Mesačné archívy: december 2013

Mainstrem si všimol odliv zlata do Ázie

Odliv zlata zo západných ekonomík smerom do Ázie si začali všímať i mainstreamové médiá. Svedčí o tom i na videu nižšie vystúpenie reportéra agentúry Bloomberg, ktorý hovorí o tom, že pred nedávnom boli londýnske sklady plné zlata, avšak dnes „zívajú“ prázdnotou, pretože zlato je vyvážané do Švajčiarska, kde je pretavené na nový štandard (1kg tehly) a vyvážané do Ázie.

 

Niektoré švajčiarske rafinérie sú zároveň kritizované za to, že v niektorých prípadoch importujú zlato z konfliktných oblastí a rafinujú ho pre diktátorov. Výrobcovia tehál samozrejme obvinenia popierajú. Napomôcť stransparentneniu by malo nové vykazovanie dovozu a vývozu zlata do a zo Švajčiarska, ktoré by malo byť rozdelené po jednotlivých krajinách. Podľa niektorých údajov až 70 % všetkého obchodu so zlatom sa nejakým spôsobom Švajčiarska dotkne.

Indickí predstavitelia majú pravdepodobne miernu schizofréniu. Najprv sa objavia informácie o tom, že vláda uvažuje nad znížením reštrikcií dovozu zlata do krajiny. Dokonca predstavitelia ministerstva financií vyhlásia, žedo konca mesiaca budú revidované opatrenia súvisiace s dovozom zlata do Indie“. Vzápätí však centrálna banka vyhlási, že nič také neplánuje. A ak by k uvoľneniu pravidiel dovozu zlata prišlo, šlo by o pomalé a umiernené kroky tak, aby sa nenarušila dosiahnutá udržateľnosť platobnej bilancie krajiny, ktorú dovoz zlata podkopával. Takže si môžete ako vždy vybrať, čo presne India plánuje.

Matúš Pošvanc

FED znížil nákupy dlhopisov

EU prišla o najvyšší rating. V piatok trojáčkový rating znížila agentúra Standard & Poors na AA-. Hlavnými dôvodmi boli znížená bonita členov únie, poľavenie v kohézií, zníženie ratingov členov v priebehu roka a problémy pri zostavovaní rozpočtu EU, či úvah o vystúpení Veľkej Británie. Rozhodnutie prišlo potom, čo agentúra minulý mesiac znížila rating Holandska. Rozhodnutie ale nikoho nezaujíma. Prezident Hollande vyhlásil, že pokles ratingu nič nemení a protestovali samozrejme aj ostatní politici. Pravdou je, že zníženie ratingu si investori moc nevšímajú. Štatistika ukazuje, že až 50 % upozornení tejto agentúry investori ignorujú a pri agentúre Moody´s je to až 56 %.

Španielsky bankový sektor je vraj v poriadku. Až na pár maličkostí si to myslí ECB a komisia. Jediné, čo nejako nesedí je, že sa stále zvyšuje podiel nesplácaných úverov v krajine, ktorý vzrástol na svoje nové maximum 13 %. Zároveň je v krajine 26 % nezamestnanosť, viac ako 50 % nezamestnaných mladých a ceny nehnuteľností sa nie a nie odlepiť od dna. Inak je úplne všetko vyriešené a dokonca má krajina začiatkom roka opustiť záchranný val, z ktorého sa jej zatiaľ ušlo 41 mld. euro.

Potom, čo zástupca Nemecka Joerg Asmusen odstúpil z funkcie člena výkonnej rady ECB, pretože prijal ponuku stať sa ministrom práce v novej nemeckej vláde, bola na post nominovaná Sabine Lautenschlaeger. Vyzerá to, že si Nemecko chce naďalej zachovať silný a varovný hlas vo výkonnej rade banky. Lautenschlaeger je totižto zástanca oddelenia monetárnej politiky a kontroly bánk prostredníctvom ECB a zároveň zástanca toho, aby vládne dlhopisy členov eurozóny neboli automaticky považované, ako bez rizikové investície na bilanciách bánk.

Tieňové bankovníctvo v rozvíjajúcich sa krajinách začína robiť vrásky na čele aj predstaviteľom Európy. Naposledy sa k téme vyjadril guvernér Bank of Englad, ktorý varoval pre tieňovým bankovníctvom v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Nešpecifikoval síce, o ktorej krajine hovorí, avšak nie je ťažké domyslieť si, že hovoril o Číne. V Číne po roku 2008 vzrástla výška úverov zo 125 % na 200 % HDP, pričom veľká časť úverov je poskytovaných práve nebankovými subjektmi. Prvé náznaky prasknutia tejto pyramídovej hry prišli v júni tohto roku, kedy sa krátkodobé úrokové miery na medzibankovom trhu v Číne vyšplhali nad 10 % a vyžiadali si silný zásah zo strany centrálnej banky. Tento týždeň úrokové miery vzrástli na 8,2 %, čo opätovne indikuje výrazný stres vo finančnom sektore krajiny, na čo centrálna banka reagovala dodaním likvidity na trh vo výške 50 mld. USD a stiahla sadzbu k 7 %- tám.

Japonský rozpočet na rok 2014 bude rekordných 96 biliónov jenov (930 mld. USD), čo tvorí 20 % celej ekonomiky. Vzhľadom na to, že Japonská centrálna banka bojuje v krajine s defláciou nákupom vládnych dlhopisov, je výška rozpočtu dôležitá. Čím vyšší rozpočet, tým viac priestoru pre centrálnu banku na kúpu štátnych dlhopisov. V budúcom roku má mať Japonsko príjmy na úrovni 50 biliónov jenov a ostatné výdavky má financovať prostredníctvom dlhu, z ktorého veľkú časť nakúpi samozrejme japonská centrálna banka. Uvidíme, do kedy vydrží toto „perpetuum mobile“.

Hlavnou témou v USA bolo rozhodnutie FEDu o znížení nákupov dlhopisov o 10 mld. USD mesačne od začiatku roku 2014 a zachovaní politiky nízkych úrokových mier. Výška účtovnej bilancie FEDu dosiahla v polovici decembra 4,01 bilióna USD. Monetárna komisia FEDu sa zároveň rozhodla ďalej pozorne sledovať vývoj v ekonomike. Pri zlepšujúcom sa stave trhu práce a zároveň udržania dlhodobej plánovanej miery inflácie, zváži ďalšie obmedzenie nákupu dlhopisov. Predpoklad trhu je, že sa tak udeje v nasledujúcich 10 – 12 mesiacoch. Rozhodnutie bolo podľa môjho názoru najviac ovplyvnené minulo týždennou dohodou o rozpočte USA. Faktom ostáva, že oficiálna miera nezamestnanosti rovnako klesla a dokonca sa objavili koncom týždňa i dobré správy o stave ekonomiky USA, ktorá stúpla o 4,1 % oproti predchádzajúcemu odhadu 3,6 %. A nakoniec nezabudnime. Bola to posledná tlačovka Bena Bernankeho vo funkcii prezidenta FEDu. Odchádza v pravej chvíli?

Matúš Pošvanc

Drahé kovy to tento týždeň opätovne schytali

Drahé kovy to tento týždeň opätovne schytali. Aj keď mohli omnoho viac. Začiatkom týždňa síce posilnili, zhodou okolností vtedy, keď bitcoin zažíval ťažký deň. Zlato sa vyšvihlo cez 1250 USD, striebro cez 20,2 USD. Následne však prišiel pokles. Zlato kleslo v stredu pod 1200 USD a pod touto hranicou už ostalo. Striebro sa správalo podobne a namierilo si to výrazne pod 20 USD. V piatok ceny drahých kovov mierne posilnili.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1203,5 USD, čo bolo o 35,2 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,415 USD a rovnako klesla o 0,27 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 61,99 a zmena bola priaznivejšia pre striebro. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) mierne klesol na úroveň 190,08. XAU index (index zlatých a strieborných  ťažobných spoločností) posilnil rovnako a uzavrel na úrovni 80,43 USD. Ak sú údaje z COMEXu správne, tak sa striebro nemá na čo tešiť. Čisté stávky na pokles ceny striebra sa u veľkých bánk zvýšili o neuveriteľných 27 tis. kontraktov. Ak to nie je nejaká chyba, tak sme na veľmi podobnej úrovni, ako sme boli na začiatku tohto roku. Treba si však uvedomiť, že cena striebra medzitým padla o 10 USD na uncu, resp. o 34 %. Na zlate sa stávky na pokles ceny u veľkých hráčov mierne znížili.

Za cenovými pohybmi bolo primárne rozhodnutie FEDu. Prvé dni v týždni žili obchodníci v očakávaní rozhodnutia FEDu o znížení nákupov dlhopisov. Počas celého prejavu Bernankeho zlato posilňovalo, avšak nakoniec kleslo. FED oznámil zníženie nákupov dlhopisov o 10 mld. USD mesačne. Trhy sa zatiaľ nezľakli. Dalo sa očakávať, že drahé kovy na toto oznámenie zareagujú omnoho výraznejšie. Faktom však je, že drahé kovy mali najhorší týždeň za ostatný mesiac. Avšak nezažili sme žiadny rýchly a výrazný prepad. Je pravdepodobné, že je to spojené s druhou časťou oznámenia, že FED bude držať nízke úrokové sadzby naďalej, dokonca i po dosiahnutí úrovne 6,5 % nezamestnanosti. Po väčšinu roku sústredenia sa na to, či FED zníži alebo nezníži nákup dlhopisov, je možné, že sa obchodníci začnú zaoberať aj inými faktormi. Faktom ostáva, že FED by mal zväčšiť svoju bilanciu budúci rok o 900 mld. USD, miesto 1020 mld. USD. Inými slovami sa politika FEDu až tak zásadne nezmenila.

Jeden z dôvodov, prečo sme nevideli výraznejší cenový pokles na zlate môže byť negatívna GOFO miera, ktorá sa tento týždeň opätovne objavila a svedčí o zvýšenom dopyte po fyzickom kove pravdepodobne z Ázie, kam dnes zlato prúdi. Akcie ťažiarov sú na dvojročných minimách. Pred rokom bola cena drahých kovov skoro o 30 % vyššia. Ceny sa síce pohybujú na úrovni ťažobných nákladov a pre niekoho to môže byť signál, že cena dosahuje dno. Nezabúdajme však, že zlato a striebro sú peniaze. Sú akumulované. Preto môže ich cenové vyjadrenie v nekrytej fiat mene byť ešte nižšie bez ohľadu na to, že by sa nevyťažila ani jedna unca navyše. Kam až cena klesne? Otestovanie hranice 1100 USD na zlate nie je do konca roku vylúčené, aj keď by som ho predpokladal skôr začiatkom budúceho roku. Čo sa týka striebra treba byť na pozore. Cena striebra ešte stále nezažila to, čo zlato a ak sú údaje z COMEXu správne naznačujú zmenu správania sa veľkých hráčov.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_51

gold_51

 

Zdroj: upner.com, kitco.com

Matúš Pošvanc

Bakwardácia na zlate je normálna

Nedávno som narazil na veľmi zaujímavý článok od Toma Fischera o tom, že existujúci stav contanga na zlate za ostatných 30 rokov (opak bakwardácie) je znakom toho, že centrálne banky ovplyvňujú trh so zlatom. Inými slovami, že bakwardácia by mala byť pri zlate normálnym stavom. O bakwardácii sme už písali. Je to stav, kedy je aktuálna cena zlata vyššia ako cena papierového kontraktu v budúcnosti (napr. o 6 mesiacov). To znamená, že sa investorovi oplatí predať zlato za vyššiu cenu dnes, uložiť peniaze do napr. dlhopisov a zarobiť na jeho kúpe (nižšia cena v budúcnosti) a ešte na úroku, ktorý poskytnú napr. dlhopisy. Vtedy som písal, že teoreticky by bakwardácia pri zlate nemala existovať, pretože túto ziskovú príležitosť by mal každý investor rýchlo využiť. Tom Fisher tvrdí opak. Tvrdí, že bakwardácia by mala byť naopak trvalým javom a to, že nie je, svedčí o intervenciách centrálnych bánk. Intervencie centrálnych bánk na trhu so zlatom pravdepodobne existujú. Jedným z príkladov bolo vyhlásenie guvernéra rakúskej centrálnej banky asi pred pol rokom a zároveň nedávne správy z fínskej centrálnej banky, že obchodujú so svojím zlatom prostredníctvom realizácie pôžičiek alebo leasingu. Čo teda Fisher hovorí?

Po prvé tvrdí, že bakwardácia na zlate neznamená arbitráž bez nákladov. Zlato má totižto vlastnú úrokovú mieru, tzv. GOFO (gold forward rate), o ktorej sme už rovnako písali. GOFO vyjadruje náklady na požičanie si zlata. Ak je GOFO negatívna, znamená to, že úroková miera na zlato je nad úrokovou mierou na dolár. A podľa definície London Bullion Market Association (LBMA) sa jedná o bakwardáciu. Opakom je stav contanga. Fischer tvrdí, že v prípade mien (currencies) je stav bakwardácie a contanga prirodzeným javom. Pokiaľ je napríklad USD / EUR v stave contanga tak, z opačnej optiky je EUR / USD v stave bakwardácie. Rovnako to platí i pri pomere zlata (ako meny a peňazí) vs. dolárov.

Po druhé tvrdí, že nie je pravda, že zlato, ktoré nemá riziko protistrany a nepodlieha inflácii, by malo mať nižšiu úrokovú mieru vyplývajúcu z tohto nižšieho rizika ako napr. dolár. Fischer hovorí, že by to malo byť práve naopak. Zlato by pre jeho vlastnosti (ako peňazí a meny) malo mať vždy vyššiu úrokovú mieru ako má akákoľvek nekrytá mena. Dôvod je zjednodušene povedané to, že centrálna banka môže vytlačiť akékoľvek množstvo peňazí, ktoré vlastne úrokovú mieru tejto nekrytej meny znižuje. Pri zlate je to naopak a malo by byť viac cenené a preto by malo mať vždy vyššiu úrokovú mieru (samozrejme meranú vo vyjadrení nekrytej meny). Môžeme sa na to pozrieť i z druhého hľadiska. Pokiaľ meriame ceny statkov v zlate (ako peňažnej jednotky), mala by sa prejavovať v niektorých cenách deflácia – to znamená, pokles cien nejakého statku vyjadreného v zlate. Deflácia cien meraná v zlate spôsobuje, že zlato sa stáva vzácnejšie a tým pádom by malo mať vyššiu úrokovú mieru.

Podľa Fischera by malo mať teda zlato vyššie úrokové miery, ako majú klasické nekryté meny. Z toho dôvodu by malo byť v stave bakwardácie (úroková miera na zlato by mala byť vyššia ako na dolár). Prečo bolo teda zlato za ostatných 30 rokov až na pár výnimočných okamihov stále v stave contanga? Hlavným podozrivým pre neho sú centrálne banky, ktoré podľa jeho názoru dodávajú stále dostatok zlata (napr. v podobe pôžičiek) na trh tak, aby jeho úroková miera bola vždy pod úrokovou mierou nekrytých mien. Tým, že sa však začína prejavovať bakwardácia, resp. že sa úroková miera na zlato dostáva nad úrokovú mieru nad nekryté meny, sú podľa neho prvé príznaky toho, že centrálne banky od tohto konania postupne odstupujú. Či sami prestávajú dôverovať doláru ako rezervnej mene alebo nemajú dostatok zlata je už iná otázka. Fischerove tézy sú inak v princípe v súlade s tým, čo tvrdí tzv. nová rakúska ekonomická škola. A to, že ako náhle budeme svedkami permanentnej bakwardácie, bude to znamenať, že súčasný finančný systém tak, ako ho poznáme, sa chýli ku koncu. Na obnovenie dôvery budú musieť vlády opätovne pristúpiť k nejakej forme zlatého štandardu. Ale to je ešte relatívne dlhá cesta, ktorá určite nie je hneď za rohom. Predtým sa totižto dá vyskúšať ešte svet s rôznymi rezervnými menami, na pretras môžu prísť i SDR (special drawing rights), ktoré používa ako menu Medzinárodný menový fond, z ktorého sa môže stať na chvíľu centrálna banka centrálnych bánk. Avšak konečná môže byť vždy len v podobe nejakej formy metalického štandardu. Sledovať preto vývoj GOFO miery a bakwardáciu je teda pre investora do zlata veľmi aktuálne.

Matúš Pošvanc, článok bol pripravený pre investicnezlato.sk

Severná Kórea predáva zlato

Trh so zlatom COMEX zažil tento týždeň opätovne zastavenie predaja na 10 sekúnd, keď bolo na trh umiestnených 3000 kontraktov (9,3 tony zlata) počas jednej sekundy. To u mnohých stále vyvoláva otázky o potenciálnej manipulácií s cenou zlata. Tento rok sa táto nezvyčajná udalosť stala už po šiesty krát. Na manipuláciu si svieti i nemecký finančný regulátor BaFin. Úrad vyšetruje potenciálnu manipuláciu s cenami zlata. Minulý týždeň vyšlo zároveň najavo, že kontrolóri už viac ako mesiac vŕtajú do zamestnancov Deutche Bank, ktorá je členom prestížneho klubu piatich bánk, ktoré určujú výšku Londýnskeho fixu. Kontrolóri údajne mesiac vypočúvajú zamestnancov banky a kontrolujú rôzne druhy dokumentov.

Ako vieme India výrazne bojuje proti dovozu zlata do krajiny. Ako sa však vyjadril ekonomický poradca premiéra, India by dokázala zvládnuť dovoz zlata v hodnote približne 30 mld. USD, čo je približne 745 ton zlata pri súčasných cenách. Tento rok sa vzhľadom na nižšie ceny, vyššie dovozné clá a prísne pravidlá dovozu, prepadol import zlata o 80 % v dolárovom vyjadrení. Znížený dovoz spôsobuje, že výška marže na zlato oproti spotovej cene sa vyšplhala v krajine na 180 USD za uncu, zo 120 USD z minulého mesiaca. To je spôsobené tým, že v Indii vrcholí svadobná sezóna a Indovia si ju nevedia dobre predstaviť bez žltého kovu. Indovia nakujú tradične zlato od augusta do októbra, kedy je sezóna festivalov a v novembri a decembri, keď je svadobná sezóna.

Zvýšený dovoz zlata však zaznamenalo Turecko. To doviezlo do krajiny viac ako 270 ton zlata za prvých 11 mesiacov roku, čo určite súvisí s uvoľnením sankcií voči Iránu. Tomu Turecko dodávalo zlato za výmenu za zemný plyn. Irán môže podľa dohody doviesť zlato vo výške 1,5 mld. USD.

severna_korea

A zlato vraj začala predávať i Severná Kórea. Vraj. Nie je to oficiálna informácia potvrdená režimom. Tvrdia to agenti juhokórejskej tajnej služby. Zlato má Severná Kórea predávať Číne. Ak sa tak deje svedčí to o ekonomických problémoch režimu. Nevieme koľko zlata má Severná Kórea, avšak predpokladá sa že okolo 2000 ton. Súvisí to s nákupmi z minulosti a s ťažobným priemyslom v krajine, o ktorom sa odhaduje, že dokáže vygenerovať približne 8 – 10 ton zlata ročne. Severná Kórea predávala zlato naposledy v rokoch 1983-1993 cez Londýn a v roku 2006 údajne predala zlato do Thajska. Avšak o ostatnom sa môžeme len dohadovať, pretože oficiálne a uveriteľné informácie o krajine v princípe neexistujú.

Matúš Pošvanc