Mesačné archívy: február 2012

Grécky týždeň alebo čo sa oplatilo prečítať

Tento týždeň by sme mohli nazvať grécky a pravdepodobne ste o Grécku čítali až moc. Zaujímavé zhrnutie nájdete napríklad tu.

GoldMoney (online predaj drahých kovov; informácie o dianí na trhu).

Tento týždeň sme boli svedkami nárastu ceny zlata i striebra. Zlato sa obchodovalo cez týždeň aj nad úrovňou 1337 € / unca a dosahovalo tak skoro maximá z minulého roku. Striebro však rástlo viac. Pomer ceny zlata vs. striebra sa znížil z približne 51,4 na 50,12 (t.j. za 1 gram zlata ste mohli kúpiť ku koncu týždňa 50,12 g striebra). Ceny boli primárne ťahané obavami ohľadne problémov v Grécku, rastu ceny ropy z dôvodu problémov na blízkom východe, ako aj aktivitami centrálnych bánk súvisiacimi s novými peniazmi v obehu. Detailné články je možné nájsť tutu.

Zaujímavými sú tiež komentáre zamerané na striebro. Analytici upozorňujú, že pokiaľ striebro presiahne cenu 37,5 USD za uncu, je veľmi vysoký predpoklad pre jeho ďalší nárast až na 50 USD. Poukazuje na to technická analýza grafov.

O čom píšu investori? (KingWorldNews)

Tento týždeň sa niesol v znamení článkov o zlate, rope a komentovaní ostatných aktivít centrálnych bánk. Medzi najzaujímavejšie z nášho pohľadu patria nasledovné články:

Komentár Egona von Geyerz z Matterhorn Asset Management, ako vidí cenu zlata v budúcnosti, pričom odhad je 2000 USD za uncu do konca marca.

Komentár Jima Sinclaira ohľadne budúcich turbulencií na trhu so zlatom, pričom predpokladá zmeny cien aj o 400 USD v rámci jedného obchodného dňa, čo môže spôsobiť, že zlato nebude obchodovateľné pre jednotlivcov.

Zaujímavým je i komentár Ceaser Bryana, ktorý upozorňuje na možný rastúci dopytu po žltom kove z ázijských štátov, pričom tento trend je primárne ťahaný Čínou a Indiou. Chýba však stále japonská verejnosť.

Sovereign Man (blog zameraný na medzinárodnú diverzifikáciu)

Tento týždeň priniesol celkom zaujímavý praktický pohľad na možnosť medzinárodnej diverzifikácie. Medzinárodná diverzifikácia, ako by ju nazvali moji kolegovia, je taký „medzinárodný back up proti f**k up-u“, alebo rozloženie svojich aktivít do čo najviac krajín. Diverzifikácia je založená na jednoduchom princípe, že nevložíte všetky vajíčka do jedného košíka. Blog prináša informácie o možnosti získania druhého pasu. Pokiaľ máte záujem o získanie pasu inej krajiny a nemáte práve k dispozícií značne vysokú sumu, blog odporúča nasledujúce krajiny:

1. Singapure; k získaniu potrebujete deklarovať 2 roky pobytu v krajine, dá sa to aj prostredníctvom založenia podnikania; nevýhodou je povinná vojenská služba;

2. Brazília;  na získanie pasu je potrebných 6 – mesiacov až 3 roky a dá sa získať adoptovaním dieťaťa, manželstvom, či v niektorých prípadoch i adopciou dažďového pralesa; problém je, že proces nie je úplne jednoznačný

3. Belgicko; 3 roky pobytu priamo v krajine, alebo pokiaľ dokážete vzťahy k Belgicku prostredníctvom rodiny, zamestnania, vlastnenia majetku alebo platenia daní.

A načo druhý pas? Ľahšie sa dostanete do inej krajiny v prípade reálnych problémov v tej vašej. Treba zároveň upozorniť, že blog je písaný primárne pre občanov USA. Slovensko, či Česká republika je z tohto hľadiska na tom predsa len lepšie.

 

Zerohedge blog

Osobne nás zaujal článok popisujúci ostatné dianie na strednom východe kvôli Iránu a jeho nukleárnemu programu. V blogu sa dočítate popis ostatného diania, ako aj postupný presun amerických vojsk do oblasti (je k tomu i pekný obrázok). Otázkou v tejto chvíli ostávajú aký bude výsledok stretnutia prezidenta Obamu s prezidentom Netanyahu 5. marca, ako aj to, či sú americké manévre dostatočnou strategickou hrou voči Iránu a či by si USA trúflo pred prezidentskými voľbami uvrhnúť finančne vyčerpané krajinu do ďalšej vojny. Z ekonomického hľadiska môžu mať tieto udalosti výrazný vplyv na svetovú ekonomiku, či už z pohľadu rastúcich cien ropy, ako aj financovania potenciálnej vojny, čo by mohlo mať veľmi neblahý a veľmi rýchly vplyv na kolaps amerického dolára ako rezervnej meny.

10 biliónov nových peňazí, taký je výsledok 2 ročnej aktivity centrálnych bánk sveta podľa agentúry Bloomberg.

Ktorý veľký finančný dom skrachuje ako prvý? Samozrejme je to ťažké odhadnúť. Podľa tohto blogu to môže byť Dexia banka (nie slovenská), ktorá získala prísľub pomoci od vlád Belgicka, Holandska a Francúzska. Problémy Dexia môžu primárne uškodiť Belgicku, ktorého dlh sa pohybuje na úrovni okolo 100 % HDP. Môžeme pozorne sledovať, aký bude ďalší vývoj. Keď Grécko neprejde od reformnej rétoriky k reálnym činom, bude zaujímavé sledovať, čo sa bude diať v Belgicku.

Nezamýšľané dopady je názov veľmi pekného článku od Erica Sprota and Davida Bakera o aktivitách centrálnych bánk a v akom chaose sa nachádza Eurozóna. Článok začína popisom manévru spoločnej aktivity centrálnych bánk (FED, BoE, BoJ, ECB, SNB a BoC). Ten bol v princípe založený na tom, že centrálne banky si požičajú od FED-u neobmedzené množstvo dolárov na zaplatenie dlhov národných bánk. Vzhľadom na to, že to nestačilo, už o 3 týždne ECB „nalialia“ 489 mld. € do 523 európskych bánk (prostredníctvom 3 ročných refinančných operácií). Na konci februára je zároveň plánovaná ďalšia tranža vo výške od 300 mld. do 1 biliónu €. Pozrite si k tomu aj toto video. Reinvestovanie týchto peňazí bankami opätovne do vládnych dlhopisov sa pravdepodobne udialo a to z dôvodu poklesu úrokov niektorých krajín. Ďalšími v závese boli Bank of England, ktorá ohlásila quantitatívny easing (QE) vo výške 50 mld. libier, ako aj Bank of Japan, ktorá oznámila možnosť QE v rozmedzí od 129 do 825 mld. USD (v lokálnej mene je to 10 až 65 biliónov yenov). FED zároveň vyhlásil, že ponechá úrokové miery blízko 0% až do roku 2014. To bude znamenať nízke úrokové miery 6 rokov po sebe. Z krátkodobého hľadiska si mohli všetci vydýchnuť. Ale aké sú nezamýšľané dôsledky z dlhodobého hľadiska? Podľa autorov po prvé ECB problém dôveryhodnosti medzibankového trhu nevyrieši. Po druhé, je to postupné zbavovanie sa problematických mien (primárne USD) a prechod k reálnym statkom ako je zlato, meď, ropa. Dokladujú to na príkladoch Číny i Ruska. A rada na záver: v týchto časoch je lepšie mať statky, ktoré profitujú z aktivít centrálnych bánk ako statky, ktoré sa nimi môžu zlikvidovať.

 

Je v zlate bublina?

Ak áno, každý by mal záujem ho vlastniť a každý by mal vedieť, o čo sa jedná. Mala by existovať skutočná zlatá horúčka. Vtedy je naozaj možné, že cena zlata neodráža len jeho skutočnú hodnotu, ale i strach a paniku.

Ako je to v skutočnosti?

Viete aspoň trošku po anglicky?

Potom si pozrite si toto video, ktoré urobil David Morgan, v USA v štáte Washington.

Pre tých, ktorí nevedia moc po anglicky sa dá video zhrnúť nasledovne. David sa pýta okoloidúcich, či vedia čo je Krugerrand (zlatá investičná minca). Niektorí odpovedajú záporne, niektorí kladne. No veľká väčšina okoloidúcich žiadne zlato nevlastní. Aj keď to nie je smerodajné (experiment, predsa len nezobrazuje reprezentatívnu vzorku obyvateľstva) je video minimálne zaujímavé malým pokusom ukázať, že zlato zďaleka nedosahuje svoj cenový vrchol. Viac o tejto téme napr. na našom blogu.

Ako rozpoznať blížiacu sa hyperinfláciu

Predstavte si, že si objednáte šálku kávy. Než ju stihnete dopiť, jej cena sa zdvojnásobí. Aj takto sa občas končia hospodárske krízy. Portál CNBC prináša prehľad piatich najhorších prípadov hyperinflácie v histórii.

Hyperinflácia, teda úplná strata dôvery vo fiat menu (nekryté peniaze), nastáva, ak platidlo zásadným spôsobom prestáva plniť niektorú zo svojich funkcií. Najčastejším prípadom je strata schopnosti uchovávať hodnotu v dôsledku priveľkého množstva peňazí v obehu a v neposlednom rade aj strata funkcie platidla ako prostriedku výmeny.

Napriek zdaniu nie je hyperinflácia moderným fenoménom. Naopak, sprevádza nekryté peniaze už od ich vynálezu a zavedenia v starovekej Číne. Neslávne skončili aj Francúzske asignáty a vôbec všetky historické papierové menové systémy.

Najčerstvejším prípadom hyperinflácie je dnešný Irán. Kvôli vyostrenej politickej situácii, prísnym obchodným sankciám a embargu na iránsku ropu stráca podľa domácich zdrojov mena rial rapídne na hodnote. Iránska centrálna banka sa pokúsila zasiahnuť zvýšením základnej úrokovej sadzby na 20%.

Kľúčovou otázkou ale ostáva, či sa niečo podobné môže stať aj „bezpečnému prístavu“ rezervnej mene sveta – americkému doláru. Vzhľadom na mimoriadne uvoľnenú monetárnu politku FEDu nie je pochýb, že dolárov v obehu je priveľa. Kredibilitu si však drží aj naďalej najmä vďaka svojmu statusu svetovej rezervnej meny. Pravdepodobne to však nepotrvá večne.

Hyperinflácia meny sa zvyčajne začína masívnym výpredajom meny v zahraničí a omnoho prísnejšími pravidlami vo finančnej oblasti uvalenými na domáce obyvateľstvo. Pozrime sa napríklad na americký doláru. USA naozaj začínajú pritvrdzovať. Svedčia o tom napr. prísnejšie pravidlá súvisiace s finančnými operáciami týkajúcimi sa USA bez ohľadu na to, kde sa daná osoba nachádza, či  nedávny príklad jednej z najstarších švajčiarskych bánk, ktorá doplatila na ponuku služieb americkým občanom bez ohľadu na to, že jej jurisdikciou je Švajčiarsko.

Súčasný vývoj tiež naznačuje, že niektoré krajiny sa už alternatívu prechodu od doláru ako rezervnej meny začínajú seriózne pripravovať a zbavujú sa svojej závislosti na dolári. Čína a Japonsko, teda druhá a tretia najväčšia ekonomika sveta, uzavreli dohodu o priamej výmene svojich mien. Japonsko uzavrelo limitovanejšie dohody podobného charakteru aj s Indiou, Južnou Kóreou, Indonéziou a Filipínami. Čínsky juan sa zasa začal obchodovať v Singapúre, ázijskom finančnom centre. To znamená, že dvaja najväčší zahraniční držitelia amerických dolárov sa čoskoro dostanú k zaujímavým exportným trhom bez nutnosti uskutočňovania transakcií v dolárovej mene. Tu ale výpočet nekončí. Závislosti na dolári sa postupne zbavujú aj ďalšie ázijské krajiny. Ázia bez závislosti na dolári značí jeho koniec ako svetovej rezervnej meny, čo je predzvesťou jeho hyperinflačného osudu; spolu s ostatnými menami, ktoré sú naň naviazané.

Čo na to Američania? Ani vážne ohrozenie kredibility dolára ich neodrádza od toho, aby sa držali monetárnej politiky Weimarskej republiky

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Shadow Government Statistics

Spoliehate sa na oficiálne štatistické dáta? No čo ak bola inflácia bližšie k 7% namiesto oficiálnych 3%? Je možné, že  nezamestnanosť dosiahla 12% namiesto oficiálnych 5%? A čo ak bola ekonomika namiesto mierneho rastu naopak v recesii?

Obdobné pochybnosti viedli v roku 2004 Johna Williamsa k založeniu blogu Shadow Government Statistic, v ktorom reanalyzuje vládne štatistiky Spojených štátov tak, aby ich uviedol na pravú mieru. Vďaka 25-ročným skúsenostiam ekonomického konzultanta totiž nie je na pochybách, že vláda svoje štatistiky manipuluje, aby prikrášlila aktuálny stav ekonomiky. Aby to dokázal, nepotrebuje žiadne konšpiračné teórie! Pri svojich prepočtoch vychádza výhradne zo starších oficiálnych metodík, ktoré postupne stratili na „aktuálnosti“.

Pozrime sa napríklad na oficiálne výpočty miery inflácie použitím CPI. Základná filozofia týchto výpočtov je stanoviť fixný “kôš” spotrebných tovarov, sledovať jeho cenový vývoj na medziročnej báze a určiť tak mieru inflácie. Zásadný problém nastáva až v momente, keď si uvedomíme, že spotrebný kôš vôbec nie je fixný, no naopak prechádza neustálymi drobnými úpravami, ktoré zakaždým vedú k jeho zníženiu. No dekády drobných zmien nevyhnutne vedú k značným rozdielom.

Ak sa ale zamyslíme nad umelým znižovaním CPI hlbšie, lepší obraz ekonomiky nie je jediným ani najvýznamnejším dôsledkom. Napríklad od doby, čo je valorizácia sociálnych dávok naviazaná na CPI, znamená nižší údaj aj ušetrené vládne peniaze. Ak by sme dnes použili metodiku výpočtu CPI z čias prezidentovania Cartera, výdavky na Sociálne zabezpečenie by boli o 70% vyššie!

Zďaleka sa to však netýka len CPI. Williams je presvedčený, že americká ekonomika vo štvrtom kvartáli nezaznamenala 1,1% rast, no naopak skončila zhruba v 2% recesii. K tomuto údaju sa dopracoval len tým, že odstránil za roky nahromadené “vylepšenia” vo vládnych metodikách.

Na Slovensku je zaujímavým pokusom poukázať na vývoj cien sledovaných tovarov, ktoré sú zaradené do slovenského CPI indexu, na základe prepočtu vývoja cien voči zlatu. Pozrite sa akoby rástla vaša kúpna sila, ak by ste mali namiesto peňazí zlato.

Grafy zároveň ukazujú ako slovenská mena a euro postupne strácajú svoju kúpnu silu oproti historickým peniazom – zlatu.

Zaujímavým je tiež odpoveď na otázku či je v zlate bublina.

Ešte stále veríte oficiálnym štatistikám?