Mesačné archívy: máj 2012

Dopyt po zlate Q1/2012

WGC (World Gold Council) zverejnila štvrťročnú správu o stave dopytu po zlate za obdobie Január – Marec 2012. Informovali o tom i viaceré médiá. Celkový dopyt sa pohyboval na úrovni 1097,6 tony. Dopyt v sektore klenotníctva a priemyselného spracovania čiastočne poklesol kvôli vyšším priemerným cenám. Centrálne banky ostávajú hlavným nákupcom zlata, hoci v menšej miere ako tomu bolo v prvom kvartáli roku 2011.

Dopyt 1097 ton zlata za prvý kvartál roku 2012 je 5 % pod úrovňou rovnakého obdobia minulého roku, pričom priemerné ceny kovov boli vyššie ako v roku 2011. Dopyt zo sektora klenotníctva a priemyslu poklesol. Investičný dopyt bol primárne ťahaný dopytom na trhu s ETF a podobnými produktmi. Dopyt na trhu s investičnými tehlami a mincami bol nevýrazný v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku. K dopytu prispeli výrazným spôsobom i centrálne banky, i keď nie až tak výrazne v porovnaní s prvým kvartálom roku 2011.

Dopyt po zlate vo forme ETF a podobných produktov, ako aj dopyt po tehlách a minciach bol výrazný primárne v prvých mesiacoch tohto roku a zoslabol v Marci. Investori celkovo nakúpili touto formou zlato vo výške 389 t, čo predstavovalo 13% nárast oproti rovnakému obdobiu roku 2011 (o 45,8 t viac). Táto oblasť zároveň ako jediná zaznamenala nárast v dopyte oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

Najvýznamnejšie pohyby v dopyte sa diali na Indickom trhu. Jednak to bolo z dôvodu neistoty spojenej s dovoznými poplatkami, ktoré chcela zaviesť indická vláda a na strane druhej to bola oslabujúca kúpna sily rupie. V druhej časti roku sa dá predpokladať stabilizácia situácie na indickom trhu, aj keď z dôvodu menšieho počtu sviatočných úspešných dní v Hindu kalendári, bude dopyt v tejto krajine hlavne v oblasti klenotníctva stagnovať (dopyt len v tejto oblasti za prvý štvrť rok bol na úrovni 152 t).

Dopyt z Číny je na druhej strane veľmi výrazný a v tomto kvartáli dosiahol nový rekord vo výške 255,2 tony, z toho oblasť klenotníctva bola 156,6 t. Dá sa predpokladať, že tento trend bude pokračovať. Dôvodom sú pretrvávajúce obavy z inflácie v Číne a zároveň záujem investorov sa mení zo záujmu investícií do nehnuteľností na zlato. Podľa WGC ostane v oblasti čínskeho klenotníctva dopyt na rovnej miernej úrovni bez ohľadu na to, že ekonomika Číny rastie a obyvateľstvo je čoraz bohatšie.

V oblasti klenotníctva bol zaznamenaný výrazný dopyt po zlate v krajinách ako Rusko (20,4t), Turecko (15,9t) Indonézia (10,9t), Saudská Arábia (10,9t), Hong Kong (6,4t), Vietnam (5t), Južná Kórea (4t), Taliansko (3,5t), UK (do 3 t), Taiwan (2t), či Thajsko (1,8 t).

V oblasti technologického využitia bol dopyt po zlate na úrovni 107,7 tony, z čoho 75,4 t tvoril sektor elektroniky, 10,5 t dentálny sektor a 21,8 t sektor ostatného priemyselného využitia a dekorácií. Dopyt v tejto oblasti však medziročne poklesol o 7 % za rovnaké obdobie oproti minulého roku.

Ako WGC predpovedalo v predchádzajúcich 3 správach, dopyt po zlate Európe ostáva nezmenený.  Aj napriek medziročnému poklesu, ostáva dopyt stále silný, hlavne po investičných tehlách a minciach. Dá sa očakávať, že tento trend bude naďalej pokračovať hlave z dôvodu záujmu nových i menších európskych trhov o zlato. Vyšší dopyt je však jednoznačne z Ázie.

Centrálne banky naďalej nakupujú zlato. Čisté nákupy boli v tejto oblasti na úrovni 80,8 t, čo zodpovedaná viac ako 7 % celosvetového dopytu. Nákupcami boli centrálne banky z rôznych kútov sveta a niektoré realizovali dokonca značne veľké nákupy. Medzi tradičných nákupcov patrilo napr. Rusko. Nákupy však realizovali centrálne banky Mexika, Kazachstanu, Filipín, Bieloruska, Ukrajiny, Tadžikistanu, ale i Argentíny, ktorá nakupovala zlato po dlhých 7-mych rokoch. Predaj zlata z centrálnych bánk bol insignifikantný.

Ponuka nového zlata bola v tomto období na úrovni 673,8 ton zlata (3% nárast ako v rovnakom období oproti roku 2011), ktorá bola hlavne ťahaná novými projektmi. Ďalšia časť ponuky zlata pochádzala z recyklácie zlata, ktorá bola vo výške 391,5 t, čo predstavovalo 11% nárast oproti rovnakému obdobiu v roku 2011.

Viac detailných informácií nájdete v správe.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc

 

Bude Eurozóna ostrov inflácie?

Ostrov inflácie, resp. ako inflácia ovplyvňuje ekonomiku. Tak sa volá nový online vzdelávacia aplikácia, ktorý vytvorila Európska centrálna banka. Nájdete ho na tomto linku. Je dokonca i v Slovenskom jazyku.

Online vzdelávacia aplikácia vysvetľuje ako sa správajú rôzni aktéri trhu v ekonomike pokiaľ máme defláciu, cenovú stabilitu, vyššiu infláciu a hyperinfláciu (úrovne prepínate vľavo dole). Od týchto 4 úrovní sa odvíja to, ako reagujú jednotlivý aktéri na ostrove. Môžete si vyskúšať čo sa hovorí na Ministerstve financií, univerzite, stavenisku, finančnej štvrti, obytnej štvrti, či v nákupnom centre.

My sme si prezreli nákupné centrum. V čase cenovej stability boli všetci pokojní. Prečo aj nie. Dokonca obloha nad obchodom bola modrá. Ľudia sa usmievali. Zábavnejšie to už je, keď prepnete na vyššiu infláciu, hyperinfláciu a defláciu. Vyššia inflácia je opísaná samozrejme troška horšie, ľudia musia pracovať nadčas a objavujú sa demonštrácií. V obchode ľudia menej kupujú a vyberajú si. Dokonca sa zdá, že ku „koncu mesiaca má každý menej peňazí a ľudia nakupujú na dlh,“ (nepripomína vám to niečo?) hovorí obchodník. Pri hyperinflácii v obchode nič nie je. Stále preceňuje tovar a kradne sa. Veľmi pochmúrna atmosféra. Scenár hyperinflácie je inak popísaný presne. Možno by chcelo trošku aj pritvrdiť.

Zaujímavým je však scenár vyššej inflácie, ktorý ak sa naň pozerá nezainteresovaný človek musí budiť dojem, akceptovateľnosti. Nebo nie je až tak zamračené a nesvieti síce slnko, ale na to sme predsa zvyknutí. Vieme, že nie vždy je krásne počasie a máme dobrú náladu. Otázka znie. Nepripravuje týmto ECB ľudí na niečo? Ukáže nám budúcnosť.

Poďme však späť na našu aplikáciu. To, čo je ešte zaujímavejšie, je „obávaný“ scenár deflácie. Údajne nikto nič nekupuje a ľudia sa pozerajú len do výkladov, v ktorých sú zľavy. Nikto nič nekupuje, lebo všetci čakajú, kým im ešte viac vzrastie kúpna sila ich peňazí. Pocit má človek rovnako zlý ako v časoch vysokej inflácie a hyperinflácie – tmavšie pozadie. A keď vstúpite do obchodu je tam nešťastný predavač, ktorý nič nepredáva, len si telefonuje s „kamošom“.

Defláciu osobne nepovažujem za negatívnu. Aj keď je pravda, že treba rozlišovať dve základné príčiny deflácie. Prvá „prirodzená“ príčina súvisí s reálnou cenovou stabilitou (vyjadrenou napr. zlatom, striebrom, ich košom), znižujúcimi sa produkčnými nákladmi (predstavme si pod tým technologický pokrok, lepšie manažérske zručnosti, rôzne úspory a pod.) a konkurenciou na trhu. Vtedy ceny výrobkov a služieb prirodzene klesajú z dôvodu cenovej stability a zároveň lepších produkčných možností a zároveň tlaku konkurencie. Typickým príkladom je dnes napr. oblasť elektroniky, ktorá síce aj napriek súčasnej inflácii, dokáže produkovať stále viac a za nižšie ceny. Tým sa vlastne zvyšuje kúpna sila peňazí, ktoré používame na nákupy v tejto oblasti.

Druhá „neprirodzená“ príčina deflácie súvisí s nafúknutím peňažnej masy v ekonomike (či už priamo zvyšovaním peňažnej masy, rýchlosťou jej používania, či ich kombináciou) a s tým spojeným realizovaním neefektívnych investícií. „Neprirodzená“ deflácia má potom ozdravný charakter, kedy sa zmenšuje peňažná masa, menia sa „toxické“ ceny statkov, ktoré sa zreálňujú, odpisujú sa, resp. sa likvidujú neefektívne investície. Táto deflácia je teda len reakciou na predtým realizovanú infláciu. Nedá sa považovať za negatívnu. Má ozdravný charakter.

V ECB zjavne chápu (alebo sa aspoň tak tvária), že vysoká inflácia a hyperinflácia môže doviesť ekonomiku do zlej situácie. Čo je však už zarážajúcejšie, sú potom aktivity ECB v reálnom živote. Prečo ECB vrhla len pred nedávnom viac ako 1 bilión € na trh v podobe LTRO, kde podmienky záruk za pôžičky sú rôzne toxické aktíva. Prečo tiež v súčasnej situácií drží úrokové miery veľmi nízko a vytvára tak informáciu na trhoch o dostatku úspor a likvidity a motivuje finančné inštitúcie k rizikovejším investíciám? Obe tieto aktivity majú veľmi silné inflačné tendencie. Vyzerá to, že rada guvernérov ECB, túto prezentáciu nevidela. Druhá možnosť odpovede sa ukrýva v samotnej aplikácií. Deflácia je pre nich hroznejšia alternatíva. No nič. Uvidíme v blízkej budúcnosti, či urobí ECB z eurozóny inflačný ostrov.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Pripravil Matúš Pošvanc

 

Upner Report 21/2012

Oproti minulému týždňu zlato a striebro v dolárovom vyjadrení mierne oslabili a v eurovom vyjadrení mierne posilnili. Sú však ďaleko pod strednodobým suportom. Investori upozorňujú na možný začiatok veľkej krízy. Termín „Bank Run“ (výber hotovosti z banky) opätovne dosiahol maximá na vyhľadávači Google. Grexit začína byť realitou. Futbalista Ronaldo môže byť bankovou zárukou.

Začiatkom týždňa sa zlato obchodovalo na úrovni okolo 1244,-€/uncu. Striebro bolo na začiatku týždňa na úrovni okolo 22,3 €/uncu. Pondelňajšie obchodovanie bolo tak trochu nudné, aj keď zlato i striebro mierne oslabili (počet obchodovaných kontraktov bol rovnako nevýznamný). Cenový útok sme však opätovne zažili v utorok. Cena zlata klesla v ten deň skoro o 18 USD. Cena striebra o 27 centov. Významným z pohľadu obchodovania bola ešte streda, kedy síce cena zlata neklesla výrazne (6 USD), avšak veľkosť obchodovania bola veľmi vysoká 200 tis. kontraktov (622 t zlata) a 56 tis. kontraktov v striebre (8708 t striebra). Cena zlata i striebra sa ako tak do konca týždňa udržala; dokonca v úplnom závere týždňa sa mierne vyšvihla. Podľa Eda Steera z Casey Research ste mohli mať sem tam pocit, že sa mohla rozhúpať smerom vyššie, avšak vždy sa objavil niekto, kto ju „kopol“ dole. Zlato sa však na konci týždňa obchodovalo stále pod svojím strednodobým supportom (1650 USD) na úrovni 1573,7 USD/unca. Mierne sa teda vzdialilo od svojho druhého spodnému supportu na úrovni 1565 USD /unca (o spodných supportoch sme písali tu). V eurovom vyjadrení, kvôli poklesu eura, zároveň posilnilo o 12,-€; pohybuje sa na úrovni 1256,-€. Cena striebra v priebehu týždňa oslabila v dolárovom vyjadrení relatívne menej ako cena zlata. Ku koncu týždňa bola cena striebra na úrovni 28,53 USD / 22,7 € / unca (minulý týždeň to bolo 22,4 €). Výmenný kurz zlato vs. striebro je dnes na úrovni 55,15 (t.j. za 1 gram zlata ste mohli kúpiť ku koncu týždňa 55,15 g striebra, minulý týždeň to bolo 55,45 g). Avšak tento pomer bol počas týždňa aj na úrovni 1 ku 56. Pomer ceny zlata a striebra je stále veľmi výhodný, aj keď mierne klesol oproti minulému týždňu. Dá sa stále porovnať s obdobím, kedy bola ešte cena zlata hlboko pod 1000 USD za uncu a cena striebra sa pohybovala na úrovni okolo 12 -14 USD za uncu. Odporúčam tiež zaujímavý video rozhovor o relatívne lacnom zlate a striebre s Adamom Flemingom. Trhové fundamenty indikujúce rast cien drahých kovov sa z nášho pohľadu nezmenili. Oba kovy zároveň zatiaľ nevyužili svoj plný potenciál svojej monetárnej funkcie, ktorá sa posilňuje v nadväznosti na pomaly sa obnažujúce problémy v eurozóne i USA. Problém začína byť naozaj markantný, pretože sa začínajú objavovať aj prvé informácie o spomalení ekonomiky Číny. Cena zlata i striebra teda vytvára stále, podľa nášho názoru dobrú príležitosť pre kúpu oboch kovov (pozor: prezentujeme len náš názor, nie investičné odporúčanie). Analytici hovoria o pravdepodobnosti dosiahnutia cenového dna v súčasnom období. Ale ako hovorí Ted Buttler. Bohužiaľ nevieme, aké prekvapenie pre nás pripravujú market makri (bullion banky). Uvidíme to až, keď sa to bude diať.

Prehľad cien zlata a striebra v USD za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Správy zo sveta, zlata a striebra

Švajčiarsky parlament prerokoval v dolnej komore parlamentu v ekonomickej komisii minulý týždeň návrh na zavedenie tzv. „zlatého franku“. Malo by sa jednať o paralelne fungujúcu menu. Iniciatíva tak môže naštartovať debatu o význame zlata a jeho možnostiach zabezpečenia švajčiarskeho franku. Iniciatíva je súčasťou väčšej kampane s názvom „Healthy currency“ (zdravá mena), ktorá je vedená najsilnejšou švajčiarskou politickou stranou SVP. Iniciatíva nie je ničím výnimočným. V USA v štáte Missouri bol prerokovaný návrh zákona s názvom „Sound Money“ (Zdravé peniaze), ktorý umožní obyvateľom štátu platiť zlatom a striebrom. Zákon zároveň odstraňuje niektoré dane a poplatky spojené s vlastníctvom zlata a striebra. Obyvateľom štátu sa umožní rovnako vložiť drahé kovy do banky, ktorá bude môcť vydať platobnú kartu denominovanú v drahom kove.

World Gold Council hovorí, že centrálne banky budú aj v tomto roku výrazne nakupovať zlato. Ich odhad je okolo 400 ton. Rovnako sa vyjadril i Sergey Shvetsov z Ruskej centrálnej banky, ktorá má v pláne tento rok opätovne nakupovať zlato. Medzi ďalšie centrálne banky, ktoré nakupovali v Apríly zlato patrili Turecko (29,7 t), Mexiko (2,92 t), Kazachstan (2 t), či Ukrajina (1,4 t). Medzi ďalšie krajiny, ktoré pomaly nakupujú zlato a zvyšujú svoje zlaté rezervy patrí i Srí Lanka, či Filipíny.

Vietnam naďalej pokračuje v „mobilizovaní“ zlata v krajine. Vyzerá to skôr, že sa jedná o postupné znárodňovanie. Vietnam totižto už dávnejšie umožnil obchodovať so zlatom len jedinej štátnej firme. Obyvatelia krajiny sa prostredníctvom zlata ochraňovali proti vysokej inflácií a používali tento drahý kov v obchodnom styku. Rezervy zlata vo Vietname sa odhadujú na 500 ton. Zaujímavou informáciou je porovnanie Vietnamu s Indiou, kde podľa dostupných štatistík vlastnia indické domácnosti 18 000 ton zlata (žeby to boli noví najbohatší ľudia na svete?) Uvidíme.

Veľmi zaujímavým článkom je informácia z Wall Street Journal o tom, že trh s papierovým zlato a striebrom Comex a clearingové domy ako CME sú príliš veľké na to, aby skrachovali. Dôležitosť tejto správy tkvie v dvoch veciach. Po prvé sa po prvý krát hovorí o podpore nie bánk, ktoré môžu realizovať zlé rozhodnutia na derivátových trhoch, ale priamo o podpore tzv. clearingových domov, ktoré stoja v princípe za každým obchodom s derivátmi drahých kovov. Po druhé sú to trhy, na ktorých sa obchodujú komoditné deriváty. A práve obchodovanie na týchto trhoch je podľa niektorých analytikov manipulované. Už sme o tom písali. Inými slovami, v prípade krachu týchto trhov s papierovým zlatom a striebrom sa týmto clearingovýcm domom nič nestane, resp. ostanú pod ochranou vlády, ergo daňových poplatníkov. Ak sa však takýto zákon prijíma, je podľa niektorých viac než isté, že krach je už „upečený“. Opäť. Jediné, čo nám ostáva, je len čakať a uvidíme.

Prečo hromadiť zlato je názov článku od Christopera Barkera, ktorý v článku popisuje základné ekonomické dôvody pre hromadenie zlata, o ktorých píšeme vždy na konci nášho reportu. Čo je však zaujímavé sú jeho postrehy o zo zákulisia týchto obchodov. Málokto si uvedomuje, že minulý týždeň napr. riaditeľ ťažobnej spoločnosti Gold Fields oznámil, že pre nich je 1500 USD za uncu spodný strop, pod ktorý nebudú ťažiť (ojedinelé vyjadrenie ťažobnej spoločnosti; je to upozornenie pre manipulátorov s cenou na trhu?), zároveň ukazuje, že viacerí zvuční investori vložili do svojho portfólia buď ETF so zlatom, priamo fyzické zlato, alebo akcie ťažobných spoločností. Peter Schiff tvrdí, že trh s akciami ťažobných spoločností indikuje, že by mohlo byť na tomto trhu dosiahnuté už dno. Tento signál spája Schiff aj s potenciálnym rastom na trhu s fyzickým zlatom. Podobný názor má i Rick Rule. Egon von Greyerz z Matterhorn Asset Management poukazuje na príklad svojho klienta, ktorý pri vyzdvihnutí svojho zlata z alokovaného účtu v banke (účet mal byť 100 % krytý zlatom) zažil šok. Banka jeho zlato nemala. Caesar Bryan z Gabelli & Company hovorí, že nálada na kapitálových trhoch je veľmi zlá a investori majú značné obavy. Očakáva, že sa začnú pomaly obracať k zlatu.

A nakoniec obrázok, ktorý nepotrebuje veľmi veľa vysvetľovať. Na obrázku vidíte frekvenciu vyhľadávania slova „bank run“ (run na banku, masívny výber peňazí z bánk) na vyhľadávači google. Najviac bol termín vyhľadávaný v anglickom jazyku, holandsky, nemecky, čínsky a francúzsky. Čo sa týka regiónov tak bol termín vyhľadávaný najviac v Singapure, Írsku, USA, Indii, Veľkej Británii, Austrálií, Kanade, Malajzii, Holandsku a nakoniec Nemecku.

Zdroj: http://www.zerohedge.com/news/google-shows-why-status-quo-powers-be-should-be-scared-very-scared

Dianie, ktoré nás ovplyvňuje

Tento týždeň začne mierne pozitívne. Dokonca aj premiér Fico si uvedomuje, že EU nie je schopná riešiť svoje problémy. Je to však naozaj len mierne pozitívna správa, ktorá ukazuje skutočnú nemohúcnosť politikov niečo urobiť. A nepodarí sa im to ani zo „super“ nápadmi Eurobondov, projektových eurobondov, či iných prorastových riešení. Spoľahnúť sa sám na seba je čoraz aktuálnejšie.

Grécko už nie je „až tak zaujímavé“ a vyzerá to skôr, že sú už všetci zmierení, že Grexit bude a je to vraj hotová vec. Pred voľbami, či po voľbách? Uvidíme ako vôbec dopadnú; môžete si vyskúšať ako sa vyvíjajú preferencie politických strán. Jedinou zaujímavejšiu správou je informácia o tom, že polícia v Grécku vyzýva obyvateľstvo, aby si svoju hotovosť nechali v banke. Gréci jej „určite“ uveria. ECB údajne distribuuje viacerým Gréckym, ale i ďalším bankám v eurozóne hotovosť. Transparentnosť toho, koľko to je, a komu všetkému pomoc ide, nie je na mieste, ako sa vyjadril guvernér Belgickej centrálne banky. Logiku to má, ak by sa zverejnili informácie o skutočnej realite, situácia by sa ešte zhoršila. Ľudia by vedeli pravdu a vyberali by z bánk ešte viac.

Poďme radšej na druhého a omnoho väčšieho adepta, ktorý už Eurozónu položí na kolená. Dnes sme totižto len v miernom podrepe. V stredu začala španielska vláda uvažovať ako zvládne dlhy svojich regiónov vo výške 36 mld. €. Dobre urobila. Už v piatok žiada pomoc najbohatší región Katalánsko, ktorý musí refinancovať 17 mld. €. Úsmev cez slzy. Tak by sa dal charakterizovať bankrot španielskej banky Bankia, ktorý mal stáť najskôr 4,5 mld. €, potom 9 mld. € a skončili sme (zatiaľ) pri 15 mld. €. Niet sa čo čudovať, keď banka financovala kadečo – dokonca sa kolaterálom (zábezpekou za úver) môže stať i futbalista Ronaldo. Osobne nemám slov.

Investori musia byť na trhu veľmi nervózni. Pri hľadaní „safe haven“ rozdávajú peniaze dokonca zadarmo. Áno. Nemcom sa podarilo vydať ďalšie dlhopisy za rekordne nízky úrok. Teda pardon. Nulový úrok. Dopyt bol údajne robustný. Minister financií Nemecka sa zároveň nechcel vyjadriť, či aj ďalšie vydanie dlhopisov bude mať rovnaký nulový úrok. Je zaujímavé, že investori veria krajine, na ktorej pleciach sú všetky problémy Európy a keď vypuknú, európskeho slona nemajú šancu Nemci udržať. Prehľadné informácie o dianí v EÚ nájdete aj na tomto linku.

Problémy USA sú dnes v ústraní. Zatiaľ. USA síce nenapodobnilo Nemecko, ale opätovne sa USA podarilo predať svoje 5-ročné dlhopisy (0,748%) a 7-ročné dlhopisy (1,203%) za veľmi nízky úrok. Dlh USA tak preskočil cez 103 %. A ak by ste chceli byť americkým patriotom a chceli pomôcť zachrániť Ameriku, môžete jej poslať peniaze na zníženie jej dlhu (pozor toto nie je humor). USA si zároveň uvedomuje nevyhnutnosť kupovania jej dlhov Čínou. Už jej umožnila nakupovať priamo, nemusí ísť cez finančné trhy. Zmena účtovania verejných deficitov v USA obnažuje reálne problémy verejných financií v USA. Stačí započítať to, nad čím sme zatvárali oči (Medicare, Medicaid, sociálna oblasť, …) a deficity sa z oficiálneho čísla 1,3 mld. dostanú na 5 mld. USD.

A nakoniec pár ázijských správ. Japonsku sa znížil rating. Konečne. Investori krajine verili aj keď mala dlh nad 220 % HDP. Japonská vláda sa inšpirovala americkou. Do riešenia svojej dlhovej krízy chce zapojiť občanov, ktorí môžu pomôcť krajine znížiť dlh. Na kampaň bude použitá i populárna japonská kapela plná sexi báb – AKB48. Vyzerá to, že globálnej ekonomike pomôže už len rast Číny. Až na to, že napr. Charles Binderman i legendárny investor Marc Faber upozorňujú, že Čína smeruje podľa ich názoru do recesie. A všimli si to už aj niektoré médiá. Ako to dopadne, ukáže budúcnosť.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Prehľad týždňa pripravil Matúš Pošvanc, upner.com

 

Ako ťažké je ťažiť zlato?

Pre tých, ktorí nemajú chuť čítať celý článok, existuje veľmi jednoduchá odpoveď. Je to veľmi ťažké a veľmi nákladné. Bodka. Brent Cook z Exploration Insights (na snímke), hovorí, že ťažobné spoločnosti čelia veľkému problému s dodávkou nových zásob drahých kovov. Aram Shishmanian z World Gold Council zas tvrdí, že ťažobné spoločnosti potrebujú cenu zlata minimálne na úrovni 3000 USD, inak zlato nebudú ťažiť. Dnes sa náklady na ťažbu pohybujú na úrovni okolo 1300-1400 USD/unca. To je aj jeden zo spodných supportov pre cenu zlata. V prípade jeho prekročenia a spadnutia smerom dole, nebude možné dlhodobo udržať ťažbu zlata. Cena samozrejme môže teoreticky klesať ďalej, je totižto tvorená ponukou a dopytom. To by sme však museli predpokladať, že o zlato nemá už nikto záujem a zároveň ho chce veľa ľudí, či centrálnych bánk aj predať. Keďže je tento scenár menej pravdepodobný, dá sa hranica 1300 -1400 USD/unca považovať za spodný support. Faktom však ostáva, že podľa Arama Shishmaniana tieto náklady pomaly stúpajú, či už s nákladmi na pohonné látky (bane sú závislé na rope a elektrine), nákladmi na pracovnú silu, ale i nákladmi spojenými s hľadaním nových nálezísk. Tie staré totižto už pomaly „vysychajú“. Poďme sa teda pozrieť na to, akým problémom dnes ťažobné spoločnosti čelia z hľadiska ťažby starých nálezísk a z hľadiska nových nálezísk.

V súčasnosti väčšina ťažobných spoločností čelí problému uspokojovania dopytu po drahých kovoch. Je to v princípe spojené s veľmi jednoduchým faktom. Zlato a striebro sú naozaj vzácne kovy! Hlavne pri striebre si to dnes málokto uvedomuje. Na obrázku je znázornený vývoj ponuky zlata od roku 1980:

Zdroj: https://www.explorationinsights.com/pebble.asp?relid=1378

Ako je možné z obrázku vidieť, ťažba sa postupne od roku 1980 zvyšovala, až po rok 2002, odkedy pomaly klesá, resp. sa drží na podobných úrovniach. Ako je možné vidieť z grafu, od roku 1992 sa produkcia hlavne krajín Južnej Afriky, Severnej Ameriky a Austrálie výrazne zvýšila, nasledovaná zvyškom sveta. Dôvody pre tento boom sú zároveň dôvody, ktoré sa tak ľahko nezopakujú. Medzi ne patria hlavne:

a)      nové technológie, ktoré umožnili ťažiť aj dovtedy v neekonomických oblastiach,

b)      otvorenie sa globalizácií, ktoré umožnilo ťažiť aj tam, kde si dovtedy mnohí nedokázali ťažbu ani predstaviť,

c)      vyspelejšie technológie, ktoré používajú samotní geológovia, pri hľadaní nových polí.

Nové technológie umožnili predĺžiť produkčnú dobu starých nálezísk a umožnili nájsť i nové zaujímavé náleziská.  Tento trend je však na ústupe ako ukazuje obrázok nižšie:

Zdroj: https://www.explorationinsights.com/pebble.asp?relid=1378

Na ňom je vidieť, že nové náleziská, ktoré sú zároveň z ekonomického hľadiska zaujímavé sa pomaly zmenšujú. A to je podľa Brenta Cooka vždy najväčšou dilemou ťažobnej spoločnosti – nájdenie vhodného náleziska. Nájsť zlato je totižto veľmi náročné. Nejde ani tak o to ho nájsť. Ide o to, nájsť ho na správnom mieste. Správne miesto musí mať nielen dostatočnú výťažnosť, aby bola ťažba ekonomicky únosná, ale musíme zohľadňovať aj ďalšie faktory. Napr. charakter okolitého územia. Ak sa totižto zlatá žila nachádza 100 m pod povrchom a my sa k nej vieme dostať kvôli reliéfu krajiny len zhora – musíme odstrániť 100 m horniny. A to sú dodatočné náklady. Ak sa však vieme dostať k takejto žile z boku, kvôli priaznivému rázu krajiny, ekonomická stránka celej bane sa môže okamžite zmeniť.

Druhým hlavným faktorom je samotná geológia, ako veda. Tá podľa Cooka nie je presnou a exaktnou vedou. Záleží vždy na subjektívnom vyhodnotení geológa, ako zhodnotí dané podmienky, anomálie, či akým spôsobom laboratórne vyhodnotí získané vzorky. Geológ, ktorý sa snaží odhaliť nové nálezisko je skutočným bádateľom, ktorý lezie po horách, navštevuje nehostinné púšte a pracuje s riadne obmedzenými dátami. Veľa krát háda, pretože samotné vyťaženie vzoriek nedáva odpovede, skôr prináša nové a nové otázky.

Čo z toho vyplýva pre tých, ktorí sa zaujímajú o investovanie do drahých kovov? Po prvé, ak chcete investovať do akcií ťažobných spoločností, je vhodné sa o tom poradiť. S niekým, kto má v tom skúsenosti. Inak si budete musieť vybrať z viac ako 4000 spoločností a otázka znie, ktoré sú tie pravé. Po druhé, v prípade, že investujete do zlata a striebra, vedzte, že tieto informácie s cenou drahých kovov v budúcnosti určite súvisia. Po tretie, so zvyšujúcou sa cenou drahých kovov sa síce budú otvárať ďalšie ťažobné projekty. Ich výťažnosť však nemusí byť taká, aká bola doteraz.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc

 

John Hathaway – zlato už dosiahlo dno

John Hathaway je jedným z najúspešnejších inštitucionálnych investorov v oblasti drahých kovov. Pôsobí v Tocqueville Asset Management’s. Hovorí o aktuálnej korekcii cien drahých kovov a myslí si, že sme už dosiahli pomaly cenové dno. Pozrite si celý rozhovor:

Rozhovor vedie Louis James, Editor, International Speculator. Rozhovor bol zverejnený na stránke Casey Research.

Spracovanie rozhovoru:

Hathaway si myslí, že sa nachádzame na konci korekčnej fázy pri cenách drahých kovov, ktorá vyplývala z vrcholu, ktorý sme zažívali minulé leto. Rast bol vtedy trošku prepečený. Boli sme svedkami zníženia ratingu USA a hyperinflačných nálad. V súčasnosti sa nachádzame na konci tejto korekčnej fázy a nebude prekvapený ak zlato opätovne dosiahne úrovne 1900 USD/unca a prekoná hranicu 2000 USD. Celá hystéria bola spojená s politikou FED-u a jeho nástrojov kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Keď Ben Bernanke oznámil 29.2.2012, že s QE nateraz FED končí bol Hathaway prekvapený, že zlato nedosiahlo spodnú hranicu už vtedy. Do konca roka sa ustálilo na hranici okolo 1600 USD/unca, ale nešlo na svoju spodnú hranicu, pričom nevylučuje ďalšie kolo QE.

Na čo však upozorňuje, že zlato rástlo dávno predtým, ako sme o QE niečo počuli. A aké správy to mohli byť, ktoré hnali zlato hore? A čo by mohlo byť  novým titulkom, ktorý bude ťahať zlato hore? Pre neho sú to nákupy dlhu USA, ktoré realizuje FED, ktorý kúpil minulý rok okolo 61% nového dlhu USA.

Hathaway ďalej hovorí, že zahraniční investori, ktorí kupovali vládny dlh USA sa pomaly sťahujú a ak ho nebude kupovať ani FED, ktorý to zatiaľ deklaroval, znamená to zvýšenie úrokových sadzieb. Tie by museli narásť tak na 4-5% kvôli inflácií. Ak si to zrátate USA je z tohto hľadiska v pasci. Zvýšenie sadzieb by totižto znamenalo dodatočné náklady na obsluhu dlhu.

Aj keď Hathaway vidí určité zotavovanie sa – predsa len je situácia o niečo lepšia ako bola pred rokom/dvoma, ale minimálne ju nepovažuje za udržateľnú, resp. veľmi chabú. Druhý signál, ktorý vidí, je inflácia. Tá ja na omnoho vyššej úrovni ako je jej oficiálna miera. V službách hovorí Hathaway je okolo 10% a produkty rastú o 5%. Takže toto sú dve základné indície. A ak k tomu prirátate 1,5 bilióna USD v dodatočnej likvidite na trhu, tak tu máte naozaj potenciálny hyperinflačný scenár.  Preto si myslí, že rast ceny zlata je len otázkou času.

Následne sa rozhovor zameriava na tých, ktorí predpokladajú ďalšie oslabovanie ceny zlata. Veľa ľudí hovorí, že „Sell in May and go away“ (Predaj v Máji a odíď). Hathaway hovorí, že nie je obchodník. Teda v tom zmysle rýchleho obchodovania. Je dlhodobý investor a sám bol minulý rok prekvapený ako veľmi zlato narástlo a nepovažoval to za udržateľný rast. Ale teraz získal určitý kapitál, ktorý investuje. A prečo je presvedčený, že je ideálny čas. Kvôli trhovému sentimentu. Čísla ukazujúce trhový sentiment sú veľmi negatívne. Takže sentiment je nastavený na veľký rast. nestaví samozrejme na to svoju reputáciu, ale ako dlhodobý pozorovateľ trhu to dnes takto vidí.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc