Mesačné archívy: február 2013

We are moving along – down.

It was a President´s Day in the US on Monday and nothing happened on the precious metal market. Tuesday was similarly calm day and precious metals prices were down just a little bit. The smash down of precious metal prices came on Wednesday. Gold was down for more than $40 and silver was down for 88 cents with huge trading volumes. Thursday was small consolidation day and Friday was quite a calm day compared to the middle of the week.

Gold finally closed on $1581.5 per ounce what was $28.60 lower compared to previous week. Silver closed on $28.76 per ounce what was $1.04 lower compared to previous week. The gold/silver ratio is 1 to 54.99 (i.e. you could buy 54.99 gram of silver for 1 gram of gold, it was 54.03 week before). So gold was relatively less hurt in comparison with silver. HUI index (index of the most important gold mining companies) ended at $359.63 and was lower almost of $20 compared to previous week. XAU index (index of gold and silver mining companies) ended at $136.31 and was down for $7.59. During the week both indexes hit the two years record lows.

As we expected net short concentrated positions of bullion banks on COMEX were significantly down for gold and for silver as well but the data set describes situation only till Tuesday once again so we do not know what exactly happened during the rest of the week. But we can assume that commercials decreased their net short positions on both metals once again because price declines were pretty significant during the last week.

This week price decline is definitely connected with information from FED that some of the members of FOMC board believe that the current program of asset purchasing may need to end prior to the achievement of the Fed’s announced goal of improvement in employment. Announcement caused a big downtrend movement on both prices. So what to expect in the near future? Mining companies’ indexes hit the record lows for past two years. Both prices of gold and silver were significantly below 200 day moving averages. Gold 200 day moving average crossed 50 day moving average which signals so called “death cross” or the reintroduction of the bear market on gold. Silver is moving similar direction but is just closed to death cross compared to gold. On the other hand August and July futures contracts on both metals were very under the spot price which means that we are in backwardation. The GOFO rate (gold forward rate) is also quite down which signals tighten situation on the gold physical market as well; the SIFO rate have not been published since November last year. Some investors think that the market is forming a major bottom and that gold and silver could be oversold or speculate if the death cross is not the information for Asian market to start to buy once again. However it is impossible to determine exact bottom price levels but there are some expectation on $1520 on gold and $27 on silver. But could we go under this level? Theoretically yes. As I wrote last week the situation is quite chaotic and to make any prediction is almost impossible. But one thing is still very certain from my point of view. Nothing was really solved in the economy notwithstanding there is a current positive sentiment on stocks.

Overview of the prices of gold and silver for the remaining periods:

1_prices_08

Gold chart

gold_08

Silver chart

silver_08

Source: upner.com, kitco.com

Follow us on Twitter.

Matúš Pošvanc

Ceny kovov pokračovali v minulo týždňovom trende – padali.

V pondelok bol v USA deň voľna a na trhu s drahými kovmi sa nič neudialo. V utorok bol veľmi podobný deň. Cenový pokles však prišiel v stredu. Zlato bolo v priebehu dňa dole o 40 USD a striebro o 88 centov, pričom veľkosť obchodovania bola značne vysoká. Štvrtok oba kovy mierne konsolidovali a v piatok bol opätovne pokojný deň.

Zlato uzavrelo nakoniec na úrovni 1581,5 USD, čo bolo o 28,6 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra sa znížila o 1,04 USD a uzavrela na 28,76 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 54,99 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 54,99 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 54,03). To znamená, že zlato bolo postihnuté prepadom ceny v pomere k striebru o niečo menej. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) skončil na úrovni 359,63 a prepadol sa o skoro ďalších 20USD v porovnaní s minulým týždňom. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 136,31, čo bolo o 5,83 USD menej ako pred týždňom. Oba indexi počas týždňa zaznamenali svoje dvojročné minimá.

Tak ako sme predpokladali, čisté krátke koncentrované pozície veľkých bánk na COMEXe výrazne poklesli na zlate a zároveň poklesli i na striebre, i keď by sme mohli očakávať omnoho väčší prepad. Avšak opätovne faktom ostáva to, že údaje sú len do utorka minulého týždňa, čiže výrazný pokles cien v stredu nebol zachytený. Opäť však môžeme predpokladať, že sa krátke koncentrované pozície na oboch kovoch u veľkých bánk znížili, vzhľadom na výrazný pokles ceny.

Pokles ceny reagoval určite na oznam z FEDu o tom, že niektorí jeho členovia začínajú pochybovať o súčasnom programe nákupu amerických aktív a že zvažujú ukončiť program omnoho skôr, ako sa vylepšia čísla v nezamestnanosti. Oznam spôsobil výrazné zníženie cien u oboch kovov. Čo môžeme teda očakávať v najbližšom období? Ako sme uviedli vyššie akcie ťažobných spoločností sú na dvojročných minimách. Ceny oboch kovov sú pod svojim 200 dňovým pohyblivým priemerom. Zlato dokonca uzavrelo tzv. „prekríženie smrti,“ t.j. 200 dňový pohyblivý priemer je pod 50 dňovým pohyblivým priemerom, čo z technického hľadiska signalizuje medvedí trh (pokles cien). Striebro je tesne na týmto prekrížením. Na strane druhej tu však máme iné indikátory, ako to, že augustové a júlové kontrakty na zlato a striebro sú pod spotovou cenou, čo naznačuje bakwardáciu. Tzv. GOFO (gold forward rate) miera je rovnako značne nízka, čo opätovne signalizuje nedostatok fyzického kovu; SIFO (silver forward rate) nie je inak zverejňovaná od novembra minulého roku. Niektorí investori preto špekulujú, že trh sformoval výrazné cenové dno a že oba kovy sú nadmieru predávané, pričom zároveň špekulujú nad tým, že informácia o prekrížení smrti naštartuje výkup zlata a striebra z Ázie. Každopádne z krátkodobého hľadiska sa môže stať čokoľvek; niektorí uvažujú nad testom 1520 USD na zlate a 27 USD na striebre. Čiže teoreticky môžeme ísť ešte dole. Budúci týždeň je zároveň veľmi bohatý na rôzne trhové správy, ktoré môžu indikovať budúce trendy. Z môjho osobného hľadiska je však situácia stále rovnaká, ako bola pred týždňom a v ekonomike sa nič nevyriešilo a nepomôže tomu ani pozitívna nálada na akciových trhoch.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_08

Vývoj zlato:

vyvoj_08

Vývoj striebro:

vyvoj_08_silver

Zlato:

gold_08

Striebro

silver_08

Zdroj: upner.com, kitco.com

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

 

Inflačné mlyny melú pomaly, ale isto

Keď štát nahromadí priveľa dlhu na to, aby z neho dokázal časom “vyrásť”, ostávajú už len dve cesty ako sa z tejto situácie dostať- zbaviť sa dlhu infláciou alebo bankrotom. Centrálne banky pritom v snahe o prvú z týchto možností nestavili len na realitný trh, ale na celý obrovský derivátový domček z karát v hodnote až 700 biliónov dolárov. Z minulosti však poznáme viac než dosť príkladov, kedy sa krajinám obdobné prístupy vymkli z rúk a následná hyperinflácia doslova zničila ich národné meny. Snahy centrálnych plánovačov o cieľovanie “akurátnej” miery inflácie  sa preto vo svetle historických faktov javia priam žalostne.

Bernanke a spol navyše pri neustálej snahe dodávať  do systému dostatok bázických peňazí, ktoré by nakoniec vygenerovali “vytúžený” inflačný cyklus, narážajú na zákonitý limit v podobe celkového objemu dlhu. Ten bude z roka na rok rásť až pokým centrálne banky nenarazia na úplné dno, čo sa udeje v okamihu, keď globálny dlh – na úrovni jednotlivých štátov  aj konsolidovane – bude tak obrovský, že bankrot ostane jedinou možnosťou. Inými slovami, zvyšovať celkový objem peňazí  nie je možné donekonečna.

Nasledujúci graf zobrazuje objem verejných dlhov vybraných krajín vyjadrený v pomere k ich daňovým príjmom. Empirické dáta zostavené Reinhartom a Rogoffom znázornené modrou farbou sa pohybujú v rozmedzí od 2 do 16 násobku.

public_debts

Otázka znie, v ktorej časti tohto dlhového cyklu sa momentálne nachádzame?

Tak ako naznačujú červené stĺpce, USA a Japonsko nie sú v práve lichotivej situácii. Japonsko má totiž tento pomer historicky najvyšší, zatiaľ čo Spojeným štátom sa pri 600% už podarilo dostať nad dlhodobý, bankrot spúšťajúci priemer cca. 520%. Problém je, že každý ďalší pokus zvýšiť objem peňazí povedie len k ďalšiemu nafukovaniu tohto pomeru, a to až do chvíle, keď marginálny rast vytvorený každým ďalším dolárom dlhu dosiahne záporné  hodnoty.

Do akej výšky ale môže konsolidovaný globálny dlh narásť predtým, než globálne HDP nielen, že prestane stúpať, ale  s každým dodatočným dolárom dlhu dokonca klesať, podobne ako tomu bolo v prípade USA vo štvrtom kvartáli? Pre nájdenie odpovede je nutné sledovať kedy a či vôbec svet vstúpi do recesie. Tej sa obávajú všetci centrálni bankári, ktorí si uvedomujú, že im došla munícia a ich poslednou možnosťou je len viac toho istého.

Dylan Grice, stratég Société Générale, zverejnil svoje postrehy k tejto téme už pred takmer tromi rokmi:

“Podobne ako dnešní centrálni bankári, aj Von Havenstein bol konfrontovaný s hroznými fiškálnymi problémami; podobne ako dnes, aj vtedy bol rozdiel medzi fiškálnou a menovou politikou zmazaný a podobne ako dnes, aj vtedy boli politické ťažkosti spojené s možnou defláciou desivé. Navyše, podobne ako sú dnešní centrálni bankári okúzlení svojim QE, aj vtedajšia uznávaná ekonomická teória Von Havensteina uisťovala , že robí správnu vec.

Môžeme si nahovárať, že v súčasnosti už predsa máme oveľa väčšie odborné skúsenosti. Zaiste rozumieme možným dôsledkom financovania deficitov tlačením nekrytých peňazí a do problémov sa predsa môžu dostať len zaostalé a skorumpované štáty ako Bolívia či Zimbabwe. No nie je tomu až tak dávno, čo sme si to isté mysleli aj o bankových krízach.

Mimochodom, ako je možné, že Von Havenstein nevedel, že neustále sa stupňujúce tlačenie nekrytých peňazí na financovanie štátnych deficitov spôsobuje len ďalšiu infláciu? Skúsenosť Spojených štátov s neobmedzeným tlačením peňazí počas Občianskej vojny bola predsa veľmi dobre zdokumentovaná, rovnako ako hyperinflačné obdobie  revolučného Francúzska na konci 18. storočia. Nie je pravdepodobnejšie, že si bol, rovnako ako dnešní centrálni bankári, až prehnane istý tým, že dokáže kontrolovať infláciu? Nie je možné, že sa len držal ekonomickej teórie, ktorá ho ubezpečovala, že taká kontrola je možná? Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny vyšiel v New York Times článok Liaquata Ahameda, ktorý sa javí byť dôkazom prevládajúceho optimizmu, že už „nehrozí neobmedzené tlačenie papierových peňazí a ich neustále znehodnotenie…. nakoľko v súčasnosti už máme s monetárnou politikou väčšie skúsenosti ako kedysi.“

Faktom však ostáva, že inflácii rozumieme. Napriek tomu, že mnoho ekonómov QE neustále označuje za “neprebádané územie”, vieme, že pokračovanie v monetizácii deficitov nám nakoniec prinesie infláciu. Taktiež vieme, že ak sa raz uberieme touto cestou, bude extrémne náročné vrátiť sa späť. Ale to sme vedeli už vtedy. Skutočným problémom je, že inflácia je už z podstaty  politická premenná. Obavy o udržateľnosť dlhu či nekryté záväzky sociálneho systému nás robia od politikov omnoho závislejšími ako v minulosti. Frank Graham zakončil svoju  štúdiu  o Weimarskej hyperinflácii  z roku 1930 postrehom, ktorý platí aj pre dnešok:

Mlyny medzinárodných financií melú pomaly, ale ich kapacita je ohromná. Taktiež sú flexibilné. Podmienkou však je, že nesmieme preplniť sýpku v snahe pomlieť všetko na jeden raz. Toľko k ekonomickému aspektu tejto problematiky. Čo ale čakať zo strany politikov je nevyspytateľné. Môžeme len skonštatovať, že obdobné finančné ťažkosti takmer určite vzniknú skôr z politických ako ekonomických príčin.”

Zdroj: Zerohedge

Preklad: Andrej Moravčík

Via: Nadácia F.A. Hayeka

Vladimir Putin anticipates the end of the US dollar

putinVladimir Putin stated that the US dollar is endangering the global economy. He is not just joking or making some political statements. He is acting. Russian central bank has hoarded 570 metric tons of the metal in their vaults in the past decade according to IMF data. Russia has almost 1,000 tons of gold but still has the 8th place among largest official gold reserves after the US, Germany, IMF, France, Italy, China and Switzerland. “The more gold a country has, the more sovereignty it will have if there’s a cataclysm with the dollar, the euro, the pound or any other reserve currency,” said Mr. Fedorov, Putin´s party lawmaker. Russia has also another aims. It wants to be the 3rd biggest gold producer by 2015. Russian gold reserves are estimated as world´s second largest (10 % of all gold). The gold production is very close to biggest world´s producers as China, Australia, South Africa and US. Russia was the fourth largest gold producer in 2012 when it produced more than 226 tons of gold with estimation of 238 tons for 2013.

Gold demand was globally down by 4 % or 176.8 tons in 2012 compared to previous year according to World Gold Council. The reason behind is lower demand in industry and from the geographical point of view from India. Global demand was 4,405 tons in total in 2012. If we assume that approximately 2,600 tons of new gold is produced per year and 600 – 700 tons are Chines and Russians production which never enter the market almost 2,505 tons of gold stock (stock plus recycled gold) changed owners during the last year; almost 7 % decline compared to previous year. But once we compare the annual gold demand in nominal value it reached a record high $236.4 bn. Central banks demand rose by 17 % in 2012 reaching 534 tons. It has meant the highest demand since 1964 or for last 48 years. The demand of central banks was pushed up especially by emerging markets central banks purchases.

Billionaire investor Soros reduced its investment in the SPDR Gold Trust and Louis Moore Bacon sold entire holdings in SPDR and decreased his holdings in the Sprott Physical Gold Trust. Paulson & Co., the largest investor in SPDR, kept its stake at 21.8 million shares. These moves could unnerve markets and could cause further sales. So do they know something what we do not know?

On the other hand journalist Byron King reported that big German automaker is hoarding silver in Switzerland vaults. Financial writer King wrote that German automaker does not consider silver as “just in time” delivery article anymore and it made some stock to use the metal once it will be problem with its delivery. Is this Ted Butler’s long anticipated panic buying & stockpiling of physical silver by industrial users when serious wholesale supply constraints began to emerge? Only future tells us.

Indian´s imports hits a record high once the government announced rising the import duty on the yellow metal. Indian dealers’ have imported more than 100 tons of gold during January; 40 % more than was the average for last 18 months.

Follow us on Twitter.

Matúš Pošvanc

Vladimír Putin predpokladá koniec amerického doláru.

Vladimír Putin vyhlásil, že americký dolár ohrozuje globálnu ekonomiku. A nerobil si len posmešky, či politické vyhlásenia. Na daný kolaps sa reálne pripravuje. Ruská centrálna banka nazhromaždila za ostatných pár rokov 570 ton zlata podľa dát z Medzinárodného menového fondu. Rusko má dnes skoro 1000 ton zlata, avšak stále je na 8-smej pozícií v oficiálnych zlatých rezervách po USA, Nemecku, MMF, Francúzsku, Taliansku, Čine a Švajčiarsku. Avšak Rusi si význam zlata uvedomujú. „Čím viac zlata krajina má, tým vyššiu suverenitu môže mať, keď príde kataklizma v podobe pádu amerického doláru, eura, britskej libry, či inej rezervnej meny,“ vyhlásil predseda Putinovej strany Fedorov. V oblasti zlata má Rusko i iné plány. Vyzerá to, že sa stane 3-tím najväčším producentom zlata na svete do roku 2015. Odhaduje sa, že Ruské zásoby zlata sa pohybujú na úrovni 10 % celosvetových podzemných zásob. Ich produkcia zlata sa približuje ku krajinám ako je Čína, Austrália, Južná Afrika, či USA. Rusko je dnes štvrtým najväčším producentom zlata, keď sa v krajine vyťažilo približne 226 ton zlata v roku 2012 a na rok 2013 sa odhaduje produkcia vo výške 238 ton.

putinDopyt po zlate v roku 2012 klesol o 4 % resp. o 176 ton. Vyplýva to zo správy zverejnenej World Gold Council. Hlavnými dôvodmi je nižší dopyt zo strany priemyslu a z hľadiska geografického je to nižší dopyt z Indie. Celkový dopyt v roku 2012 bol na úrovni 4405 ton. Pokiaľ si uvedomíme, že 2600 ton je ťažba nového zlata a že približne 600 – 700 ton ostáva v krajinách ako je Čína a Rusko, ktoré zlato na trh neumiestňujú, tak až 2505 ton zlata (zásoby a recyklácia) zmenilo v roku 2012 svojho majiteľa, čo bol približne 7 % pokles oproti minulému roku. Ak sa však na obchod so zlatom pozrieme v nominálnom vyjadrení, ten dosiahlo rekord vo výške 236,4 mld. USD. Rekordné nákupy zároveň realizovali i centrálne banky, ktorých dopyt sa zvýšil o 17 %, resp. kúpili 534 ton zlata, čo bol najväčší dopyt po zlate za ostatných 48 rokov, resp. od roku 1964. Dopyt centrálnych bánk bol tlačený primárne dopytom z bánk z rozvojových trhov.

Miliardár Soros zredukoval svoju investíciu do zlata v najväčšom fonde SPDR Gold Trust a Louis Moore Bacon predal celú svoju investíciu v SPDR a znížil svoj podiel v zlate v Sprott Physical Gold Trust. Paulson & Co., najväčší investor v SPDR, si svoju investíciu vo výške 21.8 miliónov podielov zatiaľ ponechal. Tieto pohyby zvýšenej nervozite na trhu s drahými kovmi neprospejú a môžu spôsobiť ďalší výpredaj zlata. Vedia teda títo investori niečo, čo my nie?

Na strane druhej sa objavili správy od finančného novinára Byrona Kinga o tom, že veľký nemecký producent automobilov nakupuje vo veľkom striebro a skladuje ho vo Švajčiarsku. Dôvodom je to, že nepovažuje už striebro za komoditu, ktorá sa dá získať vtedy, keď ju bude reálne potrebovať do výrobného procesu. Inými slovami sa obáva budúcich dodávok striebra. Je to signál, o ktorom tak často píše Ted Butler, že veľkí priemyselní producenti začnú skupovať zásoby striebra, keď začnú cítiť problém s dodávkami kovu? Bohužiaľ na to odpovie len budúcnosť.

Dovoz zlata do Indie dosiahol minulý mesiac rekordnú úroveň, keď indická vláda vyhlásila, že zvýši dovoznú prirážku na zlato. Do krajiny v januári doviezli 100 ton zlata, čo bolo o 40% viac ako bol priemer za ostatných 18 mesiacov.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc