Mesačné archívy: december 2013

Zlato vs. Bitcoin

Bitcoin (BTC) je fenomén poslednej doby. Za pol roka dokázal z ceny 10 USD skočiť na 220 USD, aby sa opätovne prepadol na 60 USD. Dnes sa opätovne obchoduje okolo 880 USD. Bitcoin je kryptomena. Niektorí ju nazývajú i krypto zlato. Je to z toho dôvodu, že maximálny počet bitcoinov je obmedzený na 21 miliónov. Matematicky. A tá zatiaľ nepustí. Sú však bitcoiny peniazmi? To je relevantná otázka. Stručne povedané, zatiaľ nie sú.

bitcoin_vs_gold_infografikaJedinými reálnymi peniazmi sú zlato a striebro, ktoré na jednej strane overila história a na strane druhej ich na to predurčujú ich vlastnosti. Obmedzenosť. Využiteľnosť ako samotnej komodity – majú i prirodzenú hodnotu, napr. ako priemyselné kovy. Chemické a fyzikálne vlastnosti. Dnes tieto kovy ako peniaze nevnímame. Za peniaze považujeme meny. Avšak mena (napr. dolár) znamenala, že sa jedná o substitút (formou poukážky, úpisu) za kov. Dolár ako mena bol pôvodne napríklad definovaný ako 24,057 gramu striebra. Dnes nevnímame tento rozdiel, pretože žiadne z existujúcich mien nie je definovaná v kontexte zlata a striebra – nie sú kryté ničím.

Poďme sa však pozrieť na BTC. Po prvé množstvo BTC je obmedzené. Zjednodušene povedané matematickým vzorcom – protokolom. „Vyťažených,“ počítačmi nájdených, môže byť maximálne 21 miliónov kusov (predpokladá sa, že posledný sa nájde niekedy okolo roku 2140). BTC majú dokonca svoju vnútornú hodnotu. To si inak málokto uvedomuje. Tá je spojená s dvoma fenoménmi. Po prvé tým, že transakcie sú anonymné, veľmi rýchle, relatívne lacné. Prevod BTC je možný za 10 – 15 minút (hodinu maximálne) z peňaženky jedného užívateľa do druhej peňaženky užívateľa, za prevod platíte dnes 0,0005 BTC, nie je jednoducho vystopovateľný. Po druhé tým, že BTC Vám ťažko zoberú. Fungujú na báze decentralizovanej siete. Neexistuje tu žiaden centrálny bod, server, či počítač. Len sieť počítačov. Tieto vlastnosti (anonymita/ decentralizácia / rýchlosť/ priame platby) môžu mať reálnu hodnotu pre spotrebiteľov. Problémom však ostáva uchopiteľnosť. BTC sú ako software. Existujú, ale vo virtuálnom svete. To je dobrá i zlá vlastnosť. Dobrá z toho dôvodu, že ak sa zistí, že z matematického hľadiska s nimi niečo nie je v poriadku, môžu byť rýchlo nahradené inou kryptomenou (áno aj iné už existujú). Na strane druhej môžu byť spláchnuté na smetisko dejín. Avšak BTC komunita zas hovorí, že každý takýto problém je výzvou pre programátorov, aby BTC alebo inú kryptomenu, opravili.

Suma sumárum sa z týchto hľadísk javí, že BTC by mohli byť peniaze. Osobne by som ich však skôr nateraz považoval len za menu. Síce nie rovnakú ako je dolár, či euro. Sú totižto decentralizované, nie sú riadené ničím a ich množstvo je obmedzené. Avšak nie sú zatiaľ všeobecne akceptovateľné. S ich akceptovateľnosťou rastie zároveň ich sila ako potenciálu peňazí. Bez nej ostávajú len veľmi zaujímavou konkurenciu voči iným menám. Po druhé ak sa pre ne rozhodnete, musíte akceptovať ich virtualitu, čo oproti zlatu a striebru nie je veľmi jednoduché. Mnoho ľudí dnes nie je na túto vlastnosť pripravených. Argument BTC komunity? Mladí ľudia. Tí budú tvoriť čoraz väčšie percento populácie a tí s virtualitou problém nemajú.

Záver je asi taký, že BTC bude podľa môjho názoru zaujímavými vtedy, ak sa prepoja s trhom zlata a striebra. Kryť BTC zlatom a striebrom by inak nemusel byť úplne zlý nápad. Ich vzájomná, priama a rýchla vymeniteľnosť môže z tejto meny následne urobiť peniaze. Dnes sú však jedinými reálnymi a skutočnými peniazmi zlato a striebro. Všetko ostatné sú meny. Aj BTC.

Matúš Pošvanc, článok bol pripravený pre investicnezlato.sk

Banková únia bude. Dúfajme, že nie neskoro

Hlavnou témou týždňa v Európe boli diskusie a dohody o bankovej únii. Médiá pripisujú tejto dohode rovnaký význam ako zavedeniu Eura. Dohoda by mala priniesť zmenu pri záchrane bánk. Hlavnými hráčmi by už nemali byť daňoví poplatníci ale v poradí akcionári, veritelia a väčší vkladatelia a až nakoniec daňoví poplatníci. Len, aby nebol problém taký veľký, že daňoví poplatníci zaplatia aj tak najviac. Zároveň sa dohoda motá okolo záchranného fondu, ktorý by mal mať hodnotu 55 mld. euro a ktorý by mal byť tvorený v nasledujúcich 10 rokoch. Peniaze do fondu sa budú odvíjať ako 1 % výšky vkladov v bankách a budú vyberané odvodom. Finálne by mala dohoda začať platiť od roku 2016. Treba dúfať, že to nebude nakoniec veľmi neskoro.

A na pozore treba byť. Nehovorí to nik iný ako Medzinárodný menový fond, ktorého riaditeľka vyhlásila, že eurokríza neskončila Európske problémy nie sú vôbec vyriešené. Lagardová to vyhlásila po tom, čo prišli posledné dáta z Grécka, ktoré ukazujú, že priemyselná produkcia padla o 5,2 % a zároveň to tvrdí v kontexte vysokej nezamestnanosti v Eurozóne. A to si musíme uvedomiť, že bez výraznej pomoci zo strany ECB by Eurozóna nedosahovala ani takéto výsledky.

Na stretnutí ministrov Eurozóny sa rovnako hovorilo o výmene daňových informácií medzi krajinami. Všetkých sklamalo Luxembursko a Rakúsko, ktoré sa do tejto dohody nehrnú a upozorňujú, že bez toho, aby bola takáto dohoda uzavretá aj s tretími krajinami, hrozí únik kapitálu. V prípade Luxemburska i mierny pokles atraktivity tamojšieho bankového sektora. Ako to však bude? Väčšina určite dotlačí menšinu k nejakému kompromisu. No a potom sa stane to, pred čím varuje Luxembursko. Kapitál sa presunie. Možno veľmi rýchlo. Prostredníctvom bitcoinov.

Presuňme sa zas na iný kontinent. Austrálska centrálna banka hrá už dlhšie hru so svojou menou, ktorá sa volá „oslabujeme menu spoločne s ostatnými,“ ergo sú to už viackrát spomínané menové vojny. Minulý týždeň sa k tejto téme vyjadril guvernér centrálnej banky a na „prekvapenie“ vyhlásil, že austrálsky dolár potrebuje ďalej oslabovať. Ako na to budú reagovať ostatné centrálne banky? Rovnako. Výsledkom je permanentná strata kúpnej sily klasických mien.

A keď sa už bavíme o tom, ktorá centrálna banka najviac podporuje ekonomiku, tak to nie je ani americký FED (85 mld. USD mesačne), ani japonská Bank of Japan (75 mld. USD mesačne) a ani ECB. Je to Čínska centrálna banka, ktorá v novembri poskytla ekonomike 203 mld. USD, čo je o 20 % viac ako spojené stimuly FEDu a BoJ.

2_credit_creation

Zdroj: zerohedge.com

Hlavnou témou v USA bola dohoda o rozpočte medzi republikánmi a demokratmi. Tá by malo zamedziť ďalšiemu potenciálnemu uzavretiu niektorých federálnych úradov, ako tomu bolo v októbri tohto roku. Plán uvažuje s 23 mld. znížením deficitu rozpočtu a znížením niektorých výdavkov. Avšak v dohode ešte nie je zahrnutá požiadavka Bieleho domu o zachovanie prídavkov v nezamestnanosti pre 1,3 mil. Američanov. Demokrati naznačujú, že by dané zachovanie boli ochotní vymeniť za zníženie priamych platieb farmárov. Zjavne sú nezamestnaní lepšou voličskou základňou, ako farmári. Dohodu síce všetci oslavujú, ale pamätajme na to, že dlh USA je už viac ako 105 % HDP a v nominálnom vyjadrení dosahuje výšku viac ako 17 biliónov USD. A rovnako nezabúdajme na fakt, že úrokové miery na 10 ročných dlhopisoch vzrástli v ostatnom období o skoro 80 % a dnes sa pohybujú v okolí 2,9 %, čo rovnako zvyšuje finančné nároky rozpočtu na financovanie dlhu.

Matúš Pošvanc

Drahé kovy stále dole

Začiatkom týždňa oba drahé kovy mierne posilnili. Zlato posilnilo o 10 USD a striebro sa priblížilo k hranici 20 USD. V ďalšie dni oba drahé kovy opätovne zvýšili svoje ceny, keď sa zlato obchodovalo nad 1250 USD a striebro nad 20 USD. Hneď nato však oba drahé kovy výrazným spôsobom klesli a to opätovne k úrovniam zo začiatku týždňa. V piatok zlato mierne kleslo k 1220 USD, avšak nakoniec zaznamenalo pozitívny deň a rovnako to platilo pre striebro.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1238,7 USD, čo bolo o 8 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,68 USD a rovnako stúpla o 0,14 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 62,94 a v princípe ostáva rovnaký, ako bol pred týždňom. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) mierne posilnil na úroveň 195,57. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) posilnil rovnako a uzavrel na úrovni 82,15 USD. Na COMEXe stávky na pokles cien u veľkých hráčov v čistom vyjadrení stúpli ako na zlato, tak i na striebro.

Drahé kovy reagovali na dianie v USA. Tam sa dohodli republikáni a demokrati na federálnom rozpočte a ďalšom smerovaní fiškálnej politiky. Následný pokles ceny môže byť spojený so špekuláciou o znížení nákupov dlhopisov FEDom, ktorý nemusí tak intenzívne pomáhať federálnej vláde vzhľadom na dohodu o rozpočte a má lepší manévrovací priestor. Z toho vyplýva, že hranica 1200 USD na zlato do konca roku je viac pravdepodobná.

Drahé kovy sú stále pod tlakom. Blíži sa koniec roka a viaceré banky dávajú vyhlásenia k cenám na budúci rok. Väčšina z nich je samozrejme negatívna. Predpoklady ceny zlata na rok 2014 sa pohybujú v rozmedzí od 1000 do 1200 USD. Najpozitívnejšia je Commerzbank, ktorej odhad na rok 2014 sa pohybuje okolo 1400 USD. Blíži sa koniec roka a nemožno predpokladať, že by sa na trhu niečo zásadné udialo. Skôr budeme sledovať oba drahé kovy v súčasných cenových hladinách. To, čo prinesie rok 2014 je z tohto pohľadu veľmi ďaleko.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

 

gold_50

silver_50

Zdroj: upner.com, kitco.com

Matúš Pošvanc

V Indii prekvitá pašovanie zlata

Pašovanie zlata do Indie sa stalo výnosnejšie ako pašovanie drog. Pašeráci zároveň používajú podobné metódy ako pašeráci drog. Sú ochotní zhltnúť zlato a pašovať ho v útrobách tela. Tamojšie úrady sa snažia zabrániť dovozu zlata do krajiny tým, že sa primárne sústredia na ľudí, ktorí pricestovali do Indie zo Singapuru, Thajska, Saudskej Arábie alebo Srí Lanky.  To sú hlavné destinácie, z ktorých pašované zlato pochádza. Odhaduje sa, že množstvo pašovaného zlata do krajiny sa po zavedení dovozných reštrikcií minimálne zdvojnásobilo. World Gold Council odhaduje, že od začiatku roku sa do krajiny prepašovalo od 150 do 200 ton zlata. Indická vláda je síce spokojná, že sa jej lepšie vyvíja oficiálny deficit obchodnej bilancie, za čím stojí hlavne pokles dovozu zlata do krajiny. Ten klesol na len niekoľko ton mesačne, oproti tradičným desiatkam ton v predchádzajúcich mesiacoch. Pašovanie zlata do krajiny má zároveň dopad i na cenotvorbu, ktorá sa odvíja od vyššieho rizika spojeného s pašovaním zlata do krajiny. Vzhľadom na sezónu sobášov obyvateľstvo zároveň reaguje na tieto reštrikcie tým spôsobom, že sa snažia recyklovať staré zlato. Podarovať zlatý šperk ako svadobný dar je v Indii tradíciou.

Keďže je problém odvážať do Indie zlato, obyvateľstvo sa zároveň vrhlo na druhú peňažnú komoditu po zlate – striebro. Dovoz striebra sa medzimesačne v októbri zvýšil o 40 %, kedy India doviezla 338 ton striebra oproti 241 tonám v septembri. Tento rok sa predpokladá, že India dovezie okolo 5200 – 5400 ton striebra, čo je vysoko na d rekordom z roku 2008, kedy sa doviezlo do krajiny 5048 ton.

Juhokórejská burza začne v marci budúceho roku obchodovať i fyzické zlato. Na burze bude možné obchodovať minimálne 1 gram, pričom výber zlata bude možný len po dosiahnutí 1 kg. Obchodovanie sa pripravovalo už od roku 2010.

Americká mincovňa US Mint predala v novembri 753 000 uncí striebra, čo bol pokles oproti októbru o 34 000 uncí. Na strane druhej dosiahol zatiaľ celkový predaj striebra v tomto roku do konca novembra rekord vo výške 41 475 000 uncí striebra, čo je výrazne viac ako bol rekord z roku 2011, kedy mincovňa predala 39 868 500 uncí striebra. Čo sa týka zlata, predala 48 000 zlatých eaglov. Za rok tak predala mincovňa 800 000 zlatých eaglov.

matúš pošvanc

Čarovné. Asi preto, že idú Vianoce

ECB i Bank of England svoju politiku nezmenili. Avšak podľa môjho názoru sa politika opätovne uvoľní. ECB čelí totižto zásadnému problému. Dnes síce máme historicky najnižšie úrokové sadzby, avšak výška pôžičiek súkromnému sektoru sa nie sa nie zdvihnúť. Podľa štatistík požičali banky v októbri o 2,1 % menej kapitálu súkromnému sektoru, ako rok predtým. Najvypuklejším je tento problém samozrejme v problémových krajinách ako je napr. Španielsko. Banky novým podnikateľským nápadom neveria. Aké má teda ECB možnosti? Hovorí sa o negatívnych úrokových sadzbách na vklady komerčných bánk. Faktom však ostáva, že podobnú stratégiu už vyskúšala dánska centrálna banka s minimálnym úspechom. Zvýšené náklady vtedy banky preniesli v princípe na klienta a viacerí tvrdia, že buď komerčné banky zvolia rovnakú stratégiu, alebo budú vkladať do ECB menej kapitálu. Druhou možnosťou, ktorú ECB vraj zvažuje je opätovné LTRO, ktoré by však malo kratší časový interval (1 rok) a zároveň presne určenú podmienku. Podmienkou by bolo, že banka, ktorá takýto lacný kapitál získa, ho požičia len podnikateľským subjektom. Posledné LTRO v objeme 1 bilión euro totižto banky využili skôr na to, aby si lacno požičali a následne kúpili dlhopisy, ktoré mali vyššie výnosy. Otázne ostáva, ako by sa v tomto novom prípade zachovali komerčné banky. Predsa len, požičať i keď veľmi lacný kapitál, na podnikateľský zámer, pokiaľ banka zámeru neverí, je vysoké riziko. Pre ECB tak ostáva pravdepodobne zopakovanie politiky, ktorú už dnes realizuje FED, či japonská centrálna banka. A to priamy nákup dlhopisov krajín. To však naráža na zásadný odpor Nemecka, ktoré v tom vidí priame financovanie vládnych účtov. V čom majú podľa môjho názoru Nemci pravdu. Zároveň si treba uvedomiť, že ani táto politika zásadne nezaberá. Ak si dáme na stôl fakt, že FED každý mesiac nakupuje dlhopisy za 85 mld. USD a pozrieme sa na rast HDP v USA pri takejto výraznej podpore, ani táto politika nemusí byť úspešná pre zotavenie sa eurozóny. Bohužiaľ politické špičky stále nechápu, že problém je primárne štrukturálneho charakteru. Bez radikálnych reforiem trhu práce, zníženia regulačného zaťaženia v celej EU, sa podnikateľský sektor nakopnúť udržateľne nedá. Ostáva teda zatiaľ len veriť, že sa súčasné návrhy centrálnym bankám nevymknú z rúk až príliš.

Európska komisia zároveň udelila najvyššiu pokutu v histórii finančným inštitúciám za manipuláciu základnej medzibankovej sadzby LIBOR vo výške 1,7 mld. euro. Banky, ktoré budú musieť pokutu zaplatiť si však asi veľmi hlavu nelámu, keďže v prípade, že sa dostanú do problémov ich zachráni ECB alebo nejaký iný Európsky záchranný mechanizmus. Človek by to nazval, že je to také vianočné – čarovné.

Briti podľa Bank of England začali siahať na svoje úspory, aby pokryli zvýšené náklady na živobytie. Podľa údajov z banky sa dlhodobé úspory znížili v krajine o 4,7 % a naopak krátkodobý cash na bankových účtoch sa zvýšil o 11,7 %. Dôvodov je niekoľko. Po prvé sú na dlhodobé úspory historicky nízke úrokové miery. Zároveň sa zvyšujú podľa niektorých náklady na živobytie vzhľadom na rastúcu infláciu.

Francúzska nezamestnanosť stúpla o 0,1 % oproti predchádzajúcim trom mesiacom a pohybuje sa na úrovni 10,9 %. Rekordná nezamestnanosť bola pred 16 rokmi na úrovni 11,2 %, k hranici čoho sa sa Francúzsko pomaly, ale isto približuje.

Austrália zrušila limit na výšku svojho verejného dlhu. Ten bol stanovený nateraz na hranici 300 mld. AUD, ktorá mala byť dosiahnutá niekedy v priebehu decembra. Pôvodný zámer bol zvýšiť dlhový strop na 400 mld. AUD, avšak nakoniec sa politici rozhodli dlhový limit zrušiť úplne. Ako vidno heslo „verejným míňaním k vyššej prosperite“ funguje i u protinožcov. Sám som zvedavý, kedy Slovensko upustí od dlhového stropu. Ten deň raz príde. Kto by predsa nechcel míňať viac.

Čínska mena predbehla Euro a stala sa druhou najpoužívanejšou menou v globálnom finančnom obchodovaní podľa belgickej spoločnosti Swift. Stále samozrejme nemá na dolár, ktorý má absolútnu dominanciu s podielom 81 % a jeho dominancia klesla o 3,88 % oproti začiatku roku 2012. Medzi krajiny, ktoré v globálnom finančnom obchodovaní čínsku menu primárne používajú patria okrem Číny Hong Kong, Singapure, Nemecko a Austrália.

Minulý týždeň sme spomínali Bitcoin, ktorý dosiahol viaceré méty. Tento týždeň oznámila čínska národná banka, že finančné inštitúcie nemajú povolené realizovať transakcie a obchody v BTC, upozornenie voči BTC vydala i francúzska centrálna banka a čínsky Baidu dočasne pozastavil prijímanie platby v BTC, vzhľadom na jeho fluktuáciu. BTC padol o viac ako 40 %. To, že sa v BTC formovala bublina sme spomínali. Ale na praskanie bublín by sme sa mali pripraviť nielen v BTC. Ešte ich pár totižto praskne. Jedna z nich môže byť napr. na akciovom trhu, ako veľmi výstižne vyjadruje nasledovný graf, ktorý nepotrebuje zásadný komentár:

S&P 500 a odhadov vývoja HDP v USA:

2_SP500

Zdroj: zerohedge.com

Opäť sme bližšie k zníženiu nákupov dlhopisov zo strany FEDu. Nezamestnanosť v USA klesla na 7 % a ekonomika vytvorila 200 tis. pracovných miest. Avšak miera participácie je stále na veľmi nízkej úrovni, takže by som sa skôr priklonil k názoru, že FED nákupy neukončí tak skoro. Ale uvidíme. Na čo by sme z USA však nemali zabúdať je doterajšia aktivita FEDu na dlhopisom trhu. FED dnes vlastní skoro 1/3 všetkých 10 ročných dlhopisov a každý týždeň zvyšuje ich podiel o 0,3 %. A ak by sme si predstavili, že v roku 2014 zníženie nákupov FED neoznámi, tak do konca roku 2014 bude FED vlastniť polovicu tohto trhu. Ako sa potom FED zbaví týchto aktív je pre mnohých záhadou.

Matúš Pošvanc