12. týždeň alebo vraj sme už zažehnali krízu

Zarábate viac? Klesajú dane? Zlepšuje sa trh s nehnuteľnosťami? Rastie výrazne HDP krajín EU? Vyriešili sa definitívne problémy s dlhom Grécka, Španielska, Talianska, Portugalska, či USA? Splatili sme dlh súkromného sektora? Vyzerá to, že nezamestnanosť klesá? Vzhľadom na to, že na väčšinu týchto otázok bohužiaľ odpoviete „nie“, nie je možné ani tvrdiť, že sme z najhoršieho vonku. Nech Super Mario (šéf ECB) tvrdí hocičo, nie je to pravda. Krušné časy zažíva / zažívať bude Španielsko, ktoré sa začína ocitať na pokraji bankrotu, a ktoré nie je schopné plniť ciele EU. Portugalsko nie je na tom lepšie a ich rozpočtový deficit za prvé dva mesiace je tri krát väčší ako minulý rok. Taliani platia Morgan Stanley 3,4 mld. USD za nepodarený obchod s derivátmi, čo je polovica sumy, ktorú chcú vybrať na zvýšenej DPH. EFSF vydal nové dlhopisy – 5 ročné za 4 mld. € a 20 ročné za 1,5 mld. €. A Američania sa boja, že európske škrty znížia hospodársky rast. Aj keď oni na tom nie sú lepšie, ale predsa len vývoz inflácie a dovoz skutočných tovarov, je pre nich stále výhodný; aj keď nie na dlho (dolárový index pomaly klesá). Prehľad týždňa, doplnený o pár našich poznámok pripravil Juraj Karpiš.

Zlato a striebro

Začiatkom týždňa (primárne v utorok) zlato opätovne pokleslo a to až pod úroveň 1245,-€/ uncu a počas celého týždňa sa okolo tejto hranice obchodovalo. A až koncom týždňa sa vyšvihlo cez 1250,€/uncu. Striebro rovnako oslabovalo, ale týždeň nakoniec ukončilo na úrovni 24,26-€/ uncu (minulý týždeň to bolo 24,66); oproti minulému týždňu opätovne pokleslo oproti zlatu a výmenný kurz je dnes na úrovni 51,59 (t.j. za 1 gram zlata ste mohli kúpiť ku koncu týždňa 51,59 g striebra, minulý týždeň to bolo 50,06 a dva týždne predtým 49,3 g striebra). To opätovne vytára celkom dobrý priestor pre nákup oboch kovov.

Treba upozorniť, že zlato zároveň padlo na úroveň 60 dňového priemeru ceny a zároveň padlo aj na úroveň 200 dňového priemeru ceny. Inými slovami zlato nebolo takto relatívne lacné od roku 2008 pri panike na trhu po páde Lehman Brothers. Analytici zároveň upozorňujú, že v takomto „dne“ zlato ostávalo vždy maximálne 10 po sebe idúcich dní za ostatných 10 rokov.

Dôvodom poklesov bol horší vývoj ukazovateľov spojených s vývojom ekonomiky Číny a zvyšovaniu úrokov na 10 ročných amerických bondoch. Dopad to malo nielen na zlato a striebro, ale i na paládium a platinu, ktorá sa už opätovne obchoduje pod úrovňou ceny zlata.

Investori o zlate a striebre

Indickí obchodníci so zlatom vstúpili do štrajku, ktorý stál viac ako 700 miliónov dolárov proti zdvojnásobeniu poplatkov na dovoz zlata. India má veľmi významnú tradíciu predaja zlata koncovému spotrebiteľovi. Obchodníci sa prispôsobia tomuto opatreniu pravdepodobne dovozom zlata z Thajska alebo Číny, s ktorými má India špeciálne bilaterálne dohody o dovoze tovarov.

Vyzerá to, že viaceré štáty sa začínajú obávať svojej inflačnej politiky a úteku svojich obyvateľov k alternatívnej mene – zlatu. Mineweb informuje o Turecku, Indii a Vietname. Turci sa snažia presvedčiť svojich obyvateľov, aby si kúpené zlato ukladali do tureckých bánk, Indovia sa obávajú vyšších nákupov zlata a uvaľujú na zlato vyššie dovozné clá, pričom Vietnamci sa snažia o postupné vyvlastnenie zlata od svojich obyvateľov.

Krátke komentáre, ktoré sa oplatia prečítať:

Caesar Bryant informuje o tom, ako centrálne banky, v rámci korekcie cien zlata i striebra (po tlaku na papierovom trhu so zlatom a striebrom), nakupujú zlato.

Michael Pento upozorňuje na to, že Európa i Japonsko sú na pokraji krachu a USA je za nimi len o malý krôčik. Dôvodom sú pád priemyselnej produkcie v Číne i Veľkej Británii, recesia v starších krajinách EU a Japonský obchodný deficit, ktorý môže výrazne zvýšiť úroky pre financovanie dlhu japonskou vládou.

Egon von Greyerz očakáva už v Apríli výrazný nárast ceny zlata i striebra z dôvodu vysokého dopytu na fyzickom trhu s týmito kovmi a na základe svojich skúseností s prednášok pre inštitucionálnych investorov o zlate a striebre, ktorí dodnes o zlato a striebro neprejavovali záujem.

Medzinárodná diverzifikácia

Sovereign Man tento týždeň priniesol veľmi zaujímavý článok, ktorý by nemal nechať chladného nikoho. 16. Marca 2012 prezident Obama prijal nariadenie s názvom „Executive Order – National Defense Resources Preparedness“ (Národná príprava zdrojov na obranu štátu). Toto nariadenie by nebolo ničím významným, podobné boli prijaté aj za iných prezidentov (či už Busha II., Regana, či Clintona) a ktoré podobne ako tento hovorili o zdrojoch pre firmy zabezpečujúce obranu vlasti, či právomocí rôznych orgánov. Faktom však je, že toto nariadenie ide trošku ďalej. V prípade problémov dáva omnoho väčšie právomoci napr. Úradu pre domácu bezpečnosť, či umožňuje za určitých okolností znárodnenie majetku občanov – primárne v oblasti potravín, vody, energie, liekov, či akýchkoľvek statkov, ktoré sú spotrebovateľné ľuďmi, či zvieratami; ďalej iných oblastí potrebných napr. pre zabezpečenie prepravy a dodávok pre potreby štátu. Zároveň sa hovorí o rôznych typoch plánovania, zberu údajov a politík, ktoré pomaly začínajú pripomínať plánovacie manévre v sovietskom Rusku. Plašiť sa asi zatiaľ netreba, predsa len nie sme občania USA. Len by nás zaujímalo, čo presne si budú politici v USA predstavovať pod pojmom „ohrozenie štátu“. Bude to aj vtedy, ak by niektorá z krajín prestala kupovať ich dlhopisy a im by sa ekonomicky zrútil systém? Nazvú takéto konanie „ekonomickým útokom“ na USA?

Prečítali sme a zaujalo nás

Predstavte si, že helikopter Ben sa vyjadril, že zlatý štandard nefungoval predtým a nebude fungovať ani dnes. Je vraj veľmi rigidný a neumožňoval by centrálnym bankám aktívne zasahovať do riešenia hospodárskych problémov krajiny. No ale veď o tom by to malo byť. Centrálne banky bohužiaľ do hospodárstiev krajín zasahujú a umelým znižovaním úrokových mier, spôsobujú práve problémy, ktoré chcú riešiť. Komentár od investora a pár argumentov od slovenského ekonóma.

Joachim Nagel, člen vedenia centrálnej banky Nemecka upozorňuje v rozhovore pre Spiegel, že treba byť veľmi opatrný s politikou ECB. Nagel upozorňuje, že síce banky „zaparkovali“ väčšinu likvidity od ECB z nedávnych LTRO obchodov späť v ECB, je však len otázka času ako ich použijú a ako budú s nimi riskovať. Článok stojí za prečítanie už len z dôvodu rozporuplnosti názorov ECB a Nemcov.

Trh s nehnuteľnosťami v Európe sa trasie. Španielsko je na tom veľmi zle a situácia sa pomaly zhoršuje. Írsko rovnako. Bublina na trhu s nehnuteľnosťami reálne praská. Analytici Goldman Sachs dokonca rozlišujú trhy s nehnuteľnosťami na a) silné (napr. Nemecko, Francúzsko, Belgicko), b) v ozdravení (UK, Švédsko a EU ako celok), c) slabé (periféria Európy, Dánsko, Holandsko) a d) Španielsko a Írsko. Čo k tomu dodať. Španieli s Írmi majú vlastnú kategóriu.

Krátky článok – resp. dva zaujímavé grafy – zobrazuje rozdiel na „credit spread“ (rozdiel rizika cenných papierov) medzi bankami, ktoré si požičali od ECB prostredníctvom LTRO a tými, ktoré tieto lacné peniaze nevyužili. Žeby si trhy začali uvedomovať problémy bánk a tzv. LTRO stigma (banky, ktoré si požičali sa usvedčujú z reálnych problémov) sa začala naozaj prejavovať?

A na záver. Čína uzavrela swapový obchod s Austráliou vo výške 31 mld. USD, ktorý len opätovne poukazuje na postupné upustenie od obchodovania tejto krajiny v amerických dolároch a otvorenie cesty pre čínske renminbi na medzinárodné trhy. Ako sa bude ďalej vyvíjať dolárový index a aké dopady by malo upustenie od USD ako rezervnej meny pre USA? Niekoľkoročný vývoz inflácie by a veľmi tvrdo prejavil na poklese sily tejto meny.

Spracoval a pripravil: Matúš Pošvanc

 

Pridaj komentár