Mesačné archívy: november 2013

Drahé kovy boli zrazené na kolená – manipuláciou

Zlato i striebro začali týždeň poklesom. Zlato sa dostalo o 20 USD nižšie a striebro padlo o 40 centov. Utorok bol na trhoch pokojný deň. Bolo to však ticho pred búrkou. V stredu sa zlato prepadlo až na úroveň 1240 USD a striebro nasledovalo rovnaký trend, kedy sa jeho cena zastavila na 19,8 USD. Zlato sa z tohto poklesu v nasledujúci deň už nespamätalo. Striebro sa viac krát pokúšalo dostať nad hranicu 20 USD. Piatkové obchodovanie bolo na oboch kovoch po predchádzajúcich dňoch pokojné.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1243,7 USD, čo bolo o 19,83 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,83 USD a klesla o 0,95 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 62,72 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 62,72 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 62,1). To znamená, že tento týždeň si striebro oproti zlatu opäť mierne pohoršilo. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) sa opätovne prepadol a je na úrovni 209,22 a v porovnaní s minulým týždňom klesol o 17,69 USD. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 86,37 a klesol o 6,24 USD. Na COMEXe veľkí hráči znižovali svoje stávky na pokles cien výrazným spôsobom aj u zlata aj u striebra.

Hádajte na čo reagovali ceny drahých kovov tento týždeň? Už je to nudné konštatovanie, ale na správy z FEDu. V stredu bol zverejnený záznam z rokovania monetárnej komisie, tzv. „minutes.“ Tie by mohli naznačovať ukončenie mesačných nákupov dlhopisov zo strany centrálnej banky. Takýchto naznačení sme tu však mali už viac v minulosti. Prikladať im 100 % istotu sa určite nedá, hlavne ak sa pozrieme na naozaj slabé výsledky americkej ekonomiky. Tá je navyše už niekoľko rokov silne podporovaná práve zo strany FEDu a zatiaľ bez výraznejšieho úspechu. Čo však bolo zaujímavejšie boli cenové pohyby na burze. Obchodovanie bolo v stredu na 20 sekúnd zastavené. V jednom predajnom príkaze bolo na trh uvedených 1500 kontraktov zlata, čo spôsobilo pád ceny v jednej sekunde o 10 USD. Burza zastavila obchodovanie, aby obnovila likviditu a zamedzila ešte výraznejším pádom ceny. Ako to tak vyzerá, podobné aktivity sa asi na COMEXe stávajú normou. Čo za tým je? Podľa niektorých by za týmto typom obchodovania mohla byť Bank of International Settlements avšak to, je len špekulácia. Každopádne sa musí jednať o väčšiu entitu, pretože cenové pohyby sú dôsledkom umiestnenia veľkého počtu kontraktov na burze v jednom časovom okamihu. Táto entita môže sledovať dva alebo tri ciele. Po prvé umelo znižovať cenu drahých kovov. Po druhé zabezpečovať na trhu neistotu a odrádzať obchodníkov od nákupu dlhých kontraktov (stávky na rast ceny). Tretím dôvodom, je že túto situáciu využíva následne na iných trhoch, ktoré reagujú spolu s trhom zlata a striebra, napr. akciových trhoch ťažobných spoločností v tejto oblasti.

Faktom však je, že na oboch kovoch boli prelomené podporné hranice. Pri zlate to bola úroveň 1250 USD. Pri striebre to bolo 20 USD. Tak môžeme očakávať, že ako zlato, tak i striebro otestujú opätovne svoje minimá z polovice tohto roku. Pre zlato to bolo 1180 USD. Zároveň pokiaľ sa tento test spustí, bude zaujímavé sledovať, čo sa bude diať okolo hranice 1200 USD a ako sa bude vyvíjať dopyt po fyzickom kove z Ázie. Pre striebro platí podobný scenár a je pravdepodobné, že otestuje 18,7 USD.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_47

gold_47

silver_47

Zdroj: upner.com, kitco.com

Matúš Pošvanc

Platenie je lacné, Bitcoin sa rozšíri

Vjadroval som sa k BTC pre Hospodárske Noviny k týmto otázkam:

1. Je kúpa Bitcoinu špekuláciou alebo skutočnou investíciou?

2. Ako dlho prežije Bitcoin?

3. Očakávate rozšírenie tejto meny medzi bežné platby (napr. v reštauráciách)?

4. Ak by Bitcoin zanikol, existuje medzi virtuálnymi menami jeho možný nástupca?

1. Podľa môjho názoru je bitcoin (BTC) relevantnou investíciou s vyššou mierou rizika. Predurčuje ho na to viacero faktov. Po prvé, matematicky obmedzené množstvo bitcoinov – 21 miliónov. Po druhé, určitá anonymita pri realizovaní platby. BTC však nie je úplne anonymný. Po tretie sú to relatívne rýchle transakcie, oproti klasickým metódam platenia kartou, či cez banku. Po štvrté, je BTC decentralizovaný systém, bez centrálnej možnosti zásahu. Cena BTC je zároveň volatilná. Šikovný investor na volatilite zarába. Pri predstave toho, že sa BTC rozšíri globálne, na čo určite predispozície má, môže byť jeho cena, závratne vyššia, ako je dnes.

Za nevýhodou môže byť zatiaľ považovaná jeho nízka rozšírenosť. Tá sa však pomaly zvyšuje. Súvisí to aj s tým, že okolo BTC rastie celý nový priemysel. Druhou relatívnou nevýhodou je to, že Vám ho môžu ukradnúť hackeri. Avšak pri dodržaní určitých pravidiel, je toto riziko eliminovateľné. Najväčšiu prekážku zatiaľ vidím v tom, že sa jedná o virtuálnu menu. To môže byť pre staršiu generáciu problém uchopiť a následne používať. Avšak na odstránení tohto problému pracujú viacerí ľudia. BTC bude určite v blízkej budúcnosti uchopiteľný a jeho používanie jednoduché i pre širokú verejnosť.

2. BTC je decentralizovaný systém. Jedinou možnosťou, o ktorej dnes viem, ako ho regulovať, je zamerať sa na podnikateľov, ktorí ho budú ako platbu prijímať. A tým znepríjemňovať život. To je však len jedna možnosť, od ktorej závisí atraktivita BTC. Znepríjemňovanie neznamená neexistenciu. Rovnako dnes existujú nápady o zavedení vládou overovaných BTC adries, čo by znížilo anonymitu transakcií. Voči tomu však BTC komunita príde určite s protiopatrením.

3. Určite áno. Významne však až v budúcnosti. Bitcoin má výhodu oproti klasickým platobným metódam, že sa nejedná o platbu cez sprostredkovateľa – tretiu stranu. Platba sa rieši priamo medzi užívateľmi a trvá rádovo jednu hodinu. Výška poplatku je zatiaľ rovnako nižšia voči bankovému prevodu, či platbe kartou. Ide zároveň o efektívnu platbu, kedy jediný poplatok platíte za použitie siete. Dnes je na úrovni 0,0005 BTC. V budúcnosti ho bude určovať samozrejme trh. Pre mikro-transakcie sa zároveň uvažuje o využívaní alternatívnych krypto mien. Zároveň BTC komunita pracuje na rôznych technických riešeniach, ako čo najľahšie umožniť platiť BTC i pre bežného užívateľa.

Súčasnou nevýhodou pri platbe je však vysoká volatilita a zároveň rastúca cena. Ľudia sa podľa môjho názoru skôr budú zbavovať klasickej inflačnej meny, ako niečoho, čo v niektorých krátkych obdobiach zvýši cenu o 100 % a zatiaľ sa javí ako dobrá investícia.

4.  Zánik BTC je otázny a dá sa spojiť podľa mňa jedine s neexistenciou internetu a elektriny. To, či bude úspešný, ukáže samozrejme budúcnosť. Čo sa týka ostatných krypto mien, tie považujem len za jeho kópie, ktoré sa zameriavajú na odstránenie niektorých jeho nedostatkov. Iné krypto meny môžu byť využiteľné na mikrotransakcie, resp. ako určité alternatívy. Avšak originál ostane len jeden.

Matúš Pošvanc, prebraté z hnonline.sk

Znovuobjavovanie ceny peňazí… Keď už nemôže byť horšie

Už dlhší čas začínam svoje prejavy slovami: „Som najoptimistickejší za posledných tridsať rokov na trhu – už len kvôli tomu, že nemôže byť horšie.“

Je to pravda? A ešte dôležitejšie – ako dosiahneme fundamentálnu zmenu tohto „extend-and-pretend“ trendu (banka predĺži termín splatnosti pôžičky a predstiera že malé a neskoré platby sú lepšie ako žiadne – pozn. prekl.), ktorý prevláda nielen v Európe ale aj vo svete?

História nám hovorí, že jediné reálne zmeny sú dôsledkami vojny, hladomoru, sociálnych nepokojov alebo kolapsu akciových trhov. Nič z toho sa vo veľkej časti sveta nevyskytuje (zatiaľ), ale na druhej strane sme od 2. Svetovej vojny nemali menší rast, horšiu demografiu, alebo vyššiu nezamestnanosť. Tento paradox je potrebné nejako vyriešiť. A hlavne rýchlo, ak sa chceme vyhnúť zničeniu celej generácie mladých Európanov.

Zákonodarcovia predstierajú, že dosiahnutý pokrok a stabilita je výsledkom ich konania, ale z fundamentálneho pohľadu je to len obyčajná ilúzia. Talianske banky dnes vlastnia viac vládnych dlhopisov ako pred bankovou krízou, čo ich systematicky robí viac nechránenými pred ich vlastnou vládou. „Spread“ (rozdiel medzi výnosmi dlhopisov) vládnych dlhopisov medzi Nemeckom a Club Med je pod historickým priemerom, no táto cena je dôsledkom totálneho potlačenia prirodzeného procesu tvorby ceny peňazí.jakobsen

Proces tvorby ceny peňazí je tým krutým kapitalistickým prvkom vo všetkých systémoch. Učebnica ekonómie by ho označila ako modus operandi, ktorým sa kapitál alokuje tam, kde nachádza najvyššiu hraničnú užitočnosť. V praxi by to malo znamenať že trh diktuje cenu peňazí na obdobie dlhšie ako jeden rok, kým na obdobia kratšie ako jeden rok túto úlohu preberajú centrálne banky. Krása tohto systému je v tom, že peniaze sú alokované v aukcii, kde záujemca s najvyššou ponukou dostane „peniaze“ alebo „úver“  za cenu, ktorú považuje za adekvátnu cenu peňazí.

Porovnajte tento trhom riadený model so súčasnou situáciou relatívne nízkych „sovereign spreads“ (rozdiely medzi výnosmi dlhopisov centrálnych bánk) v Európe, spôsobenou sľubom Maria Draghiho urobiť „všetko čo bude treba“ aby bola zaručená stabilita eura. Už zahrozil aktiváciou Európskeho nástroja finančnej stability a Európskeho stabilizačného mechanizmu a použitím celého arzenálu politických nástrojov na zaručenie stability.

Týmto účinne pozastavil proces tvorby ceny štátneho dlhu a peňazí, keďže ECB a lokálne centrálne banky poskytnú neobmedzenú likviditu lokálnym bankám a teda nepriamo ich vláde v akýchkoľvek trhových podmienkach. Táto jednostranná ponuka od ECB a trhu znamená, že neexistuje moc, ktorá by bola schopná ukázniť vládu vyššími sadzbami alebo alokovať úvery všeobecnejšie. Jednoducho sme od seba odpojili trh a cenu peňazí.

Toto prichádza po Draghiho dlhodobejšej refinančnej operácii, lacného financovania bánk s malým alebo žiadnym ručením, alebo najbližšej možnej veci ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu, čo sa ešte nevolá kvantitatívne uvoľňovanie.

Toto je problém, lebo spoločnosti, ktoré potrebujú financovať dlhodobé projekty ako budovanie elektrárne počas šiestich až ôsmich rokov, potrebujú cenu úveru počas celého obdobia budovania. Teraz majú takmer rovnú krivku výnosov od 0 do 30 rokov, čo by bolo fajn, ak by to bolo realistické. Ale problém je že jedného dňa vo „vzdialenej budúcnosti“, keď sa trh znormalizuje, úrokové sadzby sa vrátia do normálnych výšok, čo je zhruba inflácia plus riziková prémia.

V prípade priemyselnej spoločnosti by vhodná kalkulácia úverovej sadzby vyzerala asi takto: inflácia + LIBOR + rozdiel rizík, z čoho by mohlo vyjsť cca 7 percent. Porovnajte toto so sadzbami dostupnými vysoko úveruschopným spoločnostiam. Nestlé bolo nedávno schopné  požičať si so sadzbou 0,75 percenta – najnižšou aká kedy bola. Áno, je to pekné pre Nestlé, ale pamätajte že táto situácia vznikla kvôli prítomnosti centrálnej banky na trhu a nie len vďaka finančnej sile Nestlé.

Zmena z jedného percenta na sedem percent by spoločnostiam spôsobila nepríjemný šok. Vytvorili sme negatívny a nebezpečný kruh v ktorom nie len investori, ale aj spoločnosti závisia na nekonečných nízkych úrokových sadzbách. Vypočítali svoje budúce príjmy a výdavky na základe vládou ovplyvňovaných cien, nie na základe realistických trhových cien.

Najhoršou vecou na tejto situácii je, že dôvodom toho, že veľký hráč ako Nestlé si je schopný požičať za úrok menší ako jedno percento, je nedostatok alternatív pre banky a investorov. Menej úveruschopné malé a stredné podniky, ktoré tvoria niekedy až 80 percent ekonomík mnohých krajín, si nedokážu požičať. Sú považované za príliš riskantné na to, aby im bolo požičané za súčasné „trhové sadzby“ napriek tomu, že práve ony sú kľúčom ku znižovaniu nezamestnanosti a zvyšovaniu produktivity.

Sú ochotné pracovať dlhšie, ťažšie, za menej peňazí a s vysokou toleranciou rizika, len aby prežili. Takže ostávajúcich 20 percent ekonomiky tvorených veľkými, kótovanými spoločnosťami a bankami dostane 95 percent úverov a 99 percent všetkého politického kapitálu. Inými slovami, veľkí hráči dostávajú nereálne nízke úrokové sadzby len preto, že malé a stredné podniky nedostávajú žiadne úvery. Odtiaľto pramení moja viera že veci sa musia čoskoro zlepšiť, lebo už to nemôže byť horšie.

Nikdy v histórii sme neboli v nefunkčnejšom stave z korporátneho, politického a individuálneho hľadiska. Je čas si uvedomiť, že dôvodom, prečo kapitalizmus vyhral v osemdesiatych rokoch vojnu proti komunizmu, bola jeho silná trhová ekonomika založená na prirodzenom procese tvorby cien. Teraz „osvietení“ zákonodarcovia kopírujú všetky znaky plánovanej ekonomiky: centrálne plánovanie a kontrola, žiadna prirodzená tvorba cien, jeden poskytovateľ úverov a peňazí a z toho vyplývajúce potláčanie malých a stredných podnikov a nakoniec aj jednotlivcov.

História nám ponúka pádnu lekciu. FED sa naposledy uchýlil ku značnému kvantitatívnemu uvoľňovaniu v štyridsiatych rokoch. No pomalý rast a klesajúca inflácia sa zvrátili až keď FED prestal intervenovať kvôli ťažkej recesii, ktorá vznikla v dôsledku politických omylov a príliš dlhého kvantitatívneho uvoľňovania.

V roku 2014 by reálna recesia v Nemecku a USA mohla znovu naštartovať prirodzený mechanizmus tvorby peňazí, čo by nám pomohlo v liečení hlbokých rán po rokoch chýb zákonodarcov. Byť na dne je z určitého pohľadu dobré. Jediná cesta smeruje nahor.

Steen Jakobsen, CIO Saxo Bank

Zdroj: http://www.zerohedge.com/

Preložil Jakub Jablonický

Prebraté z : hayek.sk

Obamacare zlyhalo. Úplne

Obamacare a americké štatistiky

Tento týždeň sa opäť niesol v ukážkach zlyhania reformy amerického zdravotníctva. Na superdrahú no nefunkčnú stránku Obamacare sa v prvý deň prihlásilo len šesť ľudí. Nové čísla ukazujú, že aj za celý október sa do nového systému zapojilo len 50 000 ľudí. Americká vláda pritom čakala, že sa v októbri do Obamacare prihlási až 500 000 ľudí. To sa však ukázalo ako absolútne nereálne.

Okrem zlyhania Obamacare by sa malo americkej ekonomike dariť. Teda aspoň na papieri. Akciový trh je blízko rekordných hodnôt, HDP je na najvyššej hodnote v histórii a rovnako tak zisky firiem. Bežní ľudia však veľkú prosperitu nezažívajú. Nezamestnanosť síce mala klesnúť z 10% v roku 2009 na aktuálnych 7,3%, no to je len jedna strana mince. Len 58,3% Američanov v produktívnom veku malo v októbri zamestnanie. To je najnižšia úroveň od roku 2000, keď zamestnanosť dosiahla výšku 58,2%. Zdanlivé zníženie nezamestnanosti je tak skôr hrou so štatistikami ako znakom obnovy ekonomiky.obama_care

Čo je nové u socialistov

Pozitívnejšie správy prišli tento týždeň z Číny. Dôvodom bolo zasadnutie čínskej vlády, ktoré malo byť „historické“ a „najdôležitejšie vôbec“. Čínska vláda si do budúcnosti dala viaceré záväzky, ktorých cieľom je najmä zvýšiť ekonomickú slobodu. Ide napríklad o urýchlenie rozvoja zón voľného obchodu alebo o odstraňovanie trhových bariér. Úloha trhu pri prerozdeľovaní zdrojov v ekonomike sa navyše má zmeniť zo „základnej“ na „rozhodujúcu“. Sklamaním však zostáva prístup čínskej vlády k štátnym podnikom. Tie majú mať aj naďalej významnú úlohu v ekonomike, čo obmedzí možnosti zdravého rastu.

Socialistická ideológia zažila menej úspechov vo Venezuele. Po minulotýždňovom obsadení predajní s elektronikou s cieľom zaistiť „spravodlivé ceny“ prezident Maduro odhalil, ako to chce dosiahnuť. Armádou. Aj zvyšky podnikania a dobrovoľnej spolupráce tak vo Venezuele nahrádza hrubá sila ozbrojených zložiek. Podľa Madura to však bola jediná možnosť, ako ochrániť občanov pred „barbarskými a kapitalistickými parazitmi“. Mimochodom, za vysoké ceny v obchodoch nemôžu „kapitalistickí paraziti“, ale masívna vládna inflácia.

Príliš produktívne Nemecko

Zaistenie prosperity zvýšením daní v EÚ zrejme nefunguje, a tak si problémové krajiny museli nájsť obetného baránka. Ako tomu bolo mnohokrát v minulosti, aj teraz sa ním stalo Nemecko. Za zlé ekonomické výsledky krajín eurozóny vraj môže práve jeho politika. Nemecko totižto dosahuje obchodný prebytok vo výške 6% HDP. „Problémový“ prebytok tak okamžite začala vyšetrovať Európska komisia. Výsledky tejto „hĺbkovej kontroly“ budú známe na jar.

Mimochodom, je dobré pripomenúť, že až 40% nemeckého exportu sa spolieha na okamžitý import tovarov z krajín EÚ. Nemecký export tak ťahá aj export ostatných krajín EÚ. V Nemecku sa však už čoskoro do vlády dostane ľavica. Tá má záujem zaviesť celoštátnu minimálnu mzdu, ako aj ďalšie „sociálne istoty“ pre občanov. Možno tak stačí nejaký čas počkať a „problém“ s vysokým exportom Nemecka sa vyrieši aj sám. Populistickí politici v EÚ budú jasať, no ekonomika na tom pravdepodobne tak dobre nebude. Už teraz dosahuje rast v eurozóne miniatúrnych 0,1% HDP. Je dobré pripomenúť, že tento rast je navyše umelo poháňaný masívnym zadlžovaním a nalievaním lacných peňazí do ekonomiky.

Opustí Veľká Británia EÚ?

Zatiaľ čo Nemecko znáša hrozbu trestov za svoju vysokú produktivitu, iné krajiny toľko trpezlivosti nemajú. Vo Veľkej Británii sa chystá referendum, ktoré by sa malo podľa vlády uskutočniť v roku 2017. Podľa niektorých je to príliš neskoro, a tak je možné, že sa Británia dočká referenda ešte skôr.

Nateraz sú Briti v otázke vystúpenia z EÚ rovnomerne rozdelení. Podľa nedávnych prieskumov by 39% z nich chcelo za súčasných podmienok z EÚ vystúpiť a 39% by chcelo v EÚ zostať. Olej do ohňa však prilievajú nové problémy s členstvom v EÚ, ktoré môžu tento nerozhodný stav zvrátiť. Bývalý britský minister vnútra Jack Straw tento týždeň upozornil na prílev veľkého množstva imigrantov do EÚ z krajín východnej Európy. Títo imigranti by nemuseli byť problémom, no podľa EÚ im členské krajiny nemôžu upierať ich „právo“ na sociálne dávky. Podľa EÚ by išlo o narušenie voľného pohybu osôb, jedného zo základných pilierov EÚ. Európskej únii sa však ľahko môže stať, že za „ochranu“ voľného pohybu osôb príde o voľný pohyb osôb s Veľkou Britániou úplne.

Filip Vačko

Americká mincovňa uzavrela predaj striebra

Na tento rok uzavrie americká U.S. Mint predaj populárnych strieborných Eaglov. Mincovňa oznámila, že posledný predaj strieborných mincí pre rok 2013 bude 9. decembra 2013 a najbližšia akceptácia objednávok pre rok 2014 sa bude dať realizovať až 13.1.2014. Viacerí veľkí obchodníci z USA hlásia pomaly zvyšujúce sa prémie na strieborné mince. Toto oznámenie k tomu určite prispeje. Americká mincovňa relevantným spôsobom zabezpečovala dopyt po strieborných Eagloch počas celého roku 2013, avšak je možné, že sa pomaly začína prejavovať nedostatok striebra na trhu. V roku 2012 predala mincovňa 39,868 milióna kusov mincí (dovtedajší rekord), ktorý bude pravdepodobne v tomto roku prekonaný. Avšak nie výrazne, vzhľadom na zastavenie predaja v decembri. Do konca októbra mincovňa totižto predala už 39,175 miliónov kusov strieborných Eaglov. Obmedzenie predaja od decembra teda môže reálne naznačovať problémy s fyzickým dodaním kovu. Dopyt pri súčasných cenách totižto existuje a je na veľmi vysokej úrovni. Silný dopyt zaznamenala mincovňa i po zlate, keď do konca októbra predala 752 300 zlatých Eaglov, čo je len 500 kusov pod rekord z minulého roku, keď za celý rok predala 753 000 kusov. Dopyt po zlatých minciach sa za mesiac október strojnásobil oproti septembru, kedy mincovňa predala 48500 kusov. Hlavným dôvodom bol pravdepodobne strach Američanov z potenciálneho technického bankrotu USA.

US_mint

Celosvetovo známa rafinérska spoločnosť Argor-Heraeus, ktorej produkty sú obľúbené i na Slovensku,  čelí obvineniam, že v rokoch 2004 až 2005 tajne rafinovala zlato pre Demokratickú republiku Kongo. Spoločnosť čelí vyšetrovaniu, že napomáhala prať špinavé peniaze a zároveň čelí obvineniam spojených s vojnovými zločinmi. Spoločnosť tieto praktiky striktne popiera a odvoláva sa na vyšetrovanie finančného dohľadu vo Švajčiarsku a štátneho sekretariátu pre ekonomické záležitosti vo Švajčiarsku. Ako dopadne toto obvinenie? Ťažko povedať, avšak reputácii firmy obvinenie moc nepomáha.

Fínsko je údajne druhým štátom, ktorý potvrdil obchodovanie tamojšej centrálnej banky so zlatom a využívanie zlatých rezerv štátu v leasingových a swapových finančných produktoch. Fínsko vlastní približne 49 ton zlata a podľa blogu vedúceho komunikácie banky uverejneného na webovej stránke fínskej centrálnej banky, sa maximálne polovica zlata používala na obchodovanie. Ďalšia malá správička do skladačky o konšpiračnej teórii, že centrálne banky manipulujú trh so zlatom.

Vojna proti zlatu v Indii stále pokračuje. Aj keď tamojší obchodníci očakávajú výrazný dopyt po žltom kove v nastávajúcej sezóne festivalu svetiel, centrálna banka stále dbá na prísne dodržiavanie pravidiel dovozu zlata. To spôsobuje, že dopyt po žltom kove klesol. Opatrenie má negatívny dopad i na pašovanie drahých kovov, ktoré začínajú pociťovať i bežní cestujúci. Ako hovoria niektoré správy, ako náhle zbadá pracovník colnej správy, že máte na sebe niečo zo zlata a vchádzate do krajiny, musíte podstúpiť rozhovor o pôvode zlata, na čo je určené a do pasu Vám zapíšu množstvo zlata, ktoré skontrolujú pri opustení krajiny. Pravidlá v podobe vyšších poplatkov za dovoz zlata a povinnosti 80 % dovozu a 20 % vývozu zlata, sa prejavili i na presmerovaní dopytu zo strany domácností na striebro. Tento rok vyzerá, že India dovezie rekordný objem striebra a prekoná tak rekord z roku 2008, kedy sa do krajiny doviezlo 5 000 ton striebra. Tento rok sa predpokladá číslo okolo 6 000 ton, čo je približne 20 % celosvetového dopytu po striebre.

Matúš Pošvanc