Mesačné archívy: júl 2012

Veríme v zlato! Zlato uchováva hodnotu bohatstva.

In Gold We Trust“ (Veríme v zlato) je 120 stránková publikácia z dielne analytikov Erste Group, ktorá hodnotí investovanie do zlata z rôznych uhlov pohľadu. Ako sa píše v štúdii: „Veríme, že zlato je zrozumiteľné, cenovo dostupné, časom otestované a spoľahlivé aktívum vhodné na to, aby bol jeho vlastník ochránený pred významným rizikom, ktorému dnes čelíme“. Preto sme sa na stránkach UPNER.COM rozhodli priniesť najdôležitejšie argumenty a najdôležitejšie odkazy z tejto štúdie. Tento týždeň pár úvodných informácií o tom, že zlato dokáž zachovať hodnotu Vášho bohatstva.

Súčasný systém nekrytých mien oslavuje 15.8.2011 svojich 40 rokov existencie. Pred 40 rokmi sa dolár oficiálne vyviazal zo zlatého štandardu. Zlato bolo počas týchto rokov degradované na klasickú komoditu. Avšak jeho čas ako rezervnej meny sa pomaly vracia. Dodnes je obchodované viacerými bankami ako mena a nie komodita a stále je vlastnené viacerými centrálnymi bankami.

Zároveň sme svedkami negatívnych úrokových mier na amerických, švajčiarskych, či nemeckých dlhopisoch. To nezanemená nič inšie len to, že tieto investičné nástroje prinášajú investorom v inflačnom prostredí reálnu stratu a že v prostredí negatívnych úrokových mier, prevzali tieto štáty na seba zodpovednosť udržania hodnoty investovaného kapitálu, resp. z investorov sa stali takpovediac sporitelia.

Aj keď si investori myslia, že sa jedná o bezpečné investície, zásadnou otázkou bude, či dokážu v súčasnom prostredí udržať tieto investície do dlhopisov pre nich reálnu hodnotu. Naopak zlato, je v čase chaosu jedným z aktív, o ktorom je možné povedať, že dokáže skutočne uchovať hodnotu nadobudnutého bohatstva. Ako si teda zlato viedlo v ostatnom období?

Tak ako centrálne banky sveta zvyšujú monetárnu bázu, tak sa v podstate darí i zlatu. Od roku 2000 sa podarilo centrálnym bankám zvýšiť monetárnu bázu v priemere o 15,2 % ročne. Len od roku 2007 do roku 2012 sa súvahy 4 najdôležitejších centrálnych bánk sveta zväčšili z 3500 biliónov USD na 9000 biliónov USD. Nasledujúci obrázok znázorňuje nárast súvah centrálnych bánk od roku 2007 do mája 2012:

A ako sa viedlo samotným menám týchto bánk? Ako sme sa zbavili zlatého štandardu tak USD, Britská libra a Euro (predtým Marka) stratili od roku 1971 viac ako 98% svojej kúpnej sily. Toto je rovnako jedným z dôkazov o tom, ako zlato uchováva hodnotu nadobudnutého bohatstva. Nasledujúci graf znázorňuje aké množstvo zlata sa dá kúpiť za jednotku danej meny:

Ďalším dôkazom zachovania hodnoty bohatstva prostredníctvom zlata môže zobrazovať porovnanie toho akú má kúpnu silu unca zlata a akú kúpnu silu má naproti tomu americký dolár v porovnaní voči rope. Z grafu je možné vidieť, že cena ropy vyjadrená v zlate je plus-mínus stabilná. Naopak kúpna sila doláru klesla voči rope klesla rovnako ako pri zlato približne o 98 % oproti roku 1971.

O tom, či zlato uchováva v ostatnej dobe hodnotu Vášho majetku sa dá presvedčiť i z tabuľky nižšie, ktorá zobrazuje výkonnosť zlata v 9 najdôležitejších menách sveta za ostatných 11 celých a kúsok roka 2012, ktorú pravidelne zostavuje James Turk a identickú tabuľku nájdete i na stránke GoldPrice.ORG, kde je zobrazená i výkonnosť striebra voči týmto 9 najdôležitejším menám sveta za ostatných 12 rokov.

Výsledok je zjavný. Zlato sa zatiaľ oplatilo. Oplatí sa aj v budúcnosti? Uvidíte v ďalšom pokračovaní.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval podľa zdroja Matúš Pošvanc

Upner Report 30/2012

Ceny zlata i striebra slušne posilnili oproti minulému týždňu. Zdecimuje opätovne niekto trh v najbližšom období v spojení s významnou udalosťou? Ďalší týždeň keď padali ratingy. QE3 je v dohľadne.

Začiatkom týždňa sa zlato obchodovalo na úrovni okolo 1300,-€/unca a striebro okolo 22,3 €/unca. V pondelok i utorok bolo obchodovanie pokojné. Od stredy však oba kovy slušne posilňovali, aj keď to sem tam vyzeralo, že sa opätovne podarí ich cenu decimovať pod 1600 USD.  OD pondelka do štvrtka nebola veľkosť obchodovania výrazná. Posledný deň však oproti ostatným dňom výrazne stúpla. V piatok si ceny kovov opätovne pripísali pri zlate pár dolárov a pri striebre pár centov. Zlato uzatvorilo na úrovni 1623,6 USD (1316,9€). Cena striebra skončila obchodovanie na úrovni 27,79 USD (22,45 €) za uncu. Pomer ceny zlata a striebra bol ku koncu týždňa na hranici 1 ku 58,42 (t.j. za 1 gram zlata ste mohli kúpiť ku koncu týždňa 58,42 g striebra; minulý týždeň to bolo 57,96) a dostal sa na úroveň spred mesiaca. Striebro síce posilnilo, avšak nie až tak výrazne ako zlato. Cena zlata sa od stredy pohybovala nad svojím 50 dňovým priemerom. Uvidíme, či sa jej podarí túto hranicu udržať aj budúci týždeň. Osobne by som sa však nečudoval ak by sa trh rozbehol výraznejšie smerom hore a následne by prišla opätovne silná korekcia spojená s nejakou udalosťou, napr. dôležitým oznámením významnej centrálnej banky. Oznámenie by síce logicky podporovalo rast cien kovov, ale trh by sa opätovne vybral opačne, aby sa ukázalo, že zlato nie je tým bezpečným prístavom. Vyzerá to však, že absolútne spodná hranica je dnes nastavená na úrovni okolo  1520 USD a je držaná silným dopytom po fyzickom kove z Ázie. Niektorí domáci predávajúci tiež upozorňujú, že na retailovom trhu sa pomaly znižuje ponuka klasických mincí ako je Wiener Philharmoniker, či Krugerrand. Podobná situácia môže nastať i celosvetovo. To by mohlo byť pomaly predzvesťou výraznejších zmien na trhu z dôvodu reálneho fyzického nedostatku kovu. Rast ceny žltého kovu počas týždňa rovnako podporovali i silné slová Maria Dragiho na podporu Eura, ako aj ďalšie očakávanie QE3 zo strany FED-u. Trhové fundamenty podporujúce rast cien drahých kovov z dlhšieho hľadiska sa nemenia.

Prehľad cien zlata a striebra v USD za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Správy zo sveta: zlata a striebra

Asi najzaujímavejšou správou týždňa je, že Snemovňa reprezentantov USA schválila návrh zákona z dielne Rona Paula o dôkladnom audite zlata, ktoré vlastní FED. Aj keď zákon musí prejsť ešte ďalším legislatívnym procesom a nie je veľmi pravdepodobné, že by prešiel senátom, je to i tak významný krok, ktorý môže mať zásadnú dohru v podobe odhalenia manipulácií so zlatom.  Ako sa však vyjadril helikopter Ben, zákon môže mať politický vplyv na fungovanie FED-u. Akoby FED ešte nikdy politicky ovládaný nebol. Alebo záchrana niektorých bánk a QE-čka neboli politickým rozhodnutím?

http://www.youtube.com/watch?v=ebY3MbJ0h64

Pripravuje sa FED na potenciálny audit zlata? Asi áno. Pobočka Fed-u v New Yorku vydala publikáciu popisujúcu význam zlata. Hneď v úvode publikácie je citát generála De Gaulla o tom, že neexistuje žiadne iné kritérium a žiadny iný štandard okrem zlata. Nezabudli na slová svojho šéfa, ktorý len pred nedávnom povedal Ron Paulovi, že zlato je len taká stará tradícia?

Už viac krát sme písali o značnom dopyte po fyzickom zlate z Ázie. Minulý týždeň priniesol Bloomberg reportáž o súvisiacom biznise. Malca-Amit Global sa rozhodla vybudovať bezpečný sklad pre zlato a diamanty v Hong Kongu, ktorý pojme až 1000 ton zlata. Spoločnosť tak reaguje na zvyšujúci sa dopyt po drahých kovoch a poskytuje možnosť bezpečnej úschovy kovov pre klientov z Ázie. Dopyt po fyzickom kove pomaly silnie. Čo rovnako rastie sú však i náklady na ťažbu kovu. Svedčia o tom čísla z Goldcorp a Barrick Gold. Pri plus mínus rovnakých tržbách za minulý kvartál sa znížil čistý zisk spoločností skoro o polovicu vzhľadom na to, že ťažba je značne závislá od cien energií; rast nákladov môžeme teda očakávať i v budúcnosti.

Stephan Leeb z Leeb Capital Management hovorí, že dopyt po žltom kove v Ázií je priam neskutočný. Tvrdí, že podľa Amerického Geologického Ústavu vyťažila Čína v minulom roku až 20 % (355t) svojich všetkých potvrdených zlatých rezerv a významné množstvo kovu i doviezla. Samozrejme bez toho, aby výrazným spôsobom posúvala ceny na trhu smerom hore. Ak máme dnes kvôli tomuto spodnú hranicu okolo 1520 USD/uncu a vrchná hranica v princípe neexistuje, treba kupovať. Prvotriedny analytik Citi Bank Tom Fitzpatrick vo svojej „grafovej mánii“ hovorí o podporných hraniciach pre zlato a striebro. „Podobný scenár budovania silnej spodnej rezistentnej hranice sme tu už mali v rokoch 2006/2007,“ hovorí. Dnes sa zlato dostalo nad 1600 USD a smeruje podľa neho k ďalším hraniciam na úrovniach 1688 – 1791 – 2050/2060 a 2400 USD. Čo sa týka striebra tak jeho hranice sú 32 USD následne 38 USD a po prekonaní tejto hranice 50 USD / uncu.

Dianie, ktoré nás ovplyvňuje

Prezident ECB Mario Draghi opäť raz musel upokojovať trhy. Tento krát silným vyhlásením, že ECB urobí všetko preto, aby zachovala Euro. „A verte mi, bude to stačiť,“ povedal. ECB sa opätovne chystá výrazne nakupovať dlhopisy krajín, ktoré pomaly nikto nechce, resp. len za rizikovú prirážku. Vyhlásenie prišlo po ťažkom týždni, kedy španielske dlhopisy prekonali na chvíľu hranicu 7,6% a úroky rástli i na dlhopisoch Talianska. Po vyhlásení klesli španielske bondy pod hranicu 7% a Talianske pod 6%. Jediný kto sa z dnešnej situácie asi raduje sú deti z juhu Talianska. Údajne až desiatim veľkým talianskym mestám a ďalším regiónom hrozí finančný kolaps. No a v septembri vraj nemusia otvoriť školy. Na dlh krajiny a jej samospráv zareagovala i agentúra Egan Jones, ktorá znížila tejto krajine rating z B+ na CCC+ s negatívnym výhľadom. Ani severským krajinám týždeň neprial. Začiatkom týždňa agentúra Moody´s zmenila výhľad ratingu Nemecka, Luxemburska i Holandska na negatívny. V nadväznosti na to v priebehu týždňa zmenila výhľad ratingu i ďalších podnikov a bánk v týchto krajinách. Ak si zoberieme, že klasické agentúry väčšinou upozorňujú na problémy ako sa hovorí „po funuse“, situácia nie je zjavne dobrá, ani pre Nemecko. V reakcii sa nemecká kancelárka nechala počuť, že „pomoc Nemecka nie je neobmedzená.“ Je dobré, že si to Nemci uvedomujú. Osobne si však myslím, že i tak dotlačili samých seba na hranu. Aj keby totižto Nemci vystúpili z Eurozóny hneď zajtra a nechali by ostatné krajiny svojmu osudu, ich dlh je už dnes viac ako 140% HDP (ak započítame oficiálny dlh 81% HDP + existujúce záväzky voči eurosystému). A to sme ešte nezarátali to, že sa im môže následne prepadnúť ekonomika, ktorá je s časti závislá na ostatných krajinách EU. Heroické výkony však podáva fínska ministerka financií. Za akýkoľvek záchranný balík z Fínska pre krajiny periférie dostane Fínsko záruky. Aj keď by som veľmi nejasal. Kolaterál má v prípade Španielska poskytnúť Španielsky fond ochrany vkladov a v prípade Grécka to majú byť dlhopisy solventných krajín ako je Nemecko. A nemecké dlhopisy podchvíľou nemusia byť A-čkové a Španielsky fond ochrany vkladov nemusí mať podchvíľou dostatočné zdroje, v prípade krachu španielskych bánk. Lepšie by urobila ak by pýtala nejaké ostrovy alebo zlato.

Čína začína mať problémy so zamestnávaním mladých. Postupne znižujúci sa počet pracovných miest postihuje hlavne mladých absolventov, pre ktorých je čoraz častejšie nájsť si prácu. Rast Číny by mal byť však podľa odhadov tento rok okolo 7,5%. Napomôcť by tomu mala uvoľnenejšia politika Čínskej centrálnej banky, ktorá znížila dva krát po sebe základnú sadzbu a zároveň znížila požiadavky na výšku povinných rezerv komerčných bánk. Vláda zároveň uvažuje i nad znížením podnikových daní.

Dobré správy však neprichádzajú spoza veľkej mláky. V USA sa počet závislých na sociálnych dávkach zvýšil na 8 753 935 ľudí. 30. septembra končí v USA fiškálny rok. A vyzerá to, že sa im „podarilo“ opätovne už piaty rok po sebe zvýšiť svoj dlh v priebehu jedného fiškálneho roku o viac ako 1 bilión dolárov. Gratulujeme! Ku koncu júna bol dlh USA $15 856 367 214 324,44 USD. Vzhľadom na stagnujúcu mieru nezamestnanosti a nie pozitívne čísla o stave ekonomiky čoraz viac predstaviteľov FED-u hovorí o ďalších stimuloch pre ekonomiku. Žeby nové kolo QE3? Uvidíme. A nedarí sa ani americkým mestám. Čoraz viac z nich začína bankrotovať. A čitateľ by si mal uvedomiť, že niektoré z týchto miest majú ekonomiku väčšiu ako Grécko. Na obrázku nižšie sú znázornené červeným mestá a čiernym samosprávne podniky miest, ktoré dodávajú obyvateľom niektoré služby, a ktoré už požiadali o ochranu pred bankrotom:

Zdroj: http://www.zerohedge.com/sites/default/files/images/user3303/imageroot/2012/07-2/20120727_Muni.png

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Prehľad týždňa pripravil Matúš Pošvanc, upner.com

 

World Gold Council: Druhý štvrť rok v zlate

WGC (World Gold Council) zverejnila 19. júla štatistický komentár o vývoji cien zlata v rôznych menách, jeho volatility a hlavných makro témach za obdobie apríl – jún 2012. Aj keď pozorný čitateľ upner.com väčšinu týchto správ zachytil v jednotlivých týždenných komentároch, alebo samostatných článkoch nezaškodí urobiť malú sumarizáciu. Medzi hlavné závery ostatného štvrťroku určite patria:

1. Cena zlata poklesla za ostatný štvrťrok vo väčšine hlavných svetových mien. Výnimkou je len euro, v ktorom cena zlata poslnila o 1,3% a indická rupia, v ktorej zlato posilnilo oproti minulému štvrťroku o 4,8%. V ostatných menách ako je americký dolár, japonský jen, čínsky juan, či britská libra zlato oslabilo.

2. Za poklesom ceny zlata v ostatnom období je možné hľadať i súčasný pokles viacerých cien komodít. Medzi inými pokles cien ropy, či pokles cien niektorých poľnohospodárskych výrobkov. Na deflačný scenár už reagovali i centrálne banky; naposledy sme boli svedkami koordinovanej aktivity ECB, Bank of England a Čínskej centrálnej banky. Deflácia, s ktorou je spojené preceňovanie aktív a čistenie trhu od zlých investícií spolu s nezamestnanosťou, však podľa WGC vytvára vysoký predpoklad pre ďalšie inflačné aktivity centrálnych bánk po celom svete. WGC upozorňuje, že aj keby centrálne banky nepristúpili k tomu scenáru, zlato sa ako safe haven osvedčuje podľa viacerých štúdií i v deflačných časoch, kedy je jeho hodnota lepšie zachovaná, ako hodnota iných klesajúcich aktív.

3. To, čo bolo v minulosti považované za safe haven, nemusí byť platiť na dlho. V súčasnosti sme svedkami značného prehodnocovania toho, čo je bezrizikové aktívum. Na jednej strane padajú hodnotenia viacerých štátnych dlhopisov a zároveň niektoré z aktív začínajú jednoznačne čeliť otázke či sú/ostanú zábezpekou poslednej inštancie (štátne pokladničné poukážky USA, japonský jen, švajčiarsky frank). So znižujúcim sa počtom bezrizikových aktív, bude zároveň rásť úloha bezrizikovej inštancie zlata.

4. Korelácia medzi zlatom a rizikovým kapitálom sa v druhom kvartáli 2012 prepadla na dlhodobý priemer. Jedným z hlavných dôvodov bol únik investorov k štátnym pokladničným poukážkam USA a k doláru a ich odklon od ostatných mien. Ako sme písali na inom mieste (tento trend nie je prekvapivý a dá sa logicky predpokladať vzhľadom na to, že dolár je považovaný na rezervnú menu).

Viac detailných informácií nájdete v komentári.

Pozrite si tiež krátke video od Natalie Dempster, riaditeľky pre verejné záležitosti vo WGC o možnosti využívania zlata ako zábezpeky za dlhopisy krajín.

Natalie Dempster považuje zlato za ideálny prostriedok zábezpeky za vládne dlhopisy. Hovorí, že krajiny EÚ vlastnia dnes viac ako 10 000 ton zlata, ktoré by sa takto dalo použiť. Zároveň tvrdí, že zlato ako zábezpeka (kolaterál) je už používané v súkromnom sektore a neexistuje dôvod, prečo by nemohlo byť používané i vo verejnom sektore. Tvrdí, že v prípade, že by sa zlato použilo ako zábezpeka za problémové dlhopisy niektorých krajín vo výške 20% hodnoty dlhopisu, znížilo by to nároky na obsluhu dlhu o polovicu (pokles úrokových mier o polovicu).

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval Matúš Pošvanc

 

Európska kríza je reálna

Veľa krát sa stretávam z názorom, že som príliš veľký pesimista. Zároveň mi viacero ľudí hovorí, že ich nemám strašiť a netreba vidieť všetko až tak zle. „Ono sa to nejako poddá. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude,“ hovoria. Skúsme sa teda pozrieť na bankový sektov v Európe.

Stav bankového systému v Európe analyzujú Eric Sprott a David Baker. Po prvé Index akcií bánk v Európe klesol za ostatný rok o približne 100%. To znamená, že niektorí investori už bankám prestávajú dôverovať. Pridajte k tomu informáciu, že Gréci si vybrali zo svojich bánk už viac ako 3 mld. € od volieb v Máji 2012, čo tvorí skoro 1,9% všetkých vkladov v gréckych bankách. Tie si musia neustále požičiavať od ECB a zapojiť sa musí aj záchranný fond ich centrálnej banky (v rámci ELA systému). Podľa oficiálnych záznamov, grécke banky prišli len od Mája 2010 do Marca 2012 tak o tretinu všetkých vkladov a pritom si museli masívne požičiavať od ECB a ich centrálnej banky (celkovo 73,4 mld. od ECB a 54 mld. od Gréckej centrálnej banky). Táto nepríjemná situácia v Grécku bola predmetom riešenia predstaviteľov EÚ za ostatné 2 – 3 roky. Výsledok je zjavný. Ešte väčší chaos.

Medzitým sa Európa trasie ešte väčšmi. V Španielsku skrachovala Bankia – 4 najväčšia banka v krajine a samotná krajina sa morí so svojimi dlhmi ako na národnej, tak i na regionálnej úrovni. Španielsko nedokáže naplniť kritéria rozpočtovej zodpovednosti a prekvapuje v princípe každý týždeň negatívnou správou. Typickým príkladom boli čísla o rozpočtovom deficite, ktoré sa zmenili v priebehu pár mesiacov zo 4 na skoro 9%. Španielsku vládu údajne neustále „prekvapujú“ ďalšie správy, ako napr. že jej regióny nie sú schopné šetriť a majú problém s refinancovaním svojich dlhov, za ktoré bude musieť vziať záruku celá krajina.

Klienti Bankie si následne dokázali vybrať z banky viac ako 1 mld. €. Podľa odhadov Citi Bank môžeme byť svedkami, za inak nezmenených okolností, odlivu až 215 mld. € z krajiny, pričom odchod Grécka z Eurozóny by tento odliv kapitálu ešte viac urýchlil. Do tohto stavu treba zarátať potápajúce sa ceny nehnuteľností, ktoré sú financované práve z kapitálu domácich bánk. Španielske banky sa zároveň vyhýbajú predaju týchto nehnuteľností a radšej dávajú developerom nové pôžičky na splátky ich dlhov. Dôvod je jednoduchý, ak by začali ich predaj, zistili by reálnu hodnotu svojich aktív. Preto sa predpokladá, že ceny nehnuteľností by mali padnúť ešte nižšie v rozmedzí od 15 do 35%.

A ak ste stále spokojní a nie je Vám nič podozrivé, tak sa pozrite na nasledujúci obrázok, ktorý ukazuje pomer úverov voči vkladom rôznych bánk vo svete. Tie tmavomodré sú európske banky. Tento obrázok zároveň ukazuje, že jeden z hlavných problémov, nie sú inak španielske alebo grécke banky. Naopak severské banky, ako je Danske Bank, alebo Swedbank. Z tohto pohľadu bude zaujímavé, kedy si investori všimnú, že problém nie je len na tzv. európskej periférií ale i hore na severe. Treba si totižto uvedomiť, že bez vkladov, nemôžu banky ďalej investovať do nových aktív. A zároveň akýkoľvek výber vkladov v týchto bankách musí spôsobiť problém likvidity (klinknite pre zväčšenie).

Zdroj: http://www.zerohedge.com/sites/default/files/images/user5/imageroot/2012/05-2/Bank%20LTV%20Ratios.jpg

Z tohto hľadiska sa už ani nejedná o to, či Grécko ostáva alebo neostáva v Eurozóne. Hlavnou obavou je, či európsky bankový sektor v celej svojej podobe dokáže ustáť presun peňazí v rámci Eurozóny. Primárne z problematických krajín do menej problematických krajín. Menej problematickým krajinám zároveň v rámci systému TARGET2 vznikajú voči krajinám, z ktorých vklady odchádzajú, značne vysoké záväzky (napr. záväzky Nemecka boli len koncom Apríla na úrovni viac ako 25% ich HDP), čo len celý problém prehlbuje. „Nezdravé“ krajiny takto prenášajú nákazu ďalej.

Z hľadiska runu na banky, je inak zaujímavým článok prof. Feketeho o tom, že môžeme zažiť zároveň infláciu i defláciu. Dôvodom je existencia veľkého množstva „elektronických“ peňazí. Argument je jednoduchý. V prípade runu na baky nebudú mať banky dostatok hotovosti. Vzhľadom na potrebu značných objemov hotovosti, nebude centrálna banka zároveň schopná vytlačiť dostatočne rýchlo a včas potrebný cash (technický problém). Peniaze – cash – je zároveň stále potrebný pre realizáciu rôznych typov spotrebiteľského správania (nákupy). Z toho vyplýva, že daný cash sa stane omnoho potrebnejším / relatívne viac preferovanejší ako elektronická hotovosť. Inými slovami môžeme zažiť nejakú relatívne krátku dobu defláciu cien pri hotovostných platbách a infláciu cien pri platbách kartou alebo elektronickým prevodom. Elektronické platby budú totižto obsahovať aj predpoklad toho, že sa ich budúci majiteľ nebude môcť dostať rýchlo k potrebnému cashu, za ktorý môže ďalej zrealizovať nákupy pre seba.

Do tohto svetla zároveň vložte problém financovania dlhov krajín PIIGS. Investovanie bánk a nákup dlhopisov krajín, bola a zatiaľ stále je, jedna veľká spojená nádoba. Avšak táto spojená nádoba nie je bezodná, teda pokiaľ nepripúšťame možnosť tlačenia nových nekrytých peňazí (avšak i to má následne svoje limity). Už dnes sme svedkami toho, že investori sa dlhopisovým „investíciám“ vyhýbajú a za ostatné obdobie odišlo značné množstvo kapitálu z dlhopisových trhov Španielska (80 mld. €) i Talianska (200 mld. €), čo tvorí v oboch prípadoch približne 10% týchto trhov. Dlhy problematických krajín sú zároveň primárne nakupované domácimi bankami, ktoré získali kapitál z ECB alebo LTRO.

Zdroj: http://www.zerohedge.com/sites/default/files/images/user5/imageroot/2012/05/Italy%20Spain%20local%20vs%20domestic.gif

Bankový sektor v Európe teda nie je v dobrom stave. A vidieť realitu nie je z tohto pohľadu pesimizmus, ale realistické zhodnotenie situácie. Výsledok toho chaosu vo finančnom svete môže byť v princípe dvojaký. Buď značný odpis dlhov, reštrukturalizácia bánk, krach nesolventných bánk a strata vkladov a investícií mnohých klientov týchto skrachovaných bánk (občanov). Druhý scenár sú masívne intervencie zo strany ECB, ktoré budú mať inflačný charakter. Druhý scenár je podľa nášho názoru vzhľadom na politické rozhodovanie v EÚ pravdepodobnejší.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc

 

Upner Report 28/2012

Leto doľahlo i na trhy s drahými kovmi, ktoré sa horkom skoro nehýbali. Koncom týždňa sa však cena žltého kovu posunula späť k hranici 1590 USD. Sme pred veľkým cenovým skokom v drahých kovoch, tvrdia investori. Nielen LIBOR, ale i zlato je manipulované.

Začiatkom týždňa sa zlato obchodovalo na úrovni okolo 1288,-€/uncu a striebro okolo 22,17 €/uncu. Horúčavy však doľahli na trhy s drahými kovmi, podobne ako na každého z nás. Celý týždeň sa zlato obchodovalo v princípe na úrovniach od 1570 USD do 1590 USD a tieto úrovne sem tam prekročilo zhora alebo zdola. Veľkosť obchodovania nebola počas celého týždňa opäť veľmi výrazná až na mierny nárast vo štvrtok. V piatok ceny kovov mierne posilnili. Zlato uzatvorilo na úrovni 1589,4 USD (1296€). Cena striebra bola na úrovni 27,34 USD (22,24 €) za uncu. Pomer ceny zlata a striebra bol ku koncu týždňa na hranici 1 ku 58,13 (t.j. za 1 gram zlata ste mohli kúpiť ku koncu týždňa 58,13 g striebra; minulý týždeň to bolo 58,39). Striebro teda relatívne posilnilo viac ako zlato.

Mierny nárast ceny drahých kovov v piatok bol primárne spôsobený očakávaním stimulov zo strany vlád a centrálnych bánk v budúcnosti na „podporu“ ich ekonomík v kontexte oznámených správ, či už o poklese rastu v Číne, alebo o stave zamestnanosti v USA, ktorá nebola úplne pozitívna. Budúci týždeň budú všetci očakávať, či sa helikoptér Ben nejako nepreriekne. Má sa totižto objaviť až pred dvoma kongresovými komisiami v utorok a v stredu a má vypovedať o stave ekonomiky. Viacerí opätovne uvažujú o tom, či nenaznačí niečo o ďalšom kole QE3. Nech Ben povie čokoľvek, trhové fundamenty podporujúce rast cien drahých kovov (rastúce dlhy, nesolventný bankový sektor, spomaľovanie ekonomík, tlačenie nových peňazí) sa z dlhodobého hľadiska nemenia.

Prehľad cien zlata a striebra v USD za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Správy zo sveta: zlata a striebra

Manipulácia medzibankovej sadzby LIBOR, ktorá inak priamo ovplyvňuje peňaženky ľudí prostredníctvom stanovovania úrokov na kreditných kartách, či hypotékach, naberá na obrátkach. V súvislosti s touto manipuláciou sa začínajú opätovne objavovať i správy o manipulácií cien zlata, ktorú niektorí komentátori i analytici považujú dokonca za horší druh manipulácie. A prečo je zlato a striebro údajne manipulované zo strany centrálnych a veľkých komerčných bánk? Príliš rastúca ceny zlata a striebra by mohla podrývať dôveru v nekryté meny jednotlivých krajín a veľké banky majú na druhej strane rozsiahle krátke pozície v týchto drahých kovoch, na čom zarábajú podobne, ako to bolo u medzibankovej sadzby LIBOR. Môžeme teda očakávať ďalší škandál? Uvidíme. Každopádne Čína naozaj zlatu verí. Za prvých 5 mesiacov tohto roku sa jej podarilo podľa oficiálnych štatistík doviesť do krajiny cez Hong Kong viac ako 315 ton zlata. To je inak o 5 ton viac ako má celkovo zlata Veľká Británia podľa World Gold Council, ktorej sa „podarilo“ predať 400 ton zlata v rokoch 1999 – 2002 za zlomok dnešnej ceny. Iný druh problémov riešia v Indii, kde sa vládni predstavitelia snažia obmedziť dopyt po fyzickom zlate zo strany obyvateľstva, ktoré zas cíti klesajúcu kúpnu silu inflačnej Rupie. Dovoz zlata však spôsobuje prehlbovanie sa deficitu bežného účtu Indie a tak predstavitelia Indie neváhajú a snažia sa dopyt obyvateľstva obmedzovať, či už snahou o uvalenie dovozných ciel, alebo obmedzením predaja zlata obyvateľstvu prostredníctvom bánk. Medzi ďalšie nástroje môže patriť ponuka predaja ETF-iek, či zavedenie o infláciu indexovaných dlhopisov.

Významne pozitívne naladený na zlata a striebro bol tento týždeň Egon von Greyerz z Matterhorn Asset Management, ktorý vidí zlato v priebehu 12 – 18 mesiacov na úrovni 3500 – 5000 USD za uncu. Medzi hlavné dôvody, ktoré uvádza patrí výška nezamestnanosti, ktorá v mnohých krajinách dosahuje 25%,  vysoká nezamestnanosť medzi mladými a očakávaná a pravdepodobne koordinovaná aktivita ECB, FED-u a MMF na podporu ekonomiky do konca tohto roka. Upozorňuje, že pri rastúcom dopyte po zlate sa ho súčasní vlastníci nebudú chcieť zbaviť, čo bude tlačiť cenu výrazne nahor.  Pozitívne naladený bol i Erci Sprott, ktorý nevidí žiadnu možnosť riešenia súčasnej situácie v dlhoch krajín a vo finančnom sektore. Na oboch frontoch sú fundamentálne problémy a to nemožnosť splatenia dlhu zo strany štátov a nesolventnosť bánk. A ako by to malo teda dopadnúť so zlatom? Očakáva výšku ceny okolo 2000 USD za uncu do konca tohto roku. Na druhej strane Pawel Rajszel z Veritas Investment Research hovorí, že zlato bude z dlhodobého hľadiska klesať. Ako hlavný dôvod vidí veľmi intenzívnu aktivitu na strane ťažobných spoločností, ktorá sa však podľa jeho slov nestretáva s dopytom po zlate.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Prehľad týždňa pripravil (tento krát veľmi stručne z dovolenky) Matúš Pošvanc.

Upozornenie: Na budúci týždeň bohužiaľ nestihnem týždenný prehľad spracovať, vzhľadom na to, že budem cestovať. Najnovší report bude teda až o dva týždne. Ďakujem za pochopenie.