Mesačné archívy: február 2015

Chce svoje zlato späť aj Belgicko?

Aspoň to by sme mohli tvrdiť v pondelok, keď belgické noviny informovali o tom, že krajina chce doviesť 200 ton zlata z Veľkej Británie späť. Belgicko ešte v roku 1930 presunulo svoje zlaté rezervy do Anglicka zo strachu pred Nemeckom. Túto správu však hneď poprela Belgická centrálna banka. Jej hovorca dodal, že na skladovanie zlata je omnoho lepšie vybavený Londýn, ktorému platí Belgicko za skladovanie 250 000 eunational_bank_of belgiumro ročne.

Za to Nemci a Holanďania svoje zlato zo zámoria pomaly dovážajú. Jedinou otázkou, ktorá zatiaľ nesedí, je to, že tieto krajiny mali v roku 2014 doviesť z USA 207 ton zlata, pričom FED tvrdí, že z jeho zásob ubudlo len 176 ton, čo predstavuje rozdiel 31 ton. Sú dve základné možnosti, čo sa stalo. Jednou je, že FED urobil swap z inou bankou, ktorá dodala rozdiel Nemecku alebo Holandsku (napr. BIS) alebo nejaká banka vložila 31 ton zlata do FEDu – možno Ukrajina. Treťou nepravdepodobnou možnosťou je, že niektorá zo strán klame. Motivácie na to však neexistujú.

Nedávno sme spomínali problémy so stanovovaním fixácie cien na Londýnskom trhu. Do novej fixácie, ktorá by sa mala spustiť niekedy začiatkom mája, by sa mali po prvý krát zapojiť aj čínske banky. To je jedným zo znamení o tom, že Čína začína hrať reálnu úlohu na trhu so zlatom. Čo je však smutnejšie a neprispieva k transparentnosti trhu so zlatom je ukončenie zverejňovania Gold Forward rate, tzv. GOFO a to k 30. januáru 2015 po skoro 20 rokoch. Ako dôvod sa uvádza postupný pokles údajov, ktoré poskytovali tvorcovia fyzického trhu v Londýne. LBMA tvrdí, že tým, že zo systému odchádzajú Deutsche Bank a Société Générale, stráca kritickú masu, z ktorej by sa GOFO dala relevantne odvodzovať a počítať. GOFO nám vždy indikovala stres na fyzickom trhu, keď sa dostala do negatívneho pásma. Transparentnosť trhu so zlatom sa tým opätovne mierne zníži. Ostáva asi jediný ukazovateľ, ktorý nám následne bude indikovať dopyt po fyzickom kove – rozdiel cien medzi trhom futures a spotovým trhom. Ten ukazuje, či sa drahé kovy dostávajú do bakwardácie (spot je vyšší ako futures), ktorá by sa pri drahých kovoch nemala ukazovať. A dopĺňať to môžeme údajmi o dovozoch drahých kovoch (ktoré sú ale vždy s časovým odstupom), či nákupoch ETF fondov zameraných na drahé kovy.

Každopádne, dnes po fyzickom zlate veľký dopyt zo strany západných investorov nie je. Svedčí o tom aj predaj zlatých mincí cez US Mint, ktorý zaznamenal za január jeden z najhorších mesiacov od roku 2008, keď predala len 81 000 uncí zlata.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Aj drahé kovy čakajú na Grécko

Prvý februárový týždeň začal pre drahé kovy poklesom. V pondelok sa cena zlata pohybovala ešte okolo 1280 USD, avšak už v utorok sa prepadala o 20 USD. Striebro bolo na tom trochu inak. Aj keď najprv klesalo, v utorok sa mu neprimerane darilo a stúplo až k 17,7 USD. Špekulanti opäť úradovali. Avšak nakoniec sa striebro v priebehu prvých troch dní obchodovalo aj tak okolo 17,2 – 17,4 USD. Štvrtok bol pre oba drahé kovy negatívny. Zlato sa opätovne dostalo až k hranici 1255 USD. Striebro sa na chvíľku prepadlo pod 17 USD. Piatkové obchodovanie bolo priam neuveriteľné. Ceny padali voľným pádom ako z mrakodrapu.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1233,3 USD, čo bolo o 49,8 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 16,68 USD, čo bolo o 0,54 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 73,94 čo znamená, že tento týždeň sa darilo viac striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 192,86. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 76,92.

Zatiaľ to vyzerá, že si politici kupujú čas. Nemecko sa nedohodlo s Gréckom ani na tom, že či sa vôbec na niečom zhodli. Ostatné návštevy predstaviteľov Grécka, okrem ECB, ani moc podstatné neboli, resp. dnes sa aj tak rozhoduje v Nemecku a v ECB. ECB voči Grékom pritvrdila, keď zrušila výnimku pre grécke dlhopisy, ktoré od 11.2 už nebude brať ako kolaterál. Nech je ako chce, Grécko len tak nepustia a budú sa ho snažiť presvedčiť o prijatí podmienok veriteľov. Na radikálne kroky to bez ohľadu na medializované informácie zatiaľ nevyzerá. V súčasnosti sa však ani odchod Grécka z eurozóny vylúčiť nedá.

Ako si trhy zvykli na slovné prestrelky medzi Gréckom a jeho veriteľmi, drahé kovy sa opätovne dostali pod tlak a nie sú až tak pre investorov zaujímavé. Piatkový pokles bol spojený so zverejnením výsledkov z trhu práce v USA, ktoré dopadli nad očakávanie a nad očakávanie dopadli i revidované údaje z minulého roku. Trhy to nabudilo, úroky na amerických dlhopisoch opätovne stúpli a drahé kovy sa prepadli. Ako sme už avizovali spred dvoch týždňov zatiaľ sa nachádzame stále v rovnakom, už pomaly dvoj ročnom normále, kedy sa ceny drahých kovov pohybujú v princípe pri zlate od 1200 do 1300 USD a pri striebre od 16 do 17 USD, s krátkodobými výchylkami nad alebo pod túto úroveň.

Čo sa týka nejakej predikcie, tak pri striebre treba dodať, že ak striebro stúpne, tak je tlačené hore špekulatívnymi obchodmi. Ľudia sa v čase problémov viac uchyľujú totižto k zlatu, ako striebru – hlavne ak cítia krátkodobé problémy. Zlato by preto pokojne znieslo i ceny nad 1300 USD. Na striebro by som však moc nevsádzal. Vyzerá to, že ekonomická aktivita vo svete pomaly upadá a to nie sú dobré správy pre tento kov, ktorý je dnes vnímaný primárne z jeho priemyselného hľadiska. Zažiť cenu pod 15 USD by sa dalo pokojne očakávať.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_06_15 silver_06_15 gold_06_15

Zdroj: upner.com, kitco.com

Kto sa mýli – MMF alebo Holandská centrálna banka?

V médiách prebehla v pondelok informácia, že Holandsko po prvý krát od roku 2008 zvýšilo svoje oficiálne rezervy zlata o 300 tisíc uncí. Informáciu zverejnil Medzinárodný menový fond. Deň na to, tieto správy poprela samotná Holandská centrálna banka. Kto vie, čo sa stalo. Asi nejaký stážista zle napísal tlačovú správu MMF.mmf_imf

Sledovať vyjadrenia veľkých bánk o cene zlata má vždy zmysel. Sú to tvorcovia trhu a od nich veľa krát závisí, kam sa ceny pohnú. Podľa Goldman Sachs sú na vine centrálne banky, prečo banka nemôže ďalej predpovedať nízke ceny zlata z krátkodobého hľadiska. Z dlhodobého hľadiska 2 rokov však vidí cenu zlata stále na 1000 USD. V kontexte ceny však vyhlásil celkom zaujímavú poznámku investor Jeff Gundlach. Zlato totižto neprináša žiaden úrok a preto ho napr. Waren Buffet nepreferuje a radšej drží vládne dlhopisy. Avšak čoraz viac sa dostávame do stavu, keď majú vládne dlhopisy kľúčových krajín negatívnu úrokovú mieru. Inými slovami investori platia za ich držbu. Zlato prináša nulový úrok. Avšak nula je v tomto prípade viac, ako mínusová úroková miera. Nuž, daná poznámka určite stojí za zamyslenie.

Nemecký finančný regulátor nenašiel žiadne dôkazy o tom, že by niektoré banky manipulovali s cenou zlata. Ako sme písali banky údajne konali vo svoj prospech a nie v prospech klientov pri procese určovania fixingu cien. Každopádne sa na nič neprišlo. Ak by sa však aj našli nejaké dôkazy, tie nie sú tou manipuláciou cien zlata, o ktorej sníva blogosféra.

Celková ťažba zlata sa v roku 2014 opätovne zvýšila. A to na úroveň 3109 ton, resp. stúpla o 2 % oproti roku 2013. A to sa cena tejto komodity prepadla o viac ako 30 % od jej vrcholu v roku 2011. Nízke úrokové miery centrálnych bánk umožňujú mnohým ťažiarom prežívať aj obdobie, kedy im klesá cena ťaženej komodity. Každopádne nie je táto správa z fundamentálneho hľadiska pre zlato až tak podstatná. A to z toho dôvodu, že väčšina dodnes vyťaženého zlata leží niekde v sejfoch a slúži ako potenciálna ponuka pri relevantnej cene. Inými slovami sa k celkovým zásobám zlata pridalo niečo cez 1,7 % zlata.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Drahé kovy sa nakoniec udržali

Ceny

Tak ako minulý týždeň cena drahých kovov rástla, tak tento týždeň padala. Tak by sa dali zhrnúť ostatné dva týždne na tomto trhu. Pokles cien začal hneď v pondelok, keď zlato kleslo k 1280 USD a striebro sa prepadlo pod 18 USD. V utorok síce drahé kovy mierne posilnili, ale už štvrtok dosali priamu ranu. Zlato sa prepadlo až k hranici 1260 USD a striebro kleslo opätovne pod 17 USD. Piatkové obchodovanie bolo napokon pozitívne, ale až od 10,00 hod. v New Yorku a drahé kovy opätovne rástli.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1283,1 USD, čo bolo len o 2,8 USD viac ako minulý týždeň, keď piatkové obchodovanie vymazalo pokles ceny cez týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 17,22 USD, čo bolo o 0,56 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol opäť na úrovni 74,51 čo znamená, že tento týždeň sa darilo výrazne viac zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 201,82. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 79,4.

Trhy

Naplnil sa scenár, o ktorom sme hovorili minulý týždeň. Zatiaľ sa na trhu s drahými kovmi nič nemení. Striebro bolo pre týždňom tlačené hore špekulantmi. Pomer cien sa opätovne vrátil na hranicu nad 1 ku 74, kam patrí a určite môže byť aj vyšší – hranicu 1 ku 80 by som nepodceňoval. Striebro je inými slovami stále vysoko a jeho cena by pokojne mohla byť pod 16 USD, pri súčasných cenách zlata.

Či bola vytlačená cena zlata špekulantmi minulý týždeň, nie je isté. Ako som písal, s rastúcou cenou sa zvyšoval aj dopyt po fyzickom zlate, čo sme nevideli už dávno. Avšak dopyt sa zastavil ešte koncom minulého týždňa a tento týždeň, nebol iný. To pravdepodobne stálo napokon aj za poklesom cien žltého kovu. Rast cien koncom týždňa opätovne súvisel s Gréckom.

Predikcia

Trh sleduje dianie okolo tejto krajiny veľmi pozorne. A situácia stále nie je úplne jasná, keďže síce vyhrala radikálna ľavica, ale má tak protichodné plány, že investori zatiaľ čakajú. Program odpisu dlhov zatiaľ na programe nie je, aj keď Grécko dlh určite nesplatí a raz ho odpísať bude musieť. Stratu utrpia hlavne daňoví poplatníci eurozóny. Áno, aj my. S odpismi dlhov by sa rátať malo. Avšak Grécko má iné šialené plány, ktoré v princípe hovoria o jednom – odpustite nám dlhy, aby sme si mohli na naše politické sľuby opätovne požičať a zadlžiť sa. To, čo ľavica totižto sľubuje, sa inak zaplatiť nedá. Aj z tohto hľadiska bude zaujímavé sledovať drahé kovy. Tie, sú v takýchto kritických časoch, ktoré asi eurozónu čakajú, celkom rozumnou investíciou.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_05_15 gold_05_15 silver_05_15

Zdroj: upner.com, kitco.com