Mesačné archívy: august 2012

Guest Post: Kto si myslí, že sa nás to netýka, je na omyle

Komentár k aktuálnemu ekonomickému vývoju v Európe. Pohľad na 4 najsilnejšie európske ekonomiky.

Najnovšie ekonomické ukazovatele v Európe nám neveštia nič dobrého. Za Euro zónu ( EÚ 17) stavebná produkcia poklesla o -0,5% ( -1,7% za 27 členských krajín EÚ – EU 27), čo medziročne oproti júnu 2011 predstavuje pokles o -2,8% pri EÚ 17 a až -5,8% pri EÚ 27.

Priemyselná produkcia klesla o -0,6% v Euro zóne a až -0,9% vo všetkých 27 krajinách EÚ.

K tomu HDP za 27 krajín je dolu o -0,2%. Ak to porovnáme medziročne, tak prepad predstavuje -2,1% resp. -2,2%.

Maloobchodné tržby za EÚ 27 klesli o -0,3% medzimesačne a takisto bol zaznamenaný pokles ako u EÚ 27 (-0,7%), tak u EÚ 17 (-1,2%).

Nič na tom nemení ani zatiaľ pomerne stabilná medziročná miera inflácie na úrovni 2,4% ( avšak bez započítania nárastu cien ropy a poľnohospodárskych komodít v dôsledku celosvetového sucha resp. záplav v Číne ), ani zvýšený maloobchodný objem tržieb o 0,1% (EÚ 17) resp. pokles vývoja cien v priemyselnej výrobe o -0,5% (EÚ 17) a -0,8% (EÚ 27).

Keď sa pozrieme na nezamestnanosť, takisto nemôžeme hovoriť o žiadnej zmene k lepšiemu. Posledné dostupné čísla z júna sú skutočne alarmujúce. A to celý svet ešte len čaká na júlové dáta. Španielsko 24,8%, Grécko 23,1%, Portugalsko 15,4%, Írsko 14,8%, Slovensko 13,8%, Taliansko 10,8%, Francúzsko 10,1%. Priemerná miera len za krajiny PIIGS činí 17,8%.  (zdroj: Eurostat)

Napriek týmto nie príliš optimistickým správam, to vyzerá tak, že investori na akciových trhoch Európe veria. Španielsky akciový index IBEX 35 sa len za posledný mesiac zhodnotil o približne 30%, taliansky FTSE MIB v tom istom časovom rozpätí o približne 24% a nemecký DAX za približne 2 mesiace zaznamenal prírastok 20%.

Nuž, to vyzerá naozaj veľmi pozitívne alebo možno trhy a investori vedia viac ako my ostatní?

Uvidíme, či sa optimizmus z akciových trhov potvrdí pri bližšom pohľade na 4 najsilnejšie ekonomiky EÚ.

Nemecko. Unavený motor eurozóny?

Nemecku napriek miernemu ekonomickému rastu za druhý kvartál 2012 +0,3% ( zdroj OECD), zrejme postupne takisto dochádza dych. Týždenník The Economist sa pýta vo svojom aktuálnom internetovom vydaní: „Dokáže Nemecko naďalej ťahať ostatných?“ Podľa týždenníka od augusta minulého roka neustále klesá index podnikateľského prostredia, keď v júli 2012 dosiahli tieto očakávania najnižšiu hodnotu od polovice roku 2009. Podobne poklesol aj index PMI (purchasing managers´ index), ktorý hovorí o stave produkcie v krajine. Nemecké spoločnosti to pocítili poklesom kontraktov oproti máju o -1,7%, zahŕňajúc takisto pokles v domácich objednávkach o -2,1% a objednávkach z eurozóny o -4,9%.

Ešte, že je Nemecko silná exportná ekonomika. Pozitívny rast zaznamenal export do krajín Ázie, strednej Európy a Ameriky, keď za prvý polrok 2012 činí prebytok obchodnej bilancie takmer 100 miliárd EUR. Miernemu rastu pomohla aj spotreba domácností, ktorá bola v júni 2012 oproti júnu 2011 vyššia o 2,9%. Napriek celkovému alarmujúcemu poklesu kapitálových investícií zo strany súkromných spoločností, sú pozitívne hodnotené výsledky automobiliek BMW, Daimler a Volkswagen. The Economist však pripomína, že z dlhodobého hľadiska pokles dopytu zo strany spotrebiteľov v Európe, môže vážne ohroziť nemecký automobilový priemysel.

Z dobrých správ je to však všetko. Strojárenský koncern Siemens ohlásil prepúšťanie tisícov zamestnancov. Viac si prečítate tu.

Veľká Británia. Nepomohla ani olympiáda

Aktuálny pokles ekonomiky za 2.kvartál 2012 je -0,7%. Prepad oproti 2.kvartálu 2011 je -0,8%. Mesačný pokles stavebnej produkcie bol zaznamenaný o -4,7%, medziročne až -15,5%!  ( mimochodom Slovensko -11%!) Pokles priemyselnej produkcie bol medzimesačne -2,5%, medziročne -4,6%. Maloobchodné tržby sa prepadli medzimesačne o -1,7%. Klesajúce investície firiem. Škandály popredných bánk. Nárast samovrážd.

To je len zopár z posledných správ z Veľkej Británie.

Napriek pomerne stabilnej oficiálnej miere nezamestnanosti na úrovni 8,0%, nasvedčuje len málo ukazovateľov tomu, že by sa táto miera mala aj ďalej znižovať. Naopak. Financial Times informuje, že za poslednú viac ako dekádu nastal výrazný pokles vo firemných investíciách a britské spoločnosti investujú stále menej a menej. Jednu z hlavných príčin tohto neutešeného trendu vidí popredný britský ekonóm Andrew Smithers v tzv. kultúre bonusov, ktorá zapríčiňuje to, že firmy sa sústreďujú na krátkodobé dosahovanie výsledkov a ziskov a v tomto duchu aj motivujú svojich zamestnancov. Tí sa následne sústredia len na čo najlepšie dosahovanie krátkodobých výsledkov. To má za následok absenciu dlhodobejších investícií.

Podľa nbcnews.com, „bolestivá ekonomická recesia, stúpajúca nezamestnanosť ako aj skľučujúce úsporné opatrenia, mohli doposiaľ viesť k tomu, že v Británii spáchalo samovraždu už viac ako 1000 ľudí. Tvrdí to štúdia, ktorá bola zverejnená v stredu (15.8.)“ ( zdroj: Max Keiser report)

Francúzsko. Francúzska spojka resp. háčik

Keď Nemecko zaznamenalo za 2.kvartál mierny rast, Francúzsko nezaznamenalo žiadny. A to už tretí krát za sebou. Celková spotreba klesla o -0,2% oproti prvému štvrťroku 2012 a nielen ekonómovia, ale dokonca už aj vládni predstavitelia prehodnocujú svoje odhady ekonomického rastu na tento (+0,5%), ale aj budúci rok. Pôvodný odhad pre rok 2013 bol +1,2%, avšak dnešný realistickejší odhad hovorí o +0,5%.

Pripomínam, že krajina stojí pred prijatím razantnejších úsporných opatrení na strane vládnych aj súkromných výdavkov, keďže francúzska vláda plánuje budúci rok dodržať rozpočtový deficit 3%, avšak má to malý háčik. Tento deficit je založený na raste ekonomiky +1,2%. Ako uvádza denník Wall Street Journal, „slabší ekonomický rast bude vyžadovať od vlády zvýšenie daní alebo vykonať viacej škrtov, aby zostali v hre.“

Presuňme sa do podnikovej sféry. Akcie francúzskej automobilky Peugeot padli ešte 13.júla na najhoršiu úroveň od polovice osemdesiatych rokov aj napriek tomu, že deň predtým vedenie spoločnosti oznámilo, že prepustí 8 tisíc zamestnancov. Podľa denníka Wall Street Journal, pokles hodnoty akcií za posledný rok činí 79%. Aj preto ten istý denník informuje o možnom vyradení automobilky z francúzskeho akciového indexu CAC-40.

Podľa výkonného šéfa Peugeotu Philipa Varina je vo francúzsku neprimerane vysoká hodinová mzdová sadzba, ktorá je až o 14% vyššia ako napríklad v Nemecku.

Francúzska vláda si však nemyslí, že znižovanie miezd je dobré riešenie, takisto ako prepúšťanie zamestnancov vo Francúzsku.

Taliansko. Víno, pizza, makaróny

Vyzerá to tak, že talianska ekonomika začína výrazne zaostávať za očakávaniami. Aktuálny prepad ekonomiky za druhý štvrťrok je -0,7%. Je to už štvrtý pokles v rade za sebou od polovice minulého roka. Medziročne to predstavuje až –2,7%, pričom celkový odhad podľa Eurostatu na rok 2012 je veľmi benevolentný iba -1,4%. Priemyselná produkcia sa prepadla medzimesačne o -1,4% a medziročne až o -8,2%.

Narastajúce dlhy krajiny, domácností a firiem vyúsťujú do masívnych výpredajov. Vláda predáva budovy a podiely v štátnych podnikoch, domácnosti na to, aby vedeli zabezpečiť svoje výdavky a splácanie dlhov, predávajú zlato, striebro, cennosti, dokonca zlaté zuby a firmy škrtajú kapitálové investície a redukujú stavy zamestnancov. Dokonca zahraniční športoví tréneri opúšťajú krajinu za lepšími podmienkami.

Bankové úvery domácnostiam klesli v júni o 0,6% napriek inflácii nad 3%. Zaujímavý je aj údaj o percente Talianov, ktorí predali nejaký predmet v roku 2011 v záložni. Je to 8,5%. ( zdroj: Reuters, cnbc.com)

Prepad maloobchodných tržieb bol medzimesačne v máji -0,1% a medziročne -3,7% (podľa zatiaľ posledných dostupných aktuálnych údajov z Eurostatu). Podľa Národnej konfederácie vlastníkov obchodov Confcommercio, klesne spotreba obyvateľstva v roku 2012 na najhoršiu úroveň od 2. svetovej vojny. Nepriaznivá situácia najviac postihuje malých obchodníkov. Len v samotnom Ríme ich zatiaľ tento rok zatvorilo viac ako 1500! „Ak sa situácia v ekonomike nezlepší,“ predpovedá Valter Giammaria, prezident asociácie maloobchodu Confesercenti, „do konca roka zatvorí ďalších 5000 obchodov v Ríme a v blízkom okolí.“ (zdroj: Reuters, cnbc.com)

Ako vidno na týchto signáloch z hlavných „motorov“ európskej ekonomiky, ťažké časy sú pravdepodobne ešte len pred nami. Nad európskou ekonomikou a jej menou sa vznáša mnoho otáznikov a nejasností. Čo je však dnes už jasné je, že bezhlavo míňajúci a „po krky“ zadlžený spotrebiteľ jej už z dlhodobého hľadiska nepomôže.

Preto mi dovoľte záverom urobiť 3 osobné odporúčania, ktoré vám možno pomôžu byť lepšie pripravení, ak vývoj nepôjde tým správnym smerom:

  1. Prispôsobte svoje spotrebné správanie a návyky. Obmedzte resp. zoškrtajte svoje výdaje tých statkov a služieb, bez ktorých sa viete zaobísť.
  2. Nevytvárajte žiadny nový dlh. Ak už dlh máte, snažte sa ho čím skôr zbaviť.
  3. Usporené prostriedky pretransformujte do takých aktív, ktoré budú mať pre vás v akýchkoľvek ťažkých časoch opodstatnenie a hodnotu.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Marek Sádovský, upner.com

Guest Post: 2012 – Udivuje a zároveň desí

Cena zlata tento rok udivuje a zároveň desí. Po atakoch úrovní na 1800,-USD/troy, kedy vidina 1900,- USD/troy bola blízka realita, nastal zlom a zlato sa začalo rútiť po naklonenej rovine. Ani bájny Sizyfos by nedokázal udržať bremeno, ktoré viselo na zlate – spomaľujúca svetová ekonomika, brzdiaca Čína a presakujúce problémy finančne nezodpovednej periférie Európy a ešte nezodpovednejšej administratívy v Bruseli. Keď sa v tejto polievke začali objavovať „riešenia“ politikov, zlato nabralo v panike jediný možný smer – dole.

Nutnosťou každého obchodníka je nájsť najlepšiu pozíciu na kúpu, aby kalkulovaný zisk bol čo najbližšie naplánovanej úrovni. Chce to mať vycvičený zmysel, odhad a techniku. Naproti tomu investor nie je odkázaný na kúpu aktíva v najvýhodnejšej hladine ani na garantovanej technickej úrovni. Investor hľadá podmienky výhodného zúročenia investície z dlhodobého hľadiska. Krátkodobý pokles na aktíve je len korekcia v dlhodobej vízii a nákup investora je kalkulovaný do prijateľnej úrovne. A práve zlato vytvorilo v tomto roku pozíciu, ktorú z dlhodobého hľadiska investori vnímajú ako strategickú.

Veľké hedge fondy a centrálne banky zrealizovali v Q2 strategické nákupy zlata v množstvách, ktoré stoja za zamyslenie. Známy miliardár George Soros viac ako zdvojnásobil držbu zlata v ETF fondoch (s fyzickou držbou zlata). Podobne John Paulson navýšil cez jeho spoločnosť Paulson&Co. investíciu v zlate o 26%. Navyše sú tu nedávne nákupy fyzického zlata zo strany centrálnych bánk. A opätovne v množstvách, ktoré nie sú obvyklé pre bežné operácie na tomto drahom kove. Najviac snahy o navýšenie držby prejavili banky z Ázie v snahe diverzifikovať riziko devízových rezerv. Pri týchto troch prípadoch sa vymenovávanie investorov, ktorých aktivita bola nadpriemerná v Q2 22012 nekončí.

Zaujímavosťou je počin Sorosa, ktorý sa považuje za jedného z najúspešnejších investorov a nositeľov investičných stratégií súčasnosti. Svoj nedávny nákup zrealizoval po tom, čo v Q1 v roku 2011 predal skoro všetok podiel v zlate. Duševné vlastníctvo tejto myšlienky nie je chránené zákonom, a preto je hodné nasledovania, prípadne aspoň zváženia.

Nákupy zo strany Centrálnych bánk boli realizované najmä z krajín s rozvíjajúcim sa trhom: Kazachstan, Rusko, Ukrajina, Južná Kórea ale aj Brazília, Čína, India. Z pohľadu čísel dosiahol dopyt z ich strany v Q2 157,5 tony čo je dvojnásobok oproti dopytu z rovnakého obdobia spred roka. Tento ich počin si možno vysvetliť viacerými spôsobmi. Ak uvažujeme, že do nákupu neboli banky tlačené vládami a okolnosťami a že sa jednalo o premyslený krok, investorovi to dáva signál, že cena zlata bola pre banky výhodná vzhľadom na dlhodobú držbu a uloženie kapitálu vo forme fyzického aktíva. Znamená to ale, že je  málo pravdepodobné, aby za súčasných podmienok cena zlata klesla nižšie ako je interval 1500,- – 1600,- USD/troy. Pri týchto úrovniach centrálne banky považujú nákup zlata za strategický a zlatu dáva táto úroveň fundamentálnu podporu.

Nepotvrdené správy o plánovaných nákupoch Číny v objeme 5000 – 6000 ton zlata treba brať s rezervou, no naznačujú fakt, že cena zlata má väčší potenciál k dlhodobému rastu ako k poklesu z dôvodu ročnej kapacity svetovej ťažby, ktorú tento dopyt značne prekračuje. A väčší dopyt ako ponuka vytvára priestor pre rast ceny.

Pre investora je dôležité pracovať s faktami a nie s fámami. Investícia do zlata vyžaduje tak, ako každé iné investovanie rozvahu a premyslené kroky. Viac ako naskakovať do rozbehnutého vlaku a slepo nasledovať kroky fondov a centrálnych bánk, je rozložiť investície do viacerých strategických nákupov v kľúčových momentoch a na kľúčových úrovniach. A práve tie prinášajú dlhodobo pocit z dobrej investície vo vyvíjajúcom sa prostredí trhu. Zaručiť v dnešnej dobe zdravo sa vyvíjajúci trh a globálnu ekonomiku s trvalou hodnotou peňazí je nemožné. Za držbu trvalej hodnoty v podobe fyzickej držby zlata sa zaručuje samotné aktívum. A tomu verí ľudstvo už tisíce rokov.

Autor: Mgr. Roman Jakovlev, 25.8.2012, spracované z externých zdrojov, doplnené analýzami a názormi autora.

Follow us on FACEBOOK as TRADER SK.

Veľký apetít z Ázie a centrálnych bánk, preto veríme v zlato!

In Gold We Trust“ (Veríme v zlato) je 120 stránková publikácia z dielne analytikov Erste Group, ktorá hodnotí investovanie do zlata z rôznych uhlov pohľadu. Ako sa píše v štúdii: „Veríme, že zlato je zrozumiteľné, dnes ešte stále cenovo dostupné, časom otestované a spoľahlivé aktívum, vhodné na to, aby bol jeho vlastník ochránený pred významným rizikom, ktorému dnes čelíme“. Preto sme sa na stránkach UPNER.COM rozhodli priniesť najdôležitejšie argumenty a najdôležitejšie odkazy z tejto štúdie. Tento týždeň o tom, ako vplýva na cenu zlata dopyt z Ázie a ako reagujú na zlato v poslednej dobe centrálne banky.

Dopyt z Ázie a rozvojových krajín

Zlato sa vždy presúvalo do tých rúk, v ktorých boli peniaze. V roku 1980 bolo 70 % dopytu tvoreného z Európy a USA. V súčasnosti sú tieto ruky nastrčené z Ázie a konkrétne najviac z Indie a Číny. V tabuľke je zobrazená zmena dopytu v rokoch 2000 a 2010:

Z tabuľky vyplýva, že najväčší dopyt po zlate stále pretrváva z Indie a Číny. A pokiaľ by sme k týmto dvom krajinám prirátali dopyt po zlate i z ostatných rozvojových krajín, tak až 69 % celkového dopytu dnes pochádza z týchto krajín, oproti 18 % dopytu z rozvinutých krajín, 11% – ného dopytu z ETF-iek  a 2 % – nému dopytu po zlate od centrálnych bánk. Dôvody toho nárastu dopytu z Ázie sú rôznorodé. Dva sú však významné. Po prvé to je to fakt, že sa v danom regióne zásadne zmenil pomer spotreby a úspor. Tak, ako sú obyvatelia týchto krajín bohatší, tak sa zvyšuje i veľkosť úspor na celkovom zárobku. V Číne napr. stúpol tento pomer od roku 1999 do roku 2010 z úrovne 40 % na úroveň 49% a v Indii to bolo za rovnaké obdobie z 22,4 % na 30%. Druhým faktorom, ktorý podporuje stále dopyt zo strany Ázijských krajín je to, že zlato je pre nich stále lacné. Prečo to môžeme tvrdiť? Používať oficiálne údaje o inflácií v ázijských krajinách je trošku problematické (predsa len nie každý môže veriť oficiálnym štatistikám), ale aj keby sme cenu zlata v týchto krajinách očistili o infláciu, zistili by sme, že sa cena žltého kovu pre obyvateľov od roku 2000 v princípe nezmenila. Ak však porovnáme kúpnu silu obyvateľov voči súčasnej cene zlata, tak cena zlata je v porovnaní s kúpnou silou obyvateľstva ešte stále na úrovni 80% z roku 1980.

Medzi ďalšie rozvojové krajiny z Ázie, ktoré majú reálny záujem o zlato, patrí určite Turecko. Predpokladá sa, že Turci držia dnes viac ako 5000 ton zlata. Jednou z príčin vysokého dopytu od obyvateľstva je i stále oslabujúca turecká líra. Ale dopyt po zlate v ostatnom období vykazuje i samotná turecká centrálna banka, ktorá len v poslednom období nakúpila 29,7 ton zlata.

Zlato je veľmi často považované za investíciu spojenú s pesimizmom, resp. ako zábezpeka voči prichádzajúcim zlým časom. Pozor. Tento argument v kontexte dnešného býčieho trhu zabúda na dopyt z Ázie. Tak ako sa zvyšuje kúpna sila obyvateľstva, ako existuje omnoho väčšia miera úspor v týchto krajinách a zároveň sú v týchto krajinách obmedzené možnosti investovania a zachovania úspor, a zároveň aj tam pretrvávajú negatívne úrokové miery, je historicky a časom overené zlato, najlepšou voľbou pre obyvateľov týchto krajín. Inými slovami nie pesimizmus západných investorov, ale uchovávanie hodnoty úspor obyvateľstva rozvojových krajín, sú dnes hlavným trendom v oblasti investícií do zlata.

Staro-noví nákupcovia zlata; centrálne banky

O čom sa v súvislosti s nákupmi centrálnych bánk dnes špekuluje najviac? O tom, či chce alebo nechce Čína naviazať svoje Renminbi na zlato. Pre nahradenie dolára ako rezervnej meny robí krajina všetko možné. Svedčia o tom nedávne aktivity o možnosti používania čínskej meny v medzinárodnom obchode s viacerými krajinami (Japonsko, India, Brazília, Irán, Južná Afrika a pod.), ako aj výrazné nákupy zlata, na ktorých pravdepodobne participuje i čínska centrálna banka. Rovnako netreba podceňovať ani oficiálne vyhlásenia z oficiálnych kruhov, kde sa napr. poradca centrálnej banky pán Xia vyjadril, že v menových rezervách by mala banka držať len časť svojich rezerv (1000 mld. USD) a ostatné by mali smerovať do strategických investícií, medzi ktoré zaradil i zlato. Medzi ďalšie vyjadrenia predstaviteľov Číny patril i výrok Ji Xianonan riaditeľa komisie štátom vlastnených podnikov, že Čína by mala svoje zlaté rezervy zväčšiť na 6000 ton v priebehu 3 až 5 rokov a do 10 rokov na úroveň 10 000 ton. To by znamenalo, že postupnými nákupmi by Čína dopytovala 40 – 50 % každoročnej produkcie zlata do roku 2020. Tento plán sa Číne môže i reálna podariť. Faktom je, že Čína dnes nevyváža ani gram svojej produkcie zlata, ktorá sa len odhaduje na okolo 300 ton ročne. Zároveň len minulý rok (2011) sa jej podarilo doviesť do krajiny 489 ton. A ako sme čitateľov už informovali, len za prvých 6 mesiacov tohto roka sa jej zároveň podarilo doviesť do krajiny viac ako 382 ton zlata. Časť tohto dovozu bola určite určená pre ich centrálnu banku. Koľko presne sa nevie, pretože Čína je v tejto oblasti zatiaľ „skúpa“ na presné informácie. Čína má zároveň veľmi nízky pomer svojich rezerv uložených v zlate v porovnaní s ostatnými krajinami; ako je vidieť na nasledujúcom grafe:

Za nákupmi zlata však nezaostávajú ani centrálne banky iných krajín a to primárne rozvojových, čo je z tohto hľadiska i logické, keďže v minulosti nákupmi zaostávali za ostatnými centrálnymi bankami. Ako je z grafu vidieť, najviac zlata čo sa týka centrálnych bánk v roku 2011 nakúpilo Mexiko, Rusko a Turecko (ako sme už spomínali, dáta z Číny na grafe nie sú):

Podľa ostatnej správy World Gold Council sú i v tomto roku centrálne banky veľmi aktívne v nákupoch, kedy je ich apetít rovnako veľký ako bol v roku 1960. Kedy však budeme vidieť varovný signál a teraz myslíme skutočný varovný signál pre cenu zlata v kontexte nákupov centrálnych bánk? Keď oznámi nákup zlata Britská centrálna banka (BoE), ktorá sa zbavila 395 ton zlata v roku 1999 až 2002 za cenu v priemere nižšiu ako 275 USD za uncu. Ak BoE ohlási nákupy, je to predzvesť veľkých pohybov na trhu so zlatom.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval podľa pôvodného zdroja Matúš Pošvanc

Upner Report 34/2012

Zlato a striebro prekročili dôležité méty. Je koniec uhorkovej sezóny v drahých kovoch? Nová agenda Republikánskej strany: zlatý štandard. Gryerz: zlato i striebro do stratosféry.  Monti avizuje skoré skončenie krízy. Už sa všetci tešíme.  

Začiatkom týždňa sa zlato obchodovalo na úrovni okolo 1312 €/unca a striebro okolo 23,3 €/unca. V pondelok to vyzeralo na ďalší nudný letný týždeň obchodovania pri zlate v okolí 1620 USD. Ale od utorka cena žltého kovu začala posilňovať. Pri striebre sme posilnenie videli už od pondelka, kedy posilnilo skoro o 70 centov. Zlato uzatvorilo týždeň na úrovni 1670,7 USD (1334,2€) za uncu, čo bolo o skoro 55 USD viac ako minulý týždeň. Striebro na konci týždňa uzatvorilo na úrovni 30,82 USD (24,58 €) za uncu, čo je o 2,73 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol ku koncu týždňa na hranici 1 ku 54,2 (t.j. za 1 gram zlata ste mohli kúpiť ku koncu týždňa 54,2 g striebra; minulý týždeň to bolo 57,52). Z toho vyplýva, že striebru sa darilo tento týždeň opätovne viac ako zlatu. Ceny žltého kovu posilnili počas tohto týždňa vždy v jednom rýchlom dennom skoku, ktorý pripomínal rýchle prepady cien z minulých týždňov. V striebre to bolo podobné, i keď nie tak výrazné. V stredu mohla obchodovanie ovplyvniť i zverejnená informácia zo zasadnutia FED-u z prelomu júla / augusta, kde sa uvádza, že viacerí členovia rady, sú naklonení k ďalšiemu uvoľňovaniu menovej politiky. Môže jedna a ešte k tomu nie úplne jednoznačná vetička spôsobiť také pohyby na trhoch? Bohužiaľ žijeme v dobe, kde to možné je. A pravdepodobne to bol i dôvod, prečo sa ceny drahých kovov po uzavretí burzy v stredu, už len počas elektronického obchodovania, vybrali smerom hore. Pozor však! Žijeme tiež v dobe, značnej koncentrácie veľkých hráčov na trhu s drahými kovmi; hlavne pri striebre. Zároveň je možné v najbližšom období očakávať koordinovanú aktivitu viacerých centrálnych bánk, či už v spojení so situáciou v EÚ, alebo v spojení s ukazujúcou sa globálnou recesiou, ale nie sú vylúčené ani opatrenia FED-u v USA a to aj napriek určitým pozitívnym správam z tejto krajiny. Výsledok? Rovnako ako po minulé obdobia. Krátkodobo, môže nastať situácia, kedy sa ceny oboch kovov, primárne však striebra, bez ohľadu na tieto fundamenty, prepadnú. Každopádne, zlato i striebro prekonalo dôležité podporné hranice 1640 a 30 USD, ktoré by naopak mohli znamenať významný posun cien nahor. Uvidíme, čo nám teda prinesie najbližšie obdobie. Ekonomická situácia sa však zatiaľ nezlepšuje. A z tohto dôvodu sa nemenia ani fundamenty podporujúce rast cien drahých kovov z dlhodobého hľadiska.

Prehľad cien zlata a striebra v USD za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Správy zo sveta: zlata a striebra

PIMCO (Pacific Investment Management Co.), ktorá je najväčším správcovským fondom zaoberajúcim sa investíciami do dlhopisov zvýšila podiel zlata na svojich celkových aktívach z 10,5% na 11,5%. Podľa slov predstaviteľov PIMCO je to reakcia na očakávanie zvýšenej inflácie väčšiny svetových mien v najbližších troch až piatich rokov. PIMCO dnes už nekupuje americké dlhopisy a naopak, začína sa zameriavať na cenné papiere, ktoré sú chránené pred infláciou. Verte alebo nie, zlato sa pomaly, ale isto opätovne stáva peniazmi. Jeden z najväčších clearingových domov LCH.Clearnet oznámil, že prijíma zlato ako kolaterál (zábezpeku) z dôvodu akceptácia pokrytia marginu. Vyzerá to, že názory Rona Paula padajú na úrodnú zem. Republikáni totižto oznámili, že ustanovia komisiu, ktorá posúdi politiku zlatého štandardu ako oficiálnej agendy strany. Hovorca strany sa pre Financial Times vyjadril: „Máme za to, že nielen v rámci Republikánskej strany, ale omnoho viac medzi samotnými Američanmi, narastá presvedčenie, že cestou pre prosperitu Ameriky, nie je tlačenie peňazí.“ Možno je to len trik na voličov Rona Paula, ale ak by aj, je to každopádne dobrá príležitosť pre diskusiu o súčasnej situácií v USA a obáv z inflácie.

Egon von Greyerz z Matterhorn Asset Management je naozaj optimista. Tvrdí, že dokonca z krátkodobého hľadiska, dokonca v rámci jedného roka, budeme svedkami výrazného rastu cien zlata i striebra a to na úrovne 4000 USD a 150 USD. Výraznejší rast očakáva pri striebre, ktoré sa priblíži k zlatu na pomer 30/1. John Hathaway hlavný manažér Tocqueville Gold Fund poukazuje na fakt, že akcie ťažobných spoločností ťažiacich zlato predbehli vo výkonnosti zlato o 10% a podľa jeho skúseností je to veľmi dobrá konfigurácia pre rast ceny. Verí, že zlato je na konci svojej viac ako jednoročnej korekcie a bude stúpať. Stephan Leeb, ktorý je predsedom Leeb Capital Management, si myslí, že striebro na úrovni 29 USD je božím darom. „Po čase, nebudú ľudia veriť, že ste si ho mohli kúpiť takto lacno,“ tvrdí. A dôvodom nie je len monetárny dopyt po striebre, ale i jeho nenahraditeľné vlastnosti v priemysle a súčasná ponuka, ktorá sa značne otriasa v základoch. To podľa neho pošle cenu striebra omnoho vyššie.

Dianie, ktoré nás ovplyvňuje

Začnime tento krát „pozitívne“. Premiér Talianska Mário Monti sa minulý týždeň v nedeľu vyjadril, že jeho krajina je len krôčik od ukončenia krízy. Chvála Bohu. A ja, blázon, som bol vystrašený. Neostáva mi nič iné len opätovne raz očakávať lepšie zajtrajšky. Taliansky prokurátor Michele Ruggiero dokončil obvinenie proti agentúre Fitch, ktorá údajne znížila neoprávnene rating krajiny. Rovnaké obvinenie už podal na predstaviteľov agentúry Standard & Poor´s. Paradoxom podľa mňa je, že agentúry podľa môjho názoru reagujú veľmi pomaly, veľa krát až ex post a nie veľa ľudí by sa podľa mňa čudovalo, keby sa rating Talianska znížil už dávnejšie. Situáciu v krajine stručne a jasne popísal analytik banky Société Générale James Nixon, ktorý upozorňuje nato, že krajina má vysoký pomer dlhu voči HDP a úsporné opatrenia s klesajúcimi úvermi poškodzujú ekonomiku, je tam stúpajúca nezamestnanosť a nakoniec Taliansko zvýšilo spotrebné dane a dane z nehnuteľností, čo sú sektory značne postihnuté nezamestnanosťou. A čo nového v Španielsku? Vyzerá to, že horúco bude v krajine aj po lete. Deklarovaný rozpočtový deficit krajiny je opäť raz ohrozený, keďže vláda, regióny a mestá obviňujú jeden druhého z nemožnosti realizácie úsporných opatrení a nespravodlivého prerozdelenia daňových zdrojov. Nepísali sme už pred nedávnom, že sa im nepodarí naplniť sľúbené ciele? Vyzerá to, že nie. Rozpočtový deficit vo výške 6,9% pre tento rok a 4,5% pre rok 2013, je skôr ilúziou a už dnes sa analytici skôr prikláňajú k číslu 8,9% pre tento rok. Medzičasom sú úroky na 10 ročné španielske dlhopisy na úrovni 6,41% a talianske sú na 5,71%. Ale poďme ešte do Grécka. Všetky oči sú upreté na stretnutie gréckeho premiéra Antonisa Samarsa s pani Angelou, ktorá má dnes kľúče od pokladničky. Kancelárka Merkelová sa vyjadrila, že chce mať Grécko v Eurozóne, ale že nie je pripravená meniť podmienky dohody. Na podporu svojich tvrdení sa jej minister financií oboznamuje s pracovným materiálom popisujúcim náklady Grexitu a dominového efektu; „kolegovia robia kalkulácie o finančných dopadoch Grexitu a zvažujú aký vplyv bude mať domino efekt na ostatných členov Eurozóny a ako im predísť,“ vyjadril sa utajený zdroj z nemeckého ministerstva financií. Vskutku veľmi pekná politická hra. Premiér Tono Samaras bude mať v Berlíne krušné chvíle, hlavne keď si uvedomíme, že Atény budú musieť ušetriť 14 mld. € oproti plánovaným 11,9 mld. €, podľa informácií Spiegel online. Ale ako sme písali minulý týždeň, skôr by som stavil na to, že Nemci ustúpia, pretože nebudú chcieť stratiť Eurozónu a politickú dominanciu nad Európou. Ale ktovie. Každopádne uvidíme budúci týždeň. Prezident ECB Mario Dragi len v piatok vyhlásil, že ECB počká zo záchranným plánom pre Eurozónu (rozumej priame nákupy dlhopisov problémových štátov, proti ktorým je nemecká Bundesbanka, ktorú však pravdepodobne prehlasujú) pokiaľ nerozhodne o ESM Nemecký ústavný súd. Takže investori musia opäť raz nervózne čakať.

Anonymný čínsky investor si kúpil vinice v Burgundsku a zaplatil za ne 8 mil. €, čo bolo o 5 mil. € viac ako bola odhadovaná cena. Myslím, že si na podobné správy budeme musieť čoraz viac zvykať. Hlavne potom, čo si Číňania uvedomia, aký smeti v podobe amerických dlhopisov vlastnia a potom, keď sa ich budú postupne zbavovať, sa budú za získané doláre v USA snažiť kupovať hocičo a za akúkoľvek cenu. Medzitým poklesol v Číne indexu manažérov nákupu PMI na 47,8 bodov z 49,3 z minulého mesiaca. Všetko pod 50 sa považuje za negatívne znamenie.

Podľa časopisu Independet sa Obamova administratíva snaží ovplyvňovať dianie v Európe a žiada európskych lídrov, aby neboli na Grécko veľmi prísny, pokiaľ sa neuskutočnia v USA voľby. Obávajú sa, že potenciálne nepokoje na finančných trhoch po odchode Grécka z eurozóny by boli negatívne voči Obamovmu znovuzvoleniu. Ako opäť trefne poznamenal portál Zerohedge, „Grexitu sa z ekonomického hľadiská nedá vyhnúť, ale bohužiaľ je to úplne politické rozhodnutie,“ a my len dodávame, ktorého náklady budú znášať daňoví poplatníci EU, čiže i Slováci.

No a nakoniec pár kvízových otázok. Aké zamestnanie je pre Vaše dieťa najlepšie? Byť americkým bankárom. Len ho prosím Vás neposielajte ho do Ázie! Ako informoval Bloomberg, Jamie Dimon, šéf americkej banky JP Morgan získal minulý rok odmeny vo výške 21 mil. USD, čo je neskutočne veľa v porovnaní s hlavou najziskovejšej banky sveta  Industrial & Commercial Bank of China Ltd pánom Jiang Jianqingom, ktorý získal „len“ 308 000 USD. No a druhá kvízová otázka. Čo treba robiť, aby ste zabezpečili predaj akciových derivátov? Najať si top modelku. Citigroup tak urobila. Najala si Kimberley Stolz, ktorá im má pomôcť s predajom akciových derivátov. A koho vôbec zaujíma čo sú akciové deriváty? Veď pozrite sa na ňu. No nekúpte to.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Prehľad týždňa pripravil Matúš Pošvanc, upner.com

 

Dlhy a negatívne úrokové miery, preto veríme v zlato!

In Gold We Trust“ (Veríme v zlato) je 120 stránková publikácia z dielne analytikov Erste Group, ktorá hodnotí investovanie do zlata z rôznych uhlov pohľadu. Ako sa píše v štúdii: „Veríme, že zlato je zrozumiteľné, dnes ešte stále cenovo dostupné, časom otestované a spoľahlivé aktívum vhodné na to, aby bol jeho vlastník ochránený pred významným rizikom, ktorému dnes čelíme“. Preto sme sa na stránkach UPNER.COM rozhodli priniesť najdôležitejšie argumenty a najdôležitejšie odkazy z tejto štúdie. Tento týždeň o tom, ako budú vplývať na cenu zlata dlhy a nízke úrokové miery.

Všade samé dlhy

Západný svet ešte takto zadlžený nebol, čo sa týka mierových rokov. Počas vojny vždy dlhy vyskočil.  Ale nikdy nevyskočili tak vysoko v relatívne mierových časoch. Aj keď sa dnes hovorí primárne o dlhu krajín EU a USA, zadlžené je rovnako i Japonsko. A nehovoríme teraz len o dlhu verejného sektora. Hovoríme o kumulovanom dlhu, ktorý je zobrazený na nasledujúcom grafe, ktorý zobrazuje domácnosti (modré), nefinančné korporácie (červené), finančné inštitúcie (zelené), a vládu (fialové):

Ako je možné vidieť, medzi vysoko zadlžené krajiny patria i nosné piliere globálneho obchodu a ekonomiky ako je Nemecko, Japonsko, USA, či Veľká Británia.

Ak by sme napr. chceli vyjadriť veľkosť federálneho dlhu USA (cca 15 700 mld. USD) v hmotnosti zlata, na jeho splatenie by len USA potrebovalo približne dvojnásobok existujúcich zásob zlata (potrebovalo by pri súčasnej cene 300 000 ton, vyťažených dodnes je len cca. 170 000 ton). Problémom zároveň nie je len aktuálna výška federálneho dlhu USA, ktorá už prekonala hranicu 100 % HDP, ale i dynamika jeho narastania v ostatnom období, ako sme písali v inom článku. Aby sme mali predstavu o tom, ako sa darí zadlžovať politikom USA svojich daňových poplatníkov, pozrime sa na nasledujúci graf, ktorý ukazuje prebytky (zeleným), deficity (modrým) federálneho rozpočtu USA. Samozrejme na to, aby ste mohli niečo minúť navyše (nad existujúce príjmy), musíte si požičať (de facto vždy to modré):

A práve toto je i najzásadnejší dôvod, pre nie je veľmi pravdepodobné, že by krajiny, resp. ich centrálne banky, menili úrokové miery. Ako náhle by akákoľvek centrálna banka zadlženej krajiny pristúpila k tomuto kroku, zvýšili by sa výrazným spôsobom úroky na obsluhu dlhu ich kranjiny. To by znamenalo predraženie požičiavania. Pretože v dnešnej situácií sa v princípe staré dlhy splácajú tým, že si opätovne požičiate. Túto všeobecnú situáciu ilustruje najlepšie nasledujúci graf, ktorý zobrazuje veľkosť úrokov na celkovom zadlžení USA:

Do tejto situácie bude treba započítať samozrejme nové záväzky, ku ktorým sa v USA politici zaviazali vo forme sociálnych programov Social Security, Medicare, Medicaid, ktoré samozrejme výdavky štátu zvyšujú. Samozrejme nie v kontexte zvyšovania daňových príjmov. To znamená, že výdavky sa zvyšujú na dlh. A zároveň, a to platí pre všetky zadlžené štáty, tu máme starnutie obyvateľstva, ktoré sa prejavuje zvyšujúcimi sa nárokmi na sociálne programy (zdravotníctvo, sociálne dávky, dôchodky) a znižujúcim sa počtom pracujúcich, ktorí produkujú a odvádzajú dane. Inými slovami, čím dlhšie nebudú problém politici zadlžených krajín riešiť, tým vyššia je pravdepodobnosť krachu krajiny.

Z tohto hľadiska je zaujímavá štúdia, ktorú vydala Boston Consulting Group, s názvom „Back to Mesopotamia? The Looming Threat of Debt Restructuring“ (Späť do Mezopotámie? Vynárajúca sa hrozba reštrukturalizácie dlhu). V nej autori navrhujú (resp. upozorňujú, že to tak, či onak príde) zrealizovať haircut, odpustenie príliš vysokých dlhov domácností, vlády i podnikateľov na úroveň približne 180 % HDP krajín. Komu by sa aký veľký dlh odpustil zobrazuje nasledovný graf:

Negatívne úrokové miery a zlato

Súčasný stav bude musieť teda viesť k tzv. finančným represiám vzhľadom na to, že ostatné alternatívy ako sú úsporné opatrenia, významné zvýšenie daní, či bankrot štátov, nie sú veľmi populárnymi a reálnymi riešeniami. Finančné represie sa vyznačujú kombináciou niektorých politík ako napr.: prísne investičné kritériá, negatívne úrokové miery, regulácia úrokových mier, znárodňovanie, kontrola kapitálových transakcií, zákaz niektorých finančných obchodných praktík, či zákaz vlastnenia niektorých aktív (zlato – politické riziko?), manipulácia so štatistikami napr. CPI, atď.. Podobné represie boli použité napr. po II. svetovej vojne a sú jednou z možných alternatív budúceho vývoja. Čo zaujíma nás v tomto kontexte sú negatívne reálne úrokové miery, ktoré sú už dnes skutočnou praxou či už v USA, Európe, alebo Číne. Ako sme písali vyššie tie sú nevyhnutné práve kvôli ufinancovaniu dlhov jednotlivých štátov. Negatívne úrokové miery sú zároveň pre zlato veľmi vhodné. Ak sa pozrieme na nasledujúci graf je možné vidieť, jasnú súvzťažnosť medzi negatívnymi úrokovými mierami a rastom ceny zlata:

Na grafe je vidno, že v prvom období rastu ceny zlata (70-80 roky) a v súčasnom období (2000 – 2011) máme skoro viac ako 50% mesiacov, kedy bola negatívna úroková miera. Vzhľadom na fakt, že nie je možné dnes predpokladať zmenu tejto politiky, je vysoký predpoklad toho, že tento trend bude naďalej pokračovať. Inými slovami budeme s najväčšou pravdepodobnosťou svedkami negatívnych úrokových mier a rastúcej ceny zlata.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval podľa pôvodného zdroja Matúš Pošvanc