Mesačné archívy: december 2016

Manipulácia zlata a striebra – veľké odhalenie, „smooking gun“ od Deutsche Bank.

O prípade odhalenia údajnej manipulácie striebra (Deutsche Bank Provides „Smoking Gun“ Proof Of Massive Rigging And Fraud In The Silver Market) a zlata (When Gold Goes Above 1430 We Whack It) vie pravdepodobne každý z komunity okolo týchto drahých kovov. Pekná reakcia, z ktorej rovnako tento komentár čerpá, sa dá nájsť na tomto linku.

Kauza má byť ultimátny dôkaz toho, že trh so striebrom a zlatom je manipulovaný. Nič vo svete však nie je čiernobiele. Preto sa skúsme kriticky pozrieť na celú situáciu. Zároveň pôjde skôr o názor, keďže dané obvinenia musí potvrdiť súd.

Kartel

Zo zverejnených informácií vyzerá, že obvinení sa len ťažko vyvlečú z obvinenia z koluzívneho konania. Vyzerá to byť prípad pre protimonopolné zákonodarstvo; o tom, či má alebo nemá táto odnoš práva zmysel sa pozrite napr. sem. Aj keď aj to je stále otázne, ako popíšem nižšie.

Zároveň pevne dúfam, že vzájomná komunikácia obchodníkov bullion bánk nikoho neprekvapuje. Trh so zlatom je relatívne malý trh, čo sa týka počtu obchodníkov hlavných hráčov, sprostredkovateľov, brookrov (oprava 22.12.). Prečo to tak je, by som sa skôr pýtal regulátorov, ktorí dnes reguláciami spôsobujú výraznú koncentráciu odvetvia. V princípe sa musia daní obchodníci vzájomne poznať; úzka komunita ľudí spolu i komunikuje. Nepovažujem to za niečo hrôzostrašné. Rovnako sa napr. za niečo hrozné nepovažuje dnes komunikácia a dokonca explicitné spoločné konanie producentov ropy v rámci OPEC; rovnako neplatí, že ak sa aj OPEC na niečom dohodne, že to členovia kartelu neporušia. To isté inak platí aj o tomto prípade.

smoking-gun_zlatoČo by malo čitateľa najviac vyrušovať na zverejnených informáciách je, že brookeri nemali moc v úcte svojich klientov. Vyzerá, že zneužívali svoje postavenie voči klientom. Považujem to za neetické správanie, ktoré by seriózne firmy nemali tolerovať. Banky totiž údajne otvárali pozície proti svojim klientom (poznali ich obchodné aktivity, vedeli, aké pozície majú otvorené) a konali údajne explicitne proti ich záujmom.

Zverejnená komunikácia ukazuje zároveň spoluprácu veľkých hráčov pri krátkodobom intra-dennom obchodovaní v čase fixácie cien. Pod tým sa má rozumieť, že cenu znižovali oproti tomu, čo by chceli, tí, ktorí banky žalujú. Žalobci tvrdia, že im dané konanie spôsobilo stratu (kvôli nižšej cene). No a tu sa už dostávame na celkom zaujímavý a samozrejme tenký ľad.

Tenký ľad

Brooker banky mohol zneužiť inside informáciu oproti klientovi. To je fakt. Avšak na strane druhej, ak sú fundamenty na trhu nastavené na nejaké hodnoty (hodnoty tieto bullion banky vedia – sú market makri), banky nemôžu akoby garantovať vyššiu cenu, ak nezodpovedá fundamentom. Na trhu nikto nikomu cenu – v tomto prípade vyššiu – predsa negarantuje. To, že niekto v posielaných správach používa nevyberaný slovník na tom nič nemení. A toto platí, aj keď sú mnohí investori do zlata a striebra presvedčení o tom, že zlato i striebro musia nominálne nevyhnutne rásť.  Nie je to tak; ono zlato nikam nerastie; ostáva na mieste; sú to fiat meny, ktoré kolíšu. A pri zlate a striebre je dokonca odlišná aj situácia súvisiaca s ťažobnými nákladmi vs. trhovou cenou (viď kniha Mrcha zlato).

V tomto prípade budú musieť sťažovatelia teda explicitne preukázať (ich zámer je to preukázať prostredníctvom regresných analýz), že dianie pri fixácii cien menilo celkovú cenovú štruktúru aj na iných trhoch. Ako sme už písali, manipulácia sa nedeje prostredníctvom predaja short nekrytých kontraktov vo veľkom. To by mohol byť inak objektívny dôkaz (aj keď  sa aj o tom dá polemizovať – ale o tom inokedy). Sťažovatelia budú mať ťažkú úlohu preukázať kauzalitu medzi cenou fixu a napr. COMEXom. Oba trhy sa síce ovplyvňujú (korelujú vzhľadom na možnosť arbitráže), avšak ani jeden z nich nie je dominantný, resp. dominancia je minimalistická a dokonca sa presúva medzi trhmi; o tom sme už rovnako písali. To znamená, že ak sa napr. zníži (umelo) cena v Londýne, nemusí nevyhnutne (kauzálne) klesnúť cena i na COMEXe. Ak sú na trhu fundamentálne diskrepancie medzi fix-om, spotom, futures, v Londýne, Šhanghaji, Dubaii … a napr. COMEXom, výkyv sa vyrovná. Ak by teda banky posunuli cenu na fixe umelo nižšie (a dlhodobo) ako by signalizoval globálny trh, ceny by sa na ostatných trhoch nezmenili a musel by sa zmeniť samotný fix.

A o tom, že sa vyššie popísaným druhom správania sa bánk, dá znížiť cena napr. zlata z 1920 USD na 1050 USD počas skoro 5 rokov, však nemôže byť ani reč. Za týmto dlhodobým poklesom je relatívne zníženie dopytu.

Na čo sa budú „prichytené“ banky tiež spoliehať?

Z konverzácie vyplýva, že obchodníci explicitne neplánujú zníženie cien v zmysle „poďme znižovať cenu lebo chceme / máme prikázané / manipulovať s trhom …“. Skôr sa jedná o vzájomné posúvanie si informácií, kto, čo bude v danom čase robiť, resp. sú správy o tom, že cena je podľa nich relatívne vysoká a je možné cenu znížiť; aspoň teda zo zverejnenej komunikácie. Pokojne môže byť, že niektoré nezverejnené rozhovory sú omnoho šťavnatejšie.

Ak by boli banky „nasadené“ na manipuláciu (podľa teórie manipulácie konajú banky v prospech elít – centrálnych bánk, Rotchieldovocov, atď. …), alebo sa dohadujú manipulovať s trhom, mohli by sme očakávať, že komunikácia o danom pláne by bola detailnejšia a explicitnejšia keďže komunikovali bez toho, aby si boli vedomí, že ich komunikácia raz vyjde na povrch.

Záver

V tomto prípade zastávam preto názor, že sa jedná stále o neetické správanie a neetické obchodné praktiky, ktoré budú asi aj potrestané. Zverejnené informácie ma však vôbec nepresvedčili o tom, že sa jedná o manipuláciu v tom zmysle, ako ju predstavuje teória manipulácie cien zlata a striebra (prianie elít, predaj naked shortov, syntetické zlato všade kde sa pozrieme a pod.).

Téma manipulácie je relatívne komplikovanou témou. Určite nie čierno bielou. Aj z tohto dôvodu napr. osobne rozlišujem medzi neetickým správaním sa bánk (podvody na klientoch bánk), obchodnými praktikami, ktoré nie sú úplne „kóšer“ (napr. flash crash-e na nelikvidnom trhu, HFT) a údajným manipulantovým správaním (umelým a núteným znížením cien zlata z 1920 USD na 1050 USD a striebra z 35 USD na 13 USD). Píšem o tom napr. i v knihe Mrcha zlato. Dané rozlíšenie umožňuje podľa môjho názoru lepšie popisuje situáciu, ktorá sa na trhoch deje.

Plánujem napísať menší seriál o manipulácií na finančných trhoch, keďže je to aktuálna téma. Pevne verím, že Vás zaujme. Ak sa článok páči, zdieľajte.

Zlato a striebro porazil FED.

Pravidelná analýza vývoja fundamentov zlata a striebra z hľadiska dopytu a ponuky hlavných hráčov – veľkých bánk a inštitucionálnych investorov.

Ceny na trhu

Minulý týždeň sme mali na trhu opätovne „paseku“. Začiatok týždňa bol mierne nudný. Zlato sa pohybovalo okolo 1160 USD. Striebro okolo 17 USD. V stredu oba drahé kovy mierne poklesli. Avšak následne prišiel štvrtok, kedy ceny padali riadne. Zlato kleslo skoro až 1120 USD. Striebro padlo pod 16 USD.

Cena zlata nakoniec uzavrela koncom minulého týždňa na úrovni 1134,6 USD, čo bolo o 25 USD menej ako predminulý týždeň. Cena striebra bola na úrovni 16,07 USD, čo bolo nakoniec o 74 centov menej ako predminulý týždňom. Pomer cien zlata a striebra týmto stúpol na úroveň 1 ku 70,6, čo znamená, že striebru sa minulý týždeň darilo menej ako zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) bol na úrovni 164 a klesol. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 73 USD.

Dianie na trhu

Od 21.11. 2016 sme na viagold.sk písali, že ceny drahých kovov majú kam padnúť. Trh bol prekúpený na oboch trhoch. Rovnako sme hovorili o tom, že striebru sa netreba čudovať, ak padne pod 16 USD. Minulý týždeň na dané slová prišlo po viac ako troch týždňoch. Fundamenty sú v tomto zmysle ako kotva lode, ktorá má síce napnuté plachty a vietor ju niekam ťahá (špekulanti), avšak na konci dňa – pokiaľ sa fundamenty nezmenia – stiahne kotva loď tam, kam patrí. Mnohým sa to nemusí pozdávať, ale práve takto funguje trh so zlatom a striebrom.

FED nakoniec sadzby dvihol. Základné sadzby samozrejme nestúpli významne. Sám som však zvedavý, aký to bude mať dopad. V prípade vyššieho záujmu o kapitál sa môžu reálne trhové sadzby pohnúť aj ešte vyššie (na čo potom bude reagovať aj FED, ďalším dvíhaním sadzieb). Aký to bude mať dopad na tých, ktorí si požičiavali pri nižších sadzbách napr. kapitál na nákup akcií a výplatu dividend? Bude mať toto rozhodnutie dopad na krehkú americkú ekonomiku a tým i na ostatných? Uvidíme, ale až v roku 2017.

Zlato i striebro reagovali po zvýšení sadzieb prepadom. Čo sa popri tom dialo s fundamentami? Na moje prekvapenie nič moc. Prepad cien nebol sprevádzaný nejakým stresom. Na trh prichádzalo dostatok zlata i striebra – toho relatívne menej. Keďže to bolo v situácii, kedy FED zverejňoval svoje rozhodnutie, neprekvapili by ma intervencie na trhu so zlatom zo strany FEDu, či BIS; intervencie v podobe toho, že dodali na trh (požičali) zlato. To však s určitosťou nevieme. Faktom však je, že striebro centrálne banky nevlastnia a nemajú tam ako priamo intervenovať a na striebre fundamenty posilnili. Pri striebre nie je na trhu stres, ale zvýšil sa dopyt, resp. na trh neprichádzalo toľko striebra ako pri zlate. Môžeme teda len špekulovať a skôr pozorovať trh, či sa na fundamentoch niečo zmení. Keďže najbližší pravidelný komentár budem písať až 9.1.2017, sledujte facebook Viagold-u, kde hodím nejaký stručný update. V stredu ešte napíšem môj názor na ostatné dianie okolo údajnej manipulácie striebra a zlata pri fixácii cien – veľké odhalenie Deutshcebank. Potom sú už sviatky.

Výhľad

Idú sviatky. Minulý rok sme pri nízkej likvidite na trhu, zažili dno na zlate i striebre. Je dosť možné, že sa to zopakuje. Má ako. Oba drahé kovy vykazujú ešte potenciál poklesu; striebro klasicky viac a zlato menej. Nečudoval by som sa pri striebre ešte nižším cenám pod 16 USD a v okolí 15,5 USD. Zlato by sa mohlo udržať na súčasných cenových úrovniach, resp. mierne klesnúť – trh na zlate je totiž vyrovnanejší.

Viagold je i na Facebooku. Staňte sa fanúšikom a sledujte najzaujímavejšie správy, ktoré sa týkajú zlata a striebra.

Vývoj cien drahých kovov

ceny_zlato_striebro_51_16 striebro_51_16 zlato_51_16

Zdroj: kitco.com, viagold.sk

Matúš Pošvanc, viagold.sk

Cena zlata nie je dnes určovaná fyzickým trhom. Alebo je?

Jednou z tém, ktoré sa v komunite ľudí so záujmom o zlato často objavuje, je téma toho, že cena zlata nie je určovaná na fyzickom trhu. Fyzický trh si môžeme predstaviť tak, že si kupujete priamo fyzickú tehlu a dáte ju do sejfu. Nepáči sa im, že cena je určovaná na trhu s tzv. „derivátmi“; papierovom, kontraktovom trhu, či trhu so syntetickým zlatom – to sú rôzne názvy pre potvrdenky k zlatu, resp. pre rôzne formy obchodných nástrojov. Ako to teda je?

Trh s fyzickým zlatom je malý

To je jednoznačná skutočnosť. Pekne je to vidieť na tejto infografike:

size_of_derivate_market

zdroj: http://goldsilverworlds.com/physical-market/how-much-paper-gold-is-being-traded-daily/

Ako je vidno, podľa daných odhadov sa na fyzickom trhu obchoduje približne 10,5 tony, t.j. 2625 ton ročne (cca. 250 pracovných dní) a na trhu s derivátmi sa obchoduje denne skoro 3248 ton, t.j. 812 tis ton ročne. Už z uvedeného je jasné, že zlato sa na oboch trhoch dostáva z rúk do rúk a to viac krát do roka. Na svete totižto je len cca. 180 tis. ton zlata.

Papierový trh zároveň vznikol práve pre to, aby bolo obchodovanie praktickejšie. Inými slovami sa daného pomeru netreba obávať. Čím viac je zároveň nejaká komodita obchodovaná, tým nižšia je pravdepodobnosť toho, že je zle ocenená. Myslíte si, že ak by sa obchodovalo len na fyzickom trhu, bolo by hľadanie správnej ceny presnejšie?

Určuje sa cena na derivátovom alebo fyzickom trhu?

Mnohých odpoveď prekvapí, ale na oboch. Oba so sebou súvisia. Ceny nemôžu byť na nich vzájomne od seba odtrhnuté dlhodobo; krátkodobo áno. Prečo krátkodobo áno a dlhodobo nie? Lebo existuje fenomén, ktorý sa nazýva arbitráž. Krátkodobé diskrepancie – napr. príliš nízka cena na papierovom trhu, oproti fyzickému trhu, je príležitosť, ktorú ktokoľvek využije a na rozdiele zarobí. Z dlhodobého hľadiska je táto pravdepodobnosť nulová. Samozrejme určité menšie odchýlky môžu existovať aj dlhodobo, avšak to vyplýva z rôznych druhov nákladov, ktoré sú s danými trhmi a nákladmi arbitráže medzi nimi, spojené. Arbitráž medzi rôznymi trhmi je dnes možné realizovať nielen v jednej krajine, ale i celosvetovo. Len pripomínam, že o argumente, že sa na derivátovom trh neobchodujú veľké objemy nekrytých kontraktov, ktorými rôzni komentátori strašia, sme už písali.

Na ukážku súvislosti trhov a využitia arbitráže je možné použiť príklad zákazu priameho predaja na krátko 799 finančných inštitúcií (18.9.2008), pričom bol daný zákaz irelevantný, lebo sa využili na obchodovanie trhy futres a iných derivátov súvisiacich s danými inštitúciami.

Ktoré z trhov sú však dominantné?

To je rovnako zaujímavá otázka. Na ňu sa snažili nájsť odpoveď dve štúdie, ktoré skúmali trhy v Číne a v Indii. Výsledok? V Indii je dominantnejší spotový trh (ceny z neho sa používajú na aktuálne vysporiadanie kontraktov, nákup/predaj fyzickej komodity) a v Číne zas tzv. „futures“ trh. To je inak zaujímavé zistenie, pretože veľké množstvo priaznivcov zlata si myslí, že dominantný trh v Číne je fyzický trh.

Obe štúdie konštatujú, že dominancia toho ktorého trhu závisí aj od hodiny, v ktorej obchodovanie prebieha, či správ, ktoré na trh prichádzajú. Zároveň je dominancia rozdielu skôr tesná, ako výrazná; napr. v Číne je futures dominantnejší v pomere 55,33% vs. 44,17 %, pričom v noci je to 64,19% vs. 35,81% (v noci zjavne obchodujú roboty).

To podporuje i naše tvrdenie o fungovaní arbitráže medzi rôznymi trhmi, regiónmi, trhovými miestami i tzv. HUBmi (miestami, kadiaľ kov tečie na trhy ku konečným vlastníkom). Viac o fungovaní trhov so zlatom a striebrom je možné nájsť v mojej knihe „Mrcha“ zlato.

Na tému manipulácie pripravujem väčšiu sériu článkov, keďže sa správy o manipulácií cien kadečoho, nielen striebra, začínajú intenzívnejšie diskutovať a objavovať.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.

Rezervy padnúť má stále zlato i striebro.

Tento týždeň len stručný komentár. Moc nestíham a ešte si aj chrípka vyberá svoju daň. Takže, aby sme nezabudli, kde sa trh nachádza pred rozhodnutím FEDu.

Dianie na trhu

Predminulý týždeň sme písali, že oba drahé kovy majú kam padnúť. Minulý týždeň zlato klesalo. Striebro rástlo. Niežeby sa na striebre nejako zmenili fundamenty. Skôr si myslím, že rovnako podlieha eufórií okolo Trumpa, ktorý má zabezpečiť rast ekonomiky. A keďže je striebro aj priemyselný kov, špekulanti uvažujú asi týmto spôsobom.

Čo sa však na trhu dialo z hľadiska dopytu a ponuky kovov u veľkých hráčov na trhu? Zlato pri miernom poklese ceny nezaznamenávalo zmenu trendu. Buď sa znížil dopyt po fyzickom kove, alebo nižšie ceny niektorých sklamali a tak predávali zlato a investovali niekam inam – možno do akcií. Skôr sa prikláňam k druhej možnosti. Striebro pri náraste cien rovnako nezaznamenávalo výraznú zmenu fundamentov. Môžeme však povedať, že dopyt po ňom sa relatívne zvýšil. Aj keď optimista by som nebol. Striebro je rovnako ako zlato prekúpené.

Výhľad

Po minulom týždni sa toho veľa nezmenilo. Uvidíme, či je na zlate už zakomponované potenciálne zvýšenie úrokových mier FEDom. Myslím, že FED nakoniec k tomuto kroku pristúpi. Sám som zvedavý, ako rozhodnutie vyhodnotia špekulanti. Z dnešnej perspektívy má zlato kam padnúť aj nebyť rozhodnutia FEDu. O striebre sa to platí dvojnásobne a z hľadiska dneška sa dá uvažovať stále o cenách pod 16 USD.

Zlato a striebro pozerá stále dole.

Pravidelná analýza vývoja fundamentov zlata a striebra z hľadiska dopytu a ponuky hlavných hráčov – veľkých bánk a inštitucionálnych investorov.

Ceny na trhu

Hneď z kraja minulého týždňa zlato stúplo k 1195 USD. Avšak neudržalo sa dlho. Počas týždňa kleslo až niekde k 1165 USD. Striebro sa minulý týždeň pohybovalo v rozmedzí od 18,8 USD do 16,3 USD. Cena zlata nakoniec uzavrela koncom minulého týždňa na úrovni 1177,1 USD, čo bolo o 6,5 USD menej ako predminulý týždeň. Cena striebra bola na úrovni 16,72 USD, čo bolo nakoniec o 21 centov viac ako predminulý týždňom. Pomer cien zlata a striebra týmto stúpol na úroveň 1 ku 70,4 čo znamená, že striebru sa minulý týždeň darilo relatívne viac ako zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) bol na úrovni 183,39 a stúpol. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 72,3 a rovnako stúpol.

Dianie na trhu

Minulý týždeň sme hovorili, že by špekulanti mohli skúšať poslať cenu zlata nižšie vzhľadom na očakávané zvýšenie úrokových mier americkým FEDom. Trh so zlatom bol relatívne vyrovnaný a skôr bolo treba počkať na cenový pohyb. Zlato do stredy stúpalo a s rastom cien sme nevideli žiaden stres na trhu. Po poklese sa zároveň fundamenty posilňovali – rástol dopyt. Striebro reagovalo rovnako ako zlato.

Ako sme teda na tom po týždni? Cena zlata je mierne dole. Striebro stúplo. Ako sa zmenil dopyt a ponuka? V princípe sme stále na tej istej úrovni, ako sme boli predminulý týždeň. Zlato je stále v miernom contangu. Striebro rovnako, len vo vyššom. Pre porovnanie je daná situácia približne polovičná oproti tomu, čo sme videli na trhu pred pádom cien z hranice 1300 USD.

Výhľad

Rád by som potešil tých, ktorí čakajú, že sa ceny konečne odlepia do dna. Raz určite. Avšak teraz môžeme len opätovne konštatovať, že z hľadiska dopytu a ponuky, je dnes stále kde padnúť. Ako sa rozhodne FED, budeme vedieť až ďalší týždeň. Stále sme preto v stave, že sa dá očakávať skôr pokles ceny zlata ako jeho rast. Striebro je na tom veľmi podobne, pričom by som sa stále nečudoval, ak by kleslo pod 16 USD. Je na to nastavené. Čo však urobia špekulanti, je otázne. Ak posunú cenu niekam výrazne (nižšie alebo vyššie), nás bude skôr zaujímať, ako budú na to reagovať market makri.

Viagold je i na Facebooku. Staňte sa fanúšikom a sledujte najzaujímavejšie správy, ktoré sa týkajú zlata a striebra.

1_ceny_49_16

Zdroj: kitco.com, viagold.sk

Matúš Pošvanc, viagold.sk