Mesačné archívy: apríl 2012

Čo o nás napíše história?

Rímska ríša bola na tom podobne ako sú na tom dnešné politické zoskupenia tzv. západnej civilizácie. V Rímskej ríši v čase jej posledných záchvevov museli priemerní občania platiť značne vysoké dane. Daňová reforma cisára Diokleciána v 3. storočí bola napr. taká prísna, že mnohých ľudí dohnala priam k smrti hladom, či bankrotu. Štát šiel tak ďaleko, že sa uchyľoval k vymáhaniu daní dokonca od vdov a potomkov daňových dlžníkov.

Z tohto hľadiska sa aj v súčasnej dobe začínajú objavovať skvelé nápady voči daňovým dlžníkom, napr. v USA chcú prijať legislatívu, ktorá obmedzí možnosť vydania pasu pre daňových dlžníkov, aby im zamedzili možnosť cestovania. Stále máte pocit, že USA je slobodná krajina ? Rovnako zaujímavé v kontexte dnešných vyberačov daní je toto video (aj keď značne dlhé).

V 4. storočí bola ekonomika a daňový systém Ríma v takom deprimujúcom stave, že mnohí farmári opúšťali svoje podnikanie a radšej dostávali podporu od štátu. V tomto kontexte boli verejné výdavky primárne smerované do armádnych výdajov a na verejné dávky. V tom čase inak, podľa historika Josepha Taintera, „začala byť početnejšia skupina tých, ktorí žili z verejných zdrojov, a menej početná skupina tých, ktorí platili dane.“

Neznie Vám to povedome? Písali sme napr. o tom už v tomto článku. Aj keď doba a kontext sú trošku iné, ale podobnosť by ste určite našli.

V 5. storočí boli rebélie a výtržnosti na vidieku medzi farmármi, ktorí ešte teda ostali niečo pestovať a podnikať, úplne normálne. Samozrejme boli vždy úspešne potlačené armádou. To však nezastavilo zvyšovanie daní. Valentinian III v roku 444 nášho letopočtu síce pripúšťal, že dane sú značne vysoké, neváhal však zaviesť dodatočnú 4% daň na predaj výrobkov a na dôvažok vydal dekrét, že všetky transakcie musia byť vykonávané za prítomnosti výbercu daní.

Niet divu, že sa vpády barbarov na Rímske územie preto stretávali dokonca s podporou zdecimovaného obyvateľstva. Zosimus v 5. storočí napísal, že „výsledkom vysokých daní bola veľká nespokojnosť obyvateľstva či už v mestách alebo na vidieku … a ľudia začali hľadať pomoc u barbarov.“ Dokonca mnoho rímskych roľníkov bojovalo po boku barbarov proti Rímu a ostatní sa snažili opustiť ríšu.

Celkom výstižný článok o súčasnosti v súvislosti s rebéliami sme rovnako priniesli len pred nedávnom, aj keď v tomto prípade sme písali o nemožnosti znižovania verejných výdavkov, nie o rebélií kvôli daniam. Pokiaľ však nebudú politici ochotní radikálne znižovať verejné výdavky, napr. z dôvodu, že nemôžu kvôli potenciálnym rebéliám, budú zvyšovať dane. Nepríde však potom nejaká rebélia? Uvidíme.

A čo budú o našej dobe písať historici o 1000 rokov? Pravdepodobne budú popisovať rozsiahle dlhy našich vlád, rozsiahle regulácie a obmedzenia podnikania, infláciu, ktorá nie je ničím iným len zdanením, snahy o zdanenie všetkého čo sa hýbe i stojí a obmedzovanie osobnej slobody.

O tom, ako budú hodnotiť toto obdobie však môžeme len špekulovať. Fakt je ten, že každý deň je omnoho ťažšie zrealizovať niečo pre ochranu vlastnej slobody. Je náročnejšie získať iné občianstvo, je náročnejšie uchovať hodnotu svojich úspor, či je náročnejšie podnikať.

Z pôvodného článku od Simona Blacka, spracoval a upravil Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

Politika hýbe Európou – 17. týždeň

Holandskej vláde sa podarilo padnúť kvôli navrhovaným úsporám. Hneď po páde bol úsporný balíček schválený. Z Európy pomaly miznú politici, ktorí aspoň šetrenie navrhujú (so skutočným šetrením je to vždy náročnejšie). Francúzsko si onedlho zvolí svojho prezidenta. Aj keď je z nášho pohľadu jeden kandidát „lepší“ ako druhý, predsa je len pán Hollande väčší extrémista (napr. chce zdaniť bohatých 75 % daňou; troška veľa, či?). Ostro sledované budú aj Grécke voľby, o čom sme už písali. V Európe sa objavujú aj prvé tendencie obmedzovania pohybu osôb a ochrany trhu práce. Opatrenia zaviedli Švajčiari a špekulujú aj Nemci s Francúzmi, ktorí hovoria o dočasnom riešení, ktoré by trvalo maximálne 30 dní. Veľká Británia je inak oficiálne v recesii; rovnako ako Grécko, Taliansko, Portugalsko a Belgicko. Španielsko stratilo svoj rating a pokleslo na úroveň BBB+ s negatívnym výhľadom. Ešteže Brusel verí Španielsku, že naplnia sľuby o znížení rozpočtového deficitu. Hneď by sme mali byť pokojnejší. Eurostat spracoval novú štúdiu o dlhoch krajín EU. Ako sa dlhy vyvíjajú je možné vidieť aj na tomto obrázku. Európska komisia žiada navýšenie svojho rozpočtu o 6,8%. Asi nemá chuť ísť príkladom, čo sa šetrenia týka. Nemci sa začínajú obávať cestovať do Grécka, kde sú na nich obyvatelia značne nahnevaní. Gréckej ekonomike, založenej sčasti na cestovnom ruchu, to teda veľmi nepomôže. Krásny začarovaný kruh. Detailnejšie pozrite v prehľade 17. týždňa od Juraja Karpiša.

Zlato a striebro

Začiatkom týždňa sa zlato obchodovalo na úrovni 1245,1,-€/uncu. Striebro bolo na začiatku týždňa na úrovni 23,45 € / uncu. Azda najočakávanejšou udalosťou v rámci týždňa z pohľadu obchodovania zlata a striebra, bola tlačová konferencia „helikopter Bena“, ktorý ani nevyvrátil ani nepripustil, ďalšie kolo kvantitatívneho uvoľňovania. Aj keď zlato na túto konferenciu čiastočne zareagovalo poklesom, v priebehu tohto dňa tieto straty zmazalo. Zlato sa nakoniec koncom týždňa obchodovalo nad svojím strednodobým supportom (1650 USD) v cene 1662 / 1254 € / unca. Cena striebra mala v priebehu týždňa podobný priebeh, avšak v stredu striebro voči zlatu oslabilo omnoho viac. Ku koncu týždňa bola cena na úrovni 31,27 USD / 23,59 € / unca (minulý týždeň to bolo 23,94). Oproti minulému týždňu však oproti zlatu cena striebra relatívne klesla a výmenný kurz je dnes na úrovni 53,16 (t.j. za 1 gram zlata ste mohli kúpiť ku koncu týždňa 53,16 g striebra, minulý týždeň to bolo 51,88 g). Ted Buttler charakterizoval minulotýždňové obchodovanie na trhu so striebrom ako úspech veľkých bullion bánk vyvolať raz opäť na trhu náladu špekulatívneho obchodovania. Inak bolo obchodovanie počas celého týždňa akoby pod utišujúcimi liekmi, čo sa týka objemu i množstva pozícií. Cena zlata i striebra vytvára však naďalej, podľa nášho názoru, dobrú príležitosť pre kúpu oboch kovov.

Prehľad cien zlata a striebra v USD za ostatné obdobie:

Investori o zlate a striebre

V marci 2012 podľa údajov z MMF minimálne 12 krajín navýšilo svoje zlaté rezervy. Celkovo nakúpili centrálne banky minulý mesiac okolo 58 ton zlata. Najviac nakúpilo Mexiko, Rusko a Turecko. Medzi kupujúcimi bola napr. aj Argentína, či susedná Česká republika (0,1 t). Minulý rok centrálne banky nakúpili celkovo 439,7 t zlata a v tomto roku môžeme očakávať podľa viacerých analytikov podobný vývoj. Pre tých, ktorí stále pochybujú o zlate, to môže stáť minimálne za povšimnutie.

Ako sa hromadia problémy v eurozóne a svet stále nevidí revitalizáciu americkej ekonomiky, čoraz častejšie sa objavujú rôzne názory o zlate. Jedni hovoria, že zlato / striebro bude investícia desaťročia, iní sú skeptickí. Goldman Sachs a Citi Bank patria zatiaľ medzi tých, ktorí predpokladajú rast ceny zlata (1840 resp. 2400 USD / unca). Taká optimistická nie je už Caroline Bain z The Economist Intelligence Unit’s Global Forecasting tímu, ktorá zastáva názor, že tento rok bude síce cena zlata oscilovať okolo 1700 USD / uncu, ale následne má dokonca potenciál prepadnúť sa až k 1000 resp. 1300 USD za uncu. Dôvodom má byť vylepšenie ekonomických ukazovateľov v eurozóne a aj na globálnych trhoch. My až tak optimistickí ohľadne výraznej zmeny ekonomických fundamentov bohužiaľ nie sme.

Krátke komentáre, ktoré sa oplatia prečítať:

John Williams, prevádzkovateľ stránky Shadowstats.com upozorňuje, že ostatné dáta o raste americkej ekonomiky nie sú správne. Tvrdí, že pokiaľ by sme očistili rast HDP o reálnu mieru inflácie (tak ako bola vykazovaná v 80 tych rokoch), USA by dnes nemali 2,2 % rast, ale rovnako veľký pokles. Z tohto hľadiska je jednoznačné, že súčasný rast nie je založený na reálnych základoch a FED bude donútený k ďalšej vlne QE.

Španielsko je na pokraji bankrotu a nedá sa očakávať, že krajiny eurozóny si utiahnu opasky, hovorí Stephen Leeb (Leeb Capital Management). Víťazom v tomto ťažkom boji nebude ani Nemecko, ktorého odbyt je do značnej miery závislý aj od krajín eurozóny. Leeb hovorí, že je možné, že cena zlata pôjde dole. Dôvod však nevidí v ekonomických ukazovateľoch ale v spôsobe splácania dlhov. To môže krátkodobo znížiť cenu zlata. Nebojí sa však, že by ho nemal kto kúpiť. Čína zvyšuje svoje zásoby zlata z dôvodu ustanovenia Renminbi ako novej svetovej rezervnej meny.

Zaujímavý postreh prináša Richard Yamarone, senior Ekonóm v Bloomberg Brief, ktorý hovorí o tom, že je nevyhnutné zamerať svoju pozornosť na reálnych ľudí, ktorí tvoria hodnoty v malých a stredných firmách. A tí hovoria jednoznačne. Znižujú sa im príjmy. Súkromný sektor začína výrazne šetriť. To je podľa neho svedectvo ekonomickej kontrakcie.

Prečítali sme a zaujalo nás

Myslím, že sa každému oplatí preklikať sa cez síce značne dlhú 72 stranovú prezentáciu Jeffa Gundlacha, ale o to zaujímavejšiu. Jej názov je veľmi výstižný: „Realizovať QE3 alebo nerealizovať QE3? To jest otázka“. Jeff Gundlach prezentuje rôzne dáta o americkej ekonomike, ale aj dáta týkajúce sa eurozóny, či iných krajín. Prezentácia nepotrebuje komentár. Je dostatočne výstižná.

No a nakoniec troška humoru, aj keď cez slzy:

Tento týždeň stručnejšie z ciest pripravil Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Prečo západná civilizácia skrachuje

V tomto článku nebudem rozoberať hlavné príčiny súčasnej situácie v podobe nekrytých peňazí, politiky nízkych úrokových mier a lacných peňazí, ktoré sú príčinou zlých investícií, neefektívnych podnikateľských projektov, ale i zadlžovania sa vlád a súkromného sektora. To sú príčiny prečo s vysokou pravdepodobnosťou príde krach súčasného menového systému. Prečo je to pravdepodobné sa dozviete na tomto linku (zjednodušene povedané, nie je možné vrátiť to, čo si v mene daňových poplatníkov niekto požičal).

Skôr ma zaujalo nasledujúce video:

Nie, že by ma nadchýnal empirický výskum, ktorý rečník prezentuje. Predsa len to, čo pospisuje, je minulosť. A neexistuje žiadna záruka toho, že sa zopakuje aj v budúcnosti. Pokiaľ by sme však s touto pravdepodobnosťou rátali, je jasné, že štátom tzv. západnej civilizácie nepomôže nič. Autor vo videu totižto prezentuje výsledky štúdie, ktorú pripravoval. Tá sa zamerala na porovnávanie nepokojov v spojení so škrtmi vo vládnych výdavkoch. Štúdia ukazuje, že škrty, ktoré sú vo vyššej výške ako sú 2 – 3 % HDP spôsobujú vyššiu pravdepodobnosť výrazných sociálnych nepokojov. Štúdia okrem iného tiež poukazuje na to, že neexistuje spojitosť medzi znovuzvolením vlády a výraznejšími, či menej výraznými škrtmi vo vládnych výdavkoch.

Čo z toho vyplýva?

Vlády sa pravdepodobne budú radšej uchyľovať k zvyšovaniu daní. Toho sme svedkom napr. na Slovensku. Či by sme mali pravicovú alebo či máme ľavicovú vládu, politici deklarovali zvyšovanie daní. Výdavkové škrty sú jednoducho nepopulárne. Bohužiaľ čím vyššie daňové zaťaženie bude, tým menej sa bude dariť ekonomike. A čím viac ľudí navykneme na dávky a istoty, tým väčšie problémy môžu vzniknúť v budúcnosti. Zvyšovanie daní má inými slovami svoje limity. A aj keď je populárne dnes hovoriť, zvýšme dane bohatým, tak to jednoducho nepomôže.

Druhým dôsledkom vyššie uvedených záverov štúdie, je zvýšenie nepravdepodobnosti toho, že by vôbec vlády mohli niekedy splatiť svoje dlhy. A to bez ohľadu na vyspelosť krajiny. Nemecko má rovnako rozsiahly dlh, ako Španielsko, či Veľká Británia. USA a Japonsko sú tiež na tom zle. A ak platí vyššie stanovená premisa, ktorá z vlád sa rozhodne realizovať výrazné úsporné opatrenia a potrebné reformy podnikateľského prostredia, trhu práce a zdravých peňazí?

Myslím, že je namieste sa zamyslieť minimálne z individuálneho hľadiska každého čitateľa tohto článku nad plánom, ako sa zabezpečiť proti pravdepodobnosti reálnych problémov vo „vyspelom“ západnom svete.

Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

Katastrofa verejných financií USA

O problémoch USA a amerického doláru, ktorý je rezervnou svetovou menou, píšeme pravidelne. Tento krát prinášame hneď 3 infografiky naraz, ktoré hovoria o tom, ako veľmi zle sú na tom USA.

Prvá infografika poukazuje na to, aké sú príjmy federálnej vlády USA. V roku 2011 boli na úrovni 2,3 bilióna USD, čo bolo 15,4% HDP. Zaujímavým je prepad príjmov z daní z príjmov v roku 2011 oproti roku 2009 (payroll taxes), ktorý pravdepodobne odzrkadľuje nižšiu mieru zamestnanosti v krajine ako aj pomaly klesajúci pomer celkovej pracovnej sily voči dôchodcom  a poberateľom sociálnych dávok. A aj keď sú príjmy v roku 2011 skoro raz také ako boli pred 20-timi rokmi, výdavky sa s 5 násobili.

Celá infografika.

Ďalšia infografika sú mandatórne výdavky USA, ktoré sú tvorené výdavkami na zdravotnú starostlivosť (Medicare, Medicaid), sociálnu starostlivosť (Social Security), podporu zabezpečenia príjmov (podpora v nezamestnanosti, prídavky na deti a pod.) a podporu veteránov. Milí priatelia 2 bilióny USD, čo je 87 % všetkých príjmov a zároveň tieto (LEN) mandatórne výdavky sú 13 % k celému HDP. Neuveriteľné!

Posledná infografika zobrazuje nemandatórne výdavky. Tie tvoria 1,3 bilióna USD, pričom obrana „zožerie“ väčšinu výdavkov (699 mld.). Zaujímavosťou je, že do infografiky zabudli pridať splátky dlhu vo výške 454 mld. USD. Táto informácia sa inak nachádza (pre kontrolu kliknite sem a zväčšite si nižšie uvedený obrázok) úplne v pravo dole malými písmenami – Net interest not included. Pre porovnanie je splátka dlhu približne rovnaká ako ročné HDP Saudskej Arábie, alebo HDP 82 najmenších krajín sveta.

Naozaj si niekto stále myslí, že v USA je kapitalizmus? A myslíte si, že sa tento dlh dá naozaj splatiť?

Via Simon Black

Spracoval Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Očakávaná udalosť – Grécky voľby

Aj keď sa niekomu môže zdať, že voľby v Grécku nie sú významná udalosť – veď úprimne, kto z Vás si ich kedy všímal, v kontexte súčasnej situácie v Grécku, by nemali prejsť bez povšimnutia. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé môžu ukázať ďalšie smerovanie krajiny a ochotu novej vlády realizovať zmeny a reformy pod taktovkou EÚ a MMF. Čo je však zaujímavejšie môžu načrtnúť sociálnu spätnú väzbu aj pre ostatné kúty Európy, v ktorých kríza ešte len vypukne. A to v kontexte rastu ľavicového extrémizmu v spoločnosti.

Voľby boli vyhlásené na 6. mája 2012. V minulosti si Gréci vyberali v princípe z dvoch politických útvarov. Prvým bol stredo-ľavá strana PASOK a druhým bola stredo-pravá strana Nová demokracia – ND. Volí sa 300 poslancov. Vládna väčšina sa teda skladá zo 151 poslancov. Do parlamentu sa dostane strana, ktorá má nad 3 %. Grécka demokracia zároveň podporuje vznik stabilných vlád, pretože odmeňuje vedúcu stranu bonusom ďalších 50 poslancov, čo podporuje vznik vládnej väčšiny. Neznámou parlamentných volieb sú však nerozhodnutí voliči a zároveň nové menšie strany.

V minulosti získavali dve hlavné strany v princípe 70 – 80 % všetkých voličov. Dnes ich popularita podľa prieskumov klesla k 30 – 40 %. Prieskumy ďalej ukazujú značný počet nerozhodnutých voličov a do parlamentu sa môžu dostať i značne extrémistické strany z tzv. ľavého i pravého spektra (v princípe rôzne formy nacionalistov a komunistov, čiže v konečnom výsledku rôznych foriem socialistov). To bude inak z nášho pohľadu hádam najzaujímavejšia informácia. Ako veľmi sa zapáčia ľuďom ľavicové názory v rámci ich súčasnej neblahej situácie? To môže načrtnúť i vývoj v iných krajinách Európy a sveta (USA, Japonsko), ktoré môžu čeliť obdobným problémom.

Podľa Goldman Sach si treba po voľbách všímať nasledujúce:

1. či bude mať nová vláda dostatok sily a odvahy na zásadné a štrukturálne reformy, privatizáciu a zmeny na trhu práce,

2. či bude mať nová vláda skúsených a pro-reformne orientovaných politikov,

3. a či bude nové programové vyhlásenie vlády dostatočne špecifické a konkrétne.

Otázne ostáva i to, či bude nová vláda naklonená k ďalšej spolupráci s EÚ a či bude orientovaná na euro.

A čo by bolo ideálne po parlamentných voľbách v Grécku? Podľa nášho názoru by to bol scenár, kedy by neextrémistické strany prijali fakt, že je nevyhnutné vyhlásiť bankrot krajiny, odpísať dlhy, zbaviť sa toxického eura, zaviesť komoditné peniaze a zrealizovať rýchlo privatizáciu a absolútnu liberalizáciu podnikateľského prostredia a trhu práce. No ale to sme trošku optimistickí.

A teraz realistický scenár. Grécko bude pravdepodobne po voľbách opätovne vystavené tlaku investorov, ktorí budú v neistote. Pokiaľ by prevládli extrémistické strany, Grécke rýchlo skrachuje. Problém však bude, že extrémisti nebudú ochotní realizovať vyššie načrtnuté kroky. Naopak môžu vrhnúť krajinu do ďalšieho chaosu. Pokiaľ vyhrajú tzv. pro-európske strany, investori sa síce na chvíľu upokoja, ale letargia Grécka nás bude ešte chvíľu prenasledovať (pravdepodobne až do pádu Španielska, Talianska a Portugalska).

Matúš Pošvanc