Mesačné archívy: jún 2014

Prostitútky pomôžu HDP

Proti vysokým verejným dlhom ako podielu na HDP sa dá bojovať rôznymi spôsobmi. Vyššími daňami alebo nižšími výdavkami. To je jeden spôsob. Druhý je zvýšenie HDP. O to sa pokúšajú v Španielsku. A celkom prefíkaným spôsobom. Do HDP by radi započítali i ilegálne aktivity zamerané na predaj drog, či prostitúciu. Zdá sa vám to prehnané? Každopádne španielsky štatistický úrad sa snažil prostredníctvom prieskumu zisťovať, koľko si prostitútka vypýtala za svoje služby v rokoch 2002/2007/2012, koľko služieb ponúkla v priemere denne a koľko platila nájom za prenájom izby. A Španielsko nie je v tomto „zvyšovaní“ HDP samotné. prostitutka

Veľká Británia odhaduje, že započítaním ilegálnych aktivít by sa zvýšilo ich HDP o 0,6 % a Portugalsko odhaduje zvýšenie o 0,4 % tamojšieho HDP. Na mieste je teda otázka, či naozaj niektoré ilegálne aktivity nestavať mimo zákon. Štát Colorado už napríklad marihuanu zlegálnil a prináša mu to nemalé príjmy do štátnej pokladnice.

Minulotýždňová správa o neexistujúcom kolateráli, resp. o rovnakých nárokoch finančných inštitúcií na ten istý kolaterál v podobe zinku a medi v čínskom prístave Qingdao sa nám postupne rozvíja. Negatívne. Investori sa začali obávať, že podobný problém, môže existovať i v 150 míľ vzdialenom prístave Penglai. Vyslaní inšpektori neboli opätovne schopní skontrolovať existenciu kolaterálu uloženého v prístavných skladoch. Medzi západnými bankami, ktoré majú v tomto obchode svoje záujmy patria Citigroup Inc., Standard Chartered PLC, Standard Bank PLC, ABN Amro Bank NV, BNP Paribas SA a Natixis. Vyzerá to, že presne takto vyzerá čaro tieňového bankovníctva v Číne. Druhovou časovanou bombou, ktorá v Číne tiká je tamojší trh s nehnuteľnosťami. Podľa nedávno realizovaného prieskumu je každá piata nehnuteľnosť v Číne prázdna. To zároveň predstavuje hodnotu približne 670 mld. USD. Prieskum zároveň ukázal, že predajnosť nehnuteľností v roku 2013 dosiahol len 22,4 % všetkých postavených nehnuteľností, pričom až 3,5 milióna nehnuteľností ostáva v Číne nepredaných. Sektor stavebníctva zároveň robí až 25 % celkového čínskeho HDP. Ostáva len čakať, kto prvý skríkne kráľ je nahý.

Rusko reaguje na potenciálne ekonomické sankcie západu tým, že tamojšie firmy sa pripravuj uzatvárať kontrakty nie v amerických dolároch, ale v iných menách. Vzhľadom na obchodné zameranie Ruska voči Ázii sa snažia uzatvárať kontrakty v čínskom juane. Končí dolár ako rezervná svetová mena? To určite nie je na programe dňa, i keď situácia viacerých pri sebe existujúcich zúčtovacích mien okrem dolára je na dohľad. Hlavne, čo sa týka čínskeho juanu. Čína sa snaží dlhodobo uzatvárať bilaterálne dohody v čínskej mene primárne s krajinami BRIC a Ruskom a zároveň plánuje postupne liberalizovať svoju politiku vo finančnej oblasti, čo by pre status rezervnej meny juanu pomohlo.

Americký rozpočtový deficit po aprílovom prebytku vo výške 106 mld. USD sa opätovne dostal v máji do schodku vo výške 130 mld. USD. Avšak treba povedať, že celkovo USA míňajú v súčasnom rozpočtovom roku o 135 mld. menej ako za predchádzajúce obdobie. To sa im už nemusí podariť v ďalšom roku, pretože Obamova administratíva ide z daní daňových poplatníkov opätovne zachraňovať určitú skupinu obyvateľstva. Tento krát sú to absolventi, ktorí mali študentské pôžičky. Obamova administratíva chce zabezpečiť, aby bývalí študenti nesplácali za pôžičky viac, ako je 10 % ich príjmov. Samozrejme, na to, aby sa tento krok mohol zrealizovať, budú nutné verejné zdroje. Dane daňových poplatníkov, alebo nový dlh. Avšak zatiaľ sa nie je prečo obávať, že by to rozpočet USA nezvládol. USA si stále požičiavajú pomerne lacno a dokážu sa ešte zadlžovať dlhé obdobie. Dopomáha tomu i FED. Ten podľa posledného zverejneného záznamu z rokovania monetárnej komisie neplánuje tak skoro spustiť predaj štátnych dlhopisov, ktoré nahonobil od roku 2007, kedy zvýšil svoju súvahu zo 6 % HPD na 25 % HDP USA, práve prostredníctvom priameho nákupu dlhopisov.

Matúš Pošvanc

Drahé kovy mierne stúpli

Drahé kovy sa odlepili zo svojich pochmúrnych miním. V pondelok to tak nevyzeralo a zlato bolo v okolí 1250 USD a striebro sa točilo okolo 19 USD. Avšak už v utorok oba drahé kovy poskočili. Zlato sa dostalo cez 1260 USD a striebro cez 19,3 USD. Druhým pozitívnym dňom v týždni bol štvrtok. Kedy sa zlato dostalo nad 1270 USD a striebro prekročilo 19,5 USD. Piatkové obchodovanie bolo v duchu mierneho posilňovania oboch cien drahých kovov.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1275,9 USD, čo bolo o 23,6 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 19,67 USD, čo bolo o 0,66 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 64,87 čo znamená, že striebro posilnilo relatívne viac ako zlato. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 221,77. XAU index (index zlatých a strieborných  ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 92,3.

Začiatkom týždňa malo na drahé kovy pozitívny vplyv vyhlásenie Svetovej banky, ktorá odhadovala spomalenie svetovej ekonomiky. Druhou významnou správou bolo stupňujúce sa napätie v Iraku, na ktoré reagovala aj ropa a s ropou aj drahé kovy. Trhy zároveň očakávali rozhodnutie USA, či sa zapoja do aktivít voči islamským militantnom, ktorí v ostatnej dobe ovládajú jedno iracké mesto za druhým a nebezpečne sa približujú k Bagdadu. Zlato sa tak dostalo na trojtýždňové maximá a posilnilo o 2 %.

V najbližšom období by sme mohli vyššie ceny očakávať v súvislosti s vývojom situácie v Iraku. Uvidíme ako dlho. Len pred nedávnom sme boli totižto svedkami podobnej situácie na Ukrajine. A bez ohľadu na to, čo sa na Ukrajine deje, investori nepredpokladajú výraznú eskaláciu napätia v tomto regióne. Je možné, že sa budú podobe správať aj pri Iraku. Inými slovami z krátkodobého hľadiska budú drahé kovy posilňovať v prípade problémov v Iraku, avšak následne si zvyknú. Na cenu drahých kovov môže mať vplyv aj situácia v Číne v spojitosti so spreneverou kolaterálu v niektorých čínskych prístavoch v podobe kovov, voči ktorému majú expozíciu niektoré banky. Na strane druhej tu máme nižší dopyt po fyzickom zlate z Ázie (GOFO je pozitívna) a bankový sektor nie stále naklonený na drahé kovy. Veľké veci v drahých kovoch tak zatiaľ očakávať nemožno.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_24_14

gold_24_14

silver_24_14

Zdroj: upner.com, kitco.com

Ekvádor musel za pôžičku založiť zlato

Zaujímavá správa prišla z Ekvádoru. Tamojšia vláda posiela 466 tis. uncí zlata do banky Goldman Sachs ako záruku za pôžičku, ktorou chcú vykryť rozpočtový deficit. Krajina v roku 2008 skrachovala, kedy nebola schopná vyplatiť dlhy vo výške 3,2 mld. USD. Politici samozrejme tvrdia, že pôžička od Goldman Sachs za zlato bude investovaná do rozvoja krajiny. Avšak tento krok hovorí aj o inom. V prvom rade o tom, že krajina nie je najdôveryhodnejší dlžník (od USA záruku za ich bondy dnes nikto v podobe zlata nepýta). Druhým zaujímavým momentom je samotné použitie zlata ako záruky, ktoré inými slovami zjavne nestráca svoj lesk.

ekvador

Viac krát sme písali o tom, že cena striebra môže ešte výrazne klesnúť, vzhľadom na to, že striebro je primárne považované za priemyselný kov a v prípade negatívne ekonomickej udalosti, sa môže po ňom znížiť výrazne dopyt. Zároveň je striebra relatívny dostatok. To by mohla naznačovať i ostatná správa z US Mint, ktorá hovorí o tom, že po dlhých 16 mesiacoch sa mincovňa rozhodla zrušiť limity na nákup svojich strieborných produktov pre autorizovaných obchodníkov. Limity na strieborné produkty boli zavedené v dôsledku vysokého dopytu a nemožnosti jeho uspokojovania. To indikuje, že striebra je naozaj dostatok. Prečo? Pretože samotný dopyt po jej produktoch výrazne neklesol. Naopak počas mája predala mincovňa skoro 4 milióny uncí striebra a medziročne dopyt zatiaľ poklesol o zanedbateľných 1,5 %. A to znamená, že dokáže uspokojovať aj vysoký dopyt dostatkom kovu. To sa nedá povedať o zlatých produktoch US Mint, po ktorých sa dopyt medziročne prepadol o viac ako 60 %.

Už minulý týždeň sme písali o tom, že Barclays manipulovala s cenou zlata. Tento týždeň sa objavovali správy o tom, že prípad tejto banky by nemusel byť ojedinelý. Inými slovami, že viaceré veľké banky, sa snažili klamať svojich klientov a ovplyvňovali cenu drahých kovov v čase ich fixácie tak, aby neboli nútené vyplávať klientom odmenu za správny tip na cenu. Fungovalo to tak, že pokiaľ sa cena nepohybovala správne, boli ochotní predať časť svojich zásob kovu, stlačiť cenu napr. dole, prerobiť na tomto obchode, avšak zarobiť na klientoch, ktorí tipovali napr. vyššie ceny. Treba ešte raz pripomenúť, že toto správanie je určite neetické, ale určite nie je dôvodom samotných veľkých pohybov cien na trhu.

Matúš Pošvanc

ECB neprekvapila – správa sa bezprecedentne

Hlavná téma týždňa neprekvapila. ECB po prvýkrát vo svojej histórií zaviedla negatívne úrokové miery na vklady bánk. Draghi sa explicitne nevyjadril, či bude ECB pokračovať v znižovaní mier, čo naznačuje, že tieto miery ostanú určité obdobie v platnosti (o ich dvihnutí, čo by nasvedčovalo ozdravovanie v ekonomike, nemôže byť ani reč). ECB chce týmto spôsobom motivovať banky, aby omnoho viac požičiavali, čím by sa naštartovala ekonomika. Bola to reakcia na nízku mieru inflácie v eurozóne, ktorá dosiahla 0,5 % oproti dlhodobo plánovanými 2 %. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré ECB pripravuje patria tzv. TLTRO resp. cielené LTRO (400 mld. euro) a dvojročné LTRO. Pôžičky od ECB budú v prípade tzv. TLRTO podmienené pôžičkami komerčných bánk súkromnému sektoru a pre tie banky, ktoré nebudú ochotné resp. si nebudú môcť dovoliť čerpať TLTRO, pripravila ECB klasické pôžičky, ktoré by mohli zabezpečiť likviditu pre bondy periférie.

Zároveň Draghi oznámil, že sa ECB ešte pripravuje na nákup tzv. ABS (vo všeobecnosti dlhopisy, ktorých podkladové aktívum sú nesplatené bankové úvery). Draghi nakoniec nespomenul súčasný „zlatý grál“ centrálneho bankovníctva – priame nákupy vládnych dlhopisov v podobe európskeho QE. Ak zoberieme ostatnú snahu ECB o zvýšenie inflácie v eurozóne prostredníctvom predchádzajúceho LTRO vo výške 1 bilión eur, či dlhodobú politiku nízkych úrokových mier, ani od súčasných opatrení nemôže ekonomika eurozóny očakávať výrazný impulz. Deflačné kroky, ktoré sú spôsobené prísnejšími nárokmi na kapitálovú vybavenosť bánk, tvorba rezerv a už existujúci značný rozsah zlých úverov v eurozóne, sú zatiaľ silnejšími protihráčmi v hre na infláciu a defláciu. A tak môžeme v nejakej blízkej budúcnosti očakávať, že ECB nakoniec predsa len pristúpi k priamemu nákupu dlhopisov a priamemu vháňaniu čerstvých peňazí do ekonomiky.

To, čo sa dalo očakávať spolu s vyhlásením Dragiho bol nástup drahých kovov, ktoré sa mierne spamätali zo skoro dvojtýždňovej letargie. To, čo však bolo rovnako zaujímavé, bol rovnako nárast ceny bitcoinu o 20 USD. Či mali tieto dve udalosti spojitosť je ťažko povedať. Každopádne to stojí za zmienku. Žeby sa bitcoin snažil o status safe haven, ktoré reaguje na monetárnu politiku? Uvidíme v budúcnosti, zatiaľ ním určite nie je.

Politika ECB má vplyv. Na krajiny, ktorých úrokové miery na ich dlhopisy boli ešte pred nedávnom v okolí 7 %, sa dnes pohybujú na svojich minimách. Príkladom môže byť Írsko, ktoré si užíva rekordne nízku úrokovú mieru, resp. Španielsko. Treba však povedať, že Španielsko dokázalo v mesiaci apríl vytvoriť rekordný počet pracovných miest (198 tis.). Samozrejme za predpokladu, že si dané čísla vláda nevymýšľa, keďže ju miestny Le Confidencial obvinil z manipulácie so štatistikami. Ťažko povedať, ono sa to raz ale ukáže. Každopádne sa tamojšia ekonomika ešte z najhoršieho určite nespamätala. Svedčí o tom 25,1 % miera nezamestnanosti a 53 % mieru nezamestnanosti mladých.

Na Čínu ako potenciálneho spúšťača nejakej ekonomickej krízovej udalosti sa už pozeráme dlhšie. Či už je to bublinovo sa tváriaci trh s tamojšími nehnuteľnosťami alebo problémy v tzv. tieňovom bankovníctve, ktoré spoločnosti využívajú čoraz častejšie na financovanie svojich potrieb, keďže získanie úveru v bankách je čoraz ťažšie. S tým súvisia i dve udalosti minulého týždňa. Prvou sú problémy so zastavením zásielok zo siedmeho najväčšieho svetového prístavu Qingdao. Tam úrady začali vyšetrovanie okolo chýbajúcich 80 000 ton hliníka (ktorý sa dúfam niekam neodsťahoval) a približne 20 000 ton mede, ktoré majú byť na skladoch, avšak tam údajne nie sú. Dovoz kovov do krajiny sa využíval na získanie lacnejšieho prístupu k financiám a v súčasnosti sa viaceré banky a spoločnosti obávajú, že sa ich kovy použili ako kolaterál i pre iné spoločnosti. Inými slovami to znamená, že na rovnaký kolaterál majú nárok viacerí naraz. V prípade, že by sa správy potvrdili to môže vyvolať reťazovú reakciu bankrotov. Druhou správou, ktorá súvisí s napätím v čínskej ekonomike je pripravované opatrenie tamojšej centrálnej banky. Tá sa nechala počuť, že umožní znížiť povinné bankové rezervy niektorým štátnym bankám, čo by mohlo zvýšiť výšku pôžičiek bánk súkromnému sektoru a následne podporiť spomaľujúcu ekonomiku Číny. Čína môže inými slovami značne zahýbať všetkými snahami centrálnych bankárov o oživenie západných ekonomík. A to výrazne.

Matúš Pošvanc

Drahé kovy povzbudila ECB

Zo začiatku týždňa sme videli nakoniec ďalšie mierne klesanie cien drahých kovov. V pondelok sa cena zlata síce snažila prekročiť 1250 USD, avšak nakoniec skončila na úrovni 1243 USD. A okolo tejto hranice sa obchodovala až do stredy. Podobne bolo na tom striebro, ktoré sa pre zmenu v utorok snažilo prekonať hranicu 19 USD, avšak cena bola stlačená k 18,7 USD; a okolo tejto úrovne sa pohybovalo do stredy. Vo štvrtok oba drahé kovy posilnili. Zlato sa udržalo nad 1250 USD a striebro poskočilo nad 19 USD. V piatok sa zlato obchodovalo primárne v rozmedzí 1250 – 1255 USD a striebro kopírovalo opätovne zlato.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1252,3 USD, čo bolo nakoniec o 3,6 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela vo štvrtok na 19,01 USD, čo bolo o 0,03 USD menenej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 65,88. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 208,53 a mierne rástol. XAU index (index zlatých a strieborných  ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 86,7 a rovnako mierne vzrástol.

Trhu drahých kovov tento krát vládla ECB. Tá vo štvrtok okrem negatívnej úrokovej sadzby na vklady komerčných bánk, predstavila ďalšie opatrenia, ktorými chce dokázať, že bude bojovať s „low-fláciou“ v eurozóne za každú cenu. Oba drahé kovy zareagovali miernym vzostupom, ktorý bol veľmi rýchly a následne sa obchodovalo už len miernym tempom. V stredu stál za povšimnutie ADP report o nezamestnanosti, ktorý sklamal a ktorý indikoval, že by mohli čísla na trhu práce v USA sklamať. Tie boli zverejnené v piatok. A nakoniec boli v princípe podľa očakávaní trhu. V USA sa vytvorilo 217 tis. nových pracovných miest a miera nezamestnanosti ostala na úrovni 6,3 %. A drahé kovy na správu reagovali len mierne.

Stále platí, že veľké banky zatiaľ drahým kovom naklonené nie sú. Aj keď SocGen upravila svoju predpoveď ceny zlata v tomto roku z 1180 na 1272 USD, vzhľadom na konflikt na Ukrajine. Nezabúdajme na mierne nižší fyzický dopyt po zlate zo strany Ázie, čo dnes naznačuje pozitívna GOFO úroková miera. Ázia však môže zamiešať kartami v prípade, že by sme boli svedkami nejakej nepríjemnej ekonomickej udalosti hlavne na trhu nehnuteľností, či v sektore tieňového bankovníctva Číny. Dovtedy však nemožno očakávať veľké cenové pohyby. Aktéri na trhu sú dnes nastavení skôr na ceny v rozptyle 1250 – 1300 USD.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_23_14 silver_23_14 gold_23_14

Zdroj: upner.com, kitco.com

Matus Posvanc