Mesačné archívy: apríl 2015

Boja sa predajcovia drahých kovov budúcich dodávok zlata?

Ťažko povedať. Avšak minulý týždeň prebehla médiami zaujímavá informácia. Indický miliardár Rajesh Mehta, ktorý je majiteľom retailového obchodu so zlatom v Indii, uvažuje o kúpe banských projektov. Ročne spotrebuje jeho spoločnosť okolo 140 ton zlata. Zároveň sa stáva raritou na trhu so zlatom, keď vlastní nielen obchody so zlatými šperkami, ale vertikálne rozširuje svoje pôsobenie i do ťažby kovov. Mehta má záujem o kúpu austrálskych banských projektov. Nie je sa zároveň čo čudovať, že sa rozhodol pre Austráliu, kde je pozitívne naladená legislatíva voči ťažbe drahých kovov. Treba povedať, že tento projekt, kedy konečný predajca vstupuje do ťažobného priemyslu, je ojedinelý.

india_pasovanie Zabezpečuje si týmto krokom istotu v dodávkach kovu, v ktorej vidí riziko alebo sa snaží o dosiahnutie nižších marží pri predaji drahých kovov? Obe možnosti dávajú zmysel. Prvá by indikovala elimináciu potenciálneho rizika spojeného s fyzickou dodávkou drahých kovov a s ich všeobecným nedostatkom na trhu v budúcnosti. Druhá možnosť zas odkazuje na vyššiu cenovú senzibilitu hlavne indických konzumentov voči zlatu a problémoch s dopytom po zlate v Indii a zároveň negatívnej politike tamojšej vlády voči zlatu (clá a administratívne regulácie spojené s dovozom zlata).

Každopádne druhý ázijský hráč so zlatom v tom má zatiaľ jasno. Ďalší týždeň a ďalšie výrazné výbery zlata zo Šanghajskej burzy. V týždni od 23 do 27. marca to bolo 46 ton a od začiatku roka bol výber z burzy vo výške 607 ton, čo je o 9 % viac ako v roku 2014 a 33 % viac ako v roku 2013. A ak bude tento trend pokračovať, máme tu ďalší rekordný rok dopytu po zlate zo strany Číny. Výbery zlata zo Šanghajskej burzy pravdepodobne najvernejšie indikujú skutočný dopyt Číny po zlate, vzhľadom na fakt, že všetko importované zlato vstupujúce do Číny musí (zatiaľ) 15 importujúcich bánk prehnať práve cez túto burzu, ktorá garantuje štandardizáciu zlatých tehál a produktov v krajine. Tento dopyt zároveň nezobrazuje nákupy zlata zo strany Čínskej centrálnej banky, ktoré sa pravdepodobne dejú takpovediac za zavretými dverami.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Riziká poklesli a drahé kovy klesali tiež

Ešte v nedeľu ráno na ázijských trhoch zlato i striebro výrazne rástlo. Zlato sa v pondelok dostalo nad 1220 USD a striebro atakovalo 17,3 USD. Tieto hranice drahé kovy neudržali, avšak zlato sa až do stredy držalo nad 1200 USD. Striebru sa však nad 17 USD nepodarilo udržať ani v pondelok a obchodovalo sa okolo 16,8 a nakoniec v stredu kleslo k 16,5 USD. V stredu sme zároveň videli postupný pokles oboch drahých kovov. Štvrtkové obchodovanie posunulo zlato už pod 1200 USD a striebro nakoniec až pod 16,2 USD. Piatkové obchodovanie bolo nakoniec celkom pozitívne.

Cena zlata uzavrela na úrovni 1207,3 USD, čo bolo o 5,3 USD viac ako minulý piatok. Cena striebra uzavrela na úrovni 16,48 USD, čo bolo o 0,27 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 73,26 čo znamená, že tento týždeň sa omnoho viac darilo zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 171,18 XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 69,27.

Ešte v nedeľu v noci, resp. skoro ráno na ázijských trhoch drahé kovy zakomponovali negatívne piatkové údaje z amerického trhu práce, kedy sa ekonomike USA podarilo vytvoriť len 126 tis. Pracovných miest, oproti očakávaniam nad 200 tis.. Minulý piatok bola burza zavretá a tak sa to na cene prejavilo až v pondelok. Postupom času však eufória na trhu vyprchala. Prispeli k tomu aj ďalšie údaje z trhu práce v USA v podobe relatívne nízkeho čísla žiadostí o podporu v nezamestnanosti. Rovnako zverejnený záznam z rokovania monetárnej komisie FEDu prispel k poklesu cien. No a nakoniec sa i Grécku zatiaľ podarilo naplniť svoje povinnosti splatenia časti dlhu MMF. Všetky obavy preto zmizli a na rad nastúpili špekulanti, ktorým sa opätovne podarilo dostať cenu zlata pod 1200 USD a striebro stlačili k 16,2 USD. Avšak v piatok sa nakoniec drahé kovy dostali do svojich prirodzenejších hraníc. Zatiaľ sa stále vracajú nakoniec k hranici 1200 – 1300 USD pri zlate a okolo 16 USD pri striebre. Dá sa teda povedať, že na trhu s drahými kovmi vládne stále rovnaká atmosféra. Zmeny trendu, akýmkoľvek smerom – dole, či hore – zatiaľ teda nie sú na programe dňa. Výrazný pokles by sa udiať zároveň asi nemal, keď zoberieme do úvahy naozaj kritickú a zatiaľ stále problematickú situáciu okolo Grécka. A tá ostane na programe dňa minimálne do konca tohto mesiaca. Na ostatných hriešnikov Eurozóny v podobe Španielska, Talianska a Portugalska, sa zatiaľ zabudlo, o čom svedčia ich nízke úrokové miery na vládnych dlhopisoch. Priestor pre drahé kovy je teda skôr v ich cenovom raste, avšak na výrazný rast by som zatiaľ nevsádzal.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_15_15 gold_15_15 silver_15_15

Zdroj: upner.com, kitco.com

Zažívame maximum ťažby zlata?

Podľa Goldman Sachs je to možné. Táto predikcia je spojená s cyklom ťažby zlata. Ten má v priemere 20 rokov. To znamená, že v roku 1995 sme mali jedny z najväčších objavov zásob zlata, ktoré od objavenia, cez získanie povolení, až po ťažbu, začínajú pomaly dochádzať. Po roku 1995 sme zažili výrazný pokles nových objavov rudy, ktorý bol mierne nahradený rastom v rokoch 2006 a 2007, avšak už nie v takej miere, ako v roku 1995. A netreba zabudnúť, že po roku 2008 sa hľadanie nových zásob prepadlo na minimá. miner

To znamená, že v roku 2015 sa vyťaží maximum možného zlata a po tomto roku by mal nastať pokles objemu novej ťažby. Ten nastane tak, či onak. A to aj v prípade výrazného vzostupu cien zlata. Rast cien by totižto len zabezpečil nové zdroje do hľadania nových zásob a trvalo by minimálne 2 – 5 rokov, kým by sa tieto zásoby začali ťažiť a dostali sa na trh. Stále však musíme mať na pamäti fakt, že samotná ťažba, ponuku zlata výrazne neovplyvní. Zlata je relatívne dosť – až 95 % všetkého dodnes vyťaženého zlata leží v trezoroch a tvorí potenciálny dopyt. Nová ťažba vo výške cca 2800 ton tvorí len 1,6 % celkovej potenciálnej ponuky zlata. Rozhodujúca je preto len jeho cena. Čím vyššia, tak tým samozrejme priláka aj viac nových investorov do novej ťažby.

O tom, že samotný ťažobný priemysel zatiaľ neuvažuje o výraznejšom raste cien drahých kovov svedčí i fakt rastu forward predajov drahých kovov ťažobnými spoločnosťami, ktorý minulý rok vzrástol o 103 ton, čo bol najväčší rast od roku 1999. Predaj vopred znamená ochranu ťažobnej spoločnosti pred výkyvmi cien danej komodity. V rokoch, keď ceny drahých kovov pravidelne rástli, sa tieto predaje využívali omnoho menej. Na raste cien vedeli totižto ťažobné spoločnosti zarobiť. GFMS a Societe Generale predpokladajú, že sa tento trend zatiaľ udrží.

A zaujímavosť na záver. Zásoby uskladneného zlata v americkom FEDe po prvý krát v tomto storočí klesli pod 6000 ton. Viac presnejšie, dnes FED ochraňuje vo svojich trezoroch 5989,5 tony zlata. Za prvé dva mesiace roku 2015 pokleslo množstvo zlata o 30 ton a pokiaľ sa tento trend potvrdí, bude to znamenať, že buď Bundesbanka alebo niektorá ďalšia centrálna banka postupne vyberá zlato z trezorov FEDu a transferuje ho späť domov. Trend treba sledovať z jediného dôvodu. Svedčí o vzájomnej dôvere centrálnych bánk medzi sebou.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Drahé kovy sa hľadajú

Prvé dva dni v týždni sa drahé kovy opätovne vybrali smerom nadol. Nebolo to však nič výnimočné. Zlato sa posunulo k hranici 1182 USD a striebro si to nasmerovalo k 16,7 USD. Celkom prirodzený menší pokles. V stredu prišla zmena. Zlato sa v priebehu pár hodín vyšplhalo skoro až k 1210 USD a striebro malo našliapnuté k 17,1 USD. Nakoniec však zlato uzavrelo len tesne nad 1200 USD a striebro nakoniec skončilo tesne pod 17 USD. Vo štvrtok sa špekulanti pokúsili dostať cenu zlata pod 1200. Nakoniec neuspeli a cena ostala nad touto hranicou. Striebro sa však potlačiť nadol nakoniec podarilo. Piatok bola burza zavretá.

Cena zlata teda vo štvrtok uzavrela na úrovni 1202 USD, čo bolo o skromných 3,6 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 16,75 USD, čo bolo o 0,22 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 71,76 čo znamená, že tento týždeň sa viac darilo zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 167,03 XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 67,96.

Zmenil sa už konečne trend na cene drahých kovov? Jednoduchá odpoveď znie – nie, nezmenil. Aspoň zatiaľ nie. Cenové pohyby sa opätovne dajú pripísať skôr špekulantom. Tento týždeň to boli reakcie na situáciu okolo Grécka a horšie ekonomické predpovede z USA. Grécko sa snaží stále upokojiť veriteľov, avšak s ich nápadmi, ako vyriešiť situáciu, to zatiaľ nevyzerá dobre. V princípe sa rozhodli zdaniť všetko, čo sa dá. Štrukturálne a radikálne reformy trhu práce, privatizácie, či otvorenia trhu zahraničnému kapitálu sa nekonajú. Dáta z USA zas naznačujú, že rast ekonomiky v prvom kvartáli bude len veľmi nízky, resp. žiadny. Na zvyšovanie sadzieb to teda z tohto hľadiska nevyzerá, už aj z hľadiska prepadu nových pracovných miest, ktoré dopadli pod očakávania. Súčasné fundamenty, v podobe dopytu po zlate, tlačia zatiaľ tento kov do hranice 1200 – 1300 USD. V rámci nej nezaznamenávame výraznejšie signály o nedostatku zlata (vo forme bakwardácie). Pri striebre je to hranica medzi 15 – 16 USD. Z fundamentálneho hľadiska hovoríme primárne o dopyte po drahých kovoch. A to z toho dôvodu, že ponuka novo vyťažených kovov nehrá až tak veľkú úlohu. Drahé kovy sú totižto jedinými komoditami, ktoré majú vysoké zásoby oproti novo vyťaženým dodávkam. Pri zlate tvorí napr. nová ponuka len niečo okolo 1,6 % celkového uskladneného a existujúceho zlata, ktoré je potenciálne pripravené uspokojiť dopyt – samozrejme len pri určitých cenách. Prekonať potom tieto cenové hranice vyššie, by chcelo zmenu prístupu západných investorov voči drahým kovom. Prekonať výraznejšie túto hranicu nižšie, by zas chcelo omnoho menší dopyt po fyzikom kove zo strany Ázie. Zatiaľ to však nevyzerá na to, že by sa začal realizovať niektorý z týchto scenárov. Zároveň treba pripustiť, že svet má dnes omnoho viac stavené na silnejší dolár a zdvihnutie základných úrokových mier FEDu, ako na rast cien drahých kovov.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_14_15 silver_14_15 gold_14_15

Zdroj: upner.com, kitco.com

Aké sú najväčšie mincovne sveta?

Dominujú hneď niektoré. Ale najväčšiu, čo sa týka objemu predaja, by ste si určite netipovali správne. Nie, nie je ňou americká US Mint. Je to naopak turecká Turkish Mint, ktorá produkuje turecké Ziynet-y, ktoré sa však väčšinou predávajú len v Turecku a tak o nich klasická verejnosť nevie.zineth_minca

Turecká mincovňa vyprodukovala od roku 2002 do 2008 v priemere až 49 ton zlatých mincí, oproti 17 tonám, ktoré vyprodukovala v priemere americká mincovňa. V roku 2008 ju americká mincovňa síce predbehla, ale už rok na to dominuje veľkosťou produkcie opäť turecká v objeme cca 57 ton ročne. Za týmito mincovňami nasledujú kanadská, austrálska a rakúska mincovňa.

Čínska šanghajská zlatá burza zaznamenala ďalší silný týždeň, kedy sa v období 10. týždňa výbery zlata pohybovali na úrovni 51 ton. Ako sme už písali minule, tieto výbery presnejšie identifikujú dopyt po zlate zo strany čínskej verejnosti. Do tohto dátumu bol celkový výber na úrovni 508 ton od začiatku roka. Čína tento týždeň rovnako oznámila, že umožní dovoz zlata do krajiny prostredníctvom ďalších spoločností. To je výrazný posun. Dnes môže do krajiny dovážať zlato v princípe len 15 bánk, ktoré majú licenciu od centrálnej banky. Zároveň určite nakupuje zlata i samotná centrálna banka. Zaujímavosťou je, že okrem šperkov a zlatých mincí – Čínska panda, nie je možné zlato z krajiny vyvážať. Čína sa týmto spôsobom snaží dostať nielen k väčšiemu podielu zlata, zároveň je to pravdepodobne i súčasť jej stratégie internacionalizácie jej meny.

Toto snaženie by mohlo tiež súvisieť so situáciou okolo zaradenia čínskeho juanu do koša mien SDR, ktorý spravuje MMF. Ak by sa to Číne podarilo, podľa niektorých analytikov, by musela mať minimálne 5 % ich rezerv v zlate. To by znamenalo, že by ich centrálna banka mala vlastniť aspoň 5000 ton zlata. Ak by sa táto informácia potvrdila, Čína by musela od roku 2009 do svojich trezorov pridať skoro 4000 ton zlata. Špekulácií okolo je veľa. Informácia by mohla mať zároveň zásadný vplyv na trh s drahými kovmi. Čína by sa tak stala v poradí druhým štátom s najväčšími zásobami zlata po USA a pred Nemeckom.

O tom, že sa na trhu so zlatom prejavuje silný dopyt po fyzickom kove zo strany Ázie, svedčia i dve ďalšie veci. Prvým je spomínaný vysoký dopyt po zlate z Číny. Avšak pri poklese cien sa vždy aktivizuje i India. Tá by mohla v marci doviesť až 150 ton zlata. Do konca minulého týždňa to bolo 130 ton. I to je dnes dôkaz toho, že cena pod 1200 USD na zlate dnes dlho nevydrží, pretože všetko pod túto cenu spúšťa nákupy z Indie a Číny. Pokiaľ bude tento dopyt existovať, ceny žltého kovu hlboko a dlhšie pod hranicu 1200 USD vidieť nebudeme.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc