Mesačné archívy: marec 2014

Separatizmus vládne Európe

Deflácia je v eurozóne vážnym problémom. Uvedomujú si to i najvyšší predstavitelia ECB, ktorí samozrejme pripravujú relevantnú ofenzívu v podobe, či už negatívnych úrokových mier alebo priamych nákupov vládneho či korporátneho dlhu. Dokonca šéf Bundesbanky Jens Weidmann nebol tento krát až taký prísny, ako sme u neho zvyknutý. Dokonca vyhlásil, že tieto netradičné opatrenia si zaslúžia aspoň diskusiu o ich efektivite a o potenciálnych nákladoch ich uplatnenia a vedľajších efektoch. On sám preferuje skôr použitie negatívnych úrokových mier, ako priame nákupy dlhu. Tieto slová budú znamenať pravdepodobne veľký posun v politike ECB v budúcnosti.

Ukrajina bude nakoniec potrebovať pomoc vo výške 27 mld. USD, z čoho 14 – 18 zabezpečí MMF a ostatok poskytne USA a EU. Dohoda o pomoci, ako to už býva u MMF, je podmienená realizáciou prísnych podmienok. Ale kto vie ako to dopadne. Trojka si nevie pomôcť ani v Grécku, nie to už na Ukrajine, ktorá môže zároveň vydierať svojich nových partnerov ruskou kartou. Avšak nateraz sa všetci tvárme, že pomoc bude splatená a že Ukrajina naozaj prijme reformné opatrenia.

Separatisti sú v Európe čoraz populárnejší. Jedným z príkladov bolo referendum o odtrhnutí Benátska od Talianska, kde viac ako 80 % voličov vyjadrilo svoj názor za odtrhnutie sa. Ďalším v poradí má byť referendum na Sardínii, ktorá sa chce rovnako odtrhnúť, pretože nedôveruje talianskemu politickému systému. Dokonca tam niektorí aktivisti navrhujú predaj ostrova Švajčiarsku. Referendum nebude mať síce žiadnu výpovednú lehotu, ale aj ak by malo, Taliansko by sa iste nechalo inšpirovať rozhodnutím španielskeho ústavného súdu, ktorý vyhlásil plánované referendum o odtrhnutí sa Katalánska rovno za protiústavné. Veď prečo aj nie.

Z Číny prichádza čoraz viac informácií o problémoch so získavaním úverov. Banky sa správajú čoraz opatrnejšie a neposkytujú úvery hocakému podniku. Niektoré spoločnosti tak môžu získať úver s úrokom vyšším ako 10 % ročne a získanie úverov tak začína byť náročné a drahé. Je to spôsobené tým, že banky sú si vedomé faktu, že predstavitelia lokálnych vlád a centrálnej vlády nebudú zachraňovať každého. Dokonca predstavitelia vlády hovoria o tom, že bude nevyhnutné niektoré podnikateľské projekty nechať skrachovať. To vytláča mnohé spoločnosti z klasického úverového trhu na trh tieňového bankovníctva, kde sú úrokové miery ešte vyššie. Situáciu si začínajú uvedomovať aj obyčajní obyvatelia Číny. Svedčí o tom minulotýždňová udalosť, kedy sme boli svedkami „runov“ na dve menšie banky v oblasti Yandong, ktoré boli spôsobené len nepotvrdenými zvesťami o insolventnosti bánk, ktoré sa však rýchlo rozšírili medzi obyvateľstvom. Treba si zároveň uvedomiť, že takéto správanie je v Číne naozaj netradičné vzhľadom na to, že obyvateľstvo je dlhodobo zvyknuté na to, že banky sú pod prísnym dohľadom a garanciou vlády.

Podľa sérií výskumov väčšie finančné inštitúcie lepším spôsobom zhodnocujú peniaze a sú omnoho stabilnejšie voči výkyvom na trhu v porovnaní s menšími bankami a finančnými domami. Prečo je to tak? Aj na to odpovedá výskum. Väčšie banky si užívajú status “too-big-to-fail (príliš veľké na to aby skrachovali) a preto sú na tom lepšie ako iné banky. Inými slovami kto by nechcel takto podnikať, keď je každá chyba zaplatená z daní daňových poplatníkov. A aj keď je faktom, že administratíva prezidenta Obamu chcela zmenšiť veľkosť najväčších bánk, opak sa stal pravdou. 10 najväčších bánk v USA má aktíva v hodnote 9,72 bilióna USD a dokonca prvých päť medzi nimi JPMorgan Chase, Bank of America, Citigroup (ktorá mimochodom neprešla ďalšími stres testami FEDu, ktoré ani nie sú veľmi prísne) a Wells Fargo – vlastní aktíva v hodnote 7,8 bilióna USD. „Úspešnosť“ týchto bánk asi stojí i za rozhodnutím správnej rady JP MOrgan o zvýšení odmeny pre jej riaditeľa Jamieho Dimona, ktorý si prilepší o 20 miliónov USD. Na druhej strane barikády majú však Američania úplne iné problémy. Po prvý krát v histórii spoločnosť Wal-Mart zaradila medzi riziká svojho podnikania aj závislosť svojich tržieb od sociálneho systému „food stamp“. Súvisí to s tým, že je zameraná primárne na chudobnejšiu časť obyvateľstva. Avšak zároveň to svedčí o veľmi nepriaznivej sociálnej situácií medzi americkým obyvateľstvom. USA už nie sú jednoducho tou slobodnou a bohatou krajinou ako pred desiatimi rokmi.

Matúš Pošvanc

Padáme

Opätovne sme zažili týždeň, kedy drahé kovy padali a padali. Začiatkom týždňa sme ešte boli nad hranicou 1330 USD resp. 20,20 USD na zlata a striebre, avšak primárne v priebehu pondelka, stredy a štvrtku sa dostali drahé kovy pod 1300 USD pri zlate a 20 USD pri striebre. Piatkové obchodovanie bolo v celku pokojné a ceny fluktuovali okolo 1295 USD pri zlate resp. 19,8 USD pri striebre.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1294,9 USD, čo bolo o 39,8 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,82 USD, čo bolo o 0,45 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 65,33. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 224,81. XAU index (index zlatých a strieborných  ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 93,36 USD. Stávky na pokles cien drahých kovov na COMEXe sa znížili ako na striebre, tak i na zlate.

Drahé kovy reagovali v minulých týždňoch hlavne na správy spojené so situáciou na Ukrajine. Aj keď osobne si nemyslím, že by sa situácia výrazne upokojila, faktom je, že si na ňu trhy zvykli. Inými slovami situácia na Ukrajine už netlačí ceny drahých kovov hore. Zlato spadlo od uskutočnenia referenda na Kryme o 6,6 %. Druhým dôvodom, ktorý stojí za poklesom cien môže byť paradoxne zlá situácia v Číne spojená s obavami o prasknutí úverovej bubliny. Drahé kovy slúžia často ako záruka za pôžičky, ktoré sú denominované v papierovej mene (dolár, yuan). Pri stresovej situácii sa dlžník zbavuje záruky, aby mohol splatiť svoje dlhy. Tento faktor je však len dočasný a pokiaľ by sa v Číne niečo skutočne stalo malo by to výrazný vplyv na drahé kovy v strednodobom horizonte. Pri zlate by bola vysoká pravdepodobnosť jeho rastu, pri striebre by bol trend vzhľadom na jeho priemyselné využitie s vysokou pravdepodobnosťou opačný. Kovy mohli zároveň zotrvačne reagovať i na minulotýždňové vyhlásenie FEDu, ktorý deklaruje, že bude naďalej znižovať zníži nákupy dlhopisov zo 65 na 55 mld. USD mesačne. Z technického hľadiska sa zlato i striebro dostali pod psychologické hranice – 1300 a 20 USD. Uvidíme, čo prinesie budúci týždeň.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_13_14

zlato_13_14

striebro_13_14

Zdroj: upner.com, kitco.com

Matúš Pošvanc

Mexické kartely menia drogy za ťažbu rudy

Drogové kartely už nie sú čo bývali. V dnešnej dobe sa nezaoberajú len pašovaním drog a zbraní, ale získané peniaze investujú do ďalších oblastí. Ideálne nelegálnych. V Mexiku napr. kartely začínajú výrazným spôsobom bohatnúť na nelegálnej ťažbe rôznych komodít – železo, striebro. Znie to zvláštne, avšak rovnako diverzifikujú svoje činnosti, kedy nechcú byť závislé len od predaja drog.

Nelegálna ťažba môže byť ekonomicky zaujímavá. Hlavne preto, že oficiálna ťažba musí zodpovedať rôznym povoleniam, ktoré ju predražujú. Náklady sú dnes o to dôležitejšie, keďže klesli základné ceny komodít na trhoch. Dôsledkom je uzatváranie viacerých neproduktívnych ťažobných projektov, ktoré sa prejavujú v znížení produkcie  zlata i striebra. V USA klesla v roku 2013 ťažba zlata o 4 000 kg v porovnaní s predchádzajúcim rokom a ťažba striebra klesla o 235 ton.

India zatiaľ o zmiernení svojich sankcií voči dovozu zlata neuvažuje a do krajine sa pašuje čoraz viac žltého kovu. V ostatnom období dokonca z Afganistanu. Za posledné dva týždne colníci zabavili viac ako  40 kg zlata, ktoré putovalo z Afganistanu na čierny trh Indie. Zlepšenie situácie si oficiálne miesta sľubujú od udelení väčšieho počtu licencií pre komerčné banky, ktoré budú už čoskoro môcť dovážať zlato do krajiny.

Matúš Pošvanc

Čína je najväčším nebezpečenstvom pre finančný svet

Nemecký ústavný súd tak ako sa očakávalo potvrdil legálnosť Európskeho stabilizačného mechanizmu. Súd vyhlásil, že 700 miliardový fond nie je proti nemeckému právu. Nemecký ústavný súd je známy tým, že odďaľuje často platnosť európskych zmlúv a posudzuje ich súlad s nemeckým právom a pridáva k zmluvám rôzne druhy podmienok. Toto vyhlásenie sa stretlo s pozitívnou reakciou mnohých nemeckých politikov. Nemecký minister financií vyhlásil, že je „dôležité, aby sme mali istotu o legálnosti ESM, pretože ten tvorí základnú kostru pre finančnú stabilitu v eurozóne.“ Asi zabudol na ECB, ktorej mechanizmus neobmedzeného nákupu dlhopisov OMT je tým primárnym dôvodom, prečo si dnes členské štáty eurozóny užívajú nízke úrokové miery na svoje dlhopisy a prečo vládne v európskom finančnom systéme relatívny pokoj. Každopádne to, ako bude nakoniec hodnotený ESM, ukáže až budúcnosť a zhodnotí história. Pretože v európskom finančnom systéme je stále veľký počet nezdravých prvkov.

Európskej únii sa tento týždeň podarilo dohodnúť na vzniku záchranného fondu pre banky, ktorý má byť dôležitým prvkom v rámci novovznikajúcej bankovej únie. Spoločný fond má mať hodnotu 55 mld. euro. V rámci fungovania fondu sa dohodli pravidlá pre jeho použitie, ktoré bude primárne využívať komisia, čím sa predpokladá, že sa čas na rozhodnutie o použití prostriedkov skráti na 48 hodín a nebude politicky motivovaný. Znie to všetko veľmi dobre, až na tú maličkosť, že v prípade udalosti, akú sme mali v roku 2008 nebude 55 mld. euro stačiť, obrazne povedané, ani na záchranu jedinej banky. Optimista na to samozrejme zareaguje, že na to tu máme predsa ECB. Len potom načo sa politici hrajú s bezvýznamnými záchrannými fondmi.

Nech je ako chce, dnes pravdepodobne najväčšiu hrozbu predstavuje Čína. Podľa Morgan Stanley sa Čína dokonca dostala do tzv. Minského momentu. To znamená, že akákoľvek Ponzi schéma resp. pyramídová finančná hra (a čínsky šedý bankový sektor touto schémou je) dosiahne určitý moment, keď dlžníci nemajú dostatočný cash flow ako na splácanie úrokov tak na splácanie istiny a musia si požičiavať ďalej na splácanie svojich záväzkov. Podľa Morgan Stanley sa Čína do tohto momentu už dostala a v ekonomike začína dominovať práve tento druh pôžičiek. To bude mať podľa jej analytikov dopad na rast, resp. pokles čínskej ekonomiky a následne globálne trhy. A Morgan Stanley nie je jediná v popisovaní problémov Číny. Podľa Nomury počet tzv. miest duchov už dávno prekročil okraje starých známych príbehov o Ordose a Wenzhou a dnes je ich viac ako osem. Nomura tvrdí, že prasknutie realitnej bubliny v Číne a potenciálna korekcia môže viesť do reálnej systematickej krízy a je najväčšou hrozbou pre čínsku ekonomiku v roku 2014. O tom, že to nie sú len slová na papieri svedčí i fakt, že tento týždeň sme zaznamenali krach menšieho realitného developera s názvom Zhejiang Xingrun, ktorého dlh bol približne 560 miliónov USD (3,5 mld. yenov), pričom sa odhalilo, že spoločnosť prijímala investície od jednotlivcov, ktorým núkala za pôžičku úrok vo výške od 18 do 36 %. Podľa lokálnych úradov, však situácia nie je ešte kritická, vzhľadom na veľkosť krachujúceho developera. Avšak presne tieto udalosti môžu viesť k reťazovej reakcii naprieč finančným sektorom, keď si investori začnú uvedomovať, že 18 alebo 36 % úroky im asi ich dlžníci nevyplatia. Dopad na ekonomiku môže byť následne veľmi silný. Nehovoriac o tom, že to bude mať dopad i na európsky, americký i austrálsky bankový sektor, ktorý má v Číne umiestnenú značnú časť svojho kapitálu. Expozícia európskych bánk voči Číne sa totižto odhaduje na úrovni 329 mld. USD, expozícia USA na úrovni 83 mld. USD a asi najzraniteľnejšia je z tohto hľadiska Austrália, ktorej expozícia voči Číne dosahuje 9 % ich HDP (31 mld. USD).

Ešte že tu máme politikov a centrálnych plánovačov. Tí nás vždy vedia upokojiť. S upokojujúcou správou prišiel minulý týždeň i FED, ktorý zverejnil stres testy najväčších bánk v USA. Z nich vychádza, že americké finančné inštitúcie sú v dobrej kondícií a dokážu absorbovať aj významný ekonomický pád. 29 z 30 najväčších bánk testom prešlo a FED tvrdí, že majú dostatok kapitálu na to, aby ustáli hypotetický prepad ekonomiky USA do roku 2015, výrazný pokles cien nehnuteľností a zvýšenú mieru nezamestnanosti. Jedinou otázkou, ktorá ostáva nezodpovedaná je tá, čo sa stane, ak zažijeme situáciu podobnú ako bola v roku 2008, kedy najväčším problémom bolo vzájomné previazanie finančných záväzkov v rámci viacerých finančných inštitúcií naraz.

Matúš Pošvanc