Mesačné archívy: marec 2013

Menové vojny: Lekcie z 30. rokov

Keď Shinzo Abe otvorene vyzýva na novú vlnu monetárnych stimulov a Mario Draghi robí všetko preto, aby zrazil kurz eura, už ani všetky tie teatrálne vystúpenia politikov a bankárov nezakryjú fakt, že menové vojny začali skutočne naberať na obrátkach. Pravidlá hry momentálne mení práve Japonsko, ktoré prišlo s otvorene agresívnou intervenčnou politikou. Ak ale zamýšľajú slabší yen ako podstatný pilier obnovenia konkurencieschopnosti svojej proexportne orientovanej ekonomiky, sme svedkami niečoho, čo sme donedávna pri intervenciách centrálnych bánk vyspelých ekonomík nevideli- preteky v znehodnocovaní vlastných mien. Otvorené menové vojny svet zažil naposledy začiatkom 30. rokov minulého storočia. Joachim Fels z Morgan Stanley toto obdobie zanalyzoval a poukázal na niekoľko dôležitých faktov- sú tu jasne identifikovateľní víťazi aj porazení a konať prvý je výhodné…

Ako prebiehali menové vojny v 30. rokoch 20. storočia?

Na pozadí tejto menovej vojny bol zlatý štandard a Veľká hospodárska kríza (pričom mnohí ekonómovia z nej vinia práve zlatý štandard). Naviazanie hodnoty meny na cenu zlata bránilo krajinám vytlačiť priveľa peňazí. Ak by to urobili, ľudia by jednoducho zamenili svoje peniaze za zlato alebo za inú zlatom krytú menu. Toto prísne pravidlo zároveň politikov obmedzovalo v možnostiach zmierňovať šoky v ekonomike. Najmä preto sa Spojené Kráľovstvo rozhodlo zlatý štandard opustiť.. to ale spustilo nasledovný reťazec udalostí:

  • 19 septembra 1931 Briti odstúpili od zlatého štandardu. Libra bola devalvovaná oproti zlatu a vďaka tomu aj oproti menám krajín (tzv. „Zlatý blok“), ktorých meny zostali naviazané na zlato. Následky a vplyv tejto udalosti pocítil celý svet.
  • Pred danou devalváciou prišlo na prelome júna a júla roku 1931 ku skrachovaniu jednej významnej banky v Rakúsku a v Nemecku, čo viedlo ku kontrole kapitálu v oboch týchto krajinách. Kontrola toku kapitálu ochránila tieto ekonomiky v krátkodobom horizonte, ale zvýšila obavy o budúcnosť libry a samotného zlatého štandardu.
  • Potom čo britská libra devalvovala, odstúpili od zlatého štandardu 29 septembra tiež Nórsko, Švédsko a o deň neskôr Dánsko.
  • USA a tiež ostatné krajiny zlatého bloku stratili konkurencieschopnosť a ich export sa prepadol. Vyvrcholením bolo schválenie tzv. Gold Reserve Act americkým kongresom v januári 1934, čo prinieslo znárodnenie všetkého zlata, ktoré banky vlastnili. Toto zlato sa speňažilo cez zlaté certifikáty, ktoré mohli banky použiť ako svoje rezervy vo Federálnom Rezervnom Systéme (FED). Podstatou však je to, že to viedlo k devalvácii dolára oproti zlatu.
  • Tak ako americká ekonomika, podobne aj zvyšné krajiny zlatého bloku (Francúzsko, Nemecko  a niektoré menšie krajiny) pocítili veľký prepad exportu, slabý rast priemyslu a celkovú stratu konkurencieschopnosti. Nakoniec aj tieto krajiny v roku 1936 opustili systém zlatého štandardu.

Ako sa poučiť z obdobia rokov 1930 až 1936 ?

Predstavíme 3 najpodstatnejšie lekcie:

Lekcia 1: V každej kríze boli a budú udalosti, ktoré sú nelineárne a  determinované hlavne domácim prostredím. Bola to práve vysoká nezamestnanosť, ktorá bola hlavným motorom devalvácie libry. I keď bola nezamestnanosť na krátky čas nesmierne vysoká, bolo to iba pár mesiacov pred devalváciou, kedy obavy na trhu dosiahli vrchol.

Lekcia 2: Trhy trestajú politickú neistotu: Nie je ani potrebné pripomínať, že dramatické pohyby vo výmenných kurzoch nastali práve u krajín, ktoré devalvovali. Avšak s prebiehajúcou devalváciou, sa postupne tlak trhov podobne ako politická neistota začali presúvať na krajiny zlatého bloku. Pre investorov začínalo byť jasné, že je otázkou času, kedy budú ekonomiky zlatého bloku prinútené odpovedať na narastajúci tlak.

Lekcia 3: Krajiny, ktoré ako prvé opustili zlatý štandard, získavali na úkor krajín zlatého bloku: Z ekonomického hľadiska tie krajiny, ktoré medzi prvými opustili zlatý štandard dosiahli rýchlo konkurenčnú výhodu a boli v lepšom postavení oproti krajinám zlatého bloku, ktoré zotrvali v režime zlatého štandardu dlhšie. Graf 1 znázorňuje ako britská ekonomika spolu so škandinávskymi krajinami zaznamenali do roku 1935 výrazný rast priemyselnej produkcie, zatiaľ čo ekonomiky zlatého bloku (Francúzsko a Nemecko aj napriek neskoršie zavedenej regulácii kapitálu) zaostávali. V tejto dobe ekonomiky zlatého bloku postupne kapitulovali až postupne stratili svoje niekdajšie pozície v priemysle.

vojny

Môže sa to zopakovať ? Podobne ako pri každom historickom precedense, musíme brať do úvahy analógie ale aj rozdiely, ktoré môžu nastať.

V čom sú rozdiely ? Na rozdiel od doby zlatého štandardu, sú dnes krajiny súčasťou režimu plávajúcich menových kurzov, čo by malo zabezpečiť menšie pohyby medzi menami. Okrem toho, zvyšuje sa riziko, že budú narastať také dramatické reakcie politikov, ktoré len pred niekoľkými rokmi ustúpili do úzadia.

V čom je na druhej strane analógia dnešného stavu s minulosťou? Domáci pôvod a zlepšovanie svojej vlastnej pozície na úkor ostatných: Napriek tomu, že tvorcovia monetárnych politík zvádzajú medzi sebou vojny cez ovplyvňovanie výmenných kurzov, udalosti z 30 rokov minulého storočia majú pôvod hlavne v jednotlivých domácich ekonomikách. Ako je už vyššie spomenuté, v Anglicku to bola hlavne vysoká nezamestnanosť, ktorá viedla k tomu, že libra odstúpila od zlatého štandardu. Súťaž v devalvovaní mien nastala potom, čo politici potrebovali reagovať na vzniknutú situáciu a rozhodli sa ochrániť svoje vlastné ekonomiky.

Podobne je to aj dnes, kedy domáce problémy môžu rozbehnúť preteky v znehodnocovaní mien. V tomto smere je prirodzené, že to bude hlavne yen, ktorý bude hrať významnú rolu pri obnovení investícií v proexportne orientovanej japonskej ekonomike. Napriek tomu, zatiaľ čo globálny dopyt bude naďalej stagnovať, oživenie japonského exportu pri slabnúcom yene pohltí ďalších exportérov – čo môže vyvolať dopyt po opatreniach, ktoré potlačia ďalšie prílišné oslabenie japonského yenu. Toto negatívne prelievanie v ekonomike je identické ako tomu bolo v 30 rokoch, kedy sa aplikovala politika zlepšovania svojej pozície na úkor ostatných.

Ak by sa to stalo, aký by bol nepravdepodobný ale možný sled udalostí?

Vytvorili sme možný scenár udalostí, ktoré sú logicky pravdepodobné a s ktorými rátajú investori:

  • Východiskový bod: Japonskí politici naštartovali plán stimulovania ekonomiky pomocou slabého yenu, tak aby podporili exportný sektor.
  • Kvantitatívne uvoľňovanie centrálnych bánk: ECB a FED uvoľnia ďalšie peniaze kvôli zhoršeniu finančných podmienok. V prípade eurozóny sila eura alebo zvýšenie rizika môže byť príčinou sprísnenia finančných podmienok. V prípade Spojených štátov bude najpravdepodobnejšou príčinou fiškálny útes a dlhový strop, ktorým sa bude musieť zaoberať americký kongres.
  • Kontrola kapitálu v prípade rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík (BRIC): Vďaka narastajúcemu prílevu kapitálu a slabému yenu pristúpia niektoré ekonomiky Ázie a Latinskej Ameriky ku kontrole kapitálu.
  • Reakcia japonských politikov na silu yenu: V záujme zabezpečenia konkurencieschopnosti vlastného exportu pristúpia Japonci k opatreniam, ktoré budú mať za následok ďalšie oslabenie ich meny.

Tých udalostí nie je veľa, ale postačujú na ilustráciu toho, ako by mohla menová vojna prebiehať.

Kde sa nachádzame dnes ?

Kľúčovou premenou sledu udalostí spomenutých vyššie je reakcia tvorcov japonskej politiky. Ak je súčasťou japonských plánov slabý yen a ak je ich záujmom na tom zotrvať, riziko menovej vojny je vyššie ako tomu bolo v minulosti. Koniec koncov investori prestali pochybovať o tom, či príde nejaká reakcia zo strany krajín BRIC, začali už len analyzovať, kedy bude takáto reakcia najpravdepodobnejšia. V rovnakom čase zostanú v hre aj krátkodobé riziká v Spojených štátoch a v ekonomikách štátov eurozóny a podobne aj vyhliadky týkajúce sa ďalších zvýšených monetárnych stimulov.

V prípade rýchlo sa rozvíjajúcich sa ekonomík, reakcia japonských exportných konkurentov  v rýchlo sa rozvíjajúcich zvyšných krajinách Ázie by mohla byť v podobe slovnej intervencie, intervencie na devízových trhoch,  prípadne kontroly kapitálu a menej pravdepodobne v podobe zníženia úrokových sadzieb. Konkrétne v prípadoch Kórey a Tchaj–wanu ekonóm Sharon Lam verí, že najpravdepodobnejšou reakciou bude buď slovná intervencia (ktorá už dnes do istej miery prebieha), intervencia na devízových trhoch  alebo regulácia kapitálu. Zníženie sadzieb v čase, keď obe ekonomiky expandujú v dostatočnej miere, by mohlo urýchliť domáci rast a práve opačne spôsobiť ešte väčší prílev kapitálu a zhodnocovanie meny, skôr než jej znehodnocovanie. V prípade stredne veľkých výkyvov čo sa týka hodnoty yenu, dôsledky na Čínu budú pravdepodobne obmedzené, keďže si navzájom nekonkurujú čo sa týka exportu áut alebo vysoko kvalitnej elektroniky. Avšak  v situácii, keď sa dajú do obehu tieto menové vojny, pomaly sa vyvíjajúci sa výmenný kurz  USD/CNY môže obnoviť konkurenciu dosť ťažko.

Ďalej treba spomenúť, že keď diskutujeme o rýchlo rastúcich ekonomikách Ázie, nemôžeme zabudnúť na ostatné rýchlo rastúce ekonomiky sveta, ktoré sa tiež obávajú, že sa ich mena bude príliš rýchlo zhodnocovať. Môžeme vidieť už nejaké reakcie z Latinskej Ameriky. Na rozdiel od krajín Ázie, krajinám Latinskej Ameriky pomaly dochádza dych a tak nastúpili odvážne na cestu zníženia úrokových sadzieb. Napríklad nedávno mexické peso ovplyvnilo úrokovú sadzbu v Kolumbii. Luis Arcentales, mexický ekonóm si myslí, že práve obavy z menovej vojny pravdepodobne vždy ovplyvňovali postoj centrálnej mexickej banky Banxico, ktorý sa práve pred niekoľkými týždňami zmenil z jastrabieho na holubičí. Inovatívnou cestou oproti obvyklej intervencii na devízovom trhu sa vybralo práve Peru, ktoré ohlásilo, že pristúpi k spätnému odkúpeniu svojich dlhopisov v zahraničných menách a vydá nové denominované vo svojej domácej mene. Taktiež Čile, ktoré je jednou z najvyspelejších a najstabilnejších krajín Latinskej Ameriky, začalo diskusiu o štrukturálnych reformách s cieľom riešiť silu svojej vlastnej meny.

V súčasnosti síce nezažívame otvorené menové vojny, no odhodlanie Japoncov udržiavať slabý kurz yenu len zvyšuje riziko odvetnej reakcie, čo nás k tomuto stavu neustále približuje. Skúsenosť z 30. rokov nám potvrdzuje, že rozsiahle menové krízy sú vyvolávané skôr domácimi problémami a vychádzajú z nich jasne identifikovateľní víťazi a porazení. Aj napriek tomu, že rýchlo rastúce ekonomiky robia všetko pre to, aby zostali na strane víťazov, pomer síl sa prezatiaľ prikláňa na japonskú stranu.

Zdroj: Zerohedge

Preklad: Andrej Moravčík

Článok bol prebratý z www.hayek.sk

Will be Cyprus Rubicon moment?

cyprusI think that the Cyprus situation was a dominant one during the last week. I do not want to bother you with the same information you already read somewhere else and which are not probably accurate because the situation is changing every minute. I would like just to make some small comments. First, Cyprus has a small economy and the rescue package is something about € 16 billion, approximately € 3 billion less than the last year loss of the Bankia – Spanish bank. It is nothing compare to Italy, Spain or another problematic countries. The fact is that investors do not trust small countries in trouble but still believe bigger players. But be aware of another fact. The situation is very same and sometimes even worse in these bigger players’ homelands. Second, Cyprus shows us the real political game; let´s look at the Russians interests (gas, Cyprus as a Russian bank, potential military port), European interests (unity of the Eurozone, Germans election or Britain’s interests) and consider the news that Cyprian politicians withdraw 4.5 billion of their money from the country once they knew about the taxing of deposits. The only sad moment of this game is that politicians play not with cards but with fate of real people. Third Cyprus was considered as a problem just only partially. Do you remember a few months ago as German Finance Minister Schaube declared probably because of the German elections that there is no systematic threat concerning Cyprus? We have to say that ECB and the Commission representatives have different and more accurate opinions. They were aware very well of the fact how the system works. If any part of the chain breaks it could hurt all other parts. The proposal to tax banks deposits is the moment when the chain could crash. People could realize now that their money could not be safe in banks accounts anymore. And these questions are coming. Just as an example the American Banking Association reminded Americans that there is absolutely nothing to worry about when it comes to the sanctity of US deposits which are backed by the $25 billion in the FDIC insurance fund. Put it into the perspective looks like this:

2_rescue fund exposition

And from this point of view as David Franklin said Cyprus could be a Rubicon Moment. If people lose their confidence in the banking sector it is the beginning of the end. Bank runs could break the whole fractional banking system or we could face a hyperinflation. Cyprus could be the beginning. Why? Not because of itself. Because we are facing bigger problems than Cyprus.

One of them is China. Moody’s said last week that China’s local-governments are facing greater risk of default, as regulators warn 20 percent of their loans are risky. And it is nothing non remarkable. The local governments owe approximately 9.1 trillion to 14.5 trillion Yuan, or 18 to 30 percent of China’s gross domestic product, according to a BNP Paribas SA report published in January.

Governor Kuroda – Bank of Japan is prepared to do anything to end two decades of stagnation. „The BoJ must expand monetary stimulus both in terms of volume of assets it buys and type of assets it targets, and push down yields across the curve,“ he said. Japan gross debt will reach 245 % of GDP according to the IMF this year and it seems to me than they plan to erase it by inflation.

Britain is closer to losing its triple “A” credit rating at Fitch Ratings. The reasons behind are rising debt and weak performance of U.K. growth due to the fact of the EU slowdown. This could cause the downgrade of the rating by the end of April.

The radars of mainstream media are not focused on problems in US right now but it is worth to mention that the monetary committee of the FED will continue with its support of economic recovery and decided to continue purchasing mortgage-backed securities and longer-term Treasuries at a pace of $ 85 billion per month. Only one member of the committee was against the action because she was afraid of something like long term inflation – the term which nobody understands or doesn´t want to understand. Ok. Simply given; the FED will continue to print. Chairman Bernanke also speculated about his future which need not be connected with the FED and that he is not the only person who can manage the exit of $ 3 trillion FED´s balance sheet. Does it mean that he will quit the office? Who cares? What really matters is not who but how the FED will manage its balance sheet in the future and if the US dollar keeps its confidence as the global currency. That is the question.

Matúš Pošvanc

Prekročili sme Rubicon?

cyprusSprávy o Cypre boli všade. Nechcem opakovať, čo už bolo viac krát povedané a napísané. Možno to už nie je ani aktuálne, pretože situácia sa mení z minúty na minútu. Len tri poznámky k Cypru. Po prvé, záchrana Cypru stojí „len“ 16 mld. euro, čo je približne o 3 mld. euro menej ako záchrana španielskej Bankie. A je to len taký závan vetríka, v porovnaní so Španielskom, Taliansko, či inými problematickými krajinami. Faktom však stále je to, že investori veľkým hráčom stále veria, bez ohľadu na to, že sú možno na tom podobne alebo dokonca horšie ako Cyprus. Zaujímavé nie? Po druhé, Cyprus ukázal ako sa hrajú politické hry. Stačí sa len pozrieť na ruské záujmy (zemný plyn, Cyprus ako ruská banka, či vojenský prístav), na európske záujmy (integrita eurozóny, EU, nemecké voľby, či britské záujmy), či správanie sa cyperských politikov, ktorí údajne vytiahli 4,5 mld. euro z krajiny, ešte pred zavretím bánk. Jediným smutným mementom pre nás je to, že sa hra nehrá s kartami, ale s osudmi ľudí – i Slovákov. Po tretie, Cyprus nebol veľmi považovaný za problém. Stačí si spomenúť na vyhlásenie ministra financií Schaubeho (motivované asi nemeckými voľbami) o tom, že Cyprus môže vlastne i zbankrotovať. Treba povedať, že predstavitelia ECB a komisie boli v tomto prípade omnoho viac obozretnejší a mali pravdu. Veľmi dobre si totižto uvedomujú, ako systém funguje. Ak praskne jedna časť reťaze, reťaz sa roztrhne celá. A návrh o tom, že poďme zdaniť časť vkladov v bankách, týmto prasknutím pokojne môže byť. Teraz sú ľudia postavení pred jednoznačnú otázku. Sú moje vklady v banke bezpečné? Podobné otázky neznejú len v EU. V USA napr. American Banking Association ubezpečovala všetkých, že sa nie je čoho obávať a že vklady Američanov sú chránené prostredníctvom fondu, ktorý má na konte 25 mld. USD. Poviete si ok. Ale pozrite sa na kontext na obrázku:

2_rescue fund exposition

Áno. Vklady vo výške 9 biliónov v komerčných bankách a deriváty v približnej hodnote 297 biliónov, sú kryté 25 mld. USD. A z tohto hľadiska môže byť Cyprus naozaj prekročením Rubikonu (niet cesty späť). Stačí, ak by sa náhodou stratila dôvera v bankový sektor, napr. na juhu Európy a zažijeme buď kolaps frakčného bankovníctva alebo hyperinfláciu. Cyprus môže byť teda začiatkom. Nie kvôli nemu samému, ale kvôli tomu, že čelíme omnoho väčším problémom, ktoré nám Cyprus pomáha odhaľovať.

Jedným z nich môže byť Čína. Agentúra Moody’s napríklad vyhlásila minulý týždeň, že čínske miestne samosprávy čelia riziku bankrotu, vzhľadom na to, že až 20 % ich pôžičiek bolo označených tamojším regulátorom za rizikové. A nie je to nič, čo by nestálo za zmienku. Samosprávy majú požičaných od 9 do 14,5 bilióna yenov, čo je od 18 do 30 % tamojšieho HDP podľa štúdie BNP Paribas zverejnenej v Januári.

Novo menovaný guvernér Japonskej centrálnej banky pán Kuroda je pripravený urobiť naozaj všetko, aby zamedzil dlhotrvajúcej stagnácii ekonomiky. „Centrálna banka musí rozšíriť monetárne stimuly v oboch smeroch – vo veľkosti nákupu aktív, ako aj rôznych druhoch aktív (štátnych dlhopisov)“, vyhlásil. Japonsko bude mať podľa MMF 245 % dlh na HDP a vyzerá to tak, že sa Japonci rozhodli znížiť ho prostredníctvom inflácie.

Británia je bližšie k tomu, že stratí svoj troj-áčkový rating u agentúry Fitch. Hlavnými dôvodmi je vyšší rast dlhu, ako sa očakávalo a pokles HDP z dôvodu recesie v EU. Rozhodnutie môže prísť už v Apríly.

Aj keď Cyprus dominoval správam, nezaškodí pripomenúť, že americká monetárna komisia FEDu rozhodla pokračovať v nákupe hypotekárnych dlhopisov a dlhodobých štátnych dlhopisov vo výške 85 mld. USD mesačne, aby podporila ekonomiku a zamestnanosť. Proti bola len jediná členka komisie, ktorá sa obáva – „nikto vraj netuší prečo“ – nejakej tajomnej inflácie a ešte k tomu z dlhodobého horizontu. Suma sumárum FED bude naďalej tlačiť. Guvernér Bernanke si tiež mierne pošpekuloval, aká bude jeho profesionálna budúcnosť a že nie je jediným, kto by bol schopný riadiť exit stratégiu FEDu v podobe 3 biliónovej súvahy. Znamená to, že už nebude guvernérom? Myslím, že je to jedno. To na čom záleží, nie je kto bude manažovať predaj aktív FEDu, ale ako to bude robiť tak, že si dolár zachová svoj status rezervnej meny a že nestratí dôveru investorov.  A to je otázka minimálne za milión dolárov.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

Gold and Silver responded to the Cyprus.

Gold jumped over $ 1600 right at the beginning of the week. Silver price crossed for a while $ 29 level but then both metals took up some awaiting position. Silver tried to settle over $ 29 but closed some cents below during first days of the week. Gold was all the time over $ 1600. The biggest price jump came on Thursday. But as many times in the history Friday´s session was opposite. The prices were directed waterfall style down and as usually without any rational background.

Gold finally closed on $ 1609.2 per ounce what was $ 16.3 higher compared to previous week. Silver closed on $28.76 per ounce what was almost the same price level as previous week. The gold/silver ratio is 1 to 55.95 (i.e. you could buy 55.95 gram of silver for 1 gram of gold, it was 55.37 week before). So it was gold which was a little bit more successful this week. HUI index (index of the most important gold mining companies) was $ 359.82 and was higher of $7.56 compared to previous week. XAU index (index of gold and silver mining companies) was $ 136.96 up of $ 2.5 from the previous week. Both indexes are close to levels as have been a month ago.

Net short concentrated positions of bullion banks on COMEX were down on silver but considerably up on gold. Bullion banks increased their net short positions of more than 20 thousand contracts (63 tons) on gold and we have to realize that data are only till Tuesday.

The Cypriot banks holiday announcement and declaration of taxation of banks deposits during the last weekend surprised many people. Both metals automatically reacted to this news. Given the fact that gold (silver as a counterpart) is a suitable hedge against uncertainty frankly speaking I was expecting bigger moves on both metals because of the situation which could cause many troubles within the Eurozone; of course not directly. Cyprus is too small to make systematic crash but bank runs in southern parts of Europe are real possibility. But both prices responded to the situation only twice – once the market was opened on Monday and once the situation was not solved with so called Russian plan on Thursday. We are still witnessing short term backwardation on both metals which indicate distrust of investors towards the paper market. But I think that right now we need not watch any analytical tools of moving averages and sentiment short term signals. If something systematic happens as a consequence of the Cypriot situation gold and silver prices will explode. Investors will be scared and gold and silver will provide to them a safe port. J.P. Morgan will be in a deep trouble because of its vast short positions. But it is another story. If the situation is somehow calm down (e.g. by some ECB intervention or by decision about rescue package driven and pushed by some geopolitical interests of the EU, Germans, and Russians; basically whoever …) we will be back with some speculations about sentiments, important levels and so on. But the Cypriot situation shows to us one important thing. Absolutely nothing was solved out within the Europe.

Overview of the prices of gold and silver for the remaining periods:

1_prices_10

Gold chart

gold_12

Silver chart

silver_12

Source: upner.com, kitco.com

Matúš Pošvanc

Zlato a striebro reagovali na Cyprus.

Zlato poskočilo nad 1600 USD hneď na úvod týždňa. Striebro na chvíľu prekročilo hranicu 29 USD. Potom však oba kovy zaujali vyčkávaciu pozíciu. Striebro sa chcelo usídliť nad 29 USD, avšak prvé dni týždňa uzavrelo vždy tesne pod touto hranicou. Zlato ostalo nad 1600 USD. Väčší cenový a nárazový skok bol vo štvrtok, avšak už v piatok boli oba kovy rovnakým spôsobom poslané na predchádzajúce úrovne – klasicky bez akéhokoľvek reálneho základu.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1609,2 USD, čo bolo o 16,30 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra však ostala skoro nezmenená na úrovni 28,76 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 55,95 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 55,95 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 55,37). To znamená, že striebro tento týždeň mierne stratilo. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) skončil na úrovni 359,82 a opäť mierne stúpol v porovnaní s minulým týždňom. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 136,96 a rovnako mierne stúpol. Oba indexy sa dnes pohybujú na rovnakých úrovniach, ako približne pred  mesiacom.

Krátke koncentrované pozície veľkých bánk (stávka na pokles ceny) na COMEXe sa mierne znížili pri striebre, avšak výrazne sa zvýšili pri zlate. Veľké banky zvýšili svoje pozície pri zlate o viac ako 20 tisíc kontraktov (63 ton) a to si musíme byť vedomí faktu, že dáta sú len do utorka.

Uzavretie bánk na Cypre a návrh na zdanenie vkladov bánk prekvapil mnohých ľudí. Oba kovy na to reagovali. Úprimne povedané, som však čakal vyšší cenový skok vzhľadom na to, že zlato (striebro v jeho závese) je ideálny prostriedok ochrany pred problémami. Treba si uvedomiť, že síce samotný Cyprus nemá ako zatriasť ekonomikou EU, avšak potenciálna strata dôvery v bankový sektor hlavne na juhu Európy to už dokázať môže. Oba kovy zareagovali najprv v pondelok na prekvapivé správy cez víkend a následne vo štvrtok po neúspechy ruského riešenia pomoci Cypru. Na kovoch stále vidíme krátkodobú bakwardáciu, čo tiež signalizuje nedôveru investorov v papierový trh s drahými kovmi (COMEX). Osobne si myslím, že nemá dnes význam sledovať rôzne cenové úrovne a cenový sentiment trhu. Pokiaľ sa niečo systematické stane vzhľadom na Cyprus, ceny kovov poletia hore. Investori sa vystrašia a bezpečný prístav im poskytne práve zlato a striebro. A banka J.P. Morgan bude mať veľké problémy, vzhľadom na svoje rozsiahle koncentrované krátke pozície na COMEXe. Ale to je iný príbeh. Pokiaľ sa situácia upokojí vzhľadom na nejaký záchranný plán (motivovaný či už Európou, Ruskom, alebo v princípe hockým), môžeme opäť začať špekulovať o krátkodobých cenových pohyboch. Jedna vec je však dnes istá. Reči o tom, že „vsjo v pariadku“ sú len rečami. V EU sa nič nezmenilo.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_12

Zlato

gold_12

Vývoj cien zlata

vyvoj_zlato_12

Striebro

silver_12

Vývoj cien striebra

vyvoj_striebro_12

Zdroj: upner.com, kitco.com

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc