Mesačné archívy: marec 2012

Minúť dlh Nemecka by trvalo 111 471 rokov

O Nemecku sa hovorí ako o jednej z mála krajín EÚ, ktorá nemá z hľadiska investorov problémy. Je však Nemecko naozaj „safe haven“, o ktorý sa môžeme donekonečna opierať?

Pozrime sa na situáciu Nemecka z pohľadu jeho dlhu. Oficiálne štatistické ukazovatele nepustia. Celkový dlh Nemecka v pomere k HDP sa pohybuje na úrovni 81,8%, v nominálnom vyjadrení je to 3,2 bilióna USD. Nemecko inak rovnako nespĺňa definované Maastrichtské kritériá.

Vedia si ľudia ale predstaviť toto magické a ozrutné číslo? Venujeme mu vôbec nejakú pozornosť? Skôr nie. Je to príliš veľa.

Skúsme si to teda predstaviť. Ak by ste chceli minúť 1 USD každú sekundu, trvalo by Vám minúť dlh Nemecka presne 111 471 rokov (stojednatisícštyristosedemdesiatjedna rokov). T.j. pri priemernom veku 70 rokov približne 1 449 vašich životov!

Skúsme sa však pozrieť na Nemecko aj inými očami. Predstavme si, že Nemecko je súkromnou firmou. Logiku to určite má. Prečo by sme sa mali pozerať na financie súkromnej firmy iným spôsobom ako na financie štátov. Ak by zároveň súkromná firma vykazovala svoj dlh rovnako ako akýkoľvek iný štát, ihneď by bola obvinená pre falšovanie svojich interných dokumentov. Súkromná firma totižto do svojich výkazov musí zahŕňať i záruky a podmienené záväzky, ktoré má k tretím stranám.

Ako náhle by sme do dlhu Nemecka započítali i tieto záruky a podmienené záväzky (ostatné záväzky Nemecka), dlh stúpne na 139% k HDP, v nominálnom vyjadrení 5, 315 bilióna USD. Tento dlh by ste rovnakou logikou ako vyššie – 1 USD za sekundu – míňali 168 537 rokov, 2 407 životov.

No a nakoniec. Porovnajme príjmy verejnej správy v Nemecku k ich celkovému dlhu (oficiálnemu, aj neoficiálnemu).

Zistíme, že ročné príjmy Nemecka dosahujú len 18% oficiálneho dlhu a 11% celkového (po zarátaní záväzkov a záruk) dlhu. Inými slovami Nemecku by trvalo 5,5 roka splatiť svoj oficiálny dlh a približne 9 rokov celý dlh aj so záväzkami. A pritom by nesmeli minúť jediné euro na dnes poskytované verejné služby.

Ak by bolo Nemecko súkromnou firmou, už dávno by neexistovalo.

Pripravil Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

Údajne už zlato nie je dobrá investícia

V Hospodárskych novinách sme sa dnes (28.3. 2012) dozvedeli, že zlato nemalo konkurenta, ale tomu je vraj koniec. Neviem z čoho sa presne odvodzujú tieto názory. Avšak pre rast ceny zlata sa ani z krátkodobého ani z dlhodobého hľadiska zásadné ekonomické fundamenty nezmenili.

Nezmenil sa dlh EÚ, nezmenila sa politika FED ani ECB, nezmenili sa zásadne ekonomické ukazovatele, ktoré by mali znamenať novú vlnu udržateľného hospodárskeho rastu, nezmenilo sa Grécko, nezmenilo sa Španielsko, nezmenilo sa Portugalsko, nezmenila sa Čína, nezmenilo sa Japonsko. Dokonca čoraz častejšie prichádzajú informácie, ktoré môžu znamenať koniec USD ako rezervnej meny. Konzekvencie tohto strategického „ťahu“ Číny môžu byť pre celý západný svet devastujúce.

Jediné čo sa v eurozóne zmenilo je, že v ostatnom pol roku bola aj ECB (po vzore FED) schopná vrhnúť na medzibankový trh 1 bilión euro, ktorý je „krytý“ v princípe akoukoľvek zárukou, bez ohľadu na jej kvalitu. Zároveň v deň keď LTRO ECB realizovala, prebehli značné intervencie na trhu so zlatom, či papierovým striebrom, ktorých dôsledkom bol pokles ceny (pri striebre sa napr. na trh „vrútila“ v rámci 1 hodiny ¾ ročná produkcia striebra, aj o tom sme už písali). Viacerí investori upozorňujú práve na túto spojitosť, ktorej cieľom má byť zneistenie hlavne inštitucionálnych investorov investujúcich do drahých kovov.

Zlato sa minulý týždeň dostalo na hranicu 200 dňového pohyblivého priemeru jeho ceny, pričom za ostatných 10 rokov bolo na tejto úrovni 30 x a vždy nie dlhšie ako 10 dní. Zaujímavú úvahu prináša i tento článok, ktorý sa dá zhrnúť do 3 bodov: a) FED naďalej sľubuje politiku nízkych úrokových mier, ktorú doteraz realizoval, minimálne do roku 2014 a ECB nie je na tom inak, b) Endeavor Silver – producent striebra i zlata vyhlásil, že nedá svoju produkciu na trh, lebo cíti, že ceny drahých kovov sú podhodnotené, c) v prípade ak by pár gigantických spoločností (napr. Microsoft, Apple,  General Electric, Johnoson & Johnson, Cisco, Oracle, či Dell – spolu 300 mld. USD v hotovosti) investovalo len 20% tejto hotovosti (čo je v krízových časoch normálne) do zlata, vedelo by kúpiť celú produkciu zlata na dva roky. Má zlato z tohto hľadiska potenciál alebo nie?

Myslím si, že zlato je stále v býčej fáze a podľa môjho názoru tam i ostane. Samozrejme to neznamená, že sa na trhu nemôžu vyskytovať krátkodobé korekcie jeho ceny. S prichádzajúcimi problémami bude zároveň volatilita ceny (vyjadrenej vo fiat mene) tohto kovu narastať, ako sme písali na tomto mieste.

V krízových časoch sa totižto zlato vždy osvedčilo ako nástroj ochrany kúpnej sily. Pretože zlato sú skutočné peniaze.

Na záver mi naopak neostáva nič iné, len odporučiť ľuďom kupovať fyzické zlato, pretože sa im to práve v tejto korekčnej fáze oplatí.

Pripravil Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

O čom hovorí helikopter Ben

Ben Bernanke je šéfom centrálnej banky USA – FED. Helikopter Ben ho nazývame z dôvodu toho, že sa raz vyjadril, že v prípade potreby bude „nalievať“ likviditu na trh aj rozhadzovaním nových dolárov z helikoptéry.

V rámci zvyšujúcej sa nepopularity FED-u sa Ben Bernanke rozhodol realizovať viaceré verejné prednášky. O jednej z nich sme i písali, kde „zniesol pod zem“ zlatý štandard z dôvodov jeho rigidity, stabilných výmenných kurzov krajín, ktoré by tento štandard mali, nemožnosti ovplyvňovať hospodárstvo prostredníctvom centrálnych bánk a ďalších dôvodov. Originálny článok o prednáške.

O čom bola teda prednáška? Ukazuje tento obrázok ukazujúci frekvenciu slov, ktoré sa v prednáške použili.

Zdroj: http://www.zerohedge.com/news/bernankes-speech-decrypted

Druhá prednáška bola o postavení FED-u v globálnej ekonomike po II svetovej vojne. Inflácia 79 krát, slovo deflácia použité nebolo.

Zdroj: http://www.zerohedge.com/news/bernanke-lecture-ii-decrypted-inflation-79-deflation-0

 

 

Aké úroky platí USA za svoj dlh

Prof. Anthony Davis rozoberá dlh USA z pohľadu výšky platených úrokov.

Prof. Davis ukazuje výšku dlhu USA. Ten sa ku koncu roku 2011 vyšplhal na úroveň 14,7 bilióna USD, ktoré USA dlžia ľuďom, korporáciám a zahraničným vládam, ako aj do systému sociálneho zabezpečenia. Ďalších 50 biliónov má USA implicitný dlh; to znamená, že približne takéto záväzky ju čakajú pretože sú zakomponované v zákonoch garantujúcich výdavky pre obyvateľstvo na sociálnom zabezpečení a v programe Medicare.

Aké sú veľké úroky, ktoré musí USA platiť? Ak odpočítame implicitný dlh a budeme rátať súčasný úrok vo výške cca. 3%, len výška úrokov je 440 mld. USD ročne, pričom vojna v Afganistane stála USA 138,1 mld. USD. Ďalej upozorňuje, že vývoj úrokovej miery pôžičiek sa odvíja od trhových síl (aj keď neráta s aktivitou FED) a úroky od roku 1988 pomaly klesali z úrovne 8% až na súčasnú 3% úroveň, pričom len pred pár rokmi boli úroky približne 4,5%.

Čo sa stane ak by úroky vlády stúpli? V prípade toho, že by úroky stúpli len o 1 % tak by to USA stálo 147 mld. USD/ročne. Ďalej na grafe ukazuje náklady všetkých vojen, ktoré sa týkali USA. Súčasné náklady na obsluhu dlhu sú teda približne na úrovni ½ nákladov na II. Svetovú vojnu. A ak by stúpli úroky len na 6 %, tak náklady USA by stúpli na úroveň nákladov II. Svetovej vojny. A ak by to bolo 8 %, tak ako to bolo len dve dekády dozadu, náklady by sa rovnali výdavkom na všetky vojny, v ktorých bola USA aktívna doteraz.

Otázka, ktorá sa vo videu nerieši, ale na ktorú sme upozorňovali v inom blogu – Význam a budúcnosť zlata. Ako veľmi je motivovaný FED, aby nestúpala úroková miera na americké dlhopisy? Z videa vidíme, že veľmi. Pravdepodobnosť vysokej inflácie tejto rezervnej meny? Z nášho pohľadu – vysoká.

Spracoval Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.