Mesačné archívy: apríl 2012

Trhy Španielsku (zatiaľ) veria – 16. týždeň

Írsko chce rovnako ako Nemecko preskúmať ústavnosť fiškálneho paktu. V Medzinárodnom menovom fonde sa konečne ozývajú aj hlasy volajúce po reštrukturalizácií bankového sektora (tie banky, ktoré nie sú životaschopné musia byť zavreté). Zatiaľ je to skôr šepot ako reálny krik. Holandsko nechce šetriť a agentúra Fitch uvažuje o znížení jeho ratingu AAA. Španielska aukcia dopadla dobre. Trhy Španielsku stále veria. Španieli však pomaly začínajú priznávať, že ich dlhy sú omnoho vyššie ako v skutočnosti (dlh je skôr 135% HDP ako deklarovaných 68%) a vyzerá to, že vláda prevezme záruky za dlhy regiónov.  V španielskom fonde na ochranu vkladov nie je dosť finančných prostriedkov. Nesolventné španielske banky fondu požičajú. Zachraňovaný zachraňuje seba samého. Nádhera. K tomu Bank of Spain vydala naozaj „povzbudivú“ správu o tom, že španielske banky potrebujú na zaistenie ďalších 29 mld. €. JP Morgan očakáva, že pokiaľ by úroky na 10 ročné španielske dlhopisy vzrástli nad 6,5 %, príde ďalšia intervencia zo strany ECB v podobe nového kola LTRO3. Argentína ide znárodniť ropnú spoločnosť YPF. Sarkozy v rámci predvolebnej kampane vytiahol tému znehodnocovania Eura, čo by malo podporiť vývoz európskych výrobkov (s čím nesúhlasí Nemecko). Fascinujúca správa prišla z ECB, kde jej zamestnanci (ľudia zodpovední za infláciu v EU) chcú nastaviť indexáciu (zvyšovanie) platov v súlade s infláciou. Talianska vláda (asi po vzore tej Španielskej) veľmi nenápadne oznámila svetu, že finančné ciele, ku ktorým sa zaviazala na summitoch EU, by teda rada plnila až v roku 2013 a nie podľa pôvodného plánu v roku 2012 (bla, bla, bla…). A na koniec jedna pozitívna správa. Napriek negatívnym informáciám a proti všetkým trhovým fundamentom rastie dôvera nemeckých podnikateľov v oblasti maloobchodu. Detailnejšie pozrite v prehľade 16. týždňa od Juraja Karpiša.

Zlato a striebro

Začiatkom týždňa sa zlato obchodovalo na úrovni 1256,-€/uncu. Striebro bolo na začiatku týždňa na úrovni 23,94 € / uncu. Výrazný pokles k 1250, €/ uncu dosiahlo už v stredu a v piatok pokračovalo v klesajúcom trende až na uzatváraciu úroveň 1242,2 €/ unca. Vo štvrtok i v piatok sme boli inak svedkami jedného z použitých mechanizmom umelého znižovania ceny zlata ako sme popisovali v  článku o manipulácií cien so zlatom (útok na zníženie ceny po fixingu, resp. uplatnenie mechanizmu zlej nálady od začiatku obchodovania). Zlato sa nakoniec koncom týždňa obchodovalo mierne pod úrovňou 1650 USD / 1242 € / unca (jeho strednodobý support). Cena striebra mala v priebehu týždňa podobný priebeh. Ku koncu týždňa dokonca mierne posilnila voči zlatu a uzatvárala na úrovni 31,66 USD / 23,94 € / unca (minulý týždeň to bolo 24,06). Oproti minulému týždňu však oproti zlatu stúplo a výmenný kurz je dnes na úrovni 51,88 (t.j. za 1 gram zlata ste mohli kúpiť ku koncu týždňa 51,88 g striebra, minulý týždeň to bolo 52,63 g). Aj keď pre pokles cien neexistujú žiadne výrazné fundamenty, ceny oboch kovov oproti minulému týždňu poklesli a za týmto poklesom okrem úspešnej aukcie Španielskych dlhopisov, stoja i aktivity JP Morgan na oboch trhoch. Napr na trhu so striebrom bolo „vrhnutých“ celkom 37 000 kontraktov papierového striebra (185 mil. uncí striebra). Inými slovami sa nič nezmenilo. Korekcia vytvára príležitosť na nákup oboch kovov.

Investori o zlate a striebre

Philip Klapwijk, hlavný analytik Thomson Reuters GFMS je presvedčený o pokračujúcom pozitívnom trende na oboch trhoch – zlata i striebra. Primárne tomu svedčia aktivity FED-u, ECB ako aj pretrvávajúce problémy v eurozóne. Podľa Klapwijka si zlato viedlo veľmi dobre v ostatných 10-tich rokoch a prekonalo tak investície v dlhopisoch i akciách.

Problémy s rebelmi, resp. občianska vojna v Sýrií spôsobujú krajine nemalé problémy. Vzhľadom na pokles predaja ropy o 30 % klesli aj príjmy o 400 mil. USD mesačne a 2 mld. USD od Novembra minulého roku. Podľa diplomatických informácií sa preto krajina snaží predávať svoje zásoby zlata, ktorá sa odhadujú na 26 ton. Ponuka zo Sýrie je o 15 % nižšia ako aktuálna spotová cena na trhu.

Krátke komentáre, ktoré sa oplatia prečítať:

Veľmi dôležitý komentár, ktorý nás informuje o výraznom poklese reálnych príjmov amerických domácností. Tento pokles nemá šancu zabezpečiť trvalo udržateľný rast spotreby. Reálne príjmy sú zároveň 50 % pod úrovňou príjmov v roku 1973. Tieto dáta jednoznačne ukazujú, že trvalo-udržateľný rast, na ktorý tak všetci zbožne čakajú je v nedohľadne.

James Turk upozorňuje, že je ideálna šanca investovať do akcií ťažobných spoločností. Podľa neho prvý krát v histórií sme boli svedkami 10 ročného býčieho trhu v zlate a 5 ročného medvedieho trhu na akciách týchto spoločností. Trend, ktorý je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Odporúčanie znie kupujte akcie ťažobných spoločností.

Vyzerá to, že budeme svedkami prasknutia najväčšej bubliny v histórií, píše Robert Fitzwilson. Je to rovnako ako pri DOT COM bubline. Aj dnes všetci predpokladajú, že dlhy štátov sú relatívne bezpečnou investíciou. Realita je však iná. Krajiny sú na pokraji bankrotu, pretože sú insolventné.

Stephen Leeb predpokladá QE3 zo strany Fed-u už čoskoro. Podľa neho to ukazujú čísla vyjadrujúce nezamestnanosť. 388 tis. nezamestnaných je blízko 400 tisíc, čo je číslo, kedy hovoríme o recesii. To je aj moment, kedy očakáva, že Helikopter Ben spustí ďalšiu vlnu quantitatívneho uvoľňovania (inflácie). Pravdepodobnosť QE3 odhaduje až na 80 % v najbližších 3 – 4 mesiacoch. To podporujú i blížiace sa voľby, kedy sa budú chcieť politici ukázať, že vedia zatočiť s recesiou.

Prečítali sme a zaujalo nás

Veľmi zaujímavé video z dielne BBC. Popisuje mesto Volos v Grécku, ktoré sa vysporiadava s finančnou krízou v krajine po svojom. Starosta mesta zaviedol paralelný barterový obchod. Ten je založený na jednoduchej myšlienke, že predajca (producent) niečo predá, čo mu zvýši kredity v systéme. Tie môže následne použiť na ďalšie služby a tovary v meste. Pozrite si video.

http://www.youtube.com/watch?v=RI38zFz9WTM&feature=channel&list=UL

Pokiaľ Vás zaujímajú hlavné dátumy, kedy sa môže zrútiť eurozóna v nasledujúcich dvoch rokoch, tak ich nájdete na tomto linku. Na obrázkoch sú zároveň zobrazené dátumy a koľko bude tá ktorá krajina (Nemecko, Taliansko, Grécko, Španielsko, Belgicko, Francúzsko, Írsko a Portugalsko) potrebovať finančných prostriedkov.

Jednou z komodít, ktoré Taliansko vyváža je predstavte si zlato. Primárne je vyvážané do Švajčiarska (rovnaký príklad sme popisovali i v Grécku). Vývoz medziročne stúpol o 35 % a v roku 2011 vyviezli Taliani celkovo 120 ton. A ešte jedno aktívum sa z Talianska a ostatných krajín PIIGS veľmi dobre vyváža. Bankové vklady. V problémových krajinách klesajú a stúpajú v krajinách ako je Nemecko, Fínsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, či Dánsko.

Podobne ako sme písali o zadlžení lokálnych vlád v Španielsku. Tento problém sa začína prejavovať aj v Amerike. Mnohé mestá začínajú čeliť výraznému zadlženiu. Primárne sú zadlžené oblasti ako Severovýchod, Stredozápad, Kalifornia a Florida. Trh s dlhopismi v USA dosahuje hodnotu okolo 3,7 bilióna USD. Jedným zo spomínaných miest je i Miami, obľúbená destinácia našich celebrít, ktoré zápasí s výpadkom príjmov na úrovni 40 mil. USD a je rovnako značne zadlžené.

O tom, že USA idú dole kopcom píšeme pravidelne. Svedčí o tom aj toto video z Bloomberg, ktoré informuje o tom, že americký program známy ako Food Stamp (potravinové elektronické lístky na nákup potravín a zdravého jedla) dosiahol svoj rekord 82 mld. USD a je v ňom zapojených viac ako 45 mil. amerických občanov. Zamyslite sa, čo znamená ak 20 % všetkých domácností si nemôže dovoliť kúpiť potraviny na obživu? Buď zneužívajú sociálny systém, alebo sú vo veľkých problémoch.

Nehovoríme, že zdaňovanie je dobré. Ale na tomto obrázku uvidíte, prečo politici v USA uprednostňujú zdaňovanie miezd viac ako zdaňovanie firiem.

Pripravil Matúš Pošvanc

Cena zlata je manipulovaná

Základná otázka znie. Prečo zlato dnes nestojí viac ako 2000 USD za uncu?

Zlato i striebro sú monetárne kovy. O tom prečo sú práve zlato a striebro peniazmi sme už písali. Z tohto dôvodu sú zlato i striebro vždy v eminentom záujme mocných tohto sveta. A to je i dôvod toho prečo unca zlata, napriek všetkým trhovým fundamentom, nemá už dávno hodnotu nad 2000 USD (niektorí investori hovoria až o hodnote 1 k 1 voči hodnote Dow Jones Index, t.j. 12 až 13 000 USD – apríl 2012) a striebro nedosahuje hodnotu 80 USD za uncu (niektorí investori hovoria o hodnote 1 ku 16, resp. 1 ku 9 k Dow Jones Index, t.j. 800 až 1400 USD za uncu). Buďme však pri zemi a skôr hovorme o tom, prečo nie je zlato nad 2000 USD a striebro nad 80 USD za uncu. Dôvod je jednoduchý. Ceny oboch kovov sú manipulované. Poviete si, ako je to možné, keď sa zlato i striebro obchodujú na burze? Ako môže niekto manipulovať s ich cenou? Na nasledujúcich riadkoch si popíšeme ako prebieha taká manipulácia a nakoniec si povieme ako je to možné.

Vychádzame z tohto reportu. Report popisuje manipulatívne správanie sa od Augusta 2011, keď USA stratili rating AAA a je primárne zameraný na zlato. O manipulácií s cenou striebra sme už písali na inom mieste.

Manipulácia na trhu so zlatom je realizovaná prostredníctvom rôznych stratégií. Tie sa pravidelne opakujú a sú vykonávané prostredníctvom algoritmického obchodovania primárne na burzách v Londýne a New Yorku. Čo je dôvodom možnosti manipulácie ceny? Veľkosť trhu. Či už trh so zlatom alebo trh so striebrom nie je veľkým trhom a je veľmi ľahko ovládaný veľkými hráčmi – market makeri. Paul Mylchreest identifikoval 5 základných stratégií manipulácie, ktoré pomenoval nasledovne:

  1. Algoritmus nastavenia
  2. Algoritmus mierneho obmedzenia
  3. Algoritmus tvrdého obmedzenia
  4. Algoritmus pokrytia na COMEX-e
  5. Algoritmus – Hviezda Smrti

V súlade s týmito algoritmami sa zároveň využívajú určité špeciálne udalosti, ktoré majú významný býčí (rastový) charakter, avšak presne vtedy sa trh začne správať úplne opačne (ďalej v texte si popíšeme niekoľko príkladov). To má odradiť klasických inštitucionálnych investorov, aby sa odkláňali od zlata a striebra ako „safe heavens“ (dnes vlastní zlato len približne len 1% inštitucionálnych investorov; v čase krízy môže výška podielu portfólia v zlate dosahovať pokojne 20% a viac).

Poďme sa pozrieť, čo sa teda dialo. Od januára do júna 2011 zlato pomaly rástlo. V auguste však prišli negatívne správy. USA stratilo rating. Cena sa 5.8.2011 (piatok) vyšvihla na 1663 USD za uncu a v pondelok 8.8. 2011 uzatvárala o 100 USD vyššie. 22.8.2011 prekonala hranicu 1900 USD prvýkrát v histórií a vrchol mala 6.9.2011 na cene 1920 USD / unca. Na mesiac stratili veľké bullion banky (market makri) kontrolu nad cenou zlata.

Ak zlato rastie takto prudko hovorí o ňom celý svet. Všetky médiá a ľudia s úžasom pozorujú a rozmýšľajú, či náhodou nekolabuje celý finančný sektor a svet sa nerúti do recesie. A práve to je dôvod intervencií na týchto trhoch. Poďme si zrekapitulovať asi najdôležitejšie správy, ktoré výrazným spôsobom zasiahli finančné trhy:

5.8.2011             Znížený rating USA

6.10.2011           Bank of England vpustilo do finančného systému 75 mld. libier

10.10.2011         Krach Dexia Banky, ktorá mimochodom 15.7.2011 prešla stress testami

27.10.2011         Bank of Japan vpustilo do finančného systému 5 biliónov jenov (66 mld. USD)

31.10.2011         MF Global Holdings požiadalo o ochranu pre bankrotom

21.12.2011         ECB zrealizovalo prvú várku LTRO programu v hodnote 489 mld. €

21.12.2011         Dlh USA prekonal hranicu 100 % HDP

13.1.2012           Ratingová agentúra S&P znížila rating Francúzsku a ďalším 8 štátom eurozóny, medzi nimi i Španielsku, Portugalsku ale i Slovensku (A stabilný výhľad)

26.1.2012           Senát USA schválil prezidentovi Obamovi ďalšie zvýšenie dlhového stropu o 1,2 biliónu USD

9.2.2012             Bank of England vpustilo do systému nových 50 mld. libier

14.2.2012           Bank of Japan vpustilo do systému nových 10 biliónov jenov (130 mld. USD)

Okrem toho tu bolo X summitov EU, Slovensku veľmi dobre známy euroval, neplnenie úsporných opatrení viacerých štátov, zvyšujúce sa úroky na štátnych dlhopisoch, znižovanie rastu HDP v problémových krajinách kvôli štrajkom, či zníženie úrokových mier ECB a deklarovanie nízkych/nulových úrokových mier FED-om minimálne do roku 2014 (tu o tom, prečo ich tak ľahko nemôžu dvihnúť a asi ani nedvihnú).

Inými slovami všetko aktivity, ktoré by mali mať na zlato i striebro jednoznačne býčí dopad (cena by mala rásť). A teraz sa pozrite na graf vyššie a uvidíte, že 29.12.2011 sa cena zlata opätovne dostala na úroveň 1531 USD za uncu a v týchto dňoch sa ako tak drží svojho supportu na úrovni 1650 USD za uncu (uvidíme ako dlho). Paul Mylchreest tvrdí, že dôvod je jednoznačný. Intervencie na trhu. Poďme sa teda pozrieť na dôkazy.

Intervencie sa primárne dejú na burze v Londýne a New Yorku. Aj keď sú rôzne algoritmy používané v rôzne dni, väčšinou sa používajú dva dni po sebe a rôznym spôsobom sa kombinujú. Základom pre tieto algoritmy sú:

1. tlačenie cien dole v určitých dôležitých časoch (niekedy ste si podľa toho mohli nastaviť aj hodinky),
  • Otvorenie Londýnskej burzy        8,00 hod. Londýn / 3,00 hod. New York
  • Otvorenie COMEXu                        13,20 hod. Londýn  / 8,20 hod. New York
  • Denná fixácia ceny                        15,00 hod Londýn / 10,00 hod. New York
  • Prístup na trh                                  po 18,30 hod. Londýn / 13,30 hod. New York
2. držanie cien na určitých dôležitých úrovniach (napr. na okrúhlych číslach, 1800 USD/unca),
3. zabezpečenie toho, aby bola cena zlata volatilná

To sa deje hlavne pri obchodovaní na Londýnskej a New York burze (väčšina veľkých ťažobných spoločností je kótovaná na severoamerickom akciovom trhu a menšia časť na Londýnskom/Juhoafrickom akciovom trhu); dôvodom volatility je zabránenie mánie nákupu akcií ťažobných spoločností, čo najviac je to možné,

4. vytvárať krátkodobé korekcie a výraznú volatilitu na trhu, ktorá má odradiť investorov do investovania do zlata,

Denné, týždenné a mesačné manipulácie cien

  •  Pri dennej manipulácií sa ešte 10 rokov dozadu využívalo pravidlo 6 USD (nikdy nepustiť rast ceny v priebehu jedného dňa o viac ako 6 USD); dnes sa skôr používa pravidlo 1 % (zamedziť rastu ceny o viac ako o 1 %, s tým že pokiaľ sa to nepodarí, zamerať sa následne na 2 % pokles ceny) zároveň sa používajú intervencie v určitých presne stanovených časoch (viď popis nižšie),
  •  Pri týždennej manipulácií má cena na COMEX-e (časť New York burzy špecializovaná na predaj futures kontraktov drahých kovov) v utorok vyššiu pravdepodobnosť rastu a v stredu vyššiu pravdepodobnosť poklesu (to súvisí s vydaním správy „Commitment of Trafers“, kde sa uvádza počet krátkych a dlhých pozícií rozdelených medzi jednotlivých obchodníkov
  •  Mesačná manipulácia sa objavuje v určitých dátumoch, veľmi často v poslednej dobe s ohlasovaním štatistík týkajúcich sa nezamestnanosti v USA (Nonfarm payllors)
5. rozbitie trhu v taktických hlavne „býčích dátumoch“, napr.

6.9.2011             Švajčiarska centrálna banka naviazala frank na euro

Tento dátum je značne signifikantný a to z toho dôvodu, že zlato v tento deň prekonalo maximum 1920 USD za uncu a rovnako v tento deň oznámila Švajčiarska národná banka zviazanie franku s eurom; frank stratil tak pozíciu menového „safe heaven“.

 

31.10.2011         Intervencia Bank of Japan (útok na druhé menové „safe heaven)
3.11.2011           zníženie úrokových mier ECB
21.12.2011         prvá várka LTRO vo výške 489 mld. € z ECB
29.2.2012           druhá vlna LTRO vo výške 530 mld. € z ECB.

Tento deň môžeme pokojne nazvať „Dňom rozdrvenia“ (viď graf nižšie). Udial sa k špecifickému dátumu (inflačné LTRO, ktoré malo mať opačne silný býčí charakter), začal presne o 15,00 hod. (fixing – plán B pozri nižšie), cena klesla v priebehu pár hodín o 100 USD (volatilita), pričom cena zlata bola v ten deň veľmi blízko zlomovej hranici 1800 USD / unca (ubránenie nepresiahnutia zlomovej okrúhlej hranice, čo by mohlo povzbudiť investorov opätovne atakovať hranicu 1900 USD).

Poďme si teda ukázať príklady jednotlivých typov intervencií na trhu. Predtým si je však nutné uvedomiť, že všetky tieto intervencie sa dejú primárne prostredníctvom predaja/nákupu na trhu s „papierovým zlatom“ (pozri koniec článku zdôvodnenie).

Či už je to predaj zlata v taktických dátumoch, alebo je to vodopádovitý predaj, ktorý sa objaví z ničoho nič, tento predaj sa realizuje prostredníctvom automatizovaného algoritmického obchodovania. Na KITCO grafoch nižšie sú vždy zobrazené tri dni – zelená (aktuálny deň), červená (deň predtým) a modrá (dva dni dozadu). Nakoniec je dôležité si uvedomiť, že COMEX je súčasťou NYMEX (New York Mercantile Exchange) a na grafoch dole je zobrazený New York NYMEX a obchoduje sa na ňom od 8,20 hod. do 13,30 hod. lokálneho času v New Yorku (a to je vlastne COMEX). Po 13,30 hod. sa obchoduje už len elektronicky na tzv. „acess market – prístup na trh“ (viď na grafe NY GLOBEX). Nakoniec GMT na grafoch znamená Londýnsky čas, v prípade GST je to letný čas v Londýne, ktorý je vlastne GMT + 1 hodina.

1. Algoritmus nastavenia

 

Ak sa pozrieme na grafy vyššie, uvidíme čo presne znamená algoritmus nastavenia. Pozrite sa na prvý graf a zamerajte sa na zelenú krivku (aktuálna cena dňa 15.2.2012) a potom na červenú (deň predtým) vývoj ceny od 8,00 hod NY Time, uvidíte, že obe krivky sa skoro identicky kopírujú. Ak sa pozriete na graf pod ním, rovnako na zelenú a červenú krivku, opätovne zistíte, že obe krivky sa skoro identicky kopírujú. Otázka znie, správa sa takto trh, ktorý nie je ovplyvňovaný? Rovnaké poklesy a rovnaké rasty v skoro úplne identických momentoch.

Tento algoritmus sa používal napr. v januári a februári 2012. Vyzerá to, že jeho cieľom bolo nalákať špekulatívny kapitál predtým, ako príde na trh výrazný pokles ceny (napr. algoritmus – Hviezda Smrti, ale aj menšie poklesy ceny na trhu), ktorý vyhovuje veľkým bankám (tzv. commercials), ktoré majú stavené na pokles ceny (shortujú).

2. Algoritmus mierneho obmedzenia

Vyzerá to, že tento algoritmus má za cieľ „brániť“ určité cenové pozície na trhu v okolí špecifických okrúhlych hodnôt. Na grafe je vidieť opätovne zelenú a červenú krivku, ktoré zobrazujú daný algoritmus. Samozrejme nie vždy sa podarí tento algoritmus naplniť. Z času na čas, môže na trh vstúpiť jeden / dvaja veľkí hráči a zmeniť celé obchodovanie. V tých prípadoch sú grafy podobné, s tým rozdielom, že mierne obchodovanie je následne nahradené jedným rýchlym poklesom alebo rastom ceny, pričom koniec obchodovania je opätovne mierny.

3. Algoritmus tvrdého obmedzenia

Tento algoritmus sa pravdepodobne využíva vtedy, ak nie je možné zdolať kupujúcich; používa sa pri zverejňovaní „býčích“ správ, správ, ktoré podporujú iných investorov investovať do zlata. Tento algoritmus je charakteristický tým, že sa uzavrie cena zlata na nejakej okrúhlej hranici, ktorá je potom bránená.

4. Algoritmus pokrytia na COMEX-e

Tento algoritmus vo všeobecnosti funguje tak, že po prvé sa pri začiatku obchodovania v Londýne vytvorí tlak na cenu zlata, ktorá bude klesať, pokles sa udrží až do otvorenia COMEX-u, kedy prebehne prvý výpredaj. Následne sa trh trošku otrasie okolo 11,00 – 12,00 hod. NY time a okol 13,30 hod. sa buď cena naďalej pohybuje vyrovnane alebo príde druhé kolo výpredaju.

5. Algoritmus – Hviezda Smrti

Pri použití tohto algoritmu je cieľom výrazne znížiť cenu zlata počas jeho obchodovania na burze v Londýne alebo New Yorku v priebehu veľmi krátkeho času. Zvyčajne sa objavuje v alebo krátko po nasledujúcich časoch:

–        8,00 hod. Londýn / 3,00 hod. New York  

–        15,00 hod. Londýn / 10,00 hod. New York

–        18,30 hod. Londýn / 13,30 hod. New York

Tento algoritmus sa napr. použil v 23.8.2011 (pokles o 80 USD), 12.9.2011 (pokles o 56 USD), vyššie popisovaná intervencia 29.2.2012 alebo posledný príklad zo 4.10.2011 (pokles o 84 USD), ktorý prinášame i graficky.

Vyššie uvedené časy sú zároveň dôležité, ako uvidíme nižšie. Intervencie sa totižto nedejú len tak náhodne.

Denné ovplyvňovanie trhu – Plán A, Plán B a Plán C (od Bill Murphy)  

Poslednú ukážku intervencií na trhu so zlatom a striebrom popísal Bill Murphy, ktorý je predstaviteľom GATA – Gold Antitrust Action Commitee. Denné intervencie na trhu so zlatom prebiehajú podľa neho v určitých špecifických časoch, o ktorých sme hovorili i vyššie. Popísal ich ako algoritmy Plán A, B a C.

Plán A – 8,00 hod. Londýn / 3,00 hod. New York

otvára sa obchodovanie v Európe; plán je používaný v prípade nastolenia negatívneho tónu pre denné obchodovanie na trhu zlata a rovnako ako reakcia na akýkoľvek rast v Ázii)

13. 9. 2011

Plán B – 15,00 hod. Londýn / 10,00 hod. New York

predaj – znižovanie ceny – začína po fixingu ceny v Londýne, v čase, keď sa oceňovanie fyzického kovu pre daný deň skončí, čo má odradiť od obchodovania na fyzickom trhu)

13.1.2012

Plán C – 18,30 hod. Londýn / 13,30 hod. New York

predaj začína po uzavretí COMEX-u, kedy je zvyčajne nevýrazné obchodovanie)

13.12.2011

A nakoniec príklad intervencie pri použití plánu A, B i C naraz, dňa 23.8.2011, kedy bol veľmi jednoznačný dôvod na intervenciu a to kvôli tomu, že nakrátko zlato prekonalo hranicu 1900 USD za uncu.

Ďalšie príklady grafov a ukážok dní manipulácie je možné nájsť v reporte.

Prečo je možné manipulovať s trhom so zlatom i striebrom

Ostáva nám posledná otázka. Ako je vlastne možné manipulovať s cenou zlata a striebra? Aby sme pochopili ako je to možné, treba si uvedomiť, že trh so zlatom (a aj so striebrom) nie je klasický fyzický trh s týmito kovmi. Najväčším trhom so zlatom je LBMA (London Bullion Market Association). Fyzické zlato je na tomto trhu predávané / kupované mimo burzy prostredníctvom tzv. over the corner OTC obchodov. Tento trh s fyzickým zlatom je zároveň len pre veľkých hráčov. Obchodovať sa môže len vyššia suma, resp. vyššia hmotnosť kovu (napr. 1000 uncí). 95 % obchodov realizovaných na tomto trhu je zároveň založených na tzv. ne-alokovaných obchodoch, t.j. kupujúci nekupuje špecifickú tehlu zlata ale „papierový“ nárok. Fyzické zlato, ktorým je zároveň daný papierový kontrakt krytý ostáva vo vlastníctve bullion banky, ktorú ju však môže ďalej požičať, alebo vytvárať voči nej deriváty. Pokiaľ sa nad tým zamyslíte, tak áno máte pravdu – je to opätovne frakčný systém, ktorého reálne krytie sa dnes odhaduje na úrovni 100 ku 1 (u striebra sa predpokladá tento pomer omnoho vyšší) a ktorý by skrachoval v momente, keby vlastníci týchto papierových nárokov (alebo určitá časť z nich) požiadali bullion banky o vydanie im patriacich zlatých tehál.

Potom cena na trhu so zlatom je určovaná reálnymi fyzickými predajmi len minimálne. V omnoho väčšej miere je odvodzovaná od tzv. „papierového zlata“ (striebra), ktoré je tvorené týmto rôznymi nealokovanými LBMA účtami, futuritami, opciami a niektorými ETF-kami, ktoré sa následne obchodujú na COMEX-e. Práve táto „papierová“ povaha zlata (striebra) zároveň vytvára možnosť vpúšťať na trh obrovské množstvá, podľa viacerých, nekrytého papierového zlata (striebra), čím sa dá samozrejme efektívnym spôsobom znížiť/zvýšiť cena a manipulovať trh.

Spracoval: Matúš Pošvanc

 

Prečo netlačiť čoraz viac a viac peňazí?

Ako povedal Benjamin Franklin v živote existujú len dve základné istoty: dane a smrť. Prostredníctvom daní sú financované výdavky verejného sektora. Samotné zdanenie však nemusí mať len charakter klasickej dane – napr. z nehnuteľnosti, príjmu, či DPH. Zdanenie môže prebiehať i prostredníctvom inflácie, ktorá znižuje kúpnu silu úspor a zarobených peňazí. Na infláciu však verejnosť nereaguje až tak negatívne ako na zvyšovanie daní.

O tom, že tlačiť čoraz viac a viac peňazí nás neurobí bohatšími, ukazuje prof. Davis vo svojom pravidelnom videu.

Voľný preklad videa pre neanglicky hovoriacich čitateľov:

Ak má vláda možnosť vytlačiť peniaze, prečo to tak neurobí. Neznížila by šmahom ruky chudobu a nepodporila by nový hospodársky rast? V súčasnosti sa peniaze používajú tak intenzívne, že akoby sme zabudli čo peniaze skutočne sú. Prečo boli teda peniaze vynájdené?

Pradávno si ľudia vymieňali veci v barterovom obchode – jeden mal niečo, čo potreboval druhý a výmena sa nazýva barter. Barter však nie je efektívny. Nielenže musíte nájsť niekoho, ktorý chce to čo máte Vy, ale aj niekoho, kto má to, čo chcete Vy. Ekonómia to nazýva zhodou potrieb. Druhým veľmi veľkým problémom barteru je, že je značne náročné sporiť to, čo produkujete.

Jaskynný muž by nikde nemohol ísť na vysokú školu. Ale nie preto, že vtedy školy neexistovali, ale kvôli tomu, že by nemohol sporiť. Predstavte si ako by si chcel nasporiť na vysokú školu v sliepkach. Čím viac by sporil tým viac sliepok by mu pomaly umieralo. Sliepky jednoducho nežijú večne. V ekonómi tomu hovoria problém zachovania si hodnoty.

A práve peniaze riešia tieto oba problémy. Prostredníctvom nich si môžu ľudia omnoho jednoduchšie vymieňať veci. Prostredníctvom peňazí si môže ktokoľvek vymieňať hocičo bez ohľadu na to, čo produkuje. A zároveň umožňujú šetrenie.

To je zároveň dôvod prečo boli peniaze vynájdene. A zároveň to poukazuje na to, prečo nie je možné zbohatnúť jednoduchým tlačením nových peňazí. Peniaze sú hodnotné kvôli tomu, že Vám za ne dajú ľudia reálne tovary a služby. Peniaze odvodzujú svoju hodnotu od tovarov a služieb.

Vytlačenie peňazí nevyprodukuje viac tovarov a služieb. Tlačenie nových peňazí len rozloží hodnotu peňazí len na väčší počet dolárov (eur a pod.). A práve toto nazývame inflácia. Priemerná cenová hladina je potom len podiel počtu dolárov v ekonomike voči množstvu tovarov a služieb. V princípe zdvojenie počtu dolárov v ekonomike, len zdvojnásobí cenu tovarov a služieb.

A pokiaľ má každý 2 x toľko peňazí a zároveň všetko stojí 2 x toľko, tak sa ľudia nemajú lepšie. Dôvodom je, že naše bohatstvo nevychádza z peňazí, ale z tovarov a služieb, ktoré môžeme užívať a za peniaze si ich môžeme kúpiť.

Pripravil Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

 

Grécky čierny trh

Ako sa pomaly grécka ekonomika prepadá a prehlbuje sa v nej kríza, v Grécku sa rozširujú čierne trhy s cigaretami a zlatom. Cigarety inak patria k výmenným prostriedkom v časoch krízy a úspešne nahrádzajú hyperinflačnú menu. Zlato z tohto hľadiska komentovať netreba. Zlato sú peniaze a v každej postihnutej ekonomike sa nakoniec zlato (a striebro) prejavia ako najvhodnejšie prostriedky výmeny.

V Grécku sa pomaly rozrastá trh s pašovanými cigaretami, ktorý síce vždy existoval, avšak jeho podiel na celkovom trhu bol približne 3 %. V roku 2011 sa však tento podiel odhaduje už na úrovni 25%, pričom Grécka vláda prichádza na spotrebných daniach o cca 500 mil. € ročne.

Z nášho pohľadu je však zaujímavejšia správa ohľadne rozsahu a počtu vzniku rôznych obchodov a záložní, ktoré sa snažia obchodovať so zlatom za posledné 3 roky. Len v oblasti Attiky vzniklo viac ako 4500 takýchto obchodov. Nevraviac o tom, že na každej hlavnej ulici je možné nájsť nejaký obchod, ktorého reklama hovorí „Kúpim zlato.“ Okrem toho, že vláda sa chystá s týmito obchodmi „zatočiť“, samozrejme v mene ochrany spotrebiteľov, je to pekný dôkaz toho, čo má reálnu hodnotu v krízovom období.

Zaujímavou je tiež informácia, že podľa policajných správ, sa zvyšuje počet incidentov, súvisiacich s vývozom zlata mimo hraníc Grécka bez náležitej dokumentácie. Žeby sa Gréci začali obávať konfiškácie zlata?

Inak nápad konfiškácie zlata v čase krízy samozrejme nie je ničím výnimočným. O rizikách pri investovaní do zlata a ich eliminácií sme už písali.

Matúš Pošvanc, via Martin Rojko. Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

Mŕtvemu koňovi neskoro ovos ponúkať

Príslovie Indiánov z kmeňa Dakotov hovorí:

„Keď zistíš, že ideš na mŕtvom koni, zosadni.“

 

 

 

 

No v praktickom živote realizujeme často iné druhy stratégií, podľa ktorých sa v obdobnej situácii snažíme správať:

  1. Kúpime si väčší bič.
  2. Vymeníme jazdca.
  3. Hovoríme: „Veď ten kôň vždy jazdil.“
  4. Založíme pracovnú skupinu pre analýzu koňa.
  5. Navštívime iné miesta, aby sme sa tam inšpirovali tým, ako sa jazdí na mŕtvom koni.
  6. Zvýšime štandard kvality pre jazdu na mŕtvom koni.
  7. Stanovíme si nové ciele, pre oživenie mŕtveho koňa.
  8. Vytvoríme rôzne prehľady a porovnania rozličným mŕtvych koní.
  9. Upravíme kritéria, podľa ktorých sa určuje, že kôň je mŕtvy.
  10. Zaplatíme externých špecialistov a expertov, aby spojazdnili mŕtveho koňa.
  11. Zapriahneme hneď niekoľko mŕtvych koní, aby sa im spoločne lepšie ťahalo.
  12. Prehlásime, že žiaden kôň nemôže byť natoľko mŕtvy, aby sa na ňom ešte nedalo jazdiť.
  13. Vypracujeme štúdiu, prostredníctvom ktorej sa snažíme zistiť, či neexistujú aj lacnejší poradci z bodu 10.
  14. Kúpime niečo, po čom bude mŕtvy kôň behať rýchlejšie.
  15. Nasadneme na nášho starého osla a zamaskujeme ho mŕtvym koňom.
  16. Reštrukturalizujeme stajňu.
  17. Zdvojnásobíme prídely kŕmenia.
  18. Vyhlásime, že mŕtvy kôň bol od prvopočiatku našim cieľom.
  19. Povýšime jazdcov.
  20. Budeme zapierať, že sme vôbec nejakého koňa mali.
  21. Posadíme sa a budeme čakať, až sa kôň postaví.

Akákoľvek podobnosť s riešením dlhovej krízy, fungovania nekrytej meny, či fungovania frakčného rezervného systému bankovníctva, je čisto náhodná…

Zdroj: Internet. Prepísal: Matúš Pošvanc