Mesačné archívy: november 2014

Holandská centrálna banka doviezla z USA 122 ton zlata

Asi najväčšie rozrušenie v zlatej komunite vyvolala správa z holandskej centrálnej banky, ktorá repatriovala z USA z trezorov FEDu späť do krajiny 122,5 tony zlata. Znížila tak množstvo zlata držaného mimo Holandska. Predtým držala v USA 51 % svojich zásob, pričom 20 % v Kanade a 18 % v UK. Týmto sa zmenil stav na 31 % v USA a 31 % v Holandsku; ostatné zlato ostáva tam, kde bolo. Zároveň sa objavili tento týždeň i špekulácie o dôvodoch zatiaľ nedokončenej repatriácie zlata nemeckej Bundesbanky. Zdroj z Deutchebank uvádza, ako hlavný dôvod diplomatické problémy, čiže politické nezrovnalosti. Nemecko doviezlo do krajiny minulý rok len 37 ton, pričom len 5 z nich bolo z amerického FEDu. Iní z komunity zas špekulujú, že Nemecko sa zatiaľ drží v línií so svojím plánom, vzhľadom na zníženie množstva zlata držaného FEDom od konca júna 2013 do začiatku novembra 2014 o 75 ton, ktoré pripisujú práve Bundesbanke, čo by znamenalo, že zatiaľ by postupovala podľa svojho plánu.

Ukrajinská centrálna banka priznala, že na jej území sa nachádza len 1 % z pôvodných 42 tonových zásob zlata v jej trezoroch. Vyzerá to, že zlato putovalo smerom do USA – tak ako vždy od druhej svetovej vojny, keď hrozí v krajine konflikt. V princípe logický krok, ktorý však blogosféra pripisuje sprisahaniu. Zaujímavým bolo z tohto hľadiska i naplánované oznámenie ruskej centrálnej banky, že v roku 2014 nakúpila už 150 ton zlata, čo bolo o 100 % viac ako v roku 2013.

Pre investorov do zlata je dôležitou správou z Indie to, že centrálna banka začala rozhovory s tamojšou vládou o zvýšení obmedzení na dovoz zlata do krajiny. Opatrenie môže na jednej strane spôsobiť zvýšenie aktivít pašerákov, avšak rovnako môže spôsobiť pokles cien na burze, kde sa investori môžu obávať nižšieho oficiálneho dovozu zlata do krajiny. Naopak Čína zaznamenáva výrazný dovoz zlata do krajiny, bez ohľadu na to, že sa tomu hlavné médiá moc nevenujú. Svedčia o tom týždenné výbery zlata zo Šanghajskej burzy a aj odhady dovozu zlata do krajiny či už z Hong Kongu (566 ton), UK (64) Švajčiarska (110 ton), či Austrálie (110 ton). Niektorí analytici predpokladajú, že krajina len za prvé tri kvartály 2014 doviezla do krajiny 900 ton zlata, čo s približne 338 tonami zlata vyťaženého v krajine tvorí ponuku 1238 ton. A to nie sú určite zanedbateľné čísla.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Lesk drahých kovov je stále slabý

Hlavný cenový pohyb nastal ešte minulý týždeň v piatok, kedy zlato posilnilo o skoro 40 USD a striebro skoro o 1 USD. Následne, začiatkom tohto týždňa zlato ani striebro nemali výrazné cenové pohyby. Na zlate prišli až v utorok, kedy sa zlato pokúšalo prekonať hranicu 1200 USD, pričom striebro naďalej moc vody nenamútilo. Stredajšie cenové pohyby boli omnoho zaujímavejšie, aj keď nakoniec pre oba drahé kovy negatívne. Štvrtok oba drahé kovy posilnili, aby v piatok zlato prekonalo hranicu 1200 USD a striebro sa obchodovalo nad 16,3 USD.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1202,1 USD, čo bolo o 13,6 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 16,44 USD, čo bolo o 0,12 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol úrovni 73,12 čo znamená, že tento týždeň sa opäť darilo relatívne viac zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 175,43. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 68,8.

Drahé kovy na svojom lesku zatiaľ veľmi nezískavajú. Cenové pohyby počas tohto týždňa je možné pripísať niektorým ekonomickým ukazovateľom. Za stredajšími cenovými pohybmi cien na oboch kovoch stála zverejnená správa o zasadaní monetárnej komisie FEDu, kde členovia vyjadrili napr. obavy o cielenej výške inflácie v USA, ktorá nemusí dosiahnuť ani v najbližšom období plánovanú 2 % výšku. V piatok zas prekvapila čínska centrálna banka, ktorá znížila svoje sadzby s cieľom podporiť čínsku ekonomiku, ktorá vykazuje resp. viacerí upozorňujú na potenciálne spomaľovanie ekonomiky. Inými slovami máme možnosť vidieť menové vojny v plnom prúde.

Na čo však treba upozorniť pri trhu s drahými kovmi je vývoj na londýnskom fyzickom trhu so zlatom. Stále zaznamenávame totižto výrazný fyzický dopyt po zlate, ktorý sa prejavuje na negatívnej GOFO (gold forward rate) úrokovej miere. Tá pre osvieženie pamäti určuje zjednodušene to, že v prípade, že je negatívna tak investori majú možnosť predať svoje zlato a získať ho späť o niekoľko mesiacov za nižšiu cenu (diskont v podobe GOFO) a medzitým získané prostriedky investovať napr. do dlhopisov a zároveň ušetriť poplatky za skladovanie. To, že je niekto ochotný urobiť tento obchod len vyjadruje stav, ako kupujúci zlato za týchto podmienok chce a ako sa ho ťažko predávajúci zbavuje. Postupne klesajúca GOFO úroková miera indikuje stres na trhu po fyzickom kove. V piatok dosahovala GOFO negatívne teritórium na mesačnej (-0,245), dvoj (-0,1725), troj (-0,1125) a dokonca aj na šesť mesačnej úrovni (-0,025). Jav, ktorý nebol na trhu už od paniky z roku 1999. Je vysoko pravdepodobné, že sú za tým nákupy fyzického kovu od obchodníkov z Ázie. Na jednej strane je teda cena kovu na futures trhu tlačená dole, ale vyzerá to tak, že ju vždy na určitej úrovni pod 1200 USD zastaví fyzický dopyt po žltom kove. Je preto stále možné, že sa dostaneme pod hranicu 1150 USD, ale ak by aj, tak to nepotrvá veľmi dlho. Striebro je stále iný príbeh a jeho ceny sú dnes pravdepodobne tlačené hore nie fundamentmi ale skôr špekulatívnymi obchodmi. Stále sa dá očakávať zmena pomeru zlata a striebra nad 1 ku 75.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_47_14 silver_47_14 gold_47_14

Zdroj: upner.com, kitco.com

US Mint vypredala všetko striebro

V blogosfére sa tento týždeň tradične okrem manipulácie s cenami drahých kovov, hlavne skloňovala situácia okolo americkej mincovne, ktorá predala v priebehu pár dní všetky zásoby strieborných mincí. Blgoosféra klasicky preháňala o „epickom,“ „neskutočnom,“ či „obrovskom“ dopyte po striebre. Nie, netreba sa báť. Striebro sa neminulo. Striebra je dosť. Minuli sa len mince, ktoré treba nanovo vyraziť, v čom bude mincovňa samozrejme pokračovať. Niektorí predajcovia mincí len využili pokles ceny k nákupu, pričom pravdepodobne predpokladajú dno okolo ceny 15,4 USD. Dnes sa nedá preto hovoriť o nejakom zmene trendu a zvýšenom dopyte zo strany veľkých, či malých investorov.

Nízke ceny drahých kovov nútia ťažobné spoločnosti k uzatváraniu stále väčšieho množstva baní. Tieto spoločnosti trpia klasickými podnikateľskými problémami. Mnohé z nich sú zadlžené a na splácanie dlhu potrebujú zdroje, ktoré im klesajú vzhľadom na pokles cien komodity, ktorú ťažia. Výsledok je, že musia prepúšťať, zbavovať sa nerenatabilných projektov a znižovať produkciu. Zníži sa preto tento rok produkcia drahých kovov? Vyzerá to, že áno. Mizériu ťažiarov len dokresľujú vyššie popísané klesajúce indexy HUI a XAU, ktoré zažívali tento týždeň výrazné straty.

V hlavných médiách sa objavila informácia, že voči poklesu cien drahých kovov ostala Čína imúnna. Údajne čakajú Číňania na stále nižšie ceny. S touto informáciou sa dá polemizovať. Po prvé sú to už spomínané negatívne GOFO úrokové miery. Tie nám počas tohto roka celkom spoľahlivo indikovali nákupy z Ázie a s tým spojený stres na fyzickom trhu v Londýne. Druhým indikátorom sú zvýšené marže za okamžitú dodávku kovu na Šanghajskej burze, ktoré rovnako indikujú vysoký dopyt. Inými slovami Čína zlato chce.

Švajčiarske referendum (30.11) o zlate sa blíži. S ním pribúdajú aj prieskumy, čo si myslia samotní Švajčiari. Od predminulého týždňa sa znížila podpora referenda o 7 % v neprospech návrhu (zo 45 % podpory na 38 % podporu). Švajčiari budú hlasovať o tom, či ich centrálna banka bude musieť mať 20 % svojich rezerv v zlate. To sa dá inak urobiť buď dokúpením zlata, čo by mohlo mať vplyv na jeho cenu, alebo znížením ostatných druhov devízových rezerv; faktom je, že druhá možnosť je rovnako pravdepodobná. Ani nie o mesiac sa ukáže.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Drahé kovy nikto nechce

Už počas minulých týždňov drahé kovy spadli na nové minimá. Nebolo tomu inak ani tento týždeň. Zlato sa tak lacno neobchodovalo od roku 2010. Striebro rovnako utrpelo výrazné straty; aj relatívne voči zlatu, kedy sa jeho pomer v priebehu týždňa pohyboval aj na úrovni cez 1 ku 75. Počas prvých dvoch dní týždňa sa zlato pohybovalo okolo 1165 – 1170 USD, striebro oscilovalo okolo 16 USD. V stredu však prišla silná rana. Zlato padlo pod 1140 a striebro sa prepadlo k 15,2 USD. Do konca týždňa sa následne toho už veľa neudialo. V piatok sa ceny oboch drahých kovov spamätali z celotýždňovej letargie.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1178,5 USD, čo bolo nakoniec len o 5,6 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 15,83 USD, čo bolo o 0,35 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol úrovni 74,45 čo znamená, že tento týždeň sa nedarilo relatívne viac striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 164,54. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 69,04.

Drahé kovy už nikto nechce. Aspoň tak to môže vyzerať pri letmom pohľade na trhy. Cena na zlate klesla v stredu o ďalších 20 USD po tom, ako bolo v priebehu pár minút zobchodovaných 40 ton zlata vo forme kontraktov. Hlavné cenové pohyby sa diali v skorých ranných hodinách a vyzerá to, že nejaký market maker sa rozhodol posunúť cenu dole. Zdá sa, že cena padala ešte ako dôsledok minulotýždňového rozhodnutia FEDu o ukončení nákupu dlhopisov a vzhľadom na signály o „sile“ ekonomiky USA. O zotavení sa však dá stále pochybovať, vzhľadom na pozitívne i negatívne ekonomické správy či už z trhu práce, sektora nehnuteľností, či rastu HDP. Uvidíme, ako dlho tento optimizmus vydrží. ECB ani Bank of England tento týždeň zásadne neprekvapila. Prekvapením bolo minulotýždňové rozhodnutie Bank of Japan o zvýšení nákupu vládnych dlhopisov o 10 až 20 biliónov jenov. Čo v tejto súvislosti treba spomenúť je to, že Japonsko začína explicitne a priamo monetizovať svoj dlh. BoJ plánuje totižto kupovať vládne dlhopisy od 8 – 12 biliónov jenov mesačne, pričom Ministerstvo financií Japonska bude predávať mesačne dlhopisy za 10 bil. jenov. Ako dlho sa dá táto politika realizovať je ťažko odhadnúť, avšak história pozná príklady, kedy sa to vymkne z rúk. Uvidíme. Japonsko by však malo byť určite na radare každého investora, pretože práve odtiaľ môže prísť tzv. čierna labuť.

Fyzický dopyt po zlate pri takomto poklese ceny výrazne vzrástol. Na zlate máme dočasnú bakwardáciu. Zároveň zažíva stres i fyzický trh v Londýne, o čom svedčí vývoj GOFO úrokovej miery. Tá dosahuje výrazné negatívne úrovne. GOFO bola vo štvrtok negatívna na mesačnej, dvoj, troj a dokonca aj na šesť mesačnej úrovni, pričom zo stredy na štvrtok bol posun veľmi výrazný. Jav, ktorý sme tu nemali už veľmi dávno. Podobná situácia bola len v 2001. Pravdepodobne budú za tým nákupy fyzického kovu od obchodníkov z Ázie. Zaujímavý je zároveň i posun pomeru zlata a striebra. Tento týždeň sme zažili stav aj nad 1 ku 75. Dosiahneme 1 ku 80? Nečudoval by som sa. Samozrejme s tým, že cena zlata vzhľadom na výrazný dopyt po fyzickom kove by nemusela ďalej klesať, pričom pri striebre je potenciálny pokles stále na programe dňa.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_45_14 gold_45_14 silver_45_14

Zdroj: upner.com, kitco.com