Mesačné archívy: júl 2013

Zlatá bublina alebo šanca na nákup?

zlato1Téma zlata a vývoja jeho ceny bola za posledných pár rokov veľmi horúco diskutovanou témou. Diskusie sa venovali hlavne cenovým výkyvom zlata za posledných niekoľko rokov, hlavne prudkému rastu ceny zlata v roku 2011. Cena zlata vtedy dosahovala pravidelne historické maximá, ktoré vplyvom debaty o americkom dlhovom strope a európskej dlhovej kríze dosiahli hodnotu $1900 začiatkom septembra toho roku. To predstavovalo nárast 41% oproti januáru 2011 (keď cena zlata dosiahla $1340 za trójsku uncu), 190% nárast oproti hodnotám z júla 2007 (keď zlato kleslo na $650) a 660% nárast oproti septembru 1999 (keď cena zlata bola na úrovni $250, na najnižšej hodnote od roku 1979. V eurách bola dosiahnutá hodnota na úrovni približne €1360 za uncu, ktorá oproti januáru 2011 vzrástla o 28% z hodnoty €1062. Tento prudký nárast a následná korekcia rozvírili debatu v USA a v EU o možnej zlatej bubline a o tom, aký je budúci vývoj ceny zlata.

V nasledujúcom roku cena zlata kolísala zhruba medzi úrovňou $1550 až $1800 za uncu. Od októbra 2012 však hodnota zlata začala relatívne výrazne klesať až k úrovni $1200. Samozrejme tento vývoj rozprúdil ďalšie vášnivé diskusie o možnom ďalšom smerovaní ceny zlata. Skeptické hlasy oslavujú úspešnosť svojich predošlých predpovedí a potvrdzujú, že zlato bola bublina. V tomto článku Chad Karnes opisuje, prečo zlato spĺňa všetky znaky bubliny a dáva vývoj jeho ceny do porovnania inými bublinami, ktoré sme mali možnosť vidieť v posledných rokoch. Pri analýze budúceho vývoja vyvracia argument inflácie spôsobenej kvantitatívnym uvoľňovaním a poukazuje na silu amerického dolára, ktorú považuje za vyššiu než v roku 2008.

Podobné argumenty prináša aj známy americký ekonóm Nouriel Roubini, predstaviteľ keynesiánskej ekonomickej školy. V článku The Shine Is Off spred pár týždňov poukazuje na problém s investovaním do zlata hlavne v tom, že tento krok sa vyplatí len v prípade hrozby ekonomických katastrof a aj v prípade, že dôjde k tomuto scenáru, tak sa investovanie do zlata vyplatiť nemusí, nakoľko v roku 2008, keď vrcholila finančná kríza, došlo k prudkému poklesu ceny zlata niekoľkokrát. Z tohto dôvodu argument krízy podľa Roubiniho neobstojí. Rovnako poukazuje aj na problém s argumentom inflácie, ktorá by mala podľa podporovateľov zlata zvyšovať jeho cenu vďaka zvýšenému objemu peňazí v obehu. Roubini uznáva, že objem peňazí sa vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu prudko zvýšil na dvoj- až troj-násobnú hodnotu vo vyspelých ekonomikách (Eurozóna a Spojené štáty americké). Avšak tvrdí, že vďaka správaniu bánk, ktoré si držia peniaze, aby nadobudli likviditu vo forme vlastných zdrojov pre prípad ďalšej krízy, sa tieto peniaze nedostanú do ekonomiky. Nakoľko nedochádza k zvýšeným nákladom na strane miezd (z dôvodu vysokej nezamestnanosti a oslabovaniu odborov) a zahraničná konkurencia (napr. z Číny alebo iných regiónov s lacnou pracovnou silou) vytvára silný tlak na ceny, nie sme svedkami inflácie na strane cien produktov. K tomuto sa podľa Roubiniho pridáva aj deflačný tlak vytvorený nízkym rastom. Z týchto dôvodov Roubini považuje pokles ceny zlata za očakávateľný.

Tieto argumenty sú však stále spochybňované viacerými ekonómami, primárne z radov Rakúskej školy ekonómie, ktorí v tejto argumentácii vidia niekoľko problémov. Medzi hlavných predstaviteľov tohto názoru patrí Peter Schiff, ktorý propaguje kúpu zlata a striebra už niekoľko rokov a očakáva aj v súčasnej situácii obrat a rast ceny zlata nad úrovne z jesene 2011. Súčasný stav na trhu so zlatom považuje za stav, ktorý bol spôsobený špekuláciami a odlivom ľudí, ktorí sa rozhodli nakúpiť zlato z krátkodobého hľadiska. Schiff takisto považuje pokles ceny zlata za reakciu na súčasné optimistické vyjadrenia mainstreamových ekonómov, ktorí sa spoliehajú na to, že americká a európska ekonomika sa dostane z recesie a čaká ich ekonomický rast. Tieto tvrdenia však nie sú podľa tohto ekonóma založené na reálnom stave ekonomiky, ale na krátkodobých dôsledkoch politík, ktoré spôsobili ekonomickú a finančnú krízu z rokov 2007 až 2008.

Schiff na rozdiel od Roubiniho nepovažuje hrozbu inflácie za uzavretú z dôvodu obmedzenia nových finančných zdrojov na oblasť bankového sektora. Problémom je podľa neho fakt, že Federálna rezervná banka nemá únikovú stratégiu zo súčasnej politiky extrémne nízkych úrokových sadzieb. Tieto sadzby sa Federálna rezervná banka (FED) snaží využiť na znovunaštartovanie ekonomiky a na podporu investícií a pôžičiek ako aj na zotavenie realitného sektora. Podľa Schiffa je však práve táto politika len opakovaním tých istých chýb, ktoré spravila vláda G. W. Busha pri snahe oživiť ekonomiku po technologickej bubline zo začiatku minulej dekády. Táto politika však ekonomiku nemôže naštartovať nakoľko bez finančnej injekcie sa umelo vytvorený dopyt prepadne a ekonomika sa ocitne znova v recesii. Zároveň pri zvýšení úrokových sadzieb by hrozil kolaps finančného sektora, ktorý je na lacných peniazoch od FEDu. Preto na záchranu ekonomiky je potrebné sústavné nalievanie peňazí a nízke úrokové sadzby. Problémom preto nie je nutne terajšia vykazovaná inflácia, ale jej potenciálny budúci rast a následný tlak na zvýšenie úrokových sadzieb, ktorý môže vyvrcholiť v návrate do silnej ekonomickej krízy.

Schiff takisto upozornil, spolu s ďalšími autormi a ekonómami na problém podhodnocovania skutočného stavu inflácie cez oficiálne dáta CPI, ktoré sa bežne používajú vládami na vyhodnotenie rastu spotrebiteľských cien. Prvým problémom, na ktorý upozorňuje napr. Miranda Marquit v článku pre depositaccounts.com, je fakt, že v roku 1996 došlo k zmene metodiky na výpočet CPI v dôsledku správy Bosskin Commission, ktorá trvala na tom, že vtedajšie CPI nadhodnocovalo mieru inflácie a navrhla dve zmeny v jej výpočte. Tieto mali za cieľ znížiť vykazovanú mieru inflácie. Podobné hlasy sa ozývajú aj v dnešnej dobe, keď došlo k dohode medzi republikánmi a Obamom v akceptovaní nového spôsobu merania inflácie prostredníctvom tzv. Chain Weighted CPI, ktoré má za cieľ ešte výraznejšie znížiť merané hodnoty inflácie. Podrobnejšie informácie sa môžete dozvedieť v článku Economic Policy Institute. Na základe týchto zmien Schiff upozorňoval na potrebu podrobnejšieho sledovania oficiálnych štatistík inflácie, ktoré skresľujú reálny vývoj spotrebiteľských cien v krajine. Keďže trhy so zlatom sú upokojené súčasnými oficiálnymi nízkymi údajmi o inflácii, Schiff predpokladá, že tento stav sa v budúcnosti zmení a že z inflácie sa stane problém, ktorý bude nahrávať cene zlata a z toho predpokladá budúci rast.

Samozrejme, celá táto diskusia spadá do širšej témy, ktorú často pretláčajú hlavne predstavitelia Rakúskej školy ekonómie, a síce tomu, že súčasný monetárny systém je založený na fiat peniazoch (teda peniazoch nekrytých reálnymi komoditami, ale len dôverou, ktorou štáty disponujú. Preto často upozorňujú na krach týchto peňažných systémov v minulosti a potrebu zmeny tohto systému na systém, kde by peniaze boli kryté komoditami, alebo kde by štát stratil monopol na vydávanie peňazí a existovala by konkurencia medzi jednotlivými menami štátneho a súkromného trhu. Tejto téme sa na Slovensku bude venovať aj konferencia Future of Money 2.0 (Budúcnosť peňazí 2.0), ktorú organizuje dňa 26.9.2013 Nadácia F. A. Hayeka v Bratislave. Podrobnejšie informácie nájdete tu.

Martin Reguli

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Pozor neprehliadnite!!!! Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Zadajte zlavovy kód UPNER pri prihlásení a získate až 40 % zľavu z poplatku do 26.8.2013, resp. 10 % zľavu z poplatku po tomto dátume! Neváhajte prihláste sa!

Váš osobný zlatý štandard

Photo-Rickards-James-03Na svete neexistuje centrálna banka, ktorá by sa chcela vrátiť k zlatému štandardu. Ale to nie je podstatné. Podstatné je, či sa nakoniec budú musieť k zlatému štandardu vrátiť.

Mal som rozhovory s niekoľkými prezidentmi Federálnej Rezervnej Banky. Ak sa ich na rovinu spýtate: „Existuje teoretický limit pre súvahu Fed-u?“, odpovedia vám nie. Povedia vám, že existujú dôvody na zväčšenie alebo zmenšenie súvahy, ale tiež že neexistuje limit na množstvo peňazí, ktoré môžete „vytlačiť“.

No je to lož. To síce hovoria, a podľa toho nielen myslia, ale sa aj správajú. No v kútiku duše pár ľudí vo Fed-e vie, že je to lož.

Vždy hovorím ľuďom, ktorí tvrdia že nemáme zlatý štandard, že do určitej miery zlatý štandard máme. Môžete nabehnúť na váš vlastný zlatý štandard už len tým, že si nakúpite zlato. Inými slovami, ak si myslíte, že hodnota papierových peňazí je ohrozená, alebo dôvera v papierové peniaze sa vytratila, jednou z možností ako sa ochrániť je kupovaním zlata a neexistuje nič, čo by vás zastavilo.

Typická odpoveď znie: „Načo vlastniť zlato? Veď ho skonfiškujú ako Roosevelt v roku 1933?“ To považujem za veľmi nepravdepodobné. V roku 1933 sme sa vyškrabali zo 4 rokov Veľkej Depresie a Roosevelt bol čerstvo zvolený. Ľudia hovoria o prvých sto dňoch, no Roosevelt zatvoril banky hneď ako bol inaugurovaný. A skonfiškoval zlato iba pár týždňov na to.

A nebolo to akoby Elliot Ness (poznámka- Ness bol federálny agent za čias prohibície) chodil od dverí k dverám, vlúpal sa vám do domu a zobral si zlato. Vláda chcela dostať malú skupinku ľudí, ktorí mali 400 uncí v tehličkách uložených v bankových sejfoch. A vláda týchto ľudí dostala nakoľko bola schopná zatvoriť banky a použiť ich ako medzičlánok na skonfiškovanie zlata. Ale teraz je zlato oveľa viac rozptýlené a taktiež dôvera k vláde je podstatne menšia.

Ak by sa vláda pokúšala skonfiškovať zlato dnes, nastalo by niekoľko foriem odporu. Vláda to vie. Takže by nevydali príkaz na konfiškáciu keďže vedia, že by sa nedodržiaval a taktiež by mohol spôsobiť viaceré formy civilného vzdoru a revolty.

Pokiaľ viete vlastniť zlato, môžete nabehnúť na váš vlastný zlatý štandard tým, že prekonvertujete svoje papierové peniaze na zlato. Odporúčal by som vám, aby ste to do určitej miery spravili. Nie všetko, ale odporúčal by som 10% z vašich investovania schopných aktív v zlate pre konzervatívneho investora a možno 20% pre agresívneho investora- viac nie.

To sú relatívne vysoké alokácie v pomere k tomu, čo ľudia vlastnia. Väčšina ľudí nevlastní žiadne zlato a všetky inštitúcie kombinovane majú približne 1,5% z aktív v zlate. Takže, ak si aj vezmete spodnú hranicu tohto rozpätia, ste ešte veľmi ďaleko od 10%. V skutočnosti by inštitúcie neboli schopné ani zdvojnásobiť ich alokáciu na zhruba 3%. Na svete neexistuje toľko zlata- pri terajších trhových cenách- na uspokojenie dopytu. Takže s tým súvisia veľké pozitíva.

Akokoľvek, centrálne banky nechcú nabehnúť na zlatý štandard. Ale ak je zlato „barbarský prežitok“ (ako sa o ňom vyjadril Keynes), ak zlato nemá rolu v monetárnom systéme, ak je zlato „hlúpou“ investíciou, ako to že Číňania majú 5000 ton zlata? Sú hlúpi? Ak sa naplnia určité scenáre, uvidíte cenu zlata stúpať…celkom vysoko. A môže ísť nahor za veľmi krátky čas. Nebude stúpať o 10% ročne počas obdobia 7 rokov, s tým, že sa cena zdvojnásobí. Bude sa potácať do strán, možno so stúpajúcou tendenciou, so značnou dávkou volatility. Bude mať akýsi pomalý vzostup nahor…a potom príde vrchol…a potom ďalší vrchol…a potom super-vrchol. Celá vec sa môže udiať za 90 dní- najviac za 6 mesiacov.

Ak sa to stane, budete mať dve Ameriky. Budete mať Ameriku, ktorá nebude pripravená. Papierové úspory budú prakticky vymazané, 401(k) (poznámka- typ amerického penzijného fondu) budú znehodnotené, penzie, poistenie a anuity budú znehodnotené cez infláciu…pretože pamätajte, nielen cena zlata pôjde nahor.

Je to ako by ste dali pacientovi teplomer, namerali 40 stupňovú horúčku a vinili teplomer. Teplomer nie je na vine, len vám hovorí, čo sa deje. Takisto, cena zlata nie je ekonomický cieľ sám o sebe, je to cenový signál. Hovorí vám, čo sa deje v ekonomike. A zlato pri hodnote o akej hovorím by znamenalo, že sme na pokraji hyperinflácie alebo niečoho veľmi podobného, pretože nič sa nedeje v izolácií.

V takom momente budete musieť dať viac dôvery zlatu. A vtedy ste prekročili hranicu. V okamžiku keď položíte peniaze a zlato na tú istú úroveň, alebo ich dáte do určitého vzťahu, dostanete sa k cene $7000- $8000 za uncu. Tieto čísla nie sú vymyslené. Nie sú na to, aby provokovali. Je to jednoducho matematika. Sú to čísla, ktoré dostanete, keď jednoducho vydelíte peňažnú zásobu objemom zlata na trhu.

zlato_8000_USD

Ľudia tomu jednoducho budú musieť venovať pozornosť. A buď sú Číňania na hlavu- čo nie sú- alebo ľudia začnú nakupovať zlato, čo budú.

Ale ak nastane „run“ na papierové meny ( čo je úplne možné) a nastane niečo ako hyperinflácia (čo je tiež úplne možné), centrálne banky sa dosť pravdepodobne vrátia k zlatému štandardu…nie preto že by chceli, ale preto, že to bude potrebné na upokojenie trhov.

Navrhujem vám aby ste kúpili zlato pri terajšej cene-  $1200, $1250- a viezli sa na vlne do týchto podstatne vyšších cien ($4500-$5000 za uncu) a potom vyhodnotili situáciu. Buďte obratný. Nemôžete si jednoducho dnes napísať plán hry a nasledovať ho krok za krokom. To je hlúposť. Musíte byť obratný, musíte sledovať vývoj, musíte byť pripravený zmeniť názor na základe nových správ.

James Rickards

Preklad: Boris Kučera.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Pozor neprehliadnite!!!! Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Zadajte zlavovy kód UPNER pri prihlásení a získate až 40 % zľavu z poplatku do 26.8.2013, resp. 10 % zľavu z poplatku po tomto dátume! Neváhajte prihláste sa!

Rozprávky o znižovaní dlhov už len na dobrú noc.

rozpravkyIste ste už počuli tie príhody o šetrení a znižovaní dlhu. Treba konštatovať, že sa jedná len o zaujímavé príbehy. Eurostat minulý týždeň zverejnil výšku dlhov štátov EU a nie je sa čomu radovať. Dlh krajín eurozóny sa zvýšil za ostatný kvartál o 1,6% a je na úrovni 92,2 %; medziročne sa zvýšil o 4 %. Najväčší verejný dlh voči HDP má Grécko (160,5%), Taliansko (130,3%), Portugalsko (127,2%) a Írsko (125,1%). Najnižší dlh má Estónsko (10%), Bulharsko (18%) a Luxembursko (22,4%). Slovensko sa blíži k hranici 55 % a patrilo medzi prvých 10 štátov EU (9.miesto), ktorým sa zvýšil najviac dlh oproti poslednému kvartálu roku 2012. Dlh v Portugalsku narástol medziročne o 15 %, v Taliansku o 7 % a v Írsku o 18 %. Takže kto verí ešte rozprávke o tom, že by sme v najbližšom období mohli vidieť nižšie verejné dlhy v Európe? Vyzerá to tak, že už len predstavitelia Trojky.

Jedným z hlavných kandidátov na problémy v EU patrí určite Španielsko, i keď premiér Rajoy opätovne sľúbil, že sa krajina už za chvíľu dostane z recesie. A ak nie tento kvartál, tak to bude tvrdiť určite o tom ďalšom. Faktom však ostáva, že krajina je v nezávidenia hodnej situácii. Ceny nehnuteľností klesajú. Väčšina nehnuteľností bola pritom financovaná španielskym bankovým sektorom. Prímy štátu voči HDP patria medzi najhoršie spomedzi krajín EU (po Slovensku). A španielska nezamestnanosť pravdepodobne dosiahne koncom roka úroveň 28 %. Počet nezamestnaných je dnes viac ako 6,2 milióna ľudí, čo tvorí takmer tretinu nezamestnaných v celej EU. To vytvára čoraz väčší tlak na ich sociálny systém pri zároveň rastúcom počte dôchodcov. Španielsko zároveň už dnes využíva zdroje z tzv. rezervného sociálneho fondu (Fondo de Reserva) na výplatu sociálnych benefitov. Pritom je to práve tento fond, ktorý sa zameriaval na nákup španielskeho dlhu a jeho nákupy štátnych dlhopisov boli jedným z dôvodov stojacim za ich klesajúcimi výnosmi, ktorých výška ohrozovala obsluhu dlhu v krajine. Z tohto hľadiska je krajina stále hlavným horúcim problémovým kandidátom v eurozóne.

A nezabúdajme pritom na ďalšieho „hriešnika,“ ktorým nie je nik iný, ako Taliansko. To čelí najťažším ekonomickým časom od krízy v roku 1929. Jeho ekonomika klesla od roku 2007 o 7 % a na tento rok vláda predpokladá ďalší pokles vo výške 1,3 %, pričom ich centrálna banka hovorí dokonca o 1,9 % poklese. Taliansko prišlo od roku 2007 o takmer pol milióna priemyselným pracovných miest podľa tamojšej najvýznamnejšej podnikateľskej asociácie krajina stratila 15 % jej premyslenej produkcie. Negatívom je, že ideálne nie sú ani najbližšie vyhliadky vzhľadom na silnú ochranu trhu práce, či rozsiahle sociálne benefity, ktoré motivujú podnikateľov presúvať výrobu mimo krajiny.

Cyperským bankám nie je rovnako čo závidieť. Nielenže im Trojka zlikvidovala ich podnikateľský model, banky zaznamenávajú najväčší odliv vkladov a zároveň klesajú v krajine ceny nehnuteľností, čo môže spôsobovať tamojšiemu bankovému sektoru nemalé problémy, rovnako ako v Španielsku.

Vyzerá to, že Čína môže tento rok naozaj negatívne prekvapiť celý svet a byť spúšťačom globálnej ekonomickej tsunami. Tento týždeň sklamal PMI index, ktorý sa prepadol na najnižšiu hranicu za ostatných 11 mesiacov. Viacerí analytici predpokladajú, že 7,5 % rast HDP je len akousi ilúziou a čoraz častejšie sa prikláňajú k číslu 7 %. To však ohrozuje čínsky pracovný a bankový trh. Rast pod 7 % zároveň ohrozuje podľa analytikov globálnu ekonomiku. A to, že sa v krajine naozaj niečo deje nenaznačuje len negatívny vývoj v šedej oblasti bankovníctva, ktorý pravdepodobne funguje ako pyramídová hra. Naznačujú to i ostatné kroky vlády. Podľa banky UBS údajne vláda zakázala realizovať pôžičky v oblastiach priemyslu, ktoré produkujú nadvýrobu (napr. výrobcovia cementu) ale i niektorým finančným inštitúciám. Vláda zároveň ohlásila výrazné stimuly ekonomiky a rozhodla sa podporovať pre zmenu oblasť železničnej dopravy, kde chce preinvestovať viac ako 260 mld. Juanov. Vybudovať prázdne mestá sa vláde už podarilo, teraz sa asi chystá na dotovanie prázdnych vlakov.

Americké dlhopisy nezažívajú svoje najlepšie obdobie. Nedá sa povedať, že im investori prestávajú dôverovať, avšak dnes zahraničné subjekty držia menej než 50 % dlhopisov krajiny. Primárne znížili držbu dlhopisov zahraničné centrálne banky a hedžové fondy. Najväčším držiteľom dlhopisov bola Čína, ktorá dokonca minulý rok zvýšila držbu amerických dlhopisov o 95 mld. USD a dnes vlastní dlhopisy v hodnote 1,316 bilióna USD. Nezáujem zahraničných zdrojov môže mať v budúcnosti za dôsledok zvyšovanie úrokových mier a spôsobovať problémy americkej vláde s obsluhou dlhu. S tým sa však bude musieť zaoberať asi nový prezident FEDu. Kto nahradí Bena Bernankeho v kresle prezidenta najmocnejšej centrálnej banky sveta? V poslednej dobe sa spomínajú hlavne dve mená: súčasná viceprezidentka Janet Yellen a Obamov poradca Larry Summer. Yellenová je zástankyňa uvoľnenej monetárnej politiky. Summer je Obamov obľúbenec a vyzerá skôr na zástancu fiškálnych stimulov pre ekonomiku. Osobne vsádzam na Yellenovú a pokračovanie v rozsiahlych monetárnych zásahoch. Uvidíme.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

Pozor neprehliadnite!!!! Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Zadajte zlavovy kód UPNER pri prihlásení a získate až 40 % zľavu z poplatku do 26.8.2013, resp. 10 % zľavu z poplatku po tomto dátume! Neváhajte prihláste sa!

Drahé kovy rovnako podľahli horúčave

V pondelok sme boli svedkami celkom výrazného posilnenia oboch kovov. Striebro sa dokonca dostalo nad hranicu 20,5 USD. V utorok v posilňovaní pokračovalo hlavne zlato; striebro sa držalo mierne pozadu. Zlato sa vtedy skoro dotklo hranice 1350 USD, ku ktorej mu chýbali necelé 4 USD. V stredu však oba kovy stratili v princípe všetko to, čo v predchádzajúce dni získali. Vo štvrtok sme videli silnú snahu dostať zlato i striebro pod 1300 USD, resp. pod 20 USD. Čo sa týka zlata, čo sa akoby ubránilo, avšak striebro na časť obchodného dňa pod túto hranicu kleslo. Následne sa však vrátilo nad 20 USD. V piatok boli oba kovy pod silným tlakom.

Cena zlata nakoniec uzavrela na úrovni 1333,8 USD, čo bolo o 37,1 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra sa neudržala nad 20 USD, avšak mierne stúpla o 0,46 USD a je na úrovni 19,99 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 66,72 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 66,72 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 66,41). To znamená, že tento týždeň sa striebru oproti zlatu opätovne nedarilo. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 255,76 a v porovnaní s minulým týždňom stúpol o 15,43 USD. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 100,88 a rovnako stúpol o 6,06. Krátke koncentrované pozície veľkých bánk (stávka na pokles ceny) na COMEXe sa minulý týždeň zvýšili na zlate, avšak klesli pri striebre.

Hlavnou príčinou za rastom cien zlata zo začiatku týždňa bolo zverejnenie dát z trhu práce v USA, kde sa zvýšil počet nezamestnaných. To vyvoláva špekulácie o tom, že by FED predsa len neznížil mesačné nákupy dlhopisov. Osobne si myslím, že to ani urobiť nemôže. Dôvody sú klasické – obsluha dlhu USA, či príliš negatívna reakcia trhov na takúto správu. Faktom však ostáva to, že sú to stále primárne USA, kto diriguje cenu drahých kovov. Nie dopyt z Ázie, či výrazné obavy z toho, že je nedostatok fyzického zlata, či už z hľadiska uzatvárania niektorých baní, resp. z dôvodu držania zlata v tzv. „strong hands“. Na strane druhej sú toto faktory, ktoré môžu zmeniť súčasné oceňovanie drahých kovov veľmi rýchlo.

Ako som písal už predchádzajúce dva týždne, stále máme negatívnu GOFO (goldforwad rate) úrokovú mieru. Tá indikuje výrazný stres na londýnskom fyzickom trhu so zlatom. Znamená, že niekto nevyhnutne potrebuje požičať zlato, ktoré však druhá strana, ktorá ho má (alebo by ho mala mať), požičať moc nechce. Inštitucionálne prostredie je výrazne napnuté. Dôvodom je pravdepodobne výrazný dopyt po fyzickom kove z Ázie.

GOFO je negatívna už viac ako 15 dní na 1, 2 a 3 mesačnej úrovni. To sa zopakovalo len pár krát za ostatných 14 rokov. Vždy vtedy, keď boli zaznamenané výrazné dná na trhu s drahými kovmi. Ako sa budú ceny vyvíjať však uvidíme. Je však pravdepodobné, že kým neuvidíme nejakú jasnejšiu reakciu zo strany FEDu, čo vlastne plánuje urobiť, budeme svedkami len miernych výkyvov v cenách. Zároveň je tu leto. Druhá možnosť, ktorá môže trh výrazne ovplyvniť je nejaká správa spojená s nedostatkom fyzického kovu. Z krátkodobého hľadiska by som však skôr stavil, že ceny ovplyvní predsa len FED.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_30

gold_30

vyvoj_zlato_30

silver_30

vyvoj_striebro_30

Zdroj: upner.com, kitco.com

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

Pozor neprehliadnite!!!! Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Zadajte zlavovy kód UPNER pri prihlásení a získate až 40 % zľavu z poplatku do 26.8.2013, resp. 10 % zľavu z poplatku po tomto dátume! Neváhajte prihláste sa!

Ťažké časy pre ťažiarov

Vzhľadom na súčasné ceny zlata a striebra majú viaceré ťažobné spoločnosti výrazné problémy udržať produkciu. Príkladom môže byť celý ťažobný sektor v Juhoafrickej republike, kde okrem padajúcich cien kovov, prispievajú k problémom i odbory. Tie požadujú zvýšenie miezd pre svojich zamestnancov. Odbory pritom situáciu na trhu veľmi nezohľadňujú a prišli s návrhom 100 % zvýšenia miezd pre nových zamestnancov a 60 % zvýšenia miezd pre existujúcich. Naproti tomu zástupcovia zamestnávateľov ponúkajú maximálne zvýšenie vo výške 5 – 6 %. Spoločnosti ako je AngloGold Ashanti, Gold Fields a Harmony odhadujú, že ich celkové náklady na ťažbu sa v tejto oblasti pohybujú na úrovni 1580 USD, 1426 USD, resp. 1 762 USD za uncu, čo indikuje, že tamojšie projekty sú v stratách. Vzhľadom na súčasné problémy s ťažbou v krajine, klesla i celková produkcia zlata na úroveň 167 ton. To je najnižšia úroveň od roku 1905. Podobné problémy hlás i sektor zameraný na ťažbu striebra. Podľa správy jednej za najväčších ťažobných spoločností zameraných na striebro Pan American Silver sú jej náklady na ťažbu unce striebra na úrovni 17,29 USD. Cena striebra môže samozrejme padnúť i pod túto úroveň, avšak následne by tieto spoločnosti začali zvažovať uzavretie svojich baní. Podobným príkladom môže byť menší producent striebra Alexco Resource, ktorý sa už rozhodol, že zavrie svoju baňu Bellekeno v oblasti Yukon. Dôvodom je pokles ceny komodity a jeho priame náklady na ťažbu (bez kapitálových nákladov) dosahovali úroveň 16,10 USD za uncu. Ďalším príkladom môže byť spoločnosť U.S. Silver and Gold Inc., ktorá znížila počet svojich zamestnancov o tretinu na projekte Galena, pričom jej priame náklady produkcie sa rovnako pohybovali na úrovni okolo 16 USD za uncu striebra. Treba si však uvedomiť, že zlato a (čiastočne) striebro sú iné komodity ako kukurica, či ropa. Zásoby celkovo vyťaženého zlata sú relatívne vysoké (ľudia ho držia ako peniaze), pri striebre je situácia mierne odlišná, ale podobná. Avšak dnes vzhľadom na súčasný frakčný spôsob obchodovania cez papierové kontrakty, stále existujúci dopyt po týchto komoditách a to, že existujúci reálny kov je držaný v tzv. „strong hands“, majú pre nás náklady ťažobných spoločností relevantný zmysel. Problémy s ťažbou naznačujú, že v prípade pretrvávajúcej cenovej kompresie, bude vznikať čoraz vyšší stres na fyzickom trhu s týmito komoditami. minig_company

Nákup zlata vo Vietname je spojený so skúsenosťou tamojších ľudí s infláciou. Zlato je pre nich reálnym uchovávateľom hodnoty. To však spôsobuje problémy vláde krajiny, ktorá sa snaží získať zlato od obyvateľstva, pričom na to použila viaceré politiky. Najprv znárodnila jediného dovozcu zlata a zároveň neumožňuje domácim bankám platiť úrok z uskladneného zlata obyvateľstva; namiesto toho musia dnes banky peniaze za uskladňovanie zlata vyberať. Bez ohľadu na tieto opatrenia boli obyvatelia ochotný zaplatiť o 325 USD viac ako bola trhová cena zlatého kovu.

Šanghajská burza zlata zaznamenala rekordnú výšku fyzických dodávok zlata. Na burze sa samozrejme obchodujú kontrakty. Avšak investori požiadali o dodanie reálneho kovu. Len za prvý polrok tohto roku vo výške 1098 ton zlata, pričom počas celého minulého roku 2012 to bolo 1139 ton. Zaujímavou informáciou však je, že prémia za okamžité dodanie kovu sa zvýšila na burze až na 30 USD, pričom normálnym stavom bola prémia okolo 5 USD. Informácia zapadá do celkového obrazu o tom, že zlato je naozaj dnes držané v strong hands a jeho okamžitá dodávka je pri súčasných cenách veľmi problematická. Predpokladá sa, že trend vyžiadania si dodávky zlata voči papierovému kontraktu, bude v Číne zachovaný i počas druhého polroku. To pravdepodobne urobí z Číny lídra v dovoze zlata, pred Indiou. V Indii sa snaží tamojšia vláda odradiť obyvateľstvo od kúpy kovov, avšak odhady hovoria, že ako náhle nastúpi festivalová sezóna v auguste, dopyt po zlate sa opätovne naštartuje, bez ohľadu na opatrenia tamojšej vlády.  Uvidíme.