý týždeň darilo menej ako zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) bol na úrovni 214,54 a klesal. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 92,56 USD a rovnako klesol.

Dianie na trhu

Minulý týždeň sme si písali, že zlato je v stave, kedy má na vyššie ceny. To isté sme si konštatovali o striebre. Ak by sa na trh pozeral len špekulant, zo začiatku týždňa by asi panikáril. Ceny klesali, aj keď sme si písali, že fundamenty sú silné. Nuž nepozeráme na to, čo robia špekulanti. Je nám to vlastne jedno. Niekedy sa špekulanti trafia, niekedy nie. Tvrdíme, že je dôležitejšie sledovať tvorcov trhu. Oni najlepšie signalizujú, čo sa na trhu deje. Čo sa na trhu dialo z tohto hľadiska?

Zlato sa z hľadiska fundamentov dostáva opäť do trošku napätejšej situácie. Je v contangu, avšak oproti predminulému týždňu vo veľmi malom, opäť o niečo nižšom ako týždne predtým. Inými slovami sa cena na týždňovej báze moc nehýbala, pričom sa však trh dostal zas o niečo bližšie stresovej situácii. V strese však nie je.

Striebro je v backwardácii na marcových kontraktoch (čo je normálny stav a inak hovorí o tom, že kontrakty sú kryté), ktoré sú však značne blízko dnešnému dátumu. Aj keď sa väčšina obchodovania deje na nich, je treba pozerať na dlhšie kontrakty. Najbližšia relevantná aktivita sa deje na májových, ktoré majú od stresu skutočne ďaleko. Vyššie ceny striebra postupne odstránili pocit nedostatku kovu.

Výhľad

Z hľadiska ďalšieho vývoja, by som sa nečudoval, ak by zlato naďalej rástlo. Fundamenty sú mu naklonené. Aj keď si je potrebné uvedomiť, že krátkodobé cenové pohyby ovplyvňujú špekulanti a tí vedia posunúť cenu kamkoľvek. Vyšší cenový pohyb by opätovne pomohol, aby sme videli, čo sa na trhu stane pri o niečo vyššej alebo nižšej cene. Striebro môže nasledovať zlato. Oproti minulým dvom trom týždňom, by som však bol opäť raz opatrnejší s eufóriou ohľadne rastu ceny a skôr by som sa držal pri zemi. Rovnako, ako pri zlate by pomohol prudší cenový pohyb, ktorý by prečistil situáciu a videli by sme, či nižšia cena spôsobí stres alebo či vyššia cena upokojí fyzické nákupy a nechá pole pre špekulácie.

Viagold je i na Facebooku. Staňte sa fanúšikom a sledujte najzaujímavejšie správy, ktoré sa týkajú zlata a striebra. Ako odhaliť a spoznať zmeny na trhu so zlatom a striebrom z hľadiska fundamentov sa dozviete v mojej knihe „Mrcha zlato“.

Vývoj cien drahých kovov

1_ceny_drahe_kovy_08_17 cena_striebro_08_17 cena_zlato_08_17

Zdroj: kitco.com, viagold.sk

Matúš Pošvanc, viagold.sk

Všetky finančné trhy sú manipulované – časť 5.: Všetkých pozatvárať – špekulantov i market makrov!

Pocit manipulácie s cenami zlata a striebra získajú mnohí pri pohľade na pôsobenie tzv. bullion bánk. Konšpiračné teórie veľmi radi poukazujú práve týmto smerom; banky majú byť sluhovia elít, či centrálnych bánk, či Rockefelerovcov alebo už kohokoľvek.

Bezpochyby nadpriemerne zarábajú na súčasnom finančnom systéme a pre väčšinu obyvateľstva západného sveta je nemožné zaobísť sa bez bánk – väčšina obyvateľstva totižto neobjavila ešte bitcoin, ktorý vytvára finančnému sektoru veľmi zmysluplnú konkurenciu práve v oblasti presunu peňazí. Banky sú však dôležité inštitúcie – o ich význame píšem napr. v knihe „Mrcha“ zlato.

Market makri

Na trhu so zlatom a striebrom pôsobia tzv. bullion banky – market makri. Ako napovedá názov – tvorcovia trhu. Tí majú významný prístup k zdrojov (dolárom) i k podkladovej komodite. Na základe toho vedia vytvárať trh pre špekulantov. Majú rovnako špecifické postavenie – vedia byť na oboch stranách trhu. Môžu vytvárať pozície aj ako stávku na rast ceny a aj ako stávku na pokles ceny. Práve toto postavenie umožňuje indiferenciu voči cene. Je im jedno, či je cena vyššie alebo nižšie. Dôležitý je pre nich tzv. spread; ideálne aj na rôznych trhoch – spot, fix, futures, options a to aj na geograficky rozdielnych trhoch.

Špekulanti

Potom na trhu pôsobí špekulant. Čo robí – ako napovedá názov špekuluje – či cena podkladovej komodity vzrastie alebo stúpne. Ak sa trafí, zarobí. Ak nie, prerobí. Svoje pozície samozrejme aj hedžuje a rovnako ako market maker aj cez iné druhy trhov a aj pri geograficky rozdielnych trhoch. To znamená, že ak aj na trhu s drahými kovmi prerobí, na iných trhoch zarobí.  spekulant

Čo robia daní hráči na trhu, pričom len nasledujú svoje individuálne záujmy v podobe zisku? Špekulanti neustále akoby nahlodávajú situáciu na trhu. V princípe sa svojou činnosťou pýtajú na to, či je dostatok komodity (cena by vtedy mala klesať) alebo naopak je jej nedostatok (cena by mala vtedy rásť). Pri zlate a striebre, ktorých je na skladoch dostatok, sa skôr pýtajú na to, či investori veria a lebo neveria zlatu/striebru ako poistke voči finančnému systému. Robia to zvyčajne na tzv. páku – samozrejme veľmi rizikové obchodovanie.

Čo robia market makri?

Nuž tí naopak voči tomuto konaniu vyrovnávajú trh. Ak ho špekulanti posunú „zle“, vrátia ho spať. Ak je napr. cena vyššie ako by mala byť, začínajú zháňať zlato. Ak ho zoženú, znamená to, že je ho dostatok (vrátia cenu späť) a ak je to naopak (potvrdia správny odhad špekulantov). Ako? Naskladňujú alebo vyskladňujú kov zo svojich skladov, požičiavajú si kov, kupujú / predávajú ho  a pod.. Market makri musia byť samozrejme nenávidení tými, ktorí chcú neprimerane vyššiu cenu komodity – v prípade zlata a striebra sú to hlavne ťažobné spoločnosti alebo špekulanti, ktorým inak nejde vôbec o držanie zlata a striebra, ale o zarábanie v dolároch. Trh však nie je o tom, že niekto garantuje vyššiu cenu. Trh je o hľadaní správnej ceny. A to aj market makri na konci dňa robia. Samozrejme sa môžeme hádať o tom, do akej miery im v tomto konaní „pomáhajú“ centrálne banky. Pri zlate je táto pravdepodobnosť vysoká. Striebro však centrálne banky nemajú. Môžu ho ovplyvňovať len sprostredkovane, ako každý iný trh a to lacným kapitálom. Práve toto konanie môžeme považovať za manipuláciu. Nie pôsobenie market makrov, ktorí práve naopak na trhu zabezpečujú to, aby nemal nikto príliš dominantné postavenie – napr. špekulanti, ťažobné spoločnosti, ale ani spotrebitelia. Špekulanti a ťažobné spoločnosti inak v nedávnom období bullion banky žalovali z manipulácie cien. Písali sme o tom, že to nie je také čiernobiele.

Nezatvárajme nikoho.

Obaja aktéri sú pre trh potrební. To, že Vám nesedí akurátna alebo ostatná cena zlata a striebra, ešte neznamená, že je celý svet manipulovaný. O manipulácii cien zlata a striebra píšem aj vo svojej knihe „Mrcha“ zlato.

Tento text vychádza z aktuálnych obvinení o manipulácii, ktoré sa objavujú napr. na zerohedge, silverdoctors, butlerresearach, goldsilver, KWN a knihy prof. Markham, J.M. Law Enforcement and the History of Financial Manipulation.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.