Mesačné archívy: november 2016

Fyzický trh a „papierový“ trh drahých kovov – 2. časť

Existujú dva argumenty o manipulácií drahých kovov, ktoré sa používajú častejšie ako iné. Prvým je, že bullion banky vydávajú nekryté kontrakty – papierové, syntetické zlato (striebro), ktorým manipulujú cenu dole. Druhým je, že obchodujú s kovom, ktorý im nepatrí. Ako to teda je?

Čo hovorí teória

Bullion banky (JPM, HSBC a pod.) vytvoria nekryté futures kontrakty – bez akéhokoľvek podkladového aktíva – fyzického zlata / striebra. Koľko len chcú. Keďže si ich vedia vytvoriť koľko potrebujú, konšpirátor určite dodá, že ani veľa ani málo, aby neboli podozrivé, tlačia cenu dole prostredníctvom ich predaja na krátko (stávka na pokles ceny). Keď stlačia cenu, potom majú kúpiť už fyzický kov. Asi preto lebo vedia, že cena fyzického kovu musí nevyhnutne rásť – to je základná premisa manipulačných teórií.gold_bar

Nekryté kontrakty

Sú trhovou praktikou. Koľko ich však je? Existuje jeden spôsob overenia, či je na trhu veľa nekrytých kontaktov predávaných na krátko. Dá sa to raz mesačne pred tzv. „First Noticed Day“. Je to deň, kedy môže investor, ktorý kúpil kontrakt, požiadať o fyzické dodanie podkladovej komodity. V prípade, že by bolo na trhu signifikantné množstvo nekrytých kontraktov, bullion banky by sa vystavovali riziku dodania – pamätajme si, že teória hovorí, že kontrakty nie sú kryté. Museli by teda kontrakty blížiace sa k dodaniu kupovať späť a zbavovať sa tejto pozície. Čo by sa dialo? Na futures trhu by sa tlačila cena hore (kvôli dopytu zo strany bullion bánk) oproti spotovému trhu. Čo sa deje v skutočnosti? Zatiaľ presný opak. Musia to byť teda long-y (stávka na rast ceny), ktorí predávajú a tlačia cenu futures, pred ich vypršaním, smerom k spotovej cene. Nikto netvrdí, že v budúcnosti to nebude inak, ale dnešná realita je takáto.

Pochybné krytie kontraktov

Ak už manipulační teoretici pristúpia k tomu, že nekrytých kontraktov nie je na trhu signifikantné množstvo, existuje pre nich ešte jeden problém. Kontrakty majú byť údajne kryté zlatom, ktoré bankám nepatrí. Tu sa však dostávame aj na hranicu práva. Banky nejaké zlato vlastnia a to určite používajú. Nevidím problém ani keď si požičiavajú zlato od klientov. Banky za to platia.

Otázka je, či nepoužívajú zlato banky klientov nevedomky, ergo protiprávne. Tu záleží od obchodných podmienok „zlatých“ produktov, ktoré klienti bánk kupujú a od ich podmienok. Opätovne sa nedá tvrdiť, že banky porušujú pravidlá. Produkty totiž môžu fungovať ako bankové účty – banka so zverenými zdrojmi operuje. Rovnako ako keď dnes uložíte svoju hotovosť do banky. Netvárme sa, že o tom nikto nevie. Samozrejme, ak by nejaká veľká banka nedokázala uspokojiť „run“ na uložené zlato, je pokojne možné, že sa pár „vykukov“ ozve, že o ničom nevedeli. Výška pravdepodobnosti? Na prekvapenie nízka. Oproti súčasnému fiat bankovému systému sa totiž požičanie zlata realizuje na krátku dobu – drvivá väčšina kontraktov je totiž vytváraná na 3 až 6 mesačné obdobie.

Trh funguje inak, ako tvrdia manipulačné teórie. Zatiaľ. Za poklesom cien zlata a striebra od roku 2012 stál nižší dopyt, nie manipulácia. Vlastniť zlato a striebro znamená porozumieť dynamike jeho trhov. Veľa (nie všetko) nájdete v mojej knižke „Mrcha“ zlato.

Zlato a striebro – stále je kam padnúť.

Pravidelná analýza vývoja fundamentov zlata a striebra z hľadiska dopytu a ponuky hlavných hráčov – veľkých bánk a inštitucionálnych investorov.

Ceny na trhu

Minulý týždeň bol veľmi podobný, ako ten predchádzajúci. V stredu sa ceny zlata a striebra prepadli. Dovtedy si len tak kĺzali. Pri zlate bol pokles z 1210 USD až na 1184 USD. Striebro padlo zo 16,6 USD na 16,2 USD. Do konca týždňa sme videli už len dozvuky, hlavne preto, že v USA boli prázdniny – Deň vďakyvzdania.

Cena zlata nakoniec uzavrela koncom minulého týždňa na úrovni 1183,6 USD, čo bolo o 23,8 USD menej ako predminulý týždeň. Cena striebra bola na úrovni 16,51 USD, čo bolo nakoniec len o 4 centy menej ako predminulý týždňom. Pomer cien zlata a striebra týmto mierne stúpol na úroveň 1 ku 71,69 čo znamená, že striebru sa minulý týždeň darilo relatívne viac ako zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) bol na úrovni 175,76 a klesol. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 79,13 a rovnako mierne klesol.

Dianie na trhu

Mali sme ďalší pokles cien. A výrazný. Dokonca sme sa pri zlate dostali pod 1200 USD. V stredu, keď bol prepad cien sme videli na chvíľu i výrazný stres na trhu. To sa markat makeri snažili opätovne získať kontrolu nad trhom. Špekulanti predávali o stošesť. Na trhu sme vtedy videli pri zlate až 0,9 % backwardáciu; striebro bolo viac v pohode. Trhy sa však následne upokojili a market makri opätovne na trhoch vytvárali rovnováhu. To, čo vytvára nejasnosti okolo súčasného diania, sú skôr sviatky a ich obmedzená trhová aktivita. To značne minulý týždeň skresľovalo.

Každopádne po poklese cien, ako na zlate, tak i na striebre sme na konci týždňa nezaznamenávali extrémny stres, ako to bolo pri poklese cien v stredu. Zlato bolo mierne prekúpené. Striebro rovnako. Hlavne pri kratších kontraktoch. Dlhšie vykazujú na striebre výrazné contango, ale pri zlate dva a pol násobne nižšie. Skúsme to dať do pomeru k cenovému vývoju. Zlato oslabilo a na konci týždňa bolo dole, pričom sa už neprejavoval stres na trhu a trh bol mierne prekúpený. Striebro sa mierne vrátilo vyššie, pričom bol trh prekúpený. Inými slovami cenové úrovne zlata celkom odzrkadľujú normálny stav. Žiadny do neba volajúci neprirodzený pokles cien. Striebra je pri danej cenovej úrovni na trhu relatívne dosť.

Výhľad

Keďže máme pri zlate relatívne vyrovnaný trh, je dosť komplikované povedať, čo sa udeje. Oba cenové smery sú v hre. V kontexte očakávaného zdvihnutia úrokových mier FEDom, by som to skôr videl na testovanie nižších cien. Uvidíme samozrejme, či sa FED nakoniec odhodlá. Každopádne bude zaujímavé sledovať, čo by akýkoľvek cenový pohyb (vyššie i nižšie) urobil s dopytom po zlate. Striebro sa pokojne môže ďalej prepadať; netreba sa čudovať ak by padlo pod 16 USD.

Viagold je i na Facebooku. Staňte sa fanúšikom

1_ceny_48_16 gold_48_16 silver_48_16

Zdroj: kitco.com, viagold.sk

Matúš Pošvanc, viagold.sk

Fyzický trh a „papierový“ trh drahých kovov – 1. časť

Nadšenci manipulačných teórií upozorňujú na významný rozdiel medzi týmito trhmi. Na jedom sa obchodujú reálne tehly. Na druhom tzv. „papierové“ kontrakty. Prvý z nich má byť plnohodnotný. Druhý ten „zlý“. Teória hovorí, že kontakty nie sú kryté a že si ich vedia tzv. bullion banky vytvoriť koľko len chcú a týmto spôsobom manipulujú ceny smerom dole. V prospech elít.

Čo na teóriách nesedí?

Prečo to elity robia. Jeden názor je, že kvôli tomu, že chcú nakúpiť ešte lacno. Lebo za chvíľu bude už zlato drahé. Problém je, že cena padala dlhodobo. Neboli elity spokojné s nižšou cenou? Musela byť ešte nižšia? Prečo nenakúpili hneď, keď chceli prepad ceny? Už tu je vidno sugescia argumentácie, že zlato musí ísť len hore a elitiy to vraj vedia. Realita po roku 2012 bola však úplne iná.

Papierový trh musí nevyhnutne skolabovať. Akonáhle sa dostatok hráčov rozhodne požiadať o dodávku zlata, tá sa neuskutoční. Nuž opätovne realita nás presvedčuje o niečom inom. Comex stále žije. Londýn rovnako. Protiargument je, že nikto nechce požiadať o dodávku, pretože všetci hrajú túto hru. Avšak ako veľmi je pravdepodobné, že by to v „džungli“ špekulantov nikto nevyskúšal, ak by bolo takto ľahké zarobiť a vyhnať ceny do nebies?

Samotné limity trhu so zlatom. Je síce pravda, že na trhu môžu vzniknúť tzv. nahé kontrakty (naked) a napr. do 6 % obchodov na COMEXe sa z času na čas vyskytujú aj kontrakty, ktoré nemajú prísne pravidlá. Systém je však „strážený“ nielen pravidlami, ale i samotným zlatom, ktorého nie je neobmedzené množstvo. Ak by aj chceli, banky si by si nemohli dovoliť vytvárať nekryté kontrakty donekonečna. Zlata je naozaj málo.

Nezažívame nedostatok zlata. Ak cena dlhodobo padá, prečo sa na trhu objavuje stále fyzické zlato? Nemalo by byť predsa práve prostredníctvom manipulácie skupované elitami? Prečo nezažívame nedostatok zlata? Realita ukazuje iné, ako by sme mali vidieť.

Čo na teóriách sedí?

Zlato nemôže mať hodnotu 10, 20 či 50 tis. USD za uncu. Akonáhle by zlato takto posilnilo, súčasný finančný systém by zažíval extrému mieru nedôvery. V záujme centrálnych bánk je, aby nebolo zlato v hľadáčiku obyvateľstva. Centrálne banky preto na tomto trhu pôsobia. A veľké banky sú ich sprostredkovatelia, za čo ich však obviňovať netreba. Oni nie sú iniciátori intervencií. Centrálne banky zároveň nepôsobia tak, ako si mnohí komentátori myslia, t.j. cez nekryté kontakty, skôr požičiavajú zlato. Kedy? Dá sa predpokladať, že skôr v časoch, kedy je trh napätý. Avšak nie je vylúčené, že i v časoch relatívneho pokoja.

Detailne o týchto témach píšem vo svojej knihe „Mrcha“ zlato. Netvrdím zároveň, že žiadna manipulácia neexistuje. Centrálne banky sú hlavnými podozrivými. Nie však bullion banky. Aspoň zatiaľ nie.

Zlato a striebro opätovne oslabili. A s nimi aj ich fundamenty.

Pravidelná analýza vývoja fundamentov zlata a striebra z hľadiska dopytu a ponuky hlavných hráčov – veľkých bánk a inštitucionálnych investorov.

Ceny na trhu

Do stredy minulého týždňa cena zlata toho moc nepredviedla. Štvrtok sa však cena nakoniec prepadla z 1226 USD až niekde k 1205 USD. Striebro bolo úplne iný príbeh. Už v pondelok sa prepadlo zo 17,30 USD až niekde k 16,7 USD. A rovnako ako zlato zažilo ďalší prepad vo štvrtok a piatok pod 16,5 USD.

Cena zlata nakoniec uzavrela koncom minulého týždňa na úrovni 1207,4 USD, čo bolo o 20,2 USD menej ako predminulý týždeň. Cena striebra bola na úrovni 16,55 USD, čo bolo o 81 centov menej ako predminulý týždňom. Pomer cien zlata a striebra týmto mierne klesol na úroveň 1 ku 72,95 čo znamená, že striebru sa minulý týždeň darilo relatívne menej ako zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) bol na úrovni 182,1 a stúpol. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 79,31 a rovnako mierne stúpol.

Dianie na trhu

Na trhu minulý týždeň pravdepodobne ešte doznieval efekt Trumpa, kedy trhy veria, že sa tomuto prezidentovi podarí pozviechať americkú ekonomiku. Moc by som sa osobne na to netešil, rovnako ako by som sa na to netešil pri Clintonovej. Ale to je už iný príbeh.

Nešpekulujme a pozrime sa ako sa vyvíjali fundamenty na trhu. Prečo ich sledujeme a ako fungujú, sa dá dočítať v knihe „Mrcha“ zlato. Minulý týždeň som písal, že na trhu sa prejavoval nedostatok zlata a na kratšie obdobie i nedostatok striebra. Ceny však aj naďalej klesali. Dokonca pri striebre sa objavila cena pod 17 USD, o ktorej som špekuloval pred 3-4 týždňami, keď bol trh so striebrom výrazne prekúpený. Minulý týždeň som svoj komentár ukončil nasledovne: „Dnes sa ukazuje, že sa zlatu hodí viac vyššia cena v dolároch. Striebro je na tom ešte komplikovanejšie. Z krátkodobého hľadiska vidíme vysoký dopyt po fyzickom striebre. Ten sa však už neprejavuje dlhodobejšie. Neostáva iné ako počkať, čo sa bude na trhu diať.“

Treba povedať, že tak ako bol trh pred-minulý týždeň v strese, tak sa situácia počas minulého týždňa pomaly upokojovala. Na zlate sa síce sem tam stále ukazoval zvýšený dopyt (na trojmesačných kontraktoch sme boli veľmi blízko bakwardácie), avšak pri kontraktoch o jeden mesiac neskôr, sa trh dostával do slušného contanga. Rovnako to bolo pri striebre. S tým rozdielom, že sa pri viac klesajúcej cene striebra, vôbec nezvyšoval dopyt po sivom kove.

Čo sa teda dialo?

Pozrime sa na situáciu z dlhšieho obdobia. Cena na spote bola pred dvoma týždňami niekde okolo 1300 USD a na 3 a 4 mesačných futures o niečo vyššia. Trh bol mierne prekúpený. Efekt Trumpa posunul cenu vyššie, ale vzápätí sa cena vrátila späť. Potom sa dialo nasledovné. Trh sa stával výrazne prekúpený pri cene okolo 1300 USD. Špekulanti sa začali masívne zbavovať dlhých kontraktov. Pravdepodobne vidia v Trumpovi záchrancu americkej ekonomiky a asi si myslia, že vyššia cena zlata nemá opodstatnenie. Market makri, ktorí zarábajú na rozdiele cien na spotovom a futures trhu to len využili. Predávali (vyskladňovali) fyzický kov, po ktorom bol dopyt na spote relatívne vyšší a nakupovali relatívne lacnejšie futres. Treba si zároveň uvedomiť, že market makri na situáciu len reagovali –  nastoľovali na trhu rovnováhu. Pri nižších cenách sa zároveň dopyt po fyzickom kove zvýšil. O tom sme vlastne písali minulý týždeň. Avšak nepretrval. Dokonca aj pri znižujúcej sa cene sme minulý týždeň zažívali postupne nižší dopyt, resp. na trh prúdil dostatok fyzického kovu. Čo robia dnes market makri? Nakupujú / požičiavajú si (resp. naskladňujú) fyzický kov (po ktorom je nižší dopyt) a vydávajú voči nemu kontrakty, po ktorých sa dopyt pomalinky zvyšuje. Opäť vyrovnávajú trh.

Výhľad

Znovu sa dostávame do situácie, kedy je hlavne na dlhších kontraktoch trh prekúpený – na zlate mierne (3 mesačné kontrakty cca 0,47% a 4 mesačné 0,9% p.a.) a na striebre výrazne (3 mesačné kontrakty 0,7 % a 5 mesačné 2 %). Na zlate môžeme skôr očakávať podobné cenové úrovne aké sú dnes, pokiaľ samozrejme špekulanti nevyskúšajú ešte nižšie ceny. Striebro sa pokojne môže ďalej prepadať. Keď som pred mesiacom písal, že pod 17 USD, tak v najbližšom období by som nebol prekvapený cenám pod 16 USD.

Viagold je i na Facebooku. Staňte sa fanúšikom

1_ceny_47_16 gold_47_16 silver_47_16

Zdroj: kitco.com, viagold.sk

Matúš Pošvanc, viagold.sk

CP-čkári by mohli platiť Bitcoinom

Predstavte si, jedného dňa si v električke zaplatíte  lístok Bitcoinom. Na prvé počutie smiešne, avšak opak je pravdou. V súčasnosti už nechýba veľa k tomu aby ste si v Bratislave v MHD mohli zaplatiť lístok Bitcoinom a dokonca by vás to vyšlo lacnejšie. Ale poďme pekne po poriadku.

Dopravný podnik môže nájsť dôvod k zavedeniu Bitcoinu vo svojom hospodárení. SMS lístky mali podiel na tržbách z lístkov v Dopravnom podniku v Bratislave (DPB) 10,85% v roku 2015. Celkovo tak utŕžil za lístky skoro 4,7 milióna eur. Na jednej strane porovnaní s ostatnými lístkami je to málo. Jednorazové cestovné lístky (JCL) tvoria skoro 37% a predplatné (PCL) viac ako polovicu. Na strane druhej, čo je aj podstatnejšie pre DPB, má s nimi najväčšie náklady. Celkovo náklady na prevádzku SMS lístkov tvorili niečo cez 1 milión eur. To znamená, že v roku 2015 z tržieb za SMS lístky zaplatil 21,5% externej firme za ich prevádzkovanie.

To je oveľa viac v porovnaní s ostatnými typmi cestovných lístkov. Náklady v spojitosti s prevádzkou ostatných typov platenia sú okolo 6% z obratu. Z tohto pohľadu je pre DPB lepšie SMS lístky odsunúť na tretiu koľaj, a teda viacej tlačiť na predávanie JCL či PCL. Avšak rovnako ich môže úplne zrušiť a využiť niečo efektívnejšie.elektricka

A tu je práve miesto pre Bitcoin. Spomínaný start-up už na tom začal pracovať, pričom vyvinul aplikáciu cez ktorú by to celé fungovalo. Zaviesť možnosť platby pomocou Bitcoinu alebo aj iných virtuálnych mien by zabralo v samotnom DPB len pár dní. Spomínaný start-up by potom fungoval ako prevádzkovateľ systému. Platby by zhromažďoval na jednom účte, pričom zamenené peniaze by start-up posielal v eurách  na bankový účet dopravného podniku. Start-up rovnako avizoval, že už vytvoril aj jednoduchý systém na overovanie platieb zo strany revízorov, ktorý by si do svojich zariadení mohli stiahnuť prebehnuté platby.

Samotná prevádzka systému by bola podstatne lacnejšia a jednoduchšia či už pre DPB alebo cestujúceho. Stačí si predstaviť turistu, ktorý by nemusel riešiť hotovosť a štíkanie cestovných lístkov alebo SMS-ky. Jednoducho by stačilo, že má peňaženku s Bitcoinami, následná platba by už bola pre neho brnkačka. V súčasnosti keď už každý vlastní mobilný telefón je vytvorenie si Bitcoin peňaženky záležitosťou pár minút aj s ľahkým naštudovaním.

Nehovoriac o bezpečnosti samotného systému. Na jednej strane máte virtuálne meny, ktoré stoja na technológii, ktorú by nevedel nikto obísť a falšovať platby. To znamená, že systém nebol doteraz úspešne napadnutý a technologicky to ani možné nie je. Na strane druhej máte drahé SMS-lístky, ktoré sú často falšované a vždy sa nájde niekto kto tento systém dokáže obísť a určitým spôsobom zneužiť vo svoj prospech. To samozrejme DPB prináša ďalšie náklady, pričom o nich ani len netuší.

Napriek spomínaným výhodám a ušetreným nákladom, je stále kľúčové ako sa k tomu mesto a DPB postavia. Hlavnou otázkou je, či je z ich strany vôľa zrušiť nahradiť a tým pádom neplatiť prevádzkovateľa, ktorý platby prevádzkuje. Ale radšej by DPB ušetril náklady na manažmente a uľahčil život sebe, ako aj cestujúcim. Okrem toho by takýto scenár pozitívne ovplyvnil vnímanie Bitcoinu na Slovensku. Kde zatiaľ máme len pár spoločností, ktoré Bitcoin akceptujú. Avšak vždy je to len súkromná sféra. Vo verejnej sfére zatiaľ zdochol pes a Bitcoin a jeho potenciál vôbec neriešia.

Martin Lindák, prebraté z hayek.sk