Mesačné archívy: apríl 2013

Nemecká centrálna banka varuje pred „poburujúcou“ menovou politikou

„Eurokríza ešte rozhodne neskončila.“ Toto je prekvapivo úprimný začiatok rozhovoru s Jensom Weidmannom, guvernérom nemeckej centrálnej banky. S dodatkom, že riešenie zaberie nejaký čas. Jeho doteraz najveľavravnejšie vyjadrenie prichádza pomerne skoro. Vysvetľuje, že “veriť, že všetko je už v poriadku, pretože situácia na finančných trhoch sa upokojila, je len ilúzia a veci rozhodne nepomôže“, nakoľko nerovnováhy ostávajú nevyriešené.  Po kritike rôznych aspektov od francúzskej nekonkurencieschopnosti až po možné zvrátenie reforiem v Taliansku sa sústreďuje na najdôležitejší  bod: „Sú takí, ktorí  skutočne vidia riešenie krízy v podobe vyššej inflácie. Takýto prístup však považujem za potenciálne nebezpečný. Ak raz povolíte infláciu, je ťažké ju opäť utlmiť. V krátkodobom horizonte naše predpovede neukazujú žiaden významný nárast cien. Bol by som ale opatrný, aby sme nepodcenili vplyv strednodobých a dlhodobých rizík na stabilitu. Nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, že až príde ten správny čas, menovú politiku utiahneme.“

jens_weidmann

Rozhovor s Jensom Weidmannom, Guvernérom Deutsche Bundesbank:

Rozhovor viedli  U. Dönch, J. Quoos a A. Wendt.

Pán Weidmann, Bundesbanka pred nedávnom zvýšila rezervy na krytie rizík na hodnotu 14 miliárd eur kvôli eurokríze. Znamená to, že očakávate, že to najhoršie nás eštelen čaká?

V procese vytvárania dostatočných rezerv na krytie rizík sme zapojení už tri roky. Tieto odrážajú riziká menovej politiky a krízových opatrení centrálnych bánk. Eurokríza sa rozhodne neskončila a jej úplné vyriešenie zaberie ešte nejaký čas.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble má úplne iný pohľad. Nedávno viac-menej dal najavo, že už je všetko v poriadku a Vy vysielate nové krízové signály.

Naše hodnotenie sa nezmenilo. My sme vždy hovorili, že eurokríza skončí až keď budú vyriešené všetky štrukturálne problémy – najmä nedostatok konkurencieschopnosti a vysoká úroveň dlhu. Viera, že všetko je teraz v poriadku len preto, že situácia na finančných trhoch sa upokojila, je proste ilúzia a veci rozhodne nepomáha: znižuje to tlak na to, aby sme sa vysporiadali s nerovnováhami, ktoré tak ostanú zachované.

Ako veľké je nebezpečenstvo, že veľké krajiny ako Francúzsko nedodržia svoje sľuby o reformách? Bude Francúzsko úspešné v naštartovaní svojej ekonomiky?

Nie je žiadnych pochýb o tom, že Francúzsko stratilo svoju konkurencieschopnosť a podiel na svetových trhoch, a naďalej tvorí deficity. V tomto ohľade sa musí niečo urobiť. Avšak, Francúzsko nevidím ako krízovú krajinu. Podobne ako Nemecko, aj Francúzsko má svoju váhu v Európe a preto nesie istý stupeň zodpovednosti v celoeurópskom kontexte. Má teda úlohu stanoviť príklad dodržiavania európskych dohôd a postupov.

Omnoho väčšou starosťou pre Vás musí byť Taliansko. Reformátor Mario Monti stratil podporu vo voľbách a v krajine je obrovská politická nestabilita. Má pre Európsku centrálnu banku ešte stále zmysel pumpovať miliardy do tejto krajiny?

Ak kľúčové politické osobnosti v Taliansku hovoria o zvrátení reforiem alebo dokonca o odchode z menovej únie, a ako výsledok rastú výnosy talianskych vládnych dlhopisov, tak toto nemôže a nesmie byť dôvod pre centrálnu banku na intervenciu. Napokon, je to záležitosť politikov danej krajiny, aby udržali dôveru v stabilitu verejných financií.

Inými slovami, ak sa Taliansko a jeho politici hrajú s ohňom, mali by niesť následky?

Aby sa zabezpečilo, že menová únia ostane stabilnou úniou, tak sa do zmlúv zaviedol kľúčový princíp a to, že každá krajina má zodpovednosť sama za seba. Je na voličoch a vláde, aby rozhodli ktorým smerom pôjde národná politika a sú to práve oni, kto potom musí niesť následky a nespoliehať sa na iných, že ich ponesú namiesto nich. Z tohto dôvodu je financovanie centrálnou bankou zakázané vo všetkých zmluvách.

Ale aj Slobodná demokratická strana (Free Democratic Party) parlamentného lídra Rainera Brüderleho otvorene hovorí o možnosti , že Taliansko bude musieť opustiť euro.

Nie som súčasťou tejto diskusie a ani si nemyslím, že by bola nápomocná – a to isté platí aj pre podobné pripomienky v Taliansku.

Mnoho európskych politikov momentálne viac tlačí na zväčšenie rozsahu krízovej pomoci od Európskej centrálnej banky. Ako veľké  nebezpečenstvo predstavuje tento neustály politický tlak na vašu nezávislosť?

Tento trend smerom k politickým vplyvom sa neobmedzuje iba na eurozónu. Je to globálny fenomén. Centrálne banky si na svoje plecia zobrali zobrali záchranárske práce počas krízy a tým sme akosi zmazali hranicu medzi monetárnou politikov a vládnou fiškálnou politikou. Toto znamená riziko pre nezávislosť centrálnej banky. Je tu nebezpečenstvo straty dôvery v schopnosť centrálnych bánk sústrediť sa na udržiavanie stability.

Mnoho predstaviteľov vlád vás, centrálnych bankárov doslova vyzýva, aby ste urobili stále viac a viac, takže by ste to boli vy, kto by bojoval s ohňom, a nie politici.

Toto je samozrejme pravda a nie je to nič nové. Ale je to ďaleko od toho, aby to bolo správne. Bol to práve tento dôvod,  prečo počas tvorby menovej únie, bola centrálna banka vytvorená ako nezávislá inštitúcia s jasným mandátom udržiavať cenovú stabilitu. Jediným dôvodom prečo volať po zásahu centrálnej banky je to, že to jednoducho dovoľuje vyhnúť sa komplexnému procesu politických rokovaní. Niektoré rozhodnutia však musia byť skrátka urobené politikmi, napríklad v parlamente. Ak sa centrálne banky premenia na hasičov požiarov pre politikov, riskujú že stratia zo zreteľa svoj cieľ, ktorým je udržiavanie cenovej stability.

Aké náklady doteraz eurokríza spôsobila Nemecku? A koľko miliárd eur je stále v ohrození?

Momentálne to nie je o nákladoch, ale o vysokej miere rizika, ktoré bolo prijaté – čiastočne cez priamu fiškálnu pomoc, čiastočne cez opatrenia menovej politiky ako napríklad nákup vládnych dlhopisov. V konečnom dôsledku sú to práve európski daňoví poplatníci, a teda aj tí nemeckí, ktorí musia všetky tieto riziká znášať.

Bundesbanka doteraz zarobila miliardy na úrokoch z  gréckych, španielskych a talianskych vládnych dlhopisov.

To je pravda. Ale tento príjem z úrokov je vysoký len preto, lebo riziko, ktoré sme podstúpili je tiež dosť vysoké. Vysoká návratnosť ide zvyčajne ruka v ruke s vysokou úrovňou rizika. To rovnako platí aj pre vládne dlhopisy v našej súvahe.

Bundesbanka ale nie je hedžový fond.

Nie. Rovnako nie je jej úlohou generovať zisk alebo zapájať sa do obzvlášť rizikových transakcií s výhľadom potenciálneho zisku. Našou úlohou je zabezpečovať menovú stabilitu. Mať vyššiu mieru rizika v súvahe centrálnej banky v čase krízy je očividne nevyhnutné. Sme však proti akémukoľvek rozsiahlemu vzájomnému zdieľaniu rizika solventnosti samostatných finančných systémov prostredníctvom našej súvahy. Tieto riziká presahujú náš mandát.

Malo by Nemecko viac pomáhať slabým krajinám v eurozóne? Napríklad zvýšením miezd a nižším exportom – ako požadujú niektorí politici a experti, ktorí sú vo všeobecnosti viac na ľavej strane politického spektra?

Tento prístup nevyrieši problémy a nakoniec nikomu nepomôže. Bundesbanka už na toto urobila modelové prepočty. Výsledok našich prepočtov bol, že ak Nemecko zníži svoju konkurencieschopnosť vo vzťahu k iným krajinám eurozóny – napríklad tým, že umožní, aby mzdy rástli rýchlejšie než  produktivita – tak potom tu je nebezpečenstvo, že zatiaľ čo produktivita a zamestnanosť v Nemecku poklesnú, tak v krízou postihnutých krajinách sa neobjaví žiaden pozitívny efekt. Európa nie je ostrov. Eurozóna sa potrebuje stať viac konkurencieschopnejšou ako celok v rámci celosvetového trhu.

Ničmenej, už aj v Nemecku sa objavujú hlasy volajúce po významnom zvýšení miezd…

Nemeckí zamestnávatelia a odbory sa za posledné roky správali veľmi zodpovedne. To rozhodne pomohlo udržať nezamestnanosť nízko. Predpokladám, že tento trend bude pokračovať aj naďalej. Po silných tlakoch na zamestnanosť a priaznivých makroekonomických okolnostiach však budú mzdy v Nemecku pravdepodobne  rásť  rýchlejšie  ako vo väčšine ostatných krajín eurozóny.

Nateraz sa Nemecku darí celkom dobre. Ako naliehavo potrebujeme novú reformnú ofenzívu „Stratégiu 2020“?

Mali by sme sa postarať, aby sme za všetkých možných okolností nezaspali na vavrínoch a neurobili tú chybu, že ohrozíme to, čo už bolo dosiahnuté. Nemecko stále čelí veľkým výzvam. Jednou z najväčších je starnutie populácie. Preto je dôležité, aby sme sa uistili, že náš systém sociálneho poistenia a trh práce bude včas poriadne pripravený .

Počúva Vás vláda v tomto ohľade? Alebo by ste potrebovali ešte nejakú podporu?

Pevne verím, že môj hlas ako guvernéra Bundesbanky je počuť. Či je rada Bundesbanky vždy zobraná k srdcu je už iná otázka.  V konečnom dôsledku sú to práve politici, ktorí musia prijať tieto rozhodnutia, a tak je to aj správne. Budeme sa ale aj naďalej snažiť presvedčiť ľudí našimi argumentmi. Mám dojem, že naša politika zameraná na stabilitu sa teší širokej podpore nemeckej verejnosti.

Niet divu, že nakoniec sa ľudia budú musieť pýtať, aké nebezpečenstvo pre ich úspory predstavuje eurokríza.

Berieme tieto obavy veľmi vážne. Úrok získaný z veľmi bezpečných finančných nástrojov je momentálne o niečo nižší než miera inflácie. To ale nie je normálny stav, ale následok krízy. Úrokové výnosy sa nakoniec vrátia do normálu po tom, ako sa kríza skončí. My, ako centrálna banka, budeme aj naďalej pokračovať v tom, že budeme udržiavať ceny stabilné a uisťovať sa, že inflácia nebude odjedať z úspor ľudí.

Mnoho politikov má iný pohľad. Preferovali by radšej zmierniť krízu a dlhy cestou vyššej inflácie.

„Sú takí, ktorí  skutočne vidia riešenie krízy v podobe vyššej inflácie. Takýto prístup však považujem za potenciálne nebezpečný. Ak raz povolíte infláciu, je ťažké ju opäť utlmiť. V krátkodobom horizonte naše predpovede neukazujú žiaden významný nárast cien. Bol by som ale opatrný, aby sme nepodcenili vplyv strednodobých a dlhodobých rizík na stabilitu. Nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, že až príde ten správny čas, menovú politiku utiahneme.“

Je strach práve tým faktorom, ktorý ženie príliš veľa ľudí ku kúpe akcií a nehnuteľností? Je tu nebezpečenstvo špekulatívnych bublín?

Nie je pochýb, že prostredie nízkych úrokových mier a neistota ohľadom budúcnosti majú efekt na investičné rozhodnutia množstva ľudí. V Nemecku však nevidím žiadnu špekulatívnu bublinu. Ceny akcií musia byť hodnotené v kontexte očakávaných budúcich zárobkov jednotlivých spoločností. Rast cien na trhu nehnuteľností  sa nestane problematickým pokiaľ nenastane obrovský nárast v požičiavaní si hypoték, ktoré živia dopyt po nehnuteľnostiach. Ten momentálne nevidíme. V budúcnosti ale bude Bundesbanka zbierať viac údajov z kritických čiastkových trhov – napríklad ceny nehnuteľnosti v hlavných mestských centrách.  Môžete si byť istí, že naozaj budeme tento vývoj veľmi pozorne sledovať.

Veľa ľudí mimo Nemecka považuje naše obavy z inflácie za rovnako iracionálne ako aj hysterické. Je to skutočne tak?

Je to čokoľvek, len nie nemecká iracionalita alebo citlivosť na túto tému. V Európskej centrálnej banke sme sa zhodli na jasnej definícií cenovej stability:  pre nás cenová stabilita znamená, že miera inflácie je pod, ale blízko k dvom percentám v strednodobom horizonte. Po vysokých mierach inflácie v 70-tych a 80-tych rokoch si ešte viac krajín uvedomilo, že cenová stabilita neprekáža ekonomickému rastu, ale podporuje ho.

Váš jednoduchý prístup vyústil skoro v kampaň proti Vám v ostatných krajinách. Hovorí sa o Vás, že ste v Európskej centrálnej banke izolovaný. A prezident USA Barack Obama sa dokonca opovážlivo opýtal, „Kto je to?“ Aký vplyv to na Vás malo?

Rozhodne nie je hanba, ak na vaše názory odpovedá prezident Spojených štátov. V skutočnosti to demonštruje, že naše argumenty sú diskutované a že Bundesbanka je braná vážne. Eurozóna je stále uviaznutá v kríze a my nie sme schopní nájsť správnu odpoveď. Bundesbanka obhajuje názor orientovaný na stabilitu a považuje za chybu, ak sa od monetárnej politiky očakáva, že splní príliš veľa úloh naraz.

Hovorí Nemecko v ECB jedným spoločným hlasom, alebo by ste privítali viac podpory od nemeckého člena Rady guvernérov Jörga Asmussena?

Bolo by nedorozumením predpokladať, že ECB je o národných záujmoch – nemeckých, francúzskych alebo iných. Máme za úlohu vykonávať menovú politiku pre eurozónu ako celok. Bol by to nebezpečný vývoj, ak by sa rozlišovali medzi konkrétnymi nemeckými, francúzskymi alebo inými záujmami. Práve z tohto dôvodu som volal po jasnom oddelení európskej menovej politiky od úloh národnej hospodárskej a fiškálnej politiky. Ak toto rozdelenie nebudeme rešpektovať, tak potom skutočne môže vzniknúť otázka zastupovania národných záujmov.

Robí Vám nemecká sila a ekonomický úspech rokovania ťažšie?

Aj keď Nemecko prešlo ekonomickou krízou lepšie ako mnoho iných, bolo by chybou mať arogantný alebo trúfalý postoj. Nemecko je príkladom toho, že štrukturálne reformy sa nakoniec vyplatili.

Do akej miery ste tažili z dlhoročnej úzkej spolupráce so spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou?

Rozhodne nie je na škodu, ak viete ako funguje politika v Berlíne. Z práce s kancelárkou som sa naučil veľa a zistil som, že pre mňa osobne to bolo prínosné. Ako guvernér Bundesbanky mám ale úplne inú náplň práce v porovnaní s tým, akú som mal u kancelárky.

Ako úzky kontakt je medzi vami teraz?

Spolkový kancelár a guvernér Bundesbanky sú prepojení prostredníctvom rôznych formálnych kanálov. Napríklad sa zúčastňujem zasadnutia kabinetu vlády, keď sa prerokúva spolkový rozpočet. A radím kancelárke v otázkach menovej politiky. Máme intenzívnu výmenu názorov.

Hovoríte o výmene názorov medzi guvernérom Bundesbanky a spolkovou kancelárkou. Ale ako blízko sú si v komunikácií Angela Merkelová a Jens Weidmann ako ľudia?

Máme osobný vzťah vybudovaný na dôvere. To nám umožňuje ľahšie prerokúvať hlavne citlivé témy, najmä ak sa naše názory občas líšia.

Zdroj: Zerohedge

Preklad: Jozef Dzuriš, prebraté z: hayek.sk

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

Politické vyjadrenia nemajú chybu

barrosoPrezident Európskej komisie Barroso začal výrazne kritizovať úsporné opatrenia, ktoré uvalila EU primárne na juhoeurópske štáty, ktoré sa nachádzajú v ekonomických problémoch. Tvrdí, že daná politika je samozrejme „fundamentálne správna,“ avšak dosiahla „svoje limity“. V krátkom období preto potrebujeme vyšší dôraz na rast. Úžasné politické vyjadrenia. Politika je fundamentálne správna, ale vlastne nie teraz, až neskôr, keď prídu svetlejšie zajtrajšky.

Španielsky premiér Mariano Rajoy pravdepodobne očakával, že jeho priateľ Barroso, bude proti úsporným opatreniam, pretože už dnes chce, aby sa plnenie podmienok EU voči Španielsku oddialilo najmenej o dva roky; ideálne i viac, ale to už nepovedal. Dôvodom je fakt „prekvapivo“ očakávaný nižší rast hospodárstva a nezamestnanosť vo výške až 27 %. Španielsky rozpočtový deficit nakoniec dosiahol 10,6%, avšak vláda svorne tvrdí, že už čoskoro, v roku 2016, bude deficit stlačený pod 3 % HDP, ako kážu pravidlá EU. Všetci tomu samozrejme veríme. A najviac tomu veria asi investori, pretože 10 ročné vládne dlhopisy krajiny boli ku koncu týždňa v okolí 4.3 %. No čo k tomu dodať. Každý verí, niečomu. Malé deti napríklad na Santu. Úspory nie sú po vôli ani obyvateľstvu južných krajín. Minulý týždeň to ľudia opätovne vyjadrili v Španielsku a Portugalsku, kde prebiehali masívne protesty proti úsporám. Tak to už dopadne asi len dvojako. Buď sa ľudia zobudia zo svojho sociálneho sna, alebo tu budeme mať onedlho vyššie vládne výdavky, ktoré budú financované z novo-vytvorených peňazí Európskej centrálnej banky, ergo infláciu. To druhé, je asi pravdepodobnejšie.

Koľko ešte bude Euro žiť? Tak 5 rokov; to inak netvrdím ja, ale hlavný ekonomický poradca nemeckej vlády, ktorý sa v tomto zmysle minulý týždeň vyjadril. Tvrdí, že projekt Eura má len limitovanú šancu na úspech a dáva mu ešte 5 rokov. Oficiálne stanovisko Nemecka je však opačné. Teda aspoň zatiaľ.

Grécko dostane ďalšiu splátku zo záchranného balíka tzv. trojky a to 8,8 mld. euro. Pomoc je podmienená spustením privatizácie. A na predaj je toho, naozaj dosť. Odhaduje sa, že až 70 000 položiek, vrátane pozemkov pláží, ďalej palácov, prístavov, termálnych kúpeľov, lyžiarskeho strediska, či celých ostrovov. Kým niektoré aktíva štátu môžu byť zaujímavým investičným artiklom, ktorý by do krajiny mohol pritiahnuť nové investície, niektoré veci asi predajné nie sú. Typickým príkladom sú miestne železnice a energetické závody. Prečo? Dôvod je dosť jednoduchý. Majú militantné odbory a zákony im zatiaľ so svojimi chlebodarcami umožňujú zametať.

Dlh USA sa nám dostal na úroveň skoro 105 % HDP, keď vzrástol zo 103 % z decembra 2012; to znamená, že USA dlžia 16 744 mld. USD. Čísla rastu HDP v USA sklamali, keď trhy očakávali v prvom kvartáli rast na úrovni 3 % a bol len na úrovni 2,5 %.

A niektorí ľudia v USA, stále veria tomu, že tamojšia centrálna banka má nejakú exit stratégiu, ako znížiť svoju súvahu, ktorá dosiahla astronomických 3 bilióny USD. Na súvahe FEDu sa dnes nachádzajú hlave dlhopisy USA, ktoré FED kupoval a kupuje, aby sa úroky na dlhu USA nevyšplhali príliš vysoko. Exit stratégia je inak tak tajná, že niektorí začínajú pohybovať, či vôbec existuje. Medzi nimi sú i dvaja nešťastní republikánski poslanci, ktorí tvrdia, že sú už frustrovaní z toho, že im predstavitelia FEDu nechcú odpovedať na to, ako sa FED zbaví týchto aktív. FED však zatiaľ reaguje len tajomným mlčaním, resp. len politickými vyjadreniami, ktorým nie každý rozumie. A ako také klasické politické vyjadrenie vyzerá? Môžeme vám dať samozrejme príklad. Predstavme si jednoduchú otázku: „Aká je miera inflácie v Argentíne?“ Odpovedá tamojší minister financií. Španielčina nie je podstatná, aby ste pochopili, ako vyzerá jasná, stručná a zrozumiteľná politická odpoveď:

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

 

Euro Will End in 5 Years

barrosoEuropean Commission President Barroso started to criticize the austerity measures that the EU has imposed on the mainly Southern European members states in economic crisis. He stated that while the policy may be „fundamentally right,“ it had „reached its limits.“ In the short-term, „a stronger emphasis on growth“ is needed. Look at the beauty of political sentences – the policy is fundamentally right but not now; somewhere in the brighter future.

Spanish Prime Minister Mariano Rajoy probably anticipated Mr. Barroso´s opinions because he has already called for a two-year extension to meet European Union deficit rules. Reasons behind are lower growth forecast and a record 27 percent unemployment rate. Spain budget deficit hit a record level of 10.6 percent of gross domestic product but the government still promise that it will be within the EU limit of 3 percent by 2016. Yes, we “believe”. Spanish 10 Y bonds are record low on yearly basis and hit 4.3 % at the end of the week. So investors and borrowers really believe. Comments are not needed. And austerity measures are not popular among public as well. Spain and Portugal had massive anti-austerity protests last week. Yes, once again. This is another reason why there are only two possible outcomes from this state. One is inflation and more public spending and second is that people realize that their dreaming should be over. And the first is more probable.

How long will Euro last? Up to 5 years; it is not mine opinion but senior German government advisor´s. He stated last week that Euro has a limited chance of survival and 5 years sound realistic. The German government’s official line is opposite; at least for now.

Greece will receive another € 8.8 billion installment of the bailout package from the Troika. The condition of the installment is that Greece will privatize as much state owned assets as possible. They are prepared to sell more than 70,000 lots, ranging from pristine stretches of coast through to royal palaces, marinas, thermal baths, ski resorts and entire islands. To sell some attractive property would not be so difficult but it will be more difficult to find some investors for loss-making behemoths like the Hellenic Railways Network and the Public Power Corporation. Why? Both of them have militant unions.

The debt of the US has reached almost 105 % of its GDP to rise from 103 % in December 2012; it means $ 16,774 billion in nominal terms. The GDP numbers from the US economy disappointed markets once the expectations were at 3 % and real output was only 2.5 % in first quarter of 2013.

Some people (especially investors) still hope that the FED has some kind of exit strategy how to decrease its more than $3 trillion bond portfolio which was created just within a few years by buying American bonds to hold rates of debt on sustainable levels. But the strategy is so secret that it seems to some skeptics that it does not exist. This skepticism is supported by the latest news. Two House Republicans are frustrated at the lack of response to a February request demanding more details on the central bank’s strategy to unwind assets purchased during years of its easy-money stimulus programs. “The American people have a right to know the true risks associated with the expansion of the Federal Reserve’s balance sheet,” the lawmakers wrote in a letter dated April 22. Response from FED? Mysterious silence or political answers. And how a typical political answer looks like? We are able to give you a lecture how to answer a simple question; for example: “How much is inflation in Argentina?” To understand Spanish is helpful but not required:

Matúš Pošvanc

Gold and Silver Have Consolidated a Little Bit

Monday and Tuesday were calm trading days. Both prices of gold and silver ended almost at the same levels. Gold was more successful on Wednesday contrary to silver. Gold gained almost $ 31 to repeat the same on Thursday when gained $ 37 and moved up. Silver waited for Thursday as well to assign almost $ 1 during the day. We would end much higher if there is no downturns smash of prices after the London close on Friday on both metals.

Gold finally closed on $ 1462.9 per ounce what was $ 56.4 higher compared to previous week. Silver closed on $ 24.04 per ounce what was up $ 0.75 compared to previous week. The gold/silver ratio is 1 to 60.85 (i.e. you could buy 60.85 grams of silver for 1 gram of gold, it was 60.39 week before). So silver was a little bit less successful compared to gold this week. HUI index (index of the most important gold mining companies) was $ 276.39 and was down another of $ 10.02 compared to previous week. XAU index (index of gold and silver mining companies) was $ 106.31 what was $ 3.42 up compared to the previous week. Net short concentrated positions of bullion banks on COMEX were quite down on silver but significantly down on gold when commercials closed the biggest number of short positions this year.

Gold and silver community is full of stories about higher demand for physical gold and silver products especially of coins and smaller bars due to the fact of lower prices. This is important point. The trend shows us that people – many small investors – are realizing that today´s world problems are definitely not solved and they are using this opportunity to buy the stuff. We have to point out that some demand / supply inconsistencies are caused very probably by the fact that wholesale industry compared to retail industry has different kinds of products (smaller coins vs. bigger bars); and to match demand for smaller products takes some time. Therefore we are witnessing some kind of higher premiums over the spot and some shortage. On the other hand it is definitely worth to mention that physical retail demand has touched inventories of wholesale industry and we are witnessing that their inventories had plunged to all-time lows as it is in the case of the JPM which decrease its inventories of 65 ton of gold just within this week. But we have to realize as well that there is no objective shortage of metals itself; it is only the fact of the mispricing of current stock. So did we reach the price bottom? Be careful to state this. We have to realize that prices are still set up on the paper COMEX market and due to the vast concentrated positions of bullion banks we can still go anywhere. The fact is that once the price moves down we would probably witness another higher demand for physical precious metals which disconnects paper market and physical market even more.

Overview of the prices of gold and silver for the remaining periods:

1_prices_17

Gold chart

gold_17

Silver chart

silver_17

Source: upner.com, kitco.com

Matúš Pošvanc

Zlato a striebro mierne konsolidovali

V pondelok a utorok boli pokojné obchodné dni. Zlato ani striebro nezaznamenalo významné pohyby. V stredu sa však zlato odtrhlo od svojho mladšieho brata a posilnilo o 31 USD, aby podobný prírastok zaznamenalo i vo štvrtok. Striebro poskočilo až vo štvrtok, kedy posilnilo o 1 USD. Ak by sme nemali piatkovú korekciu, ktorá sa objavila v priebehu dňa, týždeň by skončil pre drahé kovy omnoho pozitívnejšie.

Cena zlata uzavrela na úrovni 1462,9 USD, čo bolo o 56,4 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra stúpla o 0,75 USD a je na úrovni 24,04 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 60,85 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 60,85 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 60,39). To znamená, že striebro bolo tento týždeň mierne neúspešnejšie ako zlato. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) skončil na úrovni 276,39 a opäť klesol v porovnaní s minulým týždňom. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 106,31 a mierne stúpol. Krátke koncentrované pozície veľkých bánk (stávka na pokles ceny) na COMEXe sa výrazne znížili pri striebre a pri zlate klesli najviac v tomto roku.

Komunita, ktorá žije zlatom a striebrom, dnes diskutuje o vyššom dopyte po fyzických kovoch, primárne po menších produktoch ako sú mince, či menšie tehly. To je inak dôležitý trend. Znamená to len jedno; malí investori nedôverujú vládam, že zachránili dnešnú ekonomickú situáciu a využívajú príležitosť na kúpu kovov, aby sa poistili pre budúcnosť. Čo sa týka miernej disproporcie medzi dopytom a ponukou, tak tá je podľa môjho názoru primárne spôsobená tým, že veľkí dodávatelia obchodujú väčšie produkty (väčšie tehly) a dodávatelia fyzického zlata a striebra tak musia počkať na to, aby sa tieto veľké produkty zmenili na menšie mince a tehly. To je i primárny dôvod vyšších marží pri niektorých produktoch, či nedostatku niektorých druhov tovaru. Na strane druhej je dobré pripomenúť, že dopyt malých investorov po fyzickom kove sa pravdepodobne začína dotýkať i veľkých hráčov a ich skladových zásob. Príkladom môže byť  výrazné zníženie zásob zlata v skladoch banky J.P. Morgan, ktorá len v priebehu tohto týždňa vyskladnila 65 ton zlata. Treba si však zároveň uvedomiť, že pri zlate nemôžeme hovoriť primárne o objektívnom nedostatku kovu; môžeme hovoriť len o tom, že vlastníci súčasných zásob, nemajú záujem pri súčasných cenách predávať vo väčšej miere. Inými slovami súčasná situácia zobrazuje nesprávne ocenenie fyzického kovu. Dosiahli sme teda cenové dno? Bol by som opatrný na takéto hodnotenie. Cena je dnes určovaná na papierovom trhu COMEX. Tam sa síce stávky na pokles cien od veľkých bánk znižujú, avšak stále sú výrazné. Avšak dnes vieme, že ak sa cena dostane ešte nižšie, bude to mať pravdepodobne za následok ešte vyšší dopyt po reálnych kovoch a len vyššiu mieru odlúčenia trhu s papierovým zlatom a striebrom od trhu s fyzickými kovmi.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_17

gold_17

vyvoj_zlato_17

gold_17

vyvoj_striebro_17

Zdroj: upner.com, kitco.com

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc