Mesačné archívy: marec 2015

Drahé kovy sa opäť dostávajú do normálu

Zotrvačnosť v postupnom raste cien drahých bola prítomná i tento týždeň. Prvé tri dni drahé kovy postupne rástli. Zlato sa pomaly každý deň šplhalo vždy o 10 USD vyššie z 1180 USD na skoro 1200 USD. Striebro sa snažilo preskočiť zo 16,6 USD na 17,10, avšak nakoniec prvé tri dni hranicu 17 USD neudržalo. Štvrtok doobeda drahé kovy výrazne poskočili behom pár minút. Avšak daný skok dlho nevydržal a oba kovy v priebehu dňa ceny konsolidovali. Piatkové obchodovanie napokon drahé kovy neustáli nad 1200 USD, resp. 17 USD pre striebro.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1198,4 USD, čo bolo o rovných 16 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 16,97 USD, čo bolo o 0,24 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 70,62 čo znamená, že tento týždeň sa mierne viac darilo striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 166,22. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 67,73.

Začiatkom tohto týždňa doznievali ešte správy z minulotýždňového zasadnutia FEDu. Špekulanti zároveň stlačili ceny výrazne pod ich súčasné fundamenty a bolo prirodzené, že sa ceny postupne konsolidovali. Ako už píšeme dlhšie v dnešnej dobe zlatu svedčí hranica 1200 – 1300 USD. V rámci nej nezaznamenávame výraznejšie signály o nedostatku zlata (vo forme bakwardácie). Pri striebre je to hranica medzi 15 – 16 USD. Štvrtkový skok v cenách sa dá pripísať nestabilite na blízkom východe, kde Saudská Arábia podnikla vojenské operácie voči Jemenu. Ceny sa však nakoniec upokojili a postupne v priebehu dňa klesali, čo opätovne skôr znamená, že najprv úradovali špekulatívne nákupy. Striebro výraznejšie stúplo oproti zlatu už minulý týždeň na hranicu 1 ku 70, pričom sa už dlhšiu dobu pohybovalo skôr okolo hranice 1 ku 74. Osobne by som však stále nebol prekvapený, keby sme videli hranicu 1 ku 80. Hlavne, ak by prišiel nejaký ekonomický šok. Veľkí hráči na trhu zatiaľ predpovedajú zlatu rôzne scenáre. HSBC hovorí o rozmedzí 1120 – 1305 USD, pričom naopak SocGen predikuje ceny žltého kovy na úrovni 1050 USD do konca tohto roku. Ako vždy uvidíme. Faktom však zatiaľ ostáva to, že akákoľvek cena pod 1200 USD pre zlato, nie je dnes veľmi dlho udržateľná. Samozrejme sa to môže zmeniť. Avšak to by musel poklesnúť dopyt po fyzickom kove z východu (Čína, India). Ak by tento dopyt neexistoval, cena pod 1000 USD by bola na programe dňa.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_13_15 silver_13_15 gold_13_15

Zdroj: upner.com, kitco.com

Čína chce stále viac

Čínsky dopyt po zlate naozaj neutícha. Asi jedným z najlepších ukazovateľov toho, aký apetít majú Číňania po zlate zobrazujú výbery zlata zo šanghajskej burzy. V nich samozrejme nie sú započítané oficiálne nákupy Čínskej centrálnej banky. Jedná sa teda čisto o dopyt po zlate zo strany individuálnych a inštitucionálnych investorov. Do 6. marca vybrali klienti z burzy približne 456 ton zlata od začiatku roku. Ak bude tento trend pokračovať, môžeme povedať, že Čína tento rok spotrebuje viac ako 2000 ton zlata. cina_voja

Ak od celkovej ročnej produkcie odpočítame čínsku produkciu zlata vo výške cca 460 ton, tak Čína by mohla myť tento rok záujem o 70 – 75 % celkovej ročnej produkcie zlata v roku 2015. Podobne tomu bolo aj v roku 2014, aby sme si nemysleli, že sa teraz jedná o nejaký výnimočný rok.

Tento rok bude mať zároveň Čína primát v ťažbe zlata. Predpokladá sa, že vyťaží až 465 ton zlata, nasledovaná Ruskom 272 ton, Austráliou 269 ton, USA 200 ton a Peru 169 ton. Južná Afrika, kedysi jednotka v ťažbe zlata, je na šiestom mieste, nasledovaná Kanadou, Mexikom, Indonéziou a Ghanou.

V Indii majú asi podobných úradníkov ako na Slovensku. Ešte v pondelok večer poslala Indická centrálna banka usmernenie o zákaze dovozu zlata bankami na zlatnícke účely. Hneď v utorok však prišlo nové usmernenie, že to pondelňajšie neplatí a že banky môžu naďalej dovážať zlato pre zlatníkov bez obmedzení (teda okrem doteraz platných – 10 % clo, a princíp 80 % dovoz / 20 % povinný vývoz zlata). Aj z toho analytici vychádzajú, že dovoz zlata ostane v marci silný približne na úrovni 90 ton zlata. Vyzerá to, že India stále zápasí s otázkou toho, či zjednodušiť dovoz zlata do krajiny alebo nie.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Najviac zlata má stále USA

Podľa nedávno zverejnených údajov má stále najviac zlata USA a to až vo výške 8133 ton, nasledované Nemeckom 3384 ton, Talianskom 2451 ton, Francúzskom 2435 ton a Ruskom 1207 ton. Čína stále oficiálne zverejňuje údaj z roku 2009 vo výške 1054 ton, ale tomu už nikto neverí. Skôr sa čaká na to, kedy Čínska centrálna banka povie, koľko zlata od roku 2009 nakúpila. Málokoho by prekvapilo, ak by sa dostala na druhé miesto za USA. Slovensko je na 53 mieste a vlastní 31,7 ton zlata.

Podľa dobre informovaných zdrojov Venezuelská centrálna banka rokuje o vytvorení zlatého swapu s bankami z Wall Streat. Krajina zápasí s vysokou infláciou a úpadkom ekonomiky a zahraničné rezervy potrebuje ako soľ. Nemilá situácia pre túto krajinu. Padli ceny ropy a dokonca i ceny zlata, ktoré Venezuela tak demonštratívne doviezla pred pár rokmi do krajiny ešte za čias Cháveza. Udržať 2_gold_nugetsa pri moci však zjavne prezidentovi Madurovi stojí za akúkoľvek cenu. Každopádne po ich zlate (majú podľa oficiálnych zdrojov 367 ton) dopyt určite bude. Cena zlata je totižto v celku výhodná na nákup.

V Indii nie je len veľký dopyt po zlate. Ale i po striebre. Minulý rok doviezla India viac ako 6843 ton striebra pričom najväčšími exportérmi do Indie bola Čína, Taiwan, Veľká Británia, Nemecko ale i Rusko. Minulý týždeň sme písali, že Čína chce spustiť svoju vlastnú fixáciu ceny zlata v renminbi a podľa predstaviteľov Šanghajskej burzy to bude do konca tohto roku realitou. Daná fixácia nemá byť konkurenciou Londýna ale má byť v súlade s fixáciou LBMA v amerických dolároch. To, že sa Čína k tomuto kroku nakoniec uchýlila môže byť znakom toho, že majú problém s dodávkami fyzického kovu z Londýna, resp. ich môžu očakávať. Danú situáciu treba sledovať.

Možno perlička na záver. Kto by nechcel nájsť len tak 2 kg zlata? To sa podarilo austrálskemu hľadačovi zlata, ktorý našiel kompaktný nuget v neuveriteľnej hmotnosti 2 kg. Podobný objav sa uskutočnil len nedávno, kedy sa podarilo nájsť 5,5 kg nuget. Avšak najväčším nájdeným a zdokumentovaným by mal byť nuget v celkovej hmotnosti 72 kg z roku 1869 tiež z Austrálie.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Celý svet reagoval na FED. Drahé kovy neboli výnimkou

Prvé dva dni v týždni sme mohli hlavne na zlate vidieť pokusy dostať cenu na dlhšiu dobu pod 1150 USD. Podarilo sa to v utorok, avšak len mierne. Na striebre sa cena pohybovala od 15,5 do 15,6 USD s malým pokusom prelomiť 15,4 USD. V stredu sa však cena opätovne dostala vyššie, ako na zlate tak i na striebre. Zlato poskočilo na 1170 USD a striebro si to namierilo k 16 USD. Štvrtok žili ešte drahé kovy zo stredajšieho vzostupu. Piatkové obchodovanie bolo však nakoniec pre drahé kovy pozitívne.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1182,4 USD, čo bolo o 23,8 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 16,725 USD, čo bolo o 1,09 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 70,7 čo znamená, že tento týždeň sa výrazne darilo viac striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 169,82. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 69,27.

Špekulanti sa pokúšali začiatkom týždňa a to hlavne na zlate, dostať cenu pod 1150 USD. To sa im aj podarilo. Táto stratégia bola zameraná pravdepodobne na to, že ak by FED oznámil plán zvýšenia úrokových mier, mohla by sa cena posunúť ešte nižšie. V ostatnej dobe sme však svedkami bakwardácie na zlate vždy keď sa cena dostane pod úroveň 1200 USD. Vtedy v zvýšenej miere nakupuje fyzický kov východ (hlavne Čína) a nie je tomu inak ani dnes. Preto, ak by sa FED vyjadril jasnejšie ohľadne zvyšovania úrokových mier, je pravdepodobné, že by sa cena posunula nižšie, avšak na ako dlho je veľmi otázne. Ak by nízka cena prilákala kupcov fyzického kovu, čo je pravdepodobné, tak by sme dlho neklesali. Dnes je hlavne čínsky trh veľmi pozitívne nastavený na nákup zlata s cenou pod 1200 USD, kde sa dá odhadovať z fundamentálneho hľadiska i určité cenové dno. To síce špekulanti vedia prelomiť, avšak veľmi dlho sa pod 1200 USD zlato neohreje. No a vyzerá to, že striebro zas neunesie dlho ceny pod 15,5 USD.

FED však ako obyčajne zatočil všetkými trhmi. Podľa Goldman Sachs by sme zvýšenie úrokových mier nemali očakávať skôr ako v septembri. Podľa iných vôbec. Či sa FED k tomuto kroku naozaj nakoniec rozhodne uvidíme. Skôr sa prikláňam k názoru, že nie a to hlavne z dôvodu vysokých dlhov v ekonomike – či už verejných alebo súkromných. Uvidíme. Každopádne sme opätovne mohli zažiť, akú moc má dnes najdôležitejšia centrálna banka na svete. Na rozhodnutia FEDu čaká všetci a vyzerá to, ako za starých desivých socialistických čias, kedy rozhodnutie politbyra ovplyvňovali celý chod ekonomiky. Centrálne banky sú nástrojom štátu a centrálneho rozhodovania. Preto sa až tak netreba čudovať. Nežijeme vo voľnom trhu, ale vo vysoko regulovanom prostredí.

A na správy z FEDu reagovali i drahé kovy. Rastom. Avšak nie zásadným. Skôr sme videli určitú kapituláciu špekulantov, ktorí sa snažili dostať ceny pod 1150 USD na zlate a pod 15,5 USD pri striebre.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_12_15 silver_12_15 gold_12_15

Zdroj: upner.com, kitco.com

Čína plánuje fixáciu cien zlata v juane

Jedná sa o dlhšie medializovanú skutočnosť, že Čína chce rovnako ako Londýn stanovovať fixáciu ceny zlata – dva krát za deň a to v lokálnej mene. To by malo slúžiť hlavne lokálnym obchodníkom a ťažbárom zlata. Čína je totiž krajina, kde sa vyťaží najviac zlata na svete (cca 420 ton). Faktom však ostáva, že pokiaľ nie sú problémy s dovozom zlata do Číny, nemá moc fixácia ceny v juane zmysel. Preto treba brať zatiaľ tieto informácie s rezervou. Každopádne dopyt po zlate je v Číne stále vysoký, o čom svedčia i čísla z dovozu zlata do Hong Kongu (76 ton za február), avšak za adekvátnejší zdroj by som skôr považoval výbery zlata zo Šanghajskej burzy zlata (374 ton za prvých 6 týždňov roka 2015).zlato_cina

Údajne povedať Indovi, aby si nekupoval zlato, je ako Američana presvedčiť, aby nepil alkohol. India je druhým najväčším importérom zlata na svete v objeme od 800 do 1000 ton ročne. Je to zároveň len odhad, pretože vzhľadom na reštrikcie centrálnej banky na dovoz zlata, môžeme len predpokladať, koľko zlata sa dovezie do krajiny neoficiálnymi kanálmi. Centrálna banka minulý rok zároveň zmiernila reštrikcie na dovoz zlata v podobe schémy 80 % dovozu a 20 % vývozu, čo malo pozitívny vplyv na dovoz kovu.

Na západe zatiaľ nič nového. Dopyt po drahých kovoch je minimálny. Svedčia o tom štatistiky predaja drahých kovov z oficiálnych zdrojov. Americká mincovňa US Mint predala len 18 500 uncí zlata, čo je druhý najhorší výsledok za február od roku 2007. Podobne to bolo aj s predajom strieborných mincí, ktorých predaj za február oproti januáru 2015 padol o 45 % na úroveň 3,02 milióna uncí. Všetky fiat peniaze sú zjavne v akciových trhoch a o investície do drahých kovov je len minimálny záujem. Avšak to nie je nič nové od roku 2012. Podobnú situáciu zažíva i austrálska Perth Mint, ktorej sa rovnako prepadá predaj investičných produktov a dosahuje 10 mesačné minimá.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc