Mesačné archívy: máj 2014

Centrálne banky nakupovali zlato naďalej

Podľa správy World Gold Council je dopyt po zlate v prvom kvartáli 2014 stabilný a porovnateľný s rovnakým obdobím v 2013. Dopyt sa pohyboval na úrovni 1074 ton. Investičný dopyt klesol o 2 %, čo podľa WGC nie je prekvapivé, vzhľadom na výnimočný dopyt po investičnom zlate na konci roku 2013. Pokles bol spôsobený hlavne nižšími investíciami do zlata zo strany Číny, Indie, Thajska a Turecka. Zlaté ETF rovnako nepridali do svojich depozitov skoro žiadne nové zásoby zlata. Avšak dopyt po zlatých šperkoch bol na úrovni 570 ton, čo bol najvyšší dopyt od roku 2005. Zároveň naďalej nakupovali zlato centrálne banky. Tie v čistom vyjadrení nakúpili 122 ton zlata, čo však bolo nakoniec o 8 ton menej ako v rovnakom období minulého roku. WGC zároveň neočakáva, že by niektorá z významných centrálnych bánk bola pripravená na predaj svojho zlata, pričom nákupy očakáva hlavne od centrálnych bánk rozvojových krajín. Zaujímavým je z tohto hľadiska krok Ruskej centrálnej banky, ktorá oznámila nákup zlata v Apríly za 1,7 mld. USD, čo bolo v prepočte približne 28 ton zlata.

India začína uvažovať nad dvoma strategickými rozhodnutiami. Po prvé sa tamojšia centrálna banka vyjadrila, že zjednoduší v súčasnosti platné obmedzenia na dovoz zlata do krajiny. Pravidlo 80/20 (dovoz vs. povinný vývoz) by malo byť pre najväčších certifikovaných dovozcov zlata zmenené. Novým pravidlom by mal byť mesačný limit. Ten sa má odvodzovať od maximálneho mesačného dovozu zlata tým ktorým dovozcom za ostatných 24 mesiacov. Zľahčenie dovozných opatrení by mohlo mať dopad na celkový dovoz zlata do krajiny. Odhady hovoria o dosiahnutí priemeru 50 -60 ton mesačne, čo by na ročnej báze bolo 600 – 720 ton.

No a nakoniec niečo z iného súdka. Ak máte zbytočných 16,3 milióna USD mohli by ste si kúpiť najdrahší žltý diamant. Tento 100 karátový krásavec s menom „Graff Vivid Yellow” sa predal za túto sumu na aukcii v Ženeve.

2_diamond_21

Matúš Pošvanc

Také peniaze ešte nevymysleli

ECB podľa niektorých zdrojov z „monetárneho podsvetia“ uvažuje o záporných úrokových sadzbách na vklady bánk a na znížení refinančnej úrokovej sadzby z 0,25 % na 0,15 %. Toto oznámenie má prísť už o necelé dva týždne. Aspoň tak sa vyjadruje nemecký zástupca v rade guvernérov. To bude znamenať, že napr. za každých 100 miliónov euro si bude ECB od banky účtovať 100 tisíc euro na úrokoch. Je to reakcia na znižujúcu sa infláciu v eurozóne, ktorá by ale mala byť z najhoršieho vonku. Svedčí o tom i situácia v Portugalsku, ktoré túto sobotu opustilo záchranný val. Síce s dlhom vo výške 214 mld. euro a o 4 % nižším HDP, krajine sa podarilo znížiť nezamestnanosť zo 17,5 % na súčasných 15,1 %, pričom náklady na požičiavanie sú rekordne nízke za ostatných osem rokov. Uvidíme, ako to dlho krajinám periférie vydrží. A to aj z toho dôvodu, že audit KPMG v banke Espirito Santo International údajne odhalil veľké nedostatky v jej súvahe. Banka má byť vo vážnej finančnej situácii v čase, keď banka pripravuje upísanie nových akcií v hodnote 1 mld. euro, aby získala dodatočný kapitál.

Také peniaze ešte nevymysleli

Ako sa hovorí, „také peniaze ešte nevymysleli, aby ich železnice nevedeli minúť“. V duchu tohto hesla postupovali francúzske železnice, ktoré si objednali nové vlaky. Na tom by nebolo nič divé, keby sa im zmestili na nástupištia. Keďže sa touto chybou vlaky na nástupištia nezmestia, aspoň existuje seriózny a pádny dôvod na to, aby sa nástupištia zrekonštruovali. Multiplikátor verejných zdrojov v praxi.

train

Bohužiaľ od roku 2008 sa veľmi veľa štátov neustále viac a viac zadlžuje. Jedným z príkladov je Veľká Británia. Tam dlh v rámci jedného roku vzrástol o 88 mld. libier na 1,27 bilióna britských libier. To neznamená nič inšie len to, že Británia musí každý týždeň len na úrokoch zaplatiť 1 mld. libier, resp. 52 mld. ročne. Verejné dlhy sa čoraz viac a viac začínajú podobať na ponziho schému. Kedy sa táto pyramídová hra ukončí je ťažko povedať, ale jedného dňa to určite bude.

Azda najzaujímavejšou udalosťou minulého týždňa bol podpis dohody medzi Ruskom a Čínou o obchode s plynom v hodnote 400 mld. USD. Len s tým rozdielom, že obchod nie je uzavretý v amerických dolároch ako zúčtovacej jednotke. Blogosféra považuje dohodu za ďalší krok k tomu, že dolár stráca pomaly ale isto svoje postavenie ako rezervnej meny. Čo nie je prekvapivé. Jednou z alternatív, resp. posunom od jednej rezervnej meny je, že buď budeme svedkami koexistencie viacerých rezervných mien, resp. sa budú tieto veľké energetické obchody zúčtovávať v SDR (mena IMF). Jednou z teórií, ktorá koluje internetom je to, že IMF sa na túto rolu intenzívne pripravuje. A to prostredníctvom nákupu amerických dlhopisov cez Belgicko. To sa totižto stalo po Japonsku a Číne treťou krajinou, ktorá vlastní najviac amerických dlhopisov. Od augusta 2013 kupuje entity v Belgicku americké dlhopisy ako horúce rožky a dnes „Belgicko“ vlastní dlhopisy v približnej hodnote 200 mld. USD. Samozrejme to nebude s vysokou pravdepodobnosťou belgická vláda. Suma je na to jednoducho príliš veľká. Druhá teória hovorí o tom, že nákupcom je ECB, ktorá vracia americkému FEDu „láskavosť“ vzhľadom na to, že FED pomaly znižuje nákup amerických dlhopisov. Obe možnosti majú svoju logiku. Zároveň sú však len špekuláciami.

Matúš Pošvanc

Drahé kovy sú stále okolo rovnakých cenových hraníc

Ako sme už asi zvyknutí akýkoľvek cenový rast na drahých kovoch je v ostatnom období opätovne nahradený poklesom cien k rovnakým hraniciam. Pri zlate okolo 1300 USD a pri striebre okolo 19-19,5 USD. Nebolo tomu inak ani v ostatné dva týždne. Začiatkom týždňa sa zlato obchodovalo okolo hranice 1290 USD a v stredu sa pokúsilo prelomiť 1300 USD. Opätovne však bola cena stlačená pod túto hranicu. Striebro malo veľmi podobný scenár len pri iných cenách. V stredu chcelo prekonať 19,5 USD avšak opätovne bolo zrazené pod túto hranicu. V piatok bolo obchodovanie priam nudné a na trhu sa nič výrazné neudialo.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1292,9 USD, čo bolo len o 0,2 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,34 USD, čo bolo o 0,14 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 66,39. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 216,13. XAU index (index zlatých a strieborných  ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 88,22.

Za vývojom cien drahých kovov sa pohybovali klasicky ekonomické a politické správy. Z času na čas zapôsobí Ukrajina, inokedy majú na cenu drahých kovov vplyv vyššie očakávania inflácie v USA, či zas naopak niektoré pozitívne dáta z ekonomiky USA. Ako je vidno, Ukrajina už asi nebude mať výrazný vplyv na ceny drahých kovov. Pokiaľ tam samozrejme nevypukne reálna občianska vojna alebo nebude mať Európa zásadné problémy s dodávkou plynu. V stredu bol zverejnený záznam z rokovania monetárnej komisie FEDu, ktorý  výrazne neprekvapil. Členovia komisie očakávajú 2 % mieru inflácie v najbližšom období a zároveň ďalšie postupné zlepšovanie ekonomickej situácie v USA. Zverejnenie následne spôsobilo opätovné vrátenie sa ceny zlata pod 1300 USD.

GOFO úroková miera bola už dlhšie negatívna čo indikovalo stres na trhu s fyzickým zlatom, avšak tento týždeň sa prehupla opätovne do pozitívneho teritória. Pokiaľ opätovne výraznejšie neklesne cena, dopyt po zlate z Ázie, ktorý je pravdepodobne spôsobuje, sa výrazne nezvýši. Zlato máme stále pod hladinu 200 dňového kĺzavého priemeru. A ani veľké banky nemajú stále vyššie očakávania zvýšenia ceny. Trh je v tomto momente nastavený na cenové hladiny od 1270 do 1310 USD. Pomer zlata a striebra sa pohybuje okolo úrovne 1 ku 66-67 a môže sa naďalej zväčšovať. Stále zároveň platí, že striebro bude náchylné na akékoľvek zmeny v globálnej ekonomike. Samozrejme negatívnym spôsobom.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_21_14 silver_21_14 gold_21_14

Zdroj: upner.com, kitco.com

Matus Posvanc

Deutcshe Bank rezignovala

Deutsche Bank opúšťa klub 5 bánk, ktorý stanovoval zlatý fix. Banka s tak rozhodla potom, čo ju začali vyšetrovať viaceré vládne agentúry. 5 bánk je podozrivých z manipulácie stanovovania zlatého fixingu, ktorý sa určuje dvakrát denne. Deutsche Bank mala záujem svoje kreslo v klube predať, avšak sa jej to nepodarilo. Hlavným dôvodom bol nedostatok záujemcov. Rezignácia Deutsche Bank z klubu necháva Barclays, HSBC, Bank of Nova Scotia a Societe Generale jedinými bankami, ktoré budú naďalej určovať zlatý fix. Čo sa týka strieborného fixingu, ten bude naďalej určovaný len HSBC a Bank of Nova Scotia.

CME Group vlastník COMEXu (burzy, kde sa obchodujú futures na drahé kovy) uvažuje o zavedení limitov na dennú fluktuáciu ceny vo výške 1 %. Reaguje tak na situáciu, kedy niektorí tzv. vysokofrekvenční obchodníci, ovplyvňujú ceny na burze, čo odrádza ostatných od obchodovania. Vysokofrekvenční obchodníci sú totižto schopní vykonať veľké množstvo obchodov vo veľmi krátkom čase (milisekundy) a ovplyvňovať tým ceny. Podobné limity má burza na niektorých trhoch s energiou, či poľnohospodárskych komoditách. Na trhoch s drahými kovmi má dnes burza zavedenú reguláciu „stop logic,“ ktorá čiastočne zabraňuje veľkým cenovým pohybom na nelikvidnom trhu. O údajnej manipulácií s cenami drahých kovov sme už viackrát písali. Manipuláciu sa však žiadnej z vládnych agentúr nepodarilo dokázať, resp. rozhodnutie súdu bolo vždy šalamunské – súd totižto priznal, že ceny drahých kovov vedia veľké banky ovplyvňovať, žalobca však nedokázal nikdy úmysel.

Matúš Pošvanc

Je naozaj všetko v poriadku?

To naznačujú rekordne nízke úrokové miery na dlhopisy niektorých európskych krajín, ktoré boli ešte pred nedávnom v problémoch. Španielske dlhopisy klesli pod 3 %, Talianske dlhopisy sú rovnako v okolí 3 %, čo je rekordne nízka úroveň za ostatných 20 rokov. Vyzerá to, že trh očakáva, že ECB v prípade akýchkoľvek problémov skúpi všetko, čo bude v ponuke na stole. Inak by museli byť investori mierne slepí, pretože ekonomické podmienky sa v týchto krajinách v žiadnom prípade nezmenili. Svedčí o tom, napr. výška nezamestnanosti, ktorá dosahuje v Španielsku neuveriteľných 25,3 %. Takto rozhodne ekonomické oživenie nevyzerá. Čo sa týka nezamestnanosti, tak celkovo si eurozóna mierne polepšila na úroveň 11,8 %, pričom najnižší počet nezamestnaných zaznamenalo opäť Rakúsko (4,9%), či Nemecko (5,1%). EU si prostredníctvom ECB a partnerských centrálnych bánk stále len kupuje čas. Pričom zásadné reformy jednotlivé európske štáty ešte len čakajú vzhľadom na fakt znižujúceho sa počtu aktívnych obyvateľov, ktorých nároky na sociálne a zdravotné systému budú len rásť. Nie naopak. A treba pripomenúť, že európske štáty sú už dnes na určitej hrane. Európa má len 7 % obyvateľstva zeme a tvorí až 25 % všetkého globálneho HDP. Nesmieme však zabúdať aj na druhú stránku. Európa míňa až 50% všetkých sociálnych globálnych výdavkov na sociálne programy. Dlhodobo je tento stav neudržateľný.

pozor na čínu

Čínska ekonomika to môže mať skutočne nahnuté. Po znížení expanzie úverov v ekonomike to vyzerá, že výraznejšie spomalí. Svedčia o tom i parciálne dáta o raste HDP z jednotlivých provincií. A aj tieto čísla niektorí analytici považujú za vymyslené, vzhľadom na nižšiu mieru investícií a spomalený rast priemyselnej produkcie. A v najbližšej dobe nemá byť prečo lepšie. Naznačuje to pokles čínskeho indexu PMI, ktorý je síce stále nad 50 bodov (značí expanziu), avšak výrazne klesá. O tom, že či má Čína problémy svedčí i to, že mnohí podnikatelia čelia nedostatku kapitálu. A uchyľujú k leasingu zlata. Ten funguje tak, že si podnikateľ požičia zlato z banky, ktoré ihneď predá na burze, kúpi si napákovaný future kontrakt a zvyšok finančných prostriedkov používa na fungovanie biznisu. Po poklese ceny zlata kontrakt uzavrie a zlato vráti. Zaujímavý biznis avšak značne riskantný model, ktorý poukazuje na problematickú situáciu so získaním likvidity na finančnom trhu v Číne. Tento model je pravdepodobne jednou z príčin toho, prečo má Čína taký apetít po zlate, aký sme videli za ostatný rok. Zároveň tento týždeň unikla nahrávka rozhovoru viceprezidenta Vanke Group (najväčšieho čínskeho developera), ktorý sám tvrdí, že bublina na trhu s nehnuteľnosťami začína praskať. Ďalší rast cien nehnuteľností je možný podľa jeho názoru len v niekoľkých najprestížnejších mestách v Číne a kapacita výstavby nových projektov sa blíži k nule. Jedinou možnosťou, ktorá by tento trend vedela zvrátiť, by bolo naliatie nového kapitálu na trh, ktorý by spôsobil opätovne len to isté. Zväčšil by bublinu, ktorá praskne. Kríza na realitnom trhu je jedným z najväčších problémov Číny v roku 2014.

Massachusetts Institute of Technology (MIT) plánuje vybudovať prvú bitcoinovú ekonomiku. S týmto nápadom prišli dvaja študenti, ktorí chcú zaviesť platby prostredníctvom BTC v celom študentskom campuse a areáli. Zároveň chcú študovať správanie sa študentov, ktorí platia za poskytované služby prostredníctvom bitcoinov. Sympatický experiment, ktorý môže bitcoinovej ekonomike výrazne pomôcť. Uvidíme, na čo študenti prídu a ako si zaľúbia platby prostredníctvom bitcoinov.

Matúš Pošvanc